Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 1, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Csp/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317214998
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4317214998.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: L. U., M. XX.XX.XXXX, Q. P. E.. XXXX/XX, C., proti žalovanému:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.11.2017 z a m i e t a .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Ž 1. Žalobca dňa 21.11.2017 podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým má súd zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy a z iných príjmov odporcom na základe
Zmluvy o úvere č. 4509254538 zo dňa 25.9.2015 k zaplateniu 2108.00 € /EUR/ a Dohody o zrážkach
zo mzdy k úverovej zmluve.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne: žalobca žiada súd
o zamedzenie vykonávania zrážok zo mzdy a z iných príjmov odporcom na základe Zmluvy o úvere č.
4509254538 zo dňa 25.9.2015 k zaplateniu 2108.00 € /EUR/ (ďalej len „Zmluva") a Dohody o zrážkach
zo mzdy k úverovej zmluve (ďalej len „DOZZM"). Tým sa nariadilo žalobcovi zaplatiť dlh vo výške,
ktorú nevie, nik ho s ňou neoboznámil, nevie z čoho sa vlastne skladá, z akých položiek (v žiadosti o
výplatu zrážok zo mzdy žalovaný neuvádza výšku úveru pričom celková suma, ktorú má klient zaplatiť

vyplývajúce zo Zmluvy nevie pri deklarovanom dlhu žalovaným vo výške 2108,00 € /EUR/ pri mesačnej
zrážke 69,70 € /EUR/ a ďalej vo výške 34,85 € /EUR/ a ktorá predstavuje podľa žalovaného snáď
istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim
zo Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými
nároky, napríklad zmluvná pokuta, rôzne poplatky, atď.. Pôvodná výška splátky bola 34,85 € /EUR/.
Mzdová učtáreň zamestnávateľa žalobcu vykonáva zrážky len na základe dodanej Žiadosti o výplatu

zrážok zo mzdy zo dňa 21.12.2016. Týmto sleduje a domáha sa dočasnej úpravy vzájomných práv
a zamedzenie možnej ujmy žalobcu do doby stanovenej súdom na podanie žaloby vo veci samej,
vzťahujúce sa k žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určeniu neprijateľných
zmluvných podmienok. Dohoda o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č.4509254538 zo dňa 25.9.2015
a Zmluva o úvere č. 4509254538 zo dňa 25.9.2015 nie je v jeho držaní v celkovom počte listov zmluvy,
preto dodáva len to, čo je v jeho držaní a čo si vypýtal na mzdovej účtárni. Predmetom konania je vydanie

neodkladného opatrenia voči žalovanému, zamestnávateľovi v zmysle toho, aby sa zdržali s uložením
platiteľovi mzdy povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy na základe Zmluvy, ktorým sa mu nariadilo zaplatiť
pohľadávky vo výške, ktorú žalovaný jeho zamestnávateľovi ani neuvádza, žalovanému. Vykonávaním
zrážok zo mzdy zamestnávateľom, dochádza k tomu, že by mohli byť kvalifikované, ako uspokojenie
nárokov žalovaného na „neprimerané sankcie". Žalovaný zamestnávateľovi nikde neuvádza celkovú
sumu svojho nároku, ktorú nijako ani nešpecifikuje, z čoho sa vlastne skladá, ani počet splátok, požaduje

po zamestnávateľovi žalobcu iba vykonávať zrážky zo mzdy k Zmluve k zaplateniu 2168,00 € pri
mesačnej zrážke 69,70 € /EUR/ a ďalej vo výške 34,85 € /EUR/, nikde nešpecifikuje počet splátoks akou výškou a na ako dlho. Ďalej podľa názoru žalobcu zmluvná pokuta s absurdnými poplatkami
je irelevantná. Žalovaný na základe Zmluvy a DOZZM k Zmluve o úvere by mohol teda pokračovať
na neurčito, donekonečna podľa vlastného záujmu a ľubovôle. Žalovaný nikde nešpecifikuje celkovú

dlžnú sumu či jeho nárok, nikde ani nešpecifikuje koľko má byť vykonávaných zrážok, ich celkový
počet, odvoláva sa len na DOZZM, nikde nešpecifikuje už ním zaplatené splátky, zrejme berie plnú
sumu dlhu od prvopočiatku, ktoré nijako nedokladá. Žalovaný iba využil Zmluvy aj napriek skutočnosti,
že v prospech žalovaného bolo už na splátkach žalobcom zaplatených niekoľko splátok. Žalovaný
nikde nepreukazuje koľko bolo žalobcom už zaplatené. Žalobca neuvádza aktuálnu výšku toho, čo

má na základe identifikovanej Zmluvy a konkrétnej DOZZM plniť žalovanému / lebo to nevie /, oproti
tomu, čo mu bolo schválené ako výška úveru s celkovými nákladmi. O vykonávanie zrážok zo mzdy
zamestnávateľom voči veriteľovi, sa žalobca dozvedel až pri výplate. Na mzdovej učtárni si vyžiadal
podklady pre koho sú vykonávané zrážky zo mzdy a na akom základe. Žalovaný ho s touto skutočnosťou
neoboznámil a neoboznámil ho ani so žiadnou výzvou na zaplatenie dlhu, neobjasnil mu nikdy, z čoho
sa jeho nároky následne skladajú, vrátane jej jednotlivých položiek. Žalovaný pristúpil k výkonu zrážok

zo mzdy bez akejkoľvek jeho výzvy k zaplateniu dlhu. Zmluvy o revolvingovom úvere /ktoré sa avšak
ako revolvig nesprávajú/, DOZZM, všeobecné zmluvné podmienky a ďalšie podklady sú nezrozumiteľné,
zavádzajúce, mätúce, nedávajúce jasný prehľad kto, čo, za čo, koľko, vrátane RPMN. Má tak obavu z
ohrozenia jeho práv tak, že sú vykonávané zrážky zo mzdy neoprávnene. Toto je isto relevantné pre
prípadnú dočasnú úpravu pomerov účastníkov. Ide o spotrebiteľský vzťah podľa § 290 CSP. Žalobcovi

nebola doručená žiadna výzva na plnenie, zo strany žalovaného, a ak žalovaný tvrdí opak, nech
ho preukázateľne preukáže súdu ním podpísanými doručenkami, on o tejto skutočnosti nemá žiadne
povedomie. O zrážkach zo mzdy sa dozvedel až pri výplate a až vtedy sa začal zaujímať pre koho sú
vlastne zrážky zo mzdy určené. Vedené dôkazné prostriedky na podporu jeho tvrdení, ktoré považoval
za dostatočné na rozhodnutie súdu doložil, iné nie sú vo vlastníctve žalobcu. Rozhodnutie a žiadosť

žalovaného nespĺňalo podmienky na jeho výkon, tieto jeho nedostatky ale predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonanie zrážok zo mzdy na základe Zmluvy. Je tu obava, že výkon zrážok zo mzdy, ohrozí
žalobcu v jeho právach a spôsobí mu vážnu ujmu, ku ktorej došlo uplatňovaním práva žalovaného
zrážkami zo mzdy na základe Zmlúv a jej naplnenie ma spôsobuje vážnu ujmu. Z návrhu je zrejmé, čoho
sa chce žalobca domáhať návrhom vo veci samej, a tým je podanie žaloby o určenie neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy a určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Vykonávaním žiadosti žalovaného
na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom, dochádza k tomu, že by mohli byť kvalifikované, ako
uspokojenie nárokov žalovaného na „neprimerané sankcie" a „neprijateľnosti zmluvných podmienok"
podľa § 298 odst. 1 a 2) CSP a § 299 odst. 2 CSP. Ďalej podľa žalobcu je z návrhu jasné a zrejmé,
čoho sa domáha, a tým je vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 odst. 2 písm. c) CSP, ktorým

by bolo žalovanému uložené vrátane platiteľa mzdy, povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy a súd
by mohol rozhodnúť aj podľa § 329 ods. 1 CSP. Ďalej sa domáha toho, aby predseda senátu pri
nariadení neodkladného opatrenia mu uložil, aby v lehote, ktorú mu určí, podal na súd návrh na začatie
konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenie neprijateľných
zmluvných podmienok, ak je to potrebné, podľa § 118 ods. l a 2) CSP. Žiada, aby boli dočasne upravené

pomery účastníkov, pretože je tu obava, že by výkon zrážok zo mzdy a jej prevedenie bolo len od
prvopočiatku na základe neprimeraných požiadaviek žalovaného čo do výšky plnenia. V návrhu sú
podľa žalobcu opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia.
Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je práve vo vykonaní zrážok zo mzdy v
prospech žalovaného, na základe neplatných, už vykonaných úkonov žalovaným, kde voči žalovanému

práve uplatňuje svoje právo návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a následnú žalobou vo veci
samej. Podľa CSP, ak je treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť
dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 325 odst. 2 písm. c) a
d) CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami

alebo právami. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí
súd dodržať formálny postup určený na dôkazy a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Najvyššieho sudu SR, sp.zn. 4 OBO 218/2000). Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu

by malo byť, že osvedčené skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javí
pravdepodobné (uznesení Najvyššieho súdu, sp.zn. 2 Cdo 104/2010, 2 Cdo 105/2010). Nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že žalobca spochybňuje vykonávaní zrážok zo mzdy na základe neplatných
dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobca sa domnieva, že pri uzatváraní zmlúv bola z tohto titulu obmedzenáautonómia vôle pri uzatváraní zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na predložené dôkazy
a po možnom výsluchu účastníkov (ak je to potrebné), by mal mať súd za osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy s tým, že potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu sa javí ako dôvodná.
Zrážkami zo mzdy zo strany žalovaného, by žalobca v prípade úspechu vo veci samej mal sťažené
postavenie. Jeho vyššie uvedené závery sú podporené aj postupom zákonodarcu, ktorý novelizoval
ustanovenia platné v času uzatvorenia napadnutých dohôd tak, že podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007

Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochv
znení neskorších predpisov je zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach
zomzdyneprípustné.Toutozákonnouúpravoubolatedavylúčenámožnosťaplikáciedohodyozrážkach
zo mzdy v dovtedy široko zneužívanej forme.

3. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, ktoré tvoria súdny

spis Okresného súdu Levice sp. zn. 11Csp/297/2017 zistil nasledovné:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25.09.2015 Zmluvu č. 4509254538. Listom zo dňa 21.12.2016
žalovaný zaslal zamestnávateľovi žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy, v ktorej boli uvedené výšky splátky
a výška úveru, vrátane príslušenstva, ku dňu 21.12.2016, vo výške 2.108,- eur. Zároveň je tam uvedená

dlžná čiastka 86,70 eur.

5. Žalobca spolu so svojím podaním nepredložil Zmluvu č. 4509254538 ani Dohodu o zrážkach zo mzdy,
na ktoré sa odvoláva, čím teda nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 326 ods. 2 CSP, a to, že k návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami

sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, musí však mať hodnoverne osvedčené tie skutočnosti, ktoré
umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa

tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú
úpravu, táto úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný
stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami (strana sporu nie je
obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).14. Na základe vyššie uvedeného a predložených príloh k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd nemal za preukázané, že Zmluva o úvere bola skutočne uzavretá a že je zabezpečená Dohodou

o zrážkach zo mzdy a ani to, že v súčasnosti skutočne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy zo strany
zamestnávateľa žalobcu, nakoľko na preukázanie týchto tvrdení neboli žalobcom predložené predmetné
listiny. Z predloženej listiny (žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy) je zrejmé len to, že spoločnosť Home
Credit Slovakia, a. s., požiadala o výplatu zrážok zo mzdy. Žalobca neosvedčil hodnoverne, že medzi
stranami sporu vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere a z dohody o zrážkach zo mzdy a ani to, čo

je ich obsahom, keďže uvedené listiny v návrhu nepredložil. Za daných okolností nie je osvedčená
bezodkladná potreba úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu navrhovaným neodkladným
opatrením.

15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16.Žalobcanepreukázalsvojetvrdeniauvedenévnávrhu,nazákladečohosúdjehonávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Síce by súd
v zmysle § 262 ods.1 CSP mal rozhodovať najprv o nároku na náhradu trov konania, ale keďže už
teraz je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl.17 CSP rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhod4nutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie