Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215226821
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215226821.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a

členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci manželky: M. B.,
D.. XX. XX. XXXX, N. O. X.. Č.. XXX/XX, N., zastúpená advokátkou: Mgr. Alica Mendlová, Riečna ul.
č. 2, Bratislava, proti manželovi: O. I. W., D.. XX. XX. XXXX, N. O. X.. Č.. XXX/XX, N., V. na W.: N.
Č.. XX/XX, XXXX S., F. Z. F., Š. P. I. V. F., R. V.H.: M.. W. M., U..O.., A.., M. X.. Č.. XX, N., o rozvod
manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. júna 2017,
č. k. 8C/452/2015 - 39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Manželke p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v sume 76,84 eur, ktorú je
manžel povinný zaplatiť advokátke manželky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov M. B., F.. W. V. O. I.
W. uzavreté dňa 24. 02. 2010, zapísané v knihe manželstiev O. Ú. N. - F. S. R. XX, F. XXXX,
Z. XX, A. Č. XX, a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22,
§ 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a vecne tým, že manželstvo účastníkov dlhodobo nenapĺňa
žiadnu zo svojich funkcií vrátane perspektívy do budúcnosti, je len formálne a ako také nespôsobilé
ochrany. Uviedol, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené, manželstvo neplní svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia s tým, že z vyjadrenie manželky
mal preukázané, že s manželom dlhodobo nežije, resp., okrem krátkeho obdobia po svadbe spolu
nikdy nežili, nehospodária a nevedú spoločnú domácnosť a ich vzťah sa obmedzil len na sporadickú

telefonickú komunikáciu, až spolu úplne prestali komunikovať. Poukázal na skutočnosť, že manžel
pôvodne vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom súhlasí, keď vzťahy medzi manželmi
považoval za vážne narušené a trvalo rozvrátené, napokon však s rozvodom nesúhlasil a mal záujem na
obnovení manželského spolužitia, avšak neuviedol žiadne významné skutočnosti odôvodňujúce zmenu
jeho postoja v tejto podstatnej otázke. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol,
že manžel opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dlhodobého pobytu S. I.
(do septembra 2017), ale o tejto skutočnosti nepredložil žiadne relevantné doklady, a preto napokon

nevykonaljehovýsluchkuskutkovýmokolnostiamrozvratumanželstva,nakoľkopovažovalzanesporné,
že len počas celého priebehu konania, t. j. viac ako roku a pol, čo možno považovať za relatívne dlhé
časové obdobie, manželia spolu nežili ani nekomunikovali, pričom manžel hodnoverným spôsobom
nepreukázal skutočný záujem na obnovení manželského spolužitia, a preto považoval neodôvodnenúzmenu v jeho postoji za účelovú. Uviedol, že k rozhodnutiu dospel aj napriek osobnej neúčasti manželov
v konaní v presvedčení, že napriek tomu zistil skutočný stav veci, čomu zodpovedajú aj márne pokusy o
doručenie zásielok manželovi na spoločnú adresu registrovanú MV SR, Úradom hraničnej a cudzineckej

polície Prezídia Policajného zboru, keď vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci stav a kategorický postoj
manželky nevidel reálnu možnosť v naplnení inštitútu odstránenia príčin rozvratu, ako aj na jeho
hĺbku, ktorú nepochybne determinuje aj kultúrna odlišnosť oboch partnerov. Uviedol, že vec prejednal
v neprítomnosti manželky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s rozhodnutím
veci v jej neprítomnosti, ako aj manžela, ktorý opakovane ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní

z dôvodu dlhodobého pobytu S. I. z rodinných dôvodov do septembra 2017, a keďže trval na svojej
osobnej účasti a požiadal o odročenie pojednávania, vyzval ho prostredníctvom právneho zástupcu
na predloženie dôkazu preukazujúceho dôvod odročenia, avšak z jeho strany nedošlo k predloženiu
akýchkoľvek listinných dôkazov, čím nepreukázal dôvodnosť svojej žiadosti o odročenie pojednávania,
a preto návrh na odročenie pojednávania zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne
ust. § 52 C. m. p. a vecne citáciou tohto zákonného ustanovenia.

2.

Proti tomuto rozsudku podal manžel v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie
trpí vadami spočívajúcimi v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
b/, e/, h/ C. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uviedol, že s odôvodnením napadnutého rozsudku nesúhlasí, nakoľko svoju

neúčasť na pojednávaní dňa 29. 06. 2017 z dôvodu neprítomnosti na Slovensku a zdržiavania sa v
cudzine (konkrétne v Egypte až do 30. 09. 2017) ospravedlnil prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá
na pojednávaní vyjadrila nesúhlas, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, keďže sa k
predmetnej právnej veci chce osobne vyjadriť, keď ide o rozhodnutie, ktoré sa dotýka jeho osobného
stavu s tým, že jeho právna zástupkyňa nepozná podrobnosti, ku ktorým sa považoval za podstatné

vyjadriť. Poukázal na skutočnosť, že jeho právna zástupkyňa nemala ani možnosť sa s ním spojiť, keďže
v čase jeho návštevy rodiny v zahraničí na maily neodpovedal a mohla sa vyjadrovať len k právnym
otázkam, pričom považoval za potrebné objasniť súdu skutkové okolnosti manželstva a dôvody, prečo
v ňom chce zotrvať. Uviedol, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne trval na svojom osobnom
výsluchu, za účelom ktorého žiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania v termíne po 30.

09. 2017, kedy sa už bude zdržiavať na Slovensku s tým, že ide o jeho prvú cestu mimo územia
Slovenskej republiky za obdobie niekoľkých rokov, keď šiel navštíviť svoju rodinu S. I., inak sa na
území Slovenskej republiky zdržiava nepretržite, pričom súd prvej inštancie počas tejto návštevy jeho
manželstvo rozviedol bez možnosti sa vyjadriť k zmene jeho osobného stavu a uspokojil sa len s
tvrdeniami manželky, ktoré sú dosť výrazne iné a odlišné od jeho tvrdení. Poukázal na skutočnosť, že

rozhodnutím o rozvode manželstva sa mení osobný stav účastníkov a keďže rozvodový rozsudok je
rozsudkom o osobnom stave (statusovým rozsudkom), ktorým sa zasahuje do intímnej sféry účastníkov,
má osobitné postavenie. K námietke súdu prvej inštancie o nemožnosti doručovať mu na adresu
uvedenú v registri uviedol, že táto nemožnosť je odstránená právnym zastúpením, kde má súd prvej
inštancie možnosť doručovať písomnosti bez akéhokoľvek obmedzenia. Poukázal na skutočnosť, že

okrem iného, k zvoleniu právneho zastúpenia ho viedla aj dôvodná pochybnosť o tom, či mu manželka
nevyhadzuje oznamy pošty, ktoré mu na danú adresu chodia, nakoľko manželkou uvedená adresa na
doručovanie je aj jej adresou a počas konania nedostal žiadny oznam na zásielku zo súdu, pričom súd
prvej inštancie tvrdí, že doručovanie písomností nebolo možné, avšak do času právneho zastúpenia
nemal vedomosť o existencii oznamu na prevzatie zásielky zo súdu. Uviedol, že od 08. 06. 2016 je

právne zastúpený a dňa 13. 06. 2016 bola súdu prvej inštancie doručená plná moc na zastupovanie
a právna zástupkyňa bola nahliadnuť do spisu s tým, že v septembri 2016 doručil svoje vyjadrenie k
návrhu, t. j. súd prvej inštancie bol viac ako jeden rok informovaný o tom, že je právne zastúpený, avšak
vo veci neuskutočnil žiadny úkon a ani nevytýčil termín súdneho pojednávania. Poukázal na skutočnosť,
že návrh na rozvod manželstva bol podaný dňa 08. 12. 2015 a od júna 2016 bol súd prvej inštancie

informovaný o jeho právnom zastúpení, pričom počas celej tejto doby bol na území Slovenskej republiky
a k dispozícii súdu prvej inštancie za účelom jeho účasti na súdnom pojednávaní, avšak túto možnosť
mu neposkytol. Namietol, že súd prvej inštancie po tak dlhom nekonaní, keď od júna 2016 nemal ani
údajnú prekážku pri doručovaní písomností, keďže bol riadne zastúpený advokátom, nepovažoval zapotrebné umožniť mu účasť na súdnom pojednávaní a nevytýčil termín pojednávania, ale následne
počas jediného pobytu mimo územia Slovenskej republiky za celé trvanie konania o rozvod vytýčil
dve súdne pojednávania, pričom na druhom súdnom pojednávaní aj rozhodol vo veci samej. Vytkol

súdu prvej inštancie, že mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2010, sp. zn. 5Cdo 122/2010. Uviedol, že
mal právo zúčastniť sa prejednávania predmetnej právnej veci pred súdom prvej inštancie, nakoľko
ide o jeho neodňateľné právo, na ktorom trval, keď za účelom svojho osobného výsluchu z dôvodu

svojej neprítomnosti na Slovensku, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania.
Nesúhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie, že napriek osobnej neúčasti manželov, zistil skutočný
stavveciopísanývodôvodnení,pretoženazákladejehoosobnéhovýsluchubyhodnovernýmspôsobom
preukázal skutočný záujem na obnovení manželského spolužitia, ako aj dôvody zotrvania v manželskom
zväzku, pričom nesúhlasil ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že zmena v jeho postoji k rozvodu
manželstva je účelová. Uviedol, že tieto tvrdenia súdu prvej inštancie sú len domnienky, nepodložené

žiadnymi relevantnými a objektívnymi skutočnosťami, ktoré si vyvodil bez jeho vyjadrenia a osobného
výsluchu. Namietol, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať a
osobne sa pred súdom vyjadriť, pričom možnosť byť osobne prítomný na pojednávaní a vyjadriť sa k
prejednávaniu právnej veci pred súdom je neodňateľné procesné právo účastníka konania. Uviedol, že
súd prvej inštancie nevykonaním výsluchu účastníka konania, nevykonal potrebné dokazovanie vo veci,

teda nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a preto nedisponoval objektívnymi skutkovými tvrdeniami, aby
mohol vo veci rozhodnúť, keď sa uspokojil len s tvrdeniami druhej strany.

3.

Manželka vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať jej v prípade úspechu náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
Uviedla, že sa s tvrdeniami manžela nestotožňuje a považuje ich za účelové v snahe predĺžiť rozvodové
konanie. Poukázala na skutočnosť, že manžel mal dosť času na uvedenie všetkých svojich tvrdení
a termín pojednávania mu bol riadne a včas oznámený, pričom jeho dobrovoľný pobyt v krajine

pôvodu, nemôže byť prekážkou tohto konania. Uviedla, že manžel je v konaní zastúpený právnou
zástupkyňou, ktorá termín pojednávania riadne vzala na vedomie, preto mal dostatok času prispôsobiť
svoj pobyt súdnemu konaniu, napriek tomu však uprednostnil svoje súkromné záujmy a svoj pobyt
v Egypte navyše žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval. Poukázala na povinnosť účastníka
konania svoje ospravedlnenie alebo žiadosť o odročenie pojednávania riadne a včas zaslať, odôvodniť,

ako aj podložiť relevantnými podkladmi, ktorú si však manžel nesplnil, a preto súd prvej inštancie v
zmysle zásady hospodárnosti konania, rozhodol vo veci. Manželka poukázala na vyjadrenie manžela
zo dňa 20. 09. 2017, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí a zároveň, že manželstvo
si neplní svoje funkcie, avšak následne svoje vyjadrenie v podaní zo dňa 07. 05. 2017 zmenil, keď
uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, z čoho je zrejmé jeho účelové konanie, ktorým sleduje výlučne

svoj záujem predlžovať konanie. Poukázala na skutočnosť, že manžel mal dostatok času a priestoru
vyjadriť príčiny, prečo považuje manželstvo za funkčné, ako aj iné svoje tvrdenia, a keďže v prvom
vyjadrení s rozvodom súhlasil, v nasledujúcom už uviedol opak, správa sa jednoznačne nehospodárne,
nakoľko k svojim tvrdeniam nedoložil žiadne dôkazy. Uviedla, že nie je pravda, že súd prvej inštancie
odňal manželovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces, nakoľko

bol počas celého konania neaktívny, svoje tvrdenia nepodložil nijakým dôkazom, pričom jeho jedinou
aktivitou bolo vyjadrenie nesúhlasu s rozvodom po tom, ako sa dozvedel o vytýčenom pojednávaní.
Poukázala na skutočnosť, že s manželom spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a
intímne sa nestýkajú, čím sú splnené všetky podmienky na rozvod manželstva, pričom manžel nepoprel
ani skutočnosť, že Ž. S. F..

4.

Manžel sa k vyjadreniu manželky, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 02. 11. 2017,
nevyjadril.

5.Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval

to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. decembra 2017 podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci a ich
právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

6.

Podľa § 395 ods. 1 C. m. p. (zákon č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok, účinný od 01. 07.
2016), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

7.

Podľa § 395 ods. 2 C. m. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8.

Podľa Čl. 12 C. m. p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

9.

Podľa Čl. 13 C. m. p., účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.
Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd účastníka
konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.

10.

Podľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

11.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12.

Civilný mimosporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 upravujúci postup súdu a účastníkov v súdnom
konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá
súdu prvej inštancie, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť

účastníkovi doručené tak, aby mal dostatok času na prípravu (§ 33 C. m. p.). Je potom na účastníkovi,
či svoje právo využije, ale nie.

13.

Podľa § 31 C. m. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

14.Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15.

Podľa § 183 ods. 1 C. s. p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.
16.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva jednak zásada ústnosti súdneho konania, ktorá
je ťažiskom súdneho konania a zároveň povinnosť súdu riadne predvolať na pojednávanie všetkých
účastníkov konania. Ustanovenie, že účastníci majú v občianskom súdnom procese rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, je realizáciou zásady rovnosti
občanov, proklamované v čl. 20 Ústavy SR, ktorá platí tak v hmotnoprávnych vzťahoch, ako i v
procesnom postavení účastníkov. Táto zásada, pokiaľ ide o vyjadrenie k veci znamená, že súd nemôže
spravidla (pokiaľ zákon neustanoví výnimky) vydať rozhodnutie, kým nevypočul účastníkov, resp. pokiaľ
im neposkytol možnosť vyjadriť sa a zároveň znamená, že účastníci majú rovnaké procesné prostriedky

a rovnaké možnosti ich použitia. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať
vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa
prejednávaniaprávnejvecipredsúdomjenezadateľnýmprávomúčastníkakonaniaatovkaždomštádiu
postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon
bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec

v neprítomnosti účastníka.

17.

Odvolací súd sa s námietkami manžela v podanom odvolaní, že postupom prvoinštančného súdu, ktorý

vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti na pojednávaní dňa 29. 06. 2017, mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces nestotožnil, nakoľko z obsahu spisu
vyplýva, že jeho právna zástupkyňa mala už od doručenia predvolania na dané pojednávanie dňa 29. 05.
2017vedomosťotom,žedňa29.06.2017(t.j.presnemesiac)sapojednávanieuskutoční,apretopokiaľ

na tomto pojednávaní žiadala o jeho odročenie z dôvodu dlhodobého pobytu manžela S. I., správne
postupoval súd prvej inštancie, keď návrh na odročenie pojednávania zamietol, nakoľko dôležitosť
dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, je súd povinný posudzovať v
každom konkrétnom prípade individuálne, pričom jeho opätovné ospravedlnenie pre dlhodobý pobyt S.
I. za dôležitý dôvod aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať nie je možné.

18.

Je nutné uviesť, že súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska
dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase

rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje
súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu
dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods. 1 C. s. p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania
súduotejtožiadostiúčastníkahodnovernepreukázaná,zostávajehožiadosťibavrovinenepodložených
tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania

vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť
a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla
byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).

19.

V prejednávanej veci právna zástupkyňa manžela síce požiadala o odročenie pojednávania, avšak
dôvod pre takýto postup vôbec nepreukázala, a to ani napriek tomu, že súd prvej inštancie ju výzvoudoručenou dňa 29. 05. 2017 (spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 29. 06. 2017) žiadal o dodatočné
predloženie dôkazu tvrdeného dôvodu odročenia pojednávania nariadeného na deň 11. 05. 2017,
nakoľko pôvodná žiadosť zo dňa 10. 05. 2017 takýto dôkaz neobsahovala, avšak súd prvej inštancie

žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v konaní pokračoval aj po
prednese žiadosti právnej zástupkyne manžela o odročenie pojednávania dňa 29. 06. 2017 a vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela, neporušil ustanovenie § 183 ods. 1 C. s. p. ani svojim
procesným postupom mu neznemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20.

Odhliadnuc od uvedených skutočností odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v zmysle ust. §
195 ods. 1 C. s. p. nebol ani povinný nariadiť výsluch manžela o tvrdených skutočnostiach, ktoré v
konaní vyšli najavo, ak mal skutočný stav veci potrebný k rozhodnutiu vo veci samej (§ 35 C. m. p.)

zistený z vyjadrení účastníkov konania, pričom bolo nielen procesným právom, ale najmä procesnou
povinnosťou manžela úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť
dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 32 C. m. p.), tým viac v situácii, keď svoje pôvodné
stručné súhlasné vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva zo dňa 20. 09. 2016, v ktorom potvrdil
nefunkčnosť manželstva z dôvodu rozdielnych pohľadov na svet a názorov na život zmenil bez uvedenia

akéhokoľvekdôvodu,čímvšaknespochybnilžiadnezprávnevýznamnýchskutkovýchtvrdenímanželky,
že ich spolužitie bolo krátke, neviedli ani nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežijú, na základe
ktorých dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že manželstvo účastníkov si neplní
žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine.

21.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nakoľko postup súdu prvej inštancie,
ktorý vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 29. 06. 2017 v neprítomnosti manžela z dôvodu, že
nepreukázal opodstatnenosť svojej žiadosti o odročenie pojednávania bol správny, a preto týmto

procesným postupom mu neznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z dôvodu ktorého tento rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

22.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 55 C.
m. p. a § 58 C. m. p. tak, že za spravodlivé považoval priznať úspešnej manželke v odvolacom konaní
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia
vyčíslených podľa § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. za úkon právnej služby písomného vyjadrenia
k odvolaniu zo dňa 23. 10. 2017 v sume 76,84 eur (1 á 68 eur + režijný paušál 8,84 eur), ktorú je manžel
v zmysle ust. § 263 ods. 1 C. s. p. povinný zaplatiť advokátke manželky.

23.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).