Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201092
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201092.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov

senátuJUDr.MilanaKončekaaJUDr.EvyBaranovej,vprávnejvecižalobcu:VISK,s.r.o.,Národnátrieda
č. 39, Košice, IČO: XXX XX XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska kancelária
so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul.
Lazovná 63, Banská Bystrica, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1319399/2015
z 21. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 21.08.2015 č. 1319399/2015, ktorým podľa
§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 623614/2015
zo dňa 29.05.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol určený rozdiel
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 125.376,35 Eur daňovému
subjektu VISK, s.r.o., Košice, potvrdil. Podkladom rozhodnutia bolo vykonanie u platiteľa dane z

pridanej hodnoty VISK, s.r.o. daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007, o výsledku ktorej bol vyhotovený
Protokol č. 695/321/89580/2008/Šál zo dňa 02.11.2008 a jeho Dodatok č. 1 zo dňa 03.12.2008. Na
základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 695/231/94042/2008/Dub zo dňa
05.12.2008, ktorý znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2007 o sumu 125.376,35 Eur a priznal nadmerný odpočet v sume 5.026,26 Eur.
Správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 3.777.088,00

Sk (125.376,35 Eur) z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Košická 44, Bratislava za
rýdze zlato Au - rýdzosť 999/1000 - jedná o faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 09.05.2007 (základ dane
4.279.831,60Sk,DPH813.l168,00Sk),č.XXXXXXXXzodňa16.05.2007(základdane5.231.987,10Sk,
DPH 994.077,50 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2007 (základ dane 5.185.352,70 Sk, DPH 985.217,00
Sk) a č. XXXXXXXX zo dňa 30.05.2007 (základ dane 5.182.240,68 Sk, DPH 984.625,70 Sk).

Správca dane z dokladov predložených ku kontrole zistil, že predmetné zlato mal žalobca nadobudnúť

na základe Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/., zo dňa 15.01.2007, uvedených faktúr, objednávok, protokolov
o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných
certifikátov od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava. Správca dane z predložených
vystavených faktúr č. H. - dátum dodania 09.05.2007, č. H. zo dňa 16.05.2007, č. H. zo dňa 23.05.2007a č. H. zo dňa 30.05.2007 zistil, že žalobca mal v tom istom zdaňovacom období predať zlato českému
odberateľovi EURO AD s.r.o., Vinohradská 164, Praha.

Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v tomto prípade skúmal
uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad
skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku,
podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V súvislosti s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní,

ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane po preskúmaní rozhodnutia
a spisového materiálu zistil, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj 2007
a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonom získaných dôkazov vedúcich k
správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátov pri zachovaní práv a právom chránených
záujmov daňového subjektu. Konštatuje, že ak si daňový subjekt - žalobca v zdaňovacom období máj
2007uplatnilnároknaodpočítaniedanezdodávateľskýchfaktúrodspoločnostiTatraTradeCorporation,

s.r.o., musel byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak,
ako to uviedol v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobca preukázal nadobudnutie
tovaru - zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. iba listinnými dôkazmi, ale reálne dodanie
tovaru nepreukázal. Predložil iba dôkazy formálnej povahy, ktoré by vo všeobecnosti obstali len za
situácie, že obchodné transakcie nevykázali žiadne pochybnosti u správcu dane. Keďže deklarované

zdaniteľné obchody nezodpovedali bežným obchodným podmienkam, správca dane mal oprávnené
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca a vyzýval ho k
preukázaniu toho, čo uvádzal v daňovom priznaní. Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j.
poctivého obchodného styku je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie
očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu

činnosti, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikanie. Ak takéto vedomosti štatutárnemu
orgánu chýbali, potom pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných žalobcom v zmysle
zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 Daňového poriadku boli oprávnené.

K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca uviedol, že

z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane v tomto prípade skúmal uskutočnenie
deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného
stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. V súvislosti s námietkami, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia

skutkového stavu správcom dane zistil, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie máj
2007 a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich
k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených
záujmov žalobcu. Finančné riaditeľstvo konštatuje, že ak si žalobca v zdaňovacom období máj 2007
uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.

musel byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené.

Správca dane pri preverovaní splnenia podmienok pre odpočítanie dane v zdaňovacom období máj
2007 vychádzal z konkrétnych faktúr a z dokladov, ktoré k ním žalobca predložil, z dôkazov, ktoré
správca dane zabezpečil v spolupráci s inými správcami dane, s orgánmi činnými v trestnom konaní, ako

aj žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, s nazeraním do spisov, ktoré v rozhodnutí uviedol.
Ako jeden z dôkazov využil výpoveď svedka JUDr. F. C., bývalého konateľa spoločnosti Tatra Trade
Corporation, s.r.o. a to v zápisnici o výsluchu svedka ČVS: PPZ-191/NKA-FP-VY-2012 z 24.07.2014
spísanou Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície expozitúra Východ,
Košice, bez prítomnosti správcu dane, ako aj žalobcu, výpovedi tohto svedka, ktoré už vykonal správca

dane dňa 19.09.2014 a 23.08.2013, pričom svedok vo svojej výpovedi dňa 19.09.2014 uviedol, že v
celom rozsahu trvá na výpovedi, ktorú učinil 24.07.2014 a že obchody tak, ako ich popísal v uvedenej
zápisnici prebiehali vo všetkých obdobiach a v prípadoch, kde bola dodávateľom spoločnosť Tatra Trade
Corporation, s.r.o., UNION STEEL s.r.o. a odberateľom bola spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca).

K námietkam týkajúcim sa hodnotenia, resp. nehodnotenia výpovedí svedka F. C. sú neopodstatnené,
lebo závery správcu dane zodpovedajú zásade voľného hodnotenia dôkazov a zásade objektívnej
pravdy, pričom výpovede tohto svedka boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom
zabezpečeným a hodnoteným správcom dane. Konanie správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov bolov súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v
súlade s § 24 Daňového poriadku.

K námietkam týkajúcim sa rozporov vo výpovediach svedka F. C. uviedol, že namietané rozpory nie
sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na závery správcu dane. Týmito tvrdeniami
sa žalobca snažil preukázať nesprávnosť hodnotenia správcu dane a spochybniť pravdivosť tvrdení
svedka, ale tieto tvrdenia žalobcu nie sú schopné preukázať reálne dodanie fakturovaného tovaru.
Svedok potvrdil, že žalobca bol do obchodov so spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. zapojený

od januára 2007 (je zrejmé, že odpočítanie dane s faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. si
uplatňoval už v zdaňovacích obdobiach január až august 2007) a že zlato fakturované žalobcovi reálne
neexistovalo (zlato, ktoré zabezpečil F. C. od Rakúskej spoločnosti Schoeller Munzhandel GmbH bolo
dodávané spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o. a nie žalobcovi - VISK, s.r.o.). Žalobca spochybňuje pravdivosť
tvrdení Milana Chovanca o úhradách a provízií pre žalobcu, pretože žalobcovi neboli vrátené nadmerné
odpočty za zdaňovacie obdobie marec až august 2007, pričom žalobca uhradil spoločnosti Tatra Trade

Corporation, s.r.o. všetky faktúry v hotovosti, aj prevodom na účet z vlastných zdrojov, k čomu uviedol,
že F. C. popísal spôsoby fakturácie a úhrad medzi spoločnosťami a uviedol, že spoločnosť Tatra Trade
Corporation, s.r.o. vystavila žalobcovi faktúry za tovar, ktorý neexistoval a následne žalobca fakturoval
dodanie fiktívneho tovaru Českej spoločnosti EURO AD s.r.o., pričom peniaze, ktoré žalobcovi uhradila
spoločnosť EURO AD s.r.o., tejto spoločnosti poskytol práve on. Z týchto finančných prostriedkov

žalobca uhrádzal fakturované čiastky spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Poukazovanie na
úhrady spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. z „vlastných zdrojov“ žalobcu a na skutočnosť,
že žalobca na týchto transakciách z dôvodu nevyplatených nadmerných odpočtov nezarobil, nie je
opodstatnené a nepreukazuje nelogickosť tvrdení Milana Chovanca. Provízie medzi spoločnosťou Tatra
Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom nemajú vplyv na na závery správcu dane o nepreukázaní splnenia

zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane.

Za neopodstatnené považuje aj námietky týkajúce sa neuvedenia a nehodnotenia takého ťažiskového
dôkazu, akým by podľa žalobcu mala byť výpoveď P.. Q.I.M., pretože ak sa aj zástupcovia spoločností
stretávali v priestoroch tohto svedka, táto skutočnosť nepreukazuje, že v jeho priestoroch dochádzalo

k reálnym obchodom s tovarom, ktorý bol uvedený na faktúrach. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so
zlatom sa malo obchodovať na rôznych miestach v Košiciach a v Bratislave.

K námietkam ohľadne rozporov v tvrdeniach F. C. a V. Q. uviedol, že V. Q. vo svojich výpovediach potvrdil
obchodovanie so zlatom a obchodné vzťahy so žalobcom aj so spoločnosťou Tatra Trade Corporation,

s.r.o., ale z jeho výpovede a z ďalších dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé, že spoločnosť
EURO AD, s.r.o. bola založená účelovo.

K námietkam rozporov v tvrdeniach F. C. a Q. B. uviedol, že Q. B. bol konateľom spoločnosti EUROPA
GOLD, s.r.o., ktorá nebola zapojená do fakturačného reťazca týkajúceho sa tovaru fakturovaného v

máji 2007 - konal na základe pokynov V. B., ktorý bol konateľom spoločnosti UNION STEEL, s.r.o. a
nepreukázal reálnu existenciu zlata, ani jeho prepravu do Českej republiky.

Za neopodstatnené považuje aj spochybňovanie pravdivosti výpovedí svedka F. C. z 24.07.2014 a
19.09.2014 vo vzájomnej súvislosti s jeho predchádzajúcimi výpoveďami a v súvislosti so súčasťou jeho

obhajoby, pretože správca dane výpovede svedka z 24.07.2014 a 19.09.2014 hodnotil ako dôkazy v
súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach so všetkými dôkazmi,
ktoré boli zabezpečené počas daňovej kontroly a vyrubovacom konaní a opodstatnene dospel k záveru,
že pri obchodovaní so zlatom sa jednalo o účelovú snahu o získanie daňovej výhody vo fakturačnom
reťazci spoločnosti. Správca dane vo vyrubovacom konaní vychádzal z dôkazov podrobne uvedených v

rozhodnutí, pri hodnotení ktorých prihliadal na všetko čo vyšlo najavo. Ak by tvrdenia F. C. vo výpovedi z
24.07.2014 a 19.09.2014 mali byť súčasťou jeho obhajoby, tým menej je spochybniteľná jeho pravdivosť.
Správca dane neposudzoval výpovede tohto svedka ako člena zločineckej skupiny a ani jej neprikladal
vyššiu hodnotu pravdivosti ako ktorejkoľvek inej výpovede svedkov V. A. k námietke, kde žalobca
spochybňuje aj dodanie zlata spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. spoločnosti ZLATOKOV SK,

a.s. uviedol, že správca dane v súvislosti so skutočnosťami uvedenými vo výpovedi F. C. 24.07.2014
zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti ZLATOKOV SK, a. s., ktorá je
právnym nástupcom spoločnosti ZLATOKOV spol. s.r.o. a z odpovede zistil, že v období január 2007
až november 2007 obchodovala s komoditou „rýdze zlato AU, rýdzosť 999/1000“ so spoločnosťou TatraTrade Corporation, s.r.o. v zmysle došlých faktúr, pričom certifikáty od výrobcu zlata neboli doložené.
Táto odpoveď potvrdila skutočností, ktoré uviedol F. C. vo výpovediach z 24.07.2014 a 19.09.2014, t.
j., že zlato, ktoré spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. nadobudla prostredníctvom F. C. a V. L.

od spoločnosti Schoeller Munzhandell GmbH predala spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o.. Preberacie
protokoly sú prílohou k jednotlivým faktúram a spoločnosť ZLATOKOV, spol. s.r.o. má zaúčtované faktúry
od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. aj v období pred aprílom 2007. Správca dane preveroval
existenciu zlata daňovými kontrolami a následných vyrubovacích konaniach za zdaňovacie obdobie
januáražaugust2007vychádzalzdôkazov,ktorévtomčasemalkdispozíciíaažnáslednýmdlhodobým

šetrením zistil skutočný pohyb zlata, ktorý nezodpovedá zisteným fakturačným reťazcom.

K námietke argumentácii správcu dane rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 „Halifax
plc“ bez preukázania, že skutkový stav danej daňovej transakcie mal prvky uvedeného rozsudku
uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že z vykonaného dokazovania a zo zabezpečených dôkazov
vyplynulo, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo fakturačnom reťazci spoločností bolo zníženie

daňového zaťaženia a odčerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované
faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Bolo zistené a preukázané, že zdaniteľné obchody
medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o. neboli reálne
uskutočnené a k dodaniu predmetu fakturácie nedošlo. Rýdze zlato, ktoré bolo predmetom karuselového
obchodovania a ktoré na základe šetrenia správcu dane malo slúžiť na účely odpočítania daní a získania

daňovej výhody a to vzhľadom na skutočnosť, že zlato z fakturačného reťazca malo svoj začiatok u
spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o., pričom konečný predaj v rámci zisteného reťazca na území SR bol do
iného členského štátu EÚ - ČR spoločnosti EURO AD, s.r.o., ktorý pri splnení podmienok uvedených v
§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z. je oslobodený od dane a následne predmetný tovar touto spoločnosťou
bol predaný na Slovensko spoločnosti C &T, s.r.o.. Z výpisov z obchodného registra je zrejmé, že

spoločnosť PNEU - VAN, s.r.o. je od 16.03.2010 ex offo vymazaná z obchodného registra, spoločnosť
UNION STEEL, s.r.o. bola dňa 16.05.2012 ex offo vymazaná z obchodného registra a spoločnosť
Tatra Trade Corporation, s.r.o. je od 31.10.2010 bez konateľa. Začlenenie nekontaktnej spoločnosti
PNEU - VAN, s.r.o. do fakturačného reťazca svedčí o účelovosti s cieľom získania daňovej výhody.
Deklarovaním nákupu od tejto spoločnosti si spoločnosť UNION STEEL, s.r.o. odpočítala daň, pričom

nebola splnená podmienka § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., kde právo na odpočítanie dane vzniká, ak je
splnená podmienka vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru alebo služby. Nákup zlata deklarovaný
spoločnosťou UNION STEEL, s.r.o. od spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o. mal súžiť spoločnosti UNION
STEEL, s.r.o. pre účely odpočítania dane a získania daňovej výhody. Z výpovedí konateľov spoločností
UNION STEEL, s.r.o., EURO AD, s.r.o. a tiež vzhľadom k zisteniam správcu dane v rámci vykonávaných

šetrení formou dožiadaní pri kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007 a v
rámci vyrubovacieho konania je zrejmé, že spoločnosť PNEU - VAN, s.r.o. žiadne zlato fyzicky nikdy
nedodala spoločnosti UNION STEEL, s.r.o.. Táto skutočnosť týkajúca sa spoločnosti EURO AD, s.r.o.
bola potvrdená odpoveďou na medzinárodné dožiadanie zaslané do Českej republiky v júni 2007. To
dokazuje a potvrdzuje účelovo deklarované obchodov v celom reťazci za účelom získania daňovej

výhody formálnym dodržaním podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

K námietkam žalobcu, kde poukazuje a odvoláva sa na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku
uviedol, že z § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyplýva, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vo vyrubovacom konaní bol správca dane
povinný hodnotiť všetky dôkazy, ktoré za obstaral v súlade so zákonom, súčasťou ktorých boli aj dôkazy
zabezpečené Finančným riaditeľstvom SR, odborom boja proti podvodom, oddelením koordinácie. Aj
tieto dôkazy z dôkazných prostriedkov pri správe daní správca dane vyhodnotil.

V závere rozhodnutia uviedol, je zrejmé, že žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom, na
tento druh a obsah daňovej povinnosti, ktorú deklaruje, nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal
svoje tvrdenia, že k dodaniu tovaru deklarovaného faktúrami vystavenými spoločnosťou Tatra Trade
Corporation, s.r.o. pre žalobcu - VISK, s.r.o. skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane.
Doklady, ktoré boli predložené nemali takú výpovednú hodnotu aby ich bolo možné jednoznačne použiť

ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení.

Včas podanou žalobou žalobca žiadal preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 21.08.2015 č.
1319399/2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 623614/2015 z 29.05.2015 zrušiť a vrátiťvec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vrátane titulom právneho
zastúpenia.

V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné a týmto rozhodnutím bol ukrátený
na svojich právach. Na riadne odôvodnenie rozhodnutia podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku je
predovšetkým právo na určitú kvalitu odôvodnenia, ktorá je zabezpečená radom inštitucionálnych a
procesných záruk. Žalovaný namiesto toho, aby jasne a zrozumiteľne zodpovedal jeho námietky, ktoré
uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane sa obmedzil na reprodukciu výpovedí F.. C., z ktorých

prijalfinálnyzáver,žespoločnosťTatraTradeCorporation,s.r.o.zlatoprežalobcunikdyreálnenedodala.
Ostatné jeho námietky odmietol s tým, že nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mali rozhodujúci vplyv
na závery správcu dane. Viackrát poukazoval na to, že postup správcu dane a hodnotenie dôkazov
boli objektívne a že správca dane dôkazy hodnotil podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Z obsahu
rozhodnutia vyplýva, že ide o len formálne konštatovanie, ktoré nemá reálny podklad. V skutočnosti
k žiadnemu hodnoteniu dôkazov zo strany správcu dane, ani žalovaného nedošlo, pretože išlo len o

mechanické prevzatie a bezvýhradné akceptovanie výpovedí C., pri ktorom absentujú akékoľvek úvahy
pri hodnotení ich pravdivosti a logický vzťah medzi skutkovým zistením a ich právnym posúdením. Sám
žalovaný uviedol, že výpovede C. boli jedným z rozhodujúcich, ale nie jediným dôkazom zabezpečeným
a hodnoteným správcom dane, ale správca dane, ani žalovaný pravdivosť výpovedí C. nehodnotili, ale
len ich mechanicky prevzali a pripísali im absolútnu hodnotu pravdivosti, pretože „F.. C. sa rozhodol od

novembra 2013 vypovedať pravdivo“. Už v odvolaní poukázal na to a zdôraznil, že pravdivosť výpovedí
svedka a tým aj hodnovernosť svedka sa neoveruje iba mnohonásobným opakovaním jeho výpovede,
ale najmä vysvetlením a odstránením všetkých nejasností, ktoré sa v týchto výpovediach vyskytujú
a to najmä vo výpovediach uvedeného svedka z 24.07.2014, 19.09.2014 a 15.04.2015. Správca
dane sa rozpormi vo výpovediach tohto svedka vôbec nezaoberal a zo vzájomne sa vylučujúcich

výpovedí nevyvodil žiadne závery. Aj žalovaný sa so zásadnými jeho námietkami uvedenými v odvolaní
vysporiadal len formálne, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia dáva do pozornosti najmä rozpory v
tvrdeniach F.. C. „pokiaľ si spomínam, prvý obchod sme realizovali v januári 2007, kde som ja dopredu
zabezpečil 4 kg zlata s certifikátmi, ktoré som predtým nakúpil v Schoeller Munzhandell, Rakúsko...“.

Z výpovede C. „sme realizovali“ vyplýva, že C. s ním prvý obchod spoločne realizoval v januári 2007.
C. za týmto účelom zabezpečil 4 kg zlata. Uvedenú skutočnosť dokomentuje aj to, že toto zlato bolo v
rovnakom objeme ďalej predané spoločnosti EUROPA GOLD, s.r.o., rozpor je aj v tom, že podľa C. zlato
bolo dodávané len spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o. a väčšinou v deň nákupu zlata z Rakúska sa
tento tovar fyzicky odovzdal v ZLATOKOVE, spol. s.r.o.. Z obsahu spisu však vyplýva, že prvý preberací

protokol bol pre ZLATOKOV, spol. s.r.o. vyhotovený až v apríli 2007. Ďalej rozpor vo výpovedi C. je v
tom, že ak mal V.. A. vedieť o pravom účele a fiktívnosti týchto obchodov, potom by A. nemusel nič
ozrejmovať a už vôbec nie to, že má problém s prefinancovaním fiktívnych nákupov zlata. Ak by V..
A. a Q.. B. vedeli o fiktívnosti obchodov, ako tvrdí C., potom je v rozpore s logikou, aby B. nechcel,
aby sa A. dozvedel, že UNION STEEL, s.r.o. dodáva zlato spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o.,

teda nechcel, aby sa žalobca dozvedel, že je súčasťou karuselových obchodov so zlatom. Žalovaný
opomína, že C. poskytol spoločnosti EURO AD, s.r.o. sumu na úhradu žalobcom fakturovanej ceny bez
DPH a žalobca uhrádzal spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. cenu s DPH. Potom tvrdenie C., že
fyzicky sa získané financie, teda nadmerné odpočty DPH delili podľa dohody je potrebné interpretovať
tak, že delili sa nie nadmerné odpočty DPH, ale delili sa zdroje žalobcu poukázané spoločnosti Tatra

Trade Corporation, s.r.o.. Z uvedeného záveru správcu dane vyplýva závažný logický rozpor, pretože je
v rozpore s logikou, aby spoločnosť VISK, s.r.o. (žalobca) pri plnej úhrade faktúr pre TTC mala profitovať
naprovízii4%nazákladedanezkaždéhofakturovanéhoanímzaplatenéhoobchodu.Napriekuvedenej
nespochybniteľnej skutočnosti žalovaný považuje tvrdenie C., že žalobca dostal 4 % zo základu dane
z každého fakturovaného obchodu za pravdivé. Je zrejmé, že ak C. vedel, že daňový úrad otvára

jemu kontroly nadmerných odpočtov a nadmerné odpočty mu nevracia, potom musel vedieť aj to, že
on uhrádza DPH z vlastných zdrojov. Nejednalo sa o žiadne hypotetické a zavádzajúce dedukcie, ale
o dôkaz, že výpoveď C. o vyplácaní provízie 4 % jemu z nadmerných odpočtov DPH trpí závažným
logickým pochybením, nie je pravdivá a išlo o jednu zo skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie
dane. Keďže v jeho prípade sa nejednalo o fingované platby a dlh bol usporiadaný do 31.12.2007,

mal aj C. preukázať, že mu z fiktívnych obchodov vyplatil províziu na základe pokladničných dokladov,
pričom správca dane ani žalovaný od C. nežiadal predložiť pokladničné doklady o príjme a výdavku. Je
otázne aj to, z akých dôvodov by sa C. viackrát nachádzal v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o., ak by v
rámci obchodného vzťahu s ním zlato nikdy reálne neexistovalo a nikdy nebolo reálne dodané. Aj z tohovyplýva, že výpoveď C., že tovar pre neho nikdy reálne neexistoval a išlo o fiktívne faktúry, nie je pravdivá
a teda nemá žiadnu hodnotu. Nie je mu zrejmé komu v danom prípade mala Tatra Trade Corporation,
s.r.o. na oko predstierať reálnosť jednotlivých obchodov, ak bol Q. zainteresovaný do týchto obchodov,

na čo si C. už nevedel spomenúť, potom by nebolo potrebné pred ním predstierať reálnosť jednotlivých
rozporov. Závažný logický rozpor vyplýva aj z tvrdenia C. vo výpovedi z 24.07.2014 a z výpovede V.. Q.,
konateľa spoločnosti EURO AD, s.r.o. z 08.07.2008. C. uviedol, že aj Q. vedel o pravom účele týchto
obchodov a odplata pre neho bola 0,5 % zo základu dane. Q., ktorý podľa C. vedel, že pohyb zlata
bol v reťazci Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o. a Tatra Trade Corporation,

s.r.o. a peniaze mu za týmto účelom poskytol Chovanej vo výpovedi z 08.07.2008 potvrdil predaj zlata
spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a C. vo výpovedi 19.09.2014 uviedol, že všetky výpovede
pred novembrom 2013 boli z jeho strany účelové tak, ako to mali s obchodnými partnermi dohodnuté
pre prípad daňových konaní a vypočutí na OČTK. Z toho je možné prijať záver, že podľa C. so Q. bolo
dohodnuté,žezaodmenu0,5%zozákladudanedobrovoľneuž08.07.2008 preprípaddaňovýchkonaní
priznalsvojuúčasťnakaruselovomobchodeatedaajúčasťnapodvodnomkonaním.Žalovanýsavôbec

nezaoberal závažnými rozpormi vo vyjadrení C. ohľadne fyzického dodania tovaru - zlata z Rakúska
spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o.. Má za to, že ak preberacie protokoly pre ZLATOKOV, spol. s.r.o. nie sú
v súlade s evidenciou daňového subjektu, potom táto skutočnosť spochybňuje samotnú hodnovernosť
výpovede C., aj prijatý záver týkajúci sa vzťahu medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o.. Ak
predaj zlata medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom a medzi žalobcom a EUROPA GOLD,

s.r.o. a EURO AD, s.r.o. v priestoroch firmy MIKADO, s.r.o. zhodne potvrdili svedkovia Q., A. a B.
a aj C., ktorý sa obchodov osobne zúčastnil, potom jediným logickým záverom je, že zlato reálne
existovalo a mohlo ísť len o zlato nakúpené od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., alebo UNION
STEEL, s.r.o.. Tvrdenia F.. C., že zlato žalobcovi nebolo nikdy dodané sú v extrémnom rozpore s
výsledkami rozsiahleho šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Svedok uviedol, že za účelom

tohto obchodu najskôr zabezpečil obchodné spoločnosti a to nielen na území SR, ale v krajinách EÚ
predstierajúc, že s týmito komoditami riadne obchodujú, zabezpečil skutočne existujúci tovar, ktorý bol
predmetom obchodovania. Do reťazca medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EUROPA GOLD, s.r.o.
a EURO AD, s.r.o. vložil spoločnosť VISK, s.r.o., ktorá mu mala zabezpečiť „prefinancovanie nákupu
zlata na Slovensku s DPH“. Takýto medzičlánok medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o.

a odberateľmi v iných členských štátoch, resp. v tretích štátoch bol nielen v prípade predaja zlata,
ale ako aj daňovým orgánom dobre známy z iných karuselových obchodov, u iných komodít, napr.
dubové podlahy, oceľ atď.. V uvedenom medzičlánku sa muselo jednať o subjekt, ktorý bol vo vzťahu k
správcovi dane bezproblémový, ale touto námietkou sa žalovaný vôbec nezaoberal. Žalovanému zrejme
nie je známe, že osoba obvinená v trestnom konaní nemusí vypovedať pravdu. Výsluch obvineného

v trestnom konaní je súčasťou jeho vlastnej obhajoby, môže zásadným spôsobom ovplyvniť hodnotu
pravdivosti a tým aj samotnú dôkaznú hodnotu takejto výpovede pre účely daňového konania. Podľa
neho správca dane mal povinnosť uviesť prečo a z akých dôvodov pripisuje výpovedi C., ktorý riadil
činnosť zločineckej skupiny vyššiu hodnotu pravdivosti, ako výpovedi A.. Úvahou v zmysle § 3 ods. 3
Daňového poriadku nie je oznámenie finálneho záveru, že jediným cieľom umelo vytvorených plnení vo

fakturačnom reťazci spoločností bolo zníženie daňového zaťaženia a odčerpanie nadmerných odpočtov
zo štátneho rozpočtu a to cez deklarované faktúry za dodávky zlata bez reálneho plnenia. Poukazuje
na zásadné rozpory vo výpovediach C., ktoré dokumentujú, že tieto výpovede sú nepravdivé a účelové.
Odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 „Halifax plc“ je nezrozumiteľný, podľa správcu
dane tovar reálne neexistoval, išlo o umelý a fiktívny charakter transakcií, bez reálneho plnenia, potom

je zrejmé, že nerozlišuje medzi daňovým podvodom a zneužitím práva. Vo veci C-255/02 „Halifax plc“
správca dane spochybnil umelý prostredný článok v reťazci, ktorý nemal žiadne ekonomické, ale len
daňové opodstatnenie, ktoré bolo prostriedkom pre získanie daňovej výhody. Preto v danom prípade
skutkový stav daňovej transakcie nemá prvky uvedeného rozsudku. Záver správcu dane, že tovar
neexistoval a v spôsobe, akým správca dane zhodnotil dôkazy sa nejedná len o porušenie zásady

uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku, ale ide o postup v rozpore so zásadou zákonnosti uvedenej v
§ 3 ods. 1 Daňového poriadku v konečnom dôsledku o úmyselné marenie účelu samotného daňového
konania. Postup správcu dane a žalovaného vyznieva tendenčne v snahe prezentovať nové dôvody
a dôkazy, ktoré po zistení, že argumentácia dodaním investičného zlata nebola spôsobilá odôvodniť
neuznanie odpočítania dane z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. by aj za cenu

porušenia dvojinštančnosti konania a spochybnenia všetkých doterajších zistení viedla k neuznania
práva na odpočítanie dane. Cieľom odvolacieho konania nebolo nestranné a nezávislé využitie všetkých
zákonom ustanovených prostriedkov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, resp. náprave vád, ale bez
akýchkoľvek objektívnych limitov a zákonnosti postupu išlo len o neuznanie odpočítania dane z faktúrod dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o.. V spôsobe, akým daňové orgány „vyhodnotili“ dôkazy sa
nejedná len o porušenie zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ale ide o postup v rozpore
so zásadou zákonnosti uvedenú v § 3 ods. 1 uvedeného zákona a v konečnom dôsledku o úmyselné

marenie účelu samotnej správy dane. Správne orgány Daňový poriadok interpretovali v rozpore s jeho
obsahom a natoľko sa odchýlili od jeho znenia, že zásadne popreli jeho účel a význam.

V závere žaloby žalobca uviedol, že súčasťou základného práva na spravodlivé konanie obsiahnuté
v základnom práve na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na zásadné, právne a skutkové relevantné otázky
uvedené v odvolaní. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí v podstate
obmedzil len na stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí a na ich reprodukciu
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vyvrátili relevantné jeho tvrdenia uvedené v odvolaní.
Jednostranne obhajoval závery správcu dane a s námietkami a pripomienkami uvedenými v odvolaní

sa vysporiadal len formálne bez požadovanej konfrontácie záverov správcu dane a jeho záverov. Z
tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov a je nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na ochranu na inom
orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navyše rozhodnutie je
zjavne arbitrárne, pretože dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené sú zjavne protirečivé, popierajúce

pravidlá formálnej a právnej logiky, tieto dôvody zjavne jednostranné sú v extrémnom rozpore s princípmi
spravodlivosti.

Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo,
že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo. Predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné,

vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom
k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré
objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokovaného práva. Jediným cieľom umelo
vytvorených plnení bolo zníženie daňového zaťaženie a odpočítanie jednotlivých odpočtov zo štátneho
rozpočtu a to cez faktúry za dodávky zlata, bez reálneho plnenia.

K námietkam žalobcu uviedol, že postupoval v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal
odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, o čom svedčí aj odôvodnenie
rozhodnutia, kde sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a teda aj s námietkami
týkajúcimisavýpovedíF.C.aichhodnotenia.SpochybňovanímpravdivostitvrdeníF.C.apoukazovaním

na „zásadné rozpory“ v tvrdeniach F. C. žalobca nepreukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania
dane a oslobodenie dane. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal
z rôznych zdrojov, nielen výpovede F. C., ale aj odpovede na dožiadania, odpovede na žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií, výpovede konateľov spoločností zapojených do fakturačné reťazca,
čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane

o neexistencii zlata fakturovaného v reťazci spoločnosti PNEU - VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o.
- Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o.. V odôvodnení sa vysporiadal aj s
námietkami týkajúcich sa dokladov o dodávkach zlata pre ZLATOKOV, spol. s.r.o. postavením žalobcu
vo fakturačnom reťazci spoločností, ako aj s argumentáciou rozsudku Súdneho dvora EÚ. Postup
správcu dane, ani jeho v danej veci nebol tendenčný, pretože ani správca dane, ani on neprezentovali

nové dôvody a dôkazy, neporušili základné zásady správy dane, ani princíp dvojinštančnosti konania.
Cieľom vyrubovacieho a následne aj odvolacieho konania bolo nestranné a nezávislé využitie zákonom
stanovených prostriedkov vedúcich k správnemu určeniu dane. Žalobca tvrdil a faktúrami s prílohami
preukazoval, že tovar nakúpil od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., ale šetrením správcu dane
sa tieto tvrdenia nepotvrdili, lebo fakturované dodávky tovaru neboli preukázané, teda nebola potvrdená

pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. Zo spisového materiálu
správcu dane vyplýva, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu
vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal

dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmet fakturácie od spoločnosti
Tatra Trade Corporation, s.r.o. existoval, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak,
ako nastali, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozsudok sp.zn. 2 Sžf/28/2010 z 18.05.2011, ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu, napr. vo veciach 9
Afs/60/2012, 2 Afs/24/2007 vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o
skutočností, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať

presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúce tvrdenia daňového subjektu.
V danom prípade správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov
predložených žalobcom, ako aj jeho postup pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca
dane upovedomil žalobcu o všetkých zistených skutočnostiach a poskytol mu dostatok priestoru a
príležitostí na predloženie takých dôkazov, ktoré by boli schopné preukázať dodanie predmetu fakturácie

tak, ako je to uvedené na faktúrach, z ktorých žalobca odpočítal daň. Žalobca nebol postupom orgánov
finančnej správy ukrátený na svojich právach a námietky uvedené v žalobe nemožno akceptovať.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s podanou žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným
administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu ako platiteľa
dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2007. O výsledku daňovej kontroly bol
vyhotovený Protokol zo dňa 02.11.2008 č. 695/321/89580/2008/Šál a Dodatok č. 1 zo dňa 03.12.2008.

Žalobcovi nebol priznaní nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej 125.376,35 Eur
(377.088,00 Sk) a to z faktúr od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava za rýdze zlato
Au - rýdzosť 999/1000 a ide o faktúry č. XXXXXXXX z 09.05.2007 (základ dane 4.279.831,60 Sk, DPH
813.l168,00 Sk), č. XXXXXXXX zo dňa 16.05.2007 (základ dane 5.231.987,10 Sk, DPH 994.077,50 Sk),
č. XXXXXXXX zo dňa 23.05.2007 (základ dane 5.185.352,70 Sk, DPH 985.217,00 Sk) a č. XXXXXXXX

zo dňa 30.05.2007 (základ dane 5.182.240,68 Sk, DPH 984.625,70 Sk). Žalobca predmetné zlato mal
nadobúdať na základe Kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/., zo dňa 15.01.2007, uvedených faktúr, objednávok,
protokolov o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodávaného tovaru,
príslušných certifikátov od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o., Bratislava. Z predložený a
vystavených faktúr č. H. - dátum dodania 09.05.2007, č. H.XXXX zo dňa 16.05.2007, č. H. zo dňa

23.05.2007 a č. H. zo dňa 30.05.2007 bolo zistené, že žalobca mal v tom istom zdaňovacom období
predať zlato odberateľovi EURO AD, s.r.o., Q. Q., V. XXX, Praha, Česká republika. Správca dane vo veci
vykonal rozsiahle dokazovanie a vo vyrubovacom konaní vychádzal z listinných dôkazov a vykonaných
šetrení, Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie máj 2007 č. č. 695/321/89580/2008/Šál zo dňa 02.11.2008 a jeho Dodatku č. 1 z

03.12.2008, odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií - Schoeller Munzhandel GmbH -
č: VAT SK 25097/14/Schm AT IND-14-0653 20140321:AF RI R7.7.2007, spisového materiálu žalobcu
obsahujúceho výpovede konateľa žalobcu V. A., konateľa UNION STEEL, s.r.o. V. B., konateľa EURO
AD s.r.o. V. Q., dôkazné materiály získané od orgánov činných v trestnom konaní - vyšetrovací spis č.:
ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, predtým ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011, zápisnice o výsluchu svedka

F. C. z 23.08.2013, 24.07.2014, 19.09.2014, 15.04.2015, zápisnice o ústnom pojednávaní z 19.09.2014
so svedkom F. C., odpoveď Daňového úradu Trenčín na dožiadanie, uvedené výpovede svedka F. C.
z 23.08.2013 a 24.07.2014 boli získané od orgánov činných v trestnom konaní, vyšetrovací spis č.:
ČVS:PPZ-191/NKA-FP-VY-2012, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

Podstatnou námietkou, ktorú uvádza žalobca v písomnej žalobe je poukázanie na nesprávne
vyhodnotenie vykonaného dokazovania správcom dane a následne žalovaným, ktorý sa s hodnotením
dokazovania správcom dane stotožnil. Predovšetkým poukázal na nesprávne zhodnotenie výpovede
svedkov C., A., B. T. Q..

Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť

daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods.
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemsku,ztovaruaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľom
dodané.Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa
dane na odpočítanie dane. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z

pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok
treba doložiť, preukázať. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako
aj na oslobodenie od daní použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú
skutočnosť. Faktúry a doklady predložené daňovým subjektom pri výkone daňovej kontroly samy o sebe
ešte uskutočnenie deklarovaných obchodov nepreukázali, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach,

a preto z hľadiska nároku na odpočítanie dane môžu byť použiteľné len vtedy, ak sa preukáže, že
skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či boli splnené zákonné podmienky
pre uplatnenie tohto práva. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len
existencia faktúry, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. K
rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatnené právo nestačí len mechanické porovnanie

výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy, ktorými v zmysle
§ 24 ods. 4 Daňového poriadku možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia správca

dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje
im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane
je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez
zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie
dane.

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) a c) Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočností, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktorý je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočností rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca

dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočností rozhodujúce pre
správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiťskutkovýstavveci,čonajúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,
že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného

hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 30/2014 zo dňa 17.02.2015
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové

nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom, stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa

bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní
uvádzaným a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na

skutočností a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 2 Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.
k. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom

subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za

zákonom stanovených podmienok.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

ZcitovanýchustanoveníDaňovéhoporiadku,akoajzrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,
či Ústavného súdu Slovenskej republiky krajský súd má za to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní
zaťažuje primárne daňový subjekt.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane
v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. V zmysle zásady súčinnosť správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu je daňové konanie jednou z najvýznamnejších zásad tzv.
zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy

a to každý dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Je nesporné, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť dôkazy
preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia a predloženie daňových dokladov
zo strany žalobcu a to faktúry účtovníctvo same o sebe nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľné plnenie sa
uskutočnilotak,akojedeklarovanéfaktúrami.Pokiaľsiplatiteľdaneuplatňujenároknaodpočítaniedane

z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené.

Vdanomprípadesícežalobcombolopredloženýmilistinnýmidôkazmiatodaňovýmidokladmi,faktúrami
a celkovým účtovníctvom bolo preukazované, že v danom prípade došlo k vecnému plneniu, ale
ďalším vykonaním dokazovania zo strany správcu dane a to predovšetkým výsluchom svedkov C., A.,

B., Q., vyšetrovacím spisom č.: ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, č.: ČVS: PPZ-119/NKA-FP-VY-2012,
dožiadaním z Daňového úradu Trenčín, žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií bol zistený
reťazec nákupu a predaja rýdzeho zlata, nebol ale zistený výrobca zlata, zdroj jeho nadobudnutia, pôvod
zlata, ani jeho konečný odberateľa, konečné použitie v reťazci spoločnosti PNEU -VAN, s.r.o. - UNIONSTEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD, s.r.o., z ktorého
vyplynulo, že žalobca porušil ustanovenie § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., keď
neoprávnene odpočítal daň z faktúr za dodanie zlata. Došlo aj k porušeniu § 2 ods. 1 písm. a) zákona č.

222/2004Z.z.,poľaktoréhopredmetomdaníjedodanietovaruzaprotihodnotuvtuzemskuuskutočnené
zdaniteľnou osobou. Spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť z dodania
tovaru, pretože sa jednalo o dodanie tovaru bez reálneho opodstatnenia, a preto nemohlo vzniknúť ani
jeho odberateľovi, t. j. žalobcovi - VISK, s.r.o. právo na odpočítanie dane. Došlo aj k porušeniu § 43
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru.

Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení
vykonaného dokazovania nepostupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa
ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, v ktorej súvislosti

poukazuje už na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžf 30/2014
zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo
daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Správny orgán, ako aj žalovaný podľa názoru krajského súdu v odôvodnení svojich rozhodnutí, kde
hodnotili vykonané dokazovanie a teda aj výpovede svedkov C., B., Q., Q., postupovali v súlade s
ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku a záver hodnotenia všetkých dôkazov nielen výpovede,

predovšetkým uvedených svedkov, zodpovedajú zásadám logického myslenia a správnej aplikácie
relevantných zákonných ustanovení. Daňové konanie je ovládané zásadou objektívnej pravdy, čo však
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných
a správcom daní preverovaných skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie

dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického
myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. V danom prípade správca dane, ako
aj žalovaný takto postupoval. Žalobca v podstate nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania
správcom dane, ale ani žalovaným, pričom nie je možné akceptovať to, čo žiada žalobca, aby správca
dane, ako aj žalovaný vykonané dokazovanie hodnotili tak, aby bolo preukázané to, že splnil všetky

zákonné podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, ktoré boli
preverované pri daňovej kontrole. Žalobca v danom prípade okrem predložených listinných dôkazov a
to kompletného daňového účtovníctva nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, ktorý by preukazoval,
že došlo k reálnemu uskutočneniu obchodu a práve naopak ďalším preverovaním zo strany správcu
dane bolo preukázané, že v danom prípade išlo o reťazec obchodu medzi spoločnosťami PNEU - VAN,

s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD, s.r.o.,
Praha, Česká republika - C & T, s.r.o., Nová Dubnica.

Ako už bolo uvedené, správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie, jeho úlohou je zistiť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je teda procesný proces, na základe

ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a
objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov,
ale je povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím a
správca dane je aj oprávnený rozhodnúť ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a vôbec či dokazovanie
doplní a tiež o tom, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov, čomu zodpovedá aj ustanovenie § 3 ods.

3 Daňového poriadku, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ale tak, aby toto hodnotenie
zodpovedalo logickému mysleniu a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Súd nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 18.11.2015 o vypočutie svedka P. Q., nakoľko tento svedok bol
už vypočutý 29.05.2013, nebol konateľom žiadnej zo spoločností, medzi ktorými prebiehal realizovaný

obchod rýdzeho zlata, iba mal poskytnúť pre niektoré obchody priestory svojej firmy MIKADO, s.r.o. a
zrejme ďalšie iné skutočnosti v súvislosti s prebiehajúcim obchodom by neuviedol ako tie, čo už uviedol
a ktoré by mohli zmeniť záver rozhodnutia.V hodnotení výpovede svedka F. C. správcom dane, ako aj žalovaným súd nezistil, aby tieto správne
orgány posudzovali v súvislosti s tým, že voči nemu sa viedlo vyšetrovanie a bol vzatý v tejto súvislosti aj
do väzby, pretože ako vyplýva z hodnotenia dôkazov, správne orgány výpovede aj tohto svedka hodnotili

iba v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly a to najmä, či došlo k uskutočneniu reálneho dodania zlata
spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. žalobcovi, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty, pričom aj z výpovede tohto svedka vyplýva, že bol vytvorený reťazec nákupu a predaja
zlata medzi spoločnosťami PNEU - VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. -
VISK, s.r.o. (žalobca) - EURO AD, s.r.o., ktorá nakoniec mala toto zlato predať spoločnosti C & T, s.r.o.

Nová Dubnica.

Súdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobe
dospelkzáveru,žerozhodnutiaapostupsprávnychorgánovvmedziachžalobybolvsúladesozákonom
č. 563/2009 Z. z. a č. 222/2004 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov
konania, lebo v konaní úspešný nebol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.
z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.