Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200328
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: G. C., bytom D., H.

O. XXXX/X proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi
a štátnych sociálnych dávok, so sídlom Bratislava, Špitálska 8 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/SOC/2017/9056/HR zo dňa 23. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku uvedeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len úrad) číslo
PE1/OHNNVaŠSD/SOC/2017/15613-20 zo dňa 16.06.2017. Rozhodnutím úradu bol žalobca zaviazaný
vrátiť príplatok k prídavku na dieťa D. C. v sume 88,16 eur za obdobie od 01.09.2015 do 30.04.2016.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vydané v rozpore
so skutočným stavom veci. Kategoricky odmietol, že by úradu nedoniesol súdne rozhodnutie (pričom
nešpecifikuje ktoré rozhodnutie má na mysli). Uviedol, že ho doniesol na úrad, hneď potom ako ho

obdržal. Podľa jeho názoru o tom musí byť kamerový záznam a aj telefonický záznam, keďže práve
pracovníčka úradu ho telefonicky vyzvala na jeho predloženie, z dôvodu, že ho potrebujú. Na základe
tohto telefonátu ho priniesol v nestránkový deň, odovzdal ho pracovníčke, ktorá bola v kancelárii.
Poukázal na to, že pracovníčky úradu v pracovnom čase oslavovali. Skutočnosti uvedené v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného považoval za nezmysly a klamstvo. Podľa jeho názoru spravili chybu úradníčky
a nechcú si ju priznať. Ide o výsledok ich ľahtikárskeho prístupu k práci. Dokonca zakázali v rozhodnutí
podať odvolanie, aby sa náhodou neukázala pravda.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na vecnej
správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca v podanej správnej žalobe
nešpecifikuje aké rozhodnutie má na mysli, a kedy a akým spôsobom ho mal úradu doručiť. Žalovaný
ďalej uviedol, že sa s dôvodmi žaloby oboznámil aj úrad, ktorý o veci rozhodoval v I. stupni. Tvrdenia
žalobcu vyhodnotil ako nepravdivé, subjektívne a účelové. Trval na tom, že rozhodnutie bolo vydané v
súlade so zákonom a odkázal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobca v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného písomne uviedol, že ako bežný človek nevie na
čo má právo a na čo nie. Od toho sú na úrade pracovníčky, aby uvedené posúdili. Zdôraznil, že o
čo ho požiadali, to aj spravil resp. doniesol, a neschopnosť pracovníčok ho nezaujíma. Zopakoval, žev nestránkový deň, keď rozhodnutie doniesol sa v kancelárii oslavovalo. Pričom pracovníčky sa majú
venovať práci a nemajú oslavovať.

5. Žalovaný v duplike zdôraznil, že žalobca rozhodnutie o znížení invalidného dôchodku úradu nedoložil.
Úrad sa o znížení invalidného dôchodku dozvedel až z listu, ktorý napísal žalobca prezidentovi SR.
Uvedený list bol následne postúpený na ďalšie vybavenie úradu. Úrad taktiež odmietol tvrdenia o oslave
na pracovisku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca pri spisovaní žiadosti o príplatok k prídavku na
dieťa vlastnoručným podpisom potvrdil, že je povinný v lehote 8 dní oznámiť úradu každú zmenu, ktorá

má vplyv na výšku a výplatu príplatku k prídavku na dieťa. Uvedené však žalobca neučinil. Žalovaný
citoval ust. § 14 zákona č. 600/2003 Z.z. s tým, že je zrejmé, že na strane žalobcu bola zákonom
stanovená povinnosť predložiť pre vec relevantné doklady. K tomu, že žalobca žiada preveriť telefonické
a kamerové záznamy uviedol, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone a takýmito záznamami úrad
objektívne nedisponuje. Naviac takéto obrazové záznamy monitorujú pohyb osôb po úrade, takže sa z
nich nedá určiť či nejaká osoba doručila resp. nedoručila úradu doklad.

