Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117203705
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117203705.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. O. XXXX/XX, XXX XX R. O., o vymoženie pohľadávky v sume 100 eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 19Er/144/2017-16 zo dňa 07.08.2017
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm.
d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a d) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Exekučným titulom bol

rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 05607/15 zo dňa 09.03.2016, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadený záujmovým
združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatenia vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na to, že exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského
súdu, súd preskúmal exekučný titul z formálnej aj materiálnej stránky. Pri preskúmaní žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd

zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 06.08.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 402101492,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 100 eur a povinný sa úver zaviazal
vrátiť oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 168 eur do 13.02.2014. Táto zmluva má
povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
od 01.01.2008 ako aj na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny
vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa a aj vzhľadom na to, že oprávnený

v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Je nepochybné, že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy
bolspotrebiteľom,pretožezobsahuspisunevyplýva,žebypriuzatváranízmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola
uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva. Túto rozhodcovskú zmluvu však súd posúdil ako neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka s ohľadom na to, že ju oprávnený používa v prípadoch rovnakého
druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnenavôlidodávateľa.Otakútozmluvnúpodmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak

by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

2. Podľa záveru súdu rozhodcovská zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade
ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná
individuálne medzi účastníkmi zmluvy, je neprijateľná (nekalá) podmienka v spotrebiteľskej zmluve a

z toho dôvodu je absolútne neplatná, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu
voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať
prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Takáto
rozhodcovská zmluva je neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a o to, že rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Súd podľa neho prekročil rámec
svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a
na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona

o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu
rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z
formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o

rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45

zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne
zistil skutkový stav veci. On s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 Zmluvy bola daná právomoc
rozhodcovského súdu a exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy mal
povinný možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na

všeobecný súd.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté
uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak
na dôvažok dodáva nasledovné:

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového

poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesnéhoútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 17.12.2016, kedy bola pred súdnym exekútorom
spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku
vydaného dňa 09.03.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadený
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž pod sp. zn. SRSAspA 05607/15.
Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 19.12.2016, doručeným súdu dňa

13.02.2017 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označeného exekučného titulu. Dňa 07.08.2017 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených, pričom
podľa názoru odvolacieho súdu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil.
V danej právnej veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 06.08.2013. Svoju právomoc si odvodil z
rozhodcovskej zmluvy uzavretej na samostatnom tlačive toho istého dňa. Vo všeobecnosti ak sa má
exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere

bol povinnému poskytnutý úver 100 eur, ktorý mal vrátiť spolu s celkovými nákladmi, spojenými so
spotrebiteľským úverom vo výške 68 eur, t.j. spolu mal vrátiť sumu 168 eur. Povinný dlh podľa zmluvy
riadne nesplatil, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený
rozsudok.

7. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“ V tomto prípade si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi
účastníkmi z uvedenej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil
správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc

rozhodcovskéhosúdu.Rozhodcovskázmluvanezodpovedalavyššiecitovanýmzákonnýmpodmienkam
v § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, v
akom rozsahu bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a
či mal reálnu možnosť znenie zmluvy ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie

exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal listinnými dôkazmi. Skutočnosť, že v čl. IV bode 5 rozhodcovskej
zmluvy sa uvádza vyhlásenie strán, že „zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle,
s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú“ a že dlžník vyhlásil, že „bol pred
uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy“, nemení nič na tom,
že dojednanie ako také nezodpovedalo ustanoveniu § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) OZ v znení účinnom

v tom čase. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným, takmer
nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53 ods. 2
OZ táto doložka za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, žesa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba
znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej

inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá - ak mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd
na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

8. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve nemal právomoc konať a
rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie preto
správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).