Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Hric
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/57/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010507
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8717010507.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2017 v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Jozefa Hyblera a Milana Hámora, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2017 , takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý :
L. F. E. C. M. V. I. , nar. XX.XX.XXXX U. T., trvalo bytom T., M.
XXXX/X, t. č. od 30.01.2017 vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Prešov,
j e v i n n ý , že
v presne nezistené dni, najmenej od roku 2006 až do 23.01.2017, v mieste trvalého bydliska, v byte
na adrese T., G.. M. XXXX/X, kde býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou E. F. a ich
spoločnými deťmi, opakovane svojej manželke E. F. spôsoboval fyzické trpenie širokým spektrom
intenzity napádania od strkania, fackovania, udierania päsťami a kopania do rôznych častí tela, ktorým
poškodenej spôsoboval drobné zranenia, odreniny, pomliaždeniny, s ktorými poškodená kvôli strachu z
obžalovaného nevyhľadala lekárske ošetrenia, svojim neadekvátnym, nátlakovým a nekompromisným
správaním jej spôsoboval psychické utrpenie, počas ktorého poškodenú verbálne napádal, vulgárne
jej nadával, zosmiešňoval ju, urážlivo a pohŕdavo sa vyjadroval na jej osobu, mával výbuchy hnevu a
zlosti pre akúkoľvek zámienku voči poškodenej, naposledy od popoludňajších hodín dňa 21.01.2017
do 12.00 hod. dňa 23.01.2017 opakovane v byte na adrese T., M. Č.. XXXX/X, v ktorom L. F. býval v
spoločnej domácnosti so svojou manželkou E. F., svojím opakovaným konaním údermi päsťou