6. V konaní pred súdom žalobca zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu. Opakovane zdôraznil, že
pracovníčky úradu mali vedomosť o tom, že sa vedie na súde konanie, aj sa ho na to pýtali. Rozhodnutie
súdu bolo vypracované neskoro, ale hneď ho doniesol pracovníčke, ktorá ho má na starosti. Telefonicky
jej avizoval, že rozhodnutie mu bolo doručené a dohodli sa, že ho prinesie v nestránkový deň. Nevedel

presnejšieurčiťkedymalrozhodnutiepriniesť,označillenrok2017.Taktiežnevedeloznačiťrozhodnutie,
o ktoré malo ísť. Z odpovede na otázku sudkyne nakoniec vyplynulo, že rozhodnutie doručil mesiac
pred stretnutím, ktoré mal v rámci prešetrovania veci u riaditeľky úradu. Toto stretnutie sa realizovalo po
podaní jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Výsledkom tohto stretnutia bolo odporúčanie,
aby do budúcna doklady a dokumenty doručoval cez podateľňu alebo doporučene, nakoľko inak je

posúdenie ich doručenia tvrdením proti tvrdeniu.
7.Žalovanýnapojednávanízotrvalnasvojichdoterajšíchargumentochatvrdeniach,ktorésúobsiahnuté
jednak v jeho rozhodnutí ako aj v jeho písomných vyjadreniach k podanej správnej žalobe.

8.KrajskýsúdvTrenčíne(ďalejlensprávnysúd)preskúmalnapadnutérozhodnutie,vrátanerozhodnutia

správneho orgánu prvého stupňa a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a ustálil, že
žaloba nebola podaná dôvodne.

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD1/
SOC/2017/9056/HR zo dňa 23.08.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené

rozhodnutie úradu, ktorým bol žalobca zaviazaný na vrátenie neoprávnene vyplateného príplatku k
prídavku na dieťa v celkovej sume 88,16 eur.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske
č.k. 1P/112/2014-94 zo dňa 23.01.2015 s účinnosťou od 26.05.2014 zverený do osobnej starostlivosti

jeho syn mal. D. C.. Žalobca žiadosťou doručenou úradu dňa 10.07.2014 požiadal o výplatu prídavku
na toto maloleté dieťa. Následne žiadosťou zo dňa 11.03.2015 požiadal o výplatu príplatku k prídavku
na dieťa, a to počnúc 01.11.2014. O uvedený príplatok požiadal, nakoľko bol poberateľom invalidného
dôchodku z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. V uvedenej
žiadosti v časti označenej G žalobca vyhlásil, že každú zmenu, ktorá má vplyv na výšku a výplatu

príplatku k prídavku na dieťa oznámi úradu písomne do 8 dní podľa § 14 písm. b) zákona o prídavku
na dieťa. Na základe uvedenej žiadosti bol žalobcovi vyplácaný okrem prídavku na dieťa aj príplatok k
tomuto prídavku. Podstatnou podmienkou pre vznik nároku na výplatu tejto dávky bola invalidita žalobcu
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%.

11. V administratívnom spise je založené podanie žalobcu, ktorým sa obrátil na prezidenta Slovenskej
republiky vo veci jeho nepriaznivej finančnej situácie. Uvedené podanie bolo kanceláriou prezidenta dňa
12.05.2016 postúpené úradu na ďalší postup. V uvedenom podaní žalobca konštatoval, že mu „sociálka
zobrala celý invalidný“. V ďalšom postupe úrad vydal dňa 20.05.2016 rozhodnutie č. PE1/OHNNVaŠSD/
SOC/2016/18185-0011, ktorým bola zastavená výplata príplatku k prídavku na mal. dieťa D. C., počnúc

01.05.2016 v sume 11,02 eur.

12. Listom zo dňa 11.04.2017 sa úrad obrátil na Sociálnu poisťovňu- ústredie so žiadosťou o
zaslanie právoplatného rozhodnutia vo veci posúdenia invalidity žalobcu. Z tejto žiadosti vyplýva, žez telefonického rozhovoru s ústredím Bratislava bolo zistené, že žalobca poberá invalidný dôchodok
s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Je v nej konštatované, že žalobca
uvedenú skutočnosť úradu neoznámil a keďže pôvodne bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 75%, bol poberateľom príplatku k prídavku na dieťa. Úrad žiadal sociálnu poisťovňu
o zaslanie právoplatného rozhodnutia o zmene výšky invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti
oznámila sociálna poisťovňa, ústredie úradu, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.12.2016
bol žalobcovi znížený invalidný dôchodok, a to od 14.10.2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.01.2017. Pôvodné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.09.2015 bolo

zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.09.2016. V rámci realizácie tohto rozsudku
bolo vydané nové rozhodnutie zo dňa 09.12.2016. V administratívnom spise sa nachádza aj list
Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, ktorý bol predložený úradu dňa 18.05.2016. Z uvedeného listu
vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol na účely dôchodkovej dávky posúdený posudkovým lekárom
dňa 15.12.2015 záverom, že bol uznaný naďalej invalidný s dátumom zmeny percentuálnej miery od
17.08.2015, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60%.

13. Na základe týchto informácii o zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobcu z pôvodných 75% na 60% a skutočnosti, že žalobca uvedenú zmenu pomerov neoznámil úradu,
vydal dňa 16.06.2017 úrad rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil povinnosť vrátiť vyplatený príplatok k
prídavku na dieťa v celkovej sume 88,16 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 20.06.2017

odvolanie, v ktorom tvrdí, že úradu včas odovzdal rozhodnutie súdu. Obvinil pracovníčky úradu, že v
pracovnej dobe oslavujú, po stoloch majú zákusky a alkohol, je počuť hlasný smiech. Zotrval na tom,
že rozhodnutie súdu odovzdal čas, o čom svedčia dva vykonané telefonáty, keď mu z úradu sami volali,
aby ho priniesol. Podľa jeho názoru odovzdaný dokument pracovníčky stratili. Obvinil ich z nedbalosti
a z toho, že svoju robotu „flákajú“.

14. Zo zhodných tvrdení žalobcu ako aj zástupcu žalovaného vyplynulo, že po podaní odvolania sa
realizovalo stretnutie žalobcu s riaditeľkou úradu, pri ktorom došlo aj ku konfrontácii s pracovníčkami
úradu, ktoré zotrvali na tom, že žalobca žiadne rozhodnutie nepriniesol.

15. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 600/2003 Z.z. oprávnená osoba je povinná do ôsmich
dní platiteľovi písomne oznámiť zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na
prídavok a na jeho výplatu, alebo podať o týchto zmenách elektronickými prostriedkami do ôsmich dní
oznámenie podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

16. Podľa § 13 ods. 6 zákona č. 600/2003 Z.z. ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, alebo
vedela alebo musela z okolností predpokladať, že platiteľ jej prídavok alebo príplatok k prídavku vyplatil
neprávom, je povinná vrátiť prídavok a príplatok k prídavku.

17. Príplatok k prídavku na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe k

prídavkunadieťanavýchovuavýživunezaopatrenéhodieťaťa,naktorénemožnouplatniťdaňovýbonus
podľa osobitného predpisu. Príplatok k prídavku na dieťa sa vypláca mesačne spoločne s prídavkom na
dieťa. Jednou z podmienok pre vznik a trvanie nároku na túto dávku je poberanie invalidného dôchdku
z dôvodu poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

18. Ako bolo uvedené v odstavci 10 tohto rozsudku žalobca podal dňa 11.03.2015 žiadosť o vyplácanie
predmetnej dávky, pričom v tomto čase bol poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Vzhľadom na skutočnosť, že spĺňal všetky podmienky
pre jej vyplácanie, mu bola táto dávka v sume 11,02 eur mesačne vyplácaná spolu s prídavkom na
dieťa. Invalidita žalobcu však bola Sociálnou poisťovňou prehodnotená a miera poklesu jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť bola znížená na 60%. Prvotne o tomto znížení rozhodlo ústredie Sociálnej
poisťovne dňa 04.09.2015. Na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie Krajským súdom v Trenčíne
(išlo o vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 15Sd/172/2015) zrušené a o veci bolo opätovne
rozhodované správnym orgánom. Aj následne vydaným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo
dňa 09.12.2016 však došlo k zníženiu invalidného dôchodku žalobcu z dôvodu zníženia jeho miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60%. Toto zníženie miery poklesu bolo datované
od 17.08.2015. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca nepodal odvolanie a z tohto dôvodu nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.01.2017. V zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) zák.č. 600/2003 Z.z. bol žalobca
povinný oznámiť a zdokladovať úradu uvedenú skutočnosť, ktorá má zásadný vplyv na trvanie nároku nadávkunavyplácaniepredmetnéhopríplatku.Uvedenémalspraviťdo8dníodprávoplatnostirozhodnutia
Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým bola vec s konečnou platnosťou vyriešená. V danom prípade teda
mal svoju oznamovaciu povinnosť splniť do 25.01.2017. Žalobca však nedisponuje žiadnym dôkazom,

že tak učinil a takéto resp. žiadne rozhodnutie vydané vo veci opätovného posúdenia jeho invalidity, nie
je súčasťou administratívneho spisu.

19. Žalobca v podanej správnej žalobe, v odvolaní podanom v administratívnom konaní, ako aj vo
svojom prednese pred súdom opakovane uviedol, že pracovníčkam úradu odovzdal rozhodnutie súdu.

Nevedel však bližšie uviesť, o aké rozhodnutie súdu malo ísť a ani kedy približne malo dôjsť k takémuto
odovzdaniu dokladu mimo podateľňu úradu. Neskôr uviedol, že k doručeniu došlo asi mesiac pred
stretnutím s riaditeľkou úradu, ktoré sa uskutočnilo po podaní jeho odvolania. Z uvedeného by sa dalo
dovodiť, že podľa jeho tvrdenia rozhodnutie súdu doručil úradu asi v mesiaci máj, eventuálne začiatkom
júna 2017. Na druhú stranu žalobca súčasne tvrdil, že rozhodnutie súdu doručil hneď po jeho doručení
zo súdu. Ak by bolo uvedené tvrdenie pravdivé, tak by sa doručenie úradu muselo uskutočniť ešte na

jeseň roku 2016, keďže na základe uvedeného rozhodnutia došlo už v decembri 2016 k vydaniu ďalšieho
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia. Žalobca však sám uviedol, že ho doručil niekedy v roku 2017.

20. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú rozporné, keď na jednej strane
tvrdí, že rozhodnutie súdu doručil ihneď ako ho sám obdržal zo súdu (jeseň 2016) a na druhej strane,

že sa tak stalo asi mesiac pred stretnutím u riaditeľky úradu (čo muselo byť niekedy v máji, resp. v prvej
polovici júna 2017). Žalobca teda nielenže nemá žiaden doklad preukazujúci jeho tvrdenie, ale dokonca
jeho tvrdenia sú rozporuplné, ťažko overiteľné. Okrem toho je zrejmé, že v prípade žalobcu nebolo
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne rozhodnutím, ktorým by sa vec o zníženie jeho invalidného
dôchodku právoplatne skončila. Žalobca však nevedel ani žiadnym spôsobom konkretizovať, ktoré

rozhodnutie súdu, resp. ktorý dokument, mal úradu doručiť. Taktiež nie je bez právneho významu,
že ak by aj boli jeho tvrdenia pravdivé, tak je zrejmé, že k doručeniu neidentifikovaného rozhodnutia
došlo až na výzvu úradu, ktorý už teda evidentne musel mať informáciu o zmene pomerov a už len
vyzval žalobcu na predloženie listiny, ktorou by bola táto zmena potvrdená. Bolo pritom primárne
vecou žalobcu, aby v zákonom stanovenej lehote tieto skutočnosti úradu oznámil tak, aby nedošlo

k neoprávnenému vyplácaniu štátnej dávky. Povinnosť oznamovať v lehote 8 dní takéto relevantné
skutočnosti pritom musela byť žalobcovi známa, keďže o tejto povinnosti bol výslovnej poučený, čo
potvrdil svojim vlastnoručným podpisom v časti G svojej žiadosti o vyplácanie tohto príspevku. Na
splnenie tejto povinnosti nemá vplyv skutočnosť, že žalobca nemá právnické vzdelanie, na čo sa pred
súdom opakovane odvolával. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna

žaloba nebola podaná dôvodne, a preto bola zamietnutá, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

21. O trovách konania súd rozhodol tak že v konaní úspešnému žalovanému ich nepriznal, keď tieto
ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo
dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v
Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum

právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z. z. ( z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolosťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).