Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207709
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214207709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s. r. o., so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/4, Česká republika, IČO: 26 429 705,
proti žalovanej: E. R. nar. XX. XX. XXXX, bytom I. na I. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.205,01
eura s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 4,02 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 9. decembra 2016 č. k. 15C/97/2014-133 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19%
dennezosumy1.205,01euraod 29.04.2011dozaplateniazastavil,žalobuvzostávajúcejčastizamietol
a rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice 93/13/EHS, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 4
písm. k), l) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d), § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 2 písm. a) b), § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.

12. 2010, § 265 Obchodného zákonníka, čl. I § 77 ods. 1, 2, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1, čl. I § 14
ods. 1, čl. I § 17, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a
šekového a uviedol, že žalobca si žalobou voči žalovanej uplatnil pohľadávku podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej aj „nariadenia“) v sume 1205,01 eura
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1205,01 eura od 29. 04. 2011 do zaplatenia, s 6
% ročným úrokom zo zmenkovej sumy zo sumy 1205,01 eura od 30. 05. 2011 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,02 eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom

všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 01. 12. 2010 na zmenkovú sumu 1.205,01 eura,
pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 29. 04. 2011 a indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zo zmenkovej sumy nič nezaplatil.
Dňa 01. 12. 2010 žalovaná ako dlžníčka uzavrela so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, Bratislava ako veriteľom zmluvu o úvere č. 400700607, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 500 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť veriteľovi úver spolu s poplatkom vo výške 484 eur,

t.j. celkovo čiastku 984 eur a to v 12 mesačných splátkach po 82 eur, počnúc dňom 20. 08. 2010. V
zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania a zároveň na druhej
strane zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v článku 13 sú
uvedené ustanovenia dohody o vyplnení zmeniek, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzkudlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi
vystavil vystaviteľ dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent

najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek.
Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň,

kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zároveň žalovaná dňa 01. 12. 2010
podpísala veriteľovi zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava sumu 1.205,01 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29. 04. 2011, pričom zmenková
suma,akoajdátumzačiatkuúročeniabolidozmenkydopísanédodatočne,keďsastalsplatnýcelýdlh.V
zmenke je uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a
že je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. V exekučnom konaní tunajšieho

súdu 10Er/1539/2012 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, ako oprávnená
domáhala voči žalovanej ako povinnej vymoženia sumy 1.205,01 eura s príslušenstvom, pričom k
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. 400700607 zo
dňa 01. 12. 2010 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava SR 08536/11 zo dňa 06. 09. 2011,
ktorý bol vydaný na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej dňa 01. 12. 2010. Oprávnený

doložil aj uvedenú zmenku, pričom Okresný súd Komárno svojim uznesením 10Er/1539/2012-11 zo
dňa 16. 01. 2013 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uvedené uznesenie sa
stalo právoplatným dňa 28. 02. 2014. Následne ďalším uznesením tunajšieho súdu 10Er/1539/2012-38
zo dňa 27. 01. 2015 bolo exekučné konanie zastavené a uznesenie sa stalo právoplatným dňa 28. 02.
2015. V súdnom konaní tunajšieho súdu 15C/97/2014, v ktorom si žalobca uplatnil zaplatenie zmenkovej

sumy vo výške 1205,01 eura spolu so zmenkovým úrokom, ako aj s úrokom zo zmenkovej sumy podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, žalobca predložil zmenku
totožnú so zmenkou predloženou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava v konaní tunajšieho
súdu 10Er/1539/2012 s tým, že na druhej strane zmenky je už spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava uvedené, že namiesto nej je na rad CD Consulting s.r.o. , K červenému dvoru 3269/25a, 130

00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je
súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa
nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah, a teda, či sa na konkrétny právny vzťah použijú
právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Aj v tomto konaní

bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to,
že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z rozhodovacej činnosti súdu je pritom známe, že
pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaný zmenku vystavil,
a ktorý predmetnú zmenku od žalovaného prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov.
Preto si súd zabezpečil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka

vystavená a vykonal dôkaz oboznámením tejto zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa,
a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa
musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti

oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012). Súd nariadil vo
veci pojednávanie, nakoľko to považoval za potrebné pre vykonanie dokazovania oboznámením so
spisom Okresného súdu Komárno 10Er/1539/2012, ktorý obsahuje zmluvu o úvere medzi predchodcom
žalobcu spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a žalovanou, vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru na zistenie, či predmet konania súvisí so spotrebiteľskými vzťahmi s tým, aby sa

strany sporu mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Vzhľadom na vyššie citované
ustanovenia článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj
vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi
a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu
vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka

predložená žalobcom bola vystavená žalovanou ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom
bola vystavená v súlade s článkom 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka.
Vo všeobecnosti môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí
úveru buď uhradzovaciu, alebo zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade, keďže ide o spotrebiteľskýúver, je však uhradzovacia funkcia vylúčená, vzhľadom na výslovný zákaz splnenia dlhu zmenkou alebo
šekom ustanovený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od zabezpečovacej
funkcie zmenky, ktorá bola v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01. 01.

2011. Preto súd mohol v danom prípade považovať zmenku predloženú žalobcom, ktorá bola nesporne
vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej, len za zabezpečovaciu zmenku,
nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na uhradenie dlhu žalovanej. Predmetom tohto konania
je teda nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej žalovanou pôvodne vo forme
blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo zmluvy o úvere. V prvom

rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená
zmenkou, je platná, a teda, či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedená Zmluva o
úvere č. 400700607 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené
v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ, ktorý
pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
je teda spotrebiteľom. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve bolo vyznačené, že finančné
prostriedky sa poskytujú na výkon povolania, avšak z rozhodovacej praxe súdu je známe, že tieto úvery
neboli poskytované na výkon zamestnania, pričom údaje do zmluvy zapisoval pracovník spoločnosti,
ktorý cielene uvádzal účel poskytnutia úveru na výkon zamestnania, aby sa zmluva neposudzovala

ako spotrebiteľská. Keďže pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší,
súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol v danom prípade
poskytnutý na výkon zamestnania zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v
zmluve („na výkon zamestnania “) súdu preukázaný nebol, súd vychádza z toho, že uvedený úver bol
poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania, podnikania).

Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích
prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocnenca, uzatvorenie záložnej
zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, blankozmenka) a zároveň

sú celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky
len povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov
zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči
dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že sa zmluva
prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu nemohlo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani právo na vyplnenie
blankozmenky podľa článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho vyplýva, že ak
zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať
akýchkoľvek práv. Právo zo zmenky, ktoré si uplatnil žalobca v tomto konaní na tunajšom súde, bolo
už uplatnené jeho predchodcom na rozhodcovskom súde, ktorý návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodcovskýrozsudokvydanýrozhodcovskýmsúdommalnadobudnúťprávoplatnosťavykonateľnosť
a mal sa stať exekučným titulom, pričom na jeho základe bol podaný návrh na vykonanie exekúcie proti
žalovanej na vymoženie priznanej sumy a jej príslušenstva, avšak exekučný súd žiadosť na vydanie
poverenia zamietol a následne exekučné konanie právoplatne zastavil, pričom vo svojom rozhodnutí
jednoznačne konštatoval rozpor konania oprávneného s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom k

tomu, že vzťah, z ktorého vznikla zmenka, je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tak vzniká
otázka, či zmenka a jej indosácia nadmerne nesťažili, ba dokonca neznemožnili spotrebiteľovi presadiť
vlastné spotrebiteľské práva vrátane práva na ex offo súdnu ochranu (rozsudok Súdneho dvora v
spojených prípadoch C-240/98 až C-244/98). Zmenka totiž objektívne znamená výrazné sťaženie práv
vystaviteľa zmenky napr. sťažené uplatňovanie kauzálnych námietok, prísna lehota na námietky a právo

veriteľa na vyplnenie blanko zmenky. Po indosácii zmenky sa právne postavenie vystaviteľa zmenky
vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy ešte viac sťažuje, ak nie je priamo až znemožnené. Zmenkové
práva žalobcu môžu byť v rozpore so spotrebiteľskými právami žalovanej, keďže spotrebiteľské právo
vnáša osobitosti do tradičného súkromného práva a táto skutočnosť aj predurčuje jeho prednosť a
zákaz jeho zneužitia. Súd preto nevidel najmenší dôvod na presadzovanie iného právneho názoru

a je si vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné akceptovať právnu prax, v
dôsledku ktorej dochádza k využitiu, resp. zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej
strany. V prejednávanej veci je jednoznačné, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský
vzťah založený zmluvou o úvere zo dňa 01. 12. 2010, pričom v ten istý deň žalovaná vystavila veriteľovizmenku v zmysle článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, avšak podľa názoru súdu
uvedenázmenkajeneplatná,nakoľkobolavystavenávrozporesozákonomaspôsob,akýmsapôvodný
veriteľ a následne žalobca domáha svojich práv na základe takto vystavenej zmenky považuje súd za

obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť, a
teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom.
Ustanovenie článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere zo dňa 01. 12.
2010 je jednoznačne v rozpore s § 3 OZ, ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu

spotrebiteľa (§ 53 a § 54) a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového
vzťahu, a preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania je potrebné
považovať za neplatnú, keďže samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, vzhľadom na vyššie
uvedené. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti s poskytovaním

úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa
zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne
vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda vystavená
v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie. Vystavením

zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera, bolo
zhoršené postavenie žalovanej. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto
dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Z uvedených skutočností
súd dospel k záveru, že z takejto zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. O nároku na

náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie s úverovou zmluvu, exekučným
spisom a ďalším listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však takéto dokazovanie nenavrhli. Podľa
§ 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany navrhli.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. dokázal svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej

sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu

žalovaného a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojím konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v

prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere akospotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaný, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,

akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského

vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov

s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich

tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V
danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru
bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v
čase vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného
vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované

dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR a rozsudky krajských súdov a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto

konania spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom
odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. inštancie zmenil tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

3.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)preskúmalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutej
časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.205,01 eura, zo zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.205,01 eura od 29. 04. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný úrok
zo zmenkovej sumy zo sumy 1.205,01 eura od 30. 05. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo
výške 1,3 % zmenkovej sumy, teda 4,02 eura a náhrady trov konania. Podaním zo dňa 21. 12. 2015
vzal žalobca žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku 0,19% denne späť. Napadnutým rozsudkom
(druhým v poradí) súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy

1.205,01 eura od 29. 04. 2011 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel

k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti a to i tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto námietka žalobcu
ohľadne nedostatočného odôvodnenia je nedôvodná.

10. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho

námietkyboliprejavomsnahyonepripustenieakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenky
a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu, spochybňujúcou
postup súdu pri vykonávaní dôkazov nestotožnil. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou

sporu upraveného nariadením. Článok 4 nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob
vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti.
Odvolací súd však dospel k záveru, že cieľom nariadenia nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov
potrebnýchprerozhodnutievoveci,aleumožniťimvyužívanietechnickýchainýchprostriedkovvzáujme
toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku

4 nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho nemal súd k dispozícií iné dôkazné
prostriedky než príslušné tlačivá a nemal by ani možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi. Z
čl. 8 a 9 tohto nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho

dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z čl. 19 nariadenia.

11. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky

obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu. Špeciálna
úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v danej veci bol preukázaný bez

akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú väčšinou pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaný nemohol ovplyvniť, lebo boli vopred pripravenépre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanému na výkon zamestnania. V
prípade pochybnosti účelu poskytnutia spotrebiteľského úveru a teda dôkazné bremeno na preukázanie

nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Dôkaznú povinnosť
si žalobca v danej veci nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený
nebol. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, podľa ktorého bolo potrebné pri rozhodovaní
o uplatnenom nároku vychádzať výlučne z predloženej zmenky, predstavujúcej samostatný abstraktný

záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru
síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 tejto smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy,
ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Hlavným rizikovým prvkom potom v danej veci
je z pohľadu ochrany spotrebiteľa abstraktný charakter zmenky, ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri

uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Rešpektovanie
výlučne abstraktného charakteru zmenky je, vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, neprijateľné.
Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemal možnosť
hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, išlo
by o podstatné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V

takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Napriek abstraktnému charakteru zmenky už ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bolo v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval
a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka bola teda

vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s právom Európskej únie.
Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto cenného papiera
bolo zhoršené postavenie žalovaného. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto na
podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná. Na

takomto závere nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010
umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, pretože keďže zmenkové právo ako také
v súdnom konaní znevýhodňuje žalovanú ako zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna
právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských

vzťahoch, je nepoužiteľná. Z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že z takejto zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že
žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípadeby o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutávzmyslečl.17CSProzhodol,žežalovanejsanáhradatrovodvolaciehokonanianepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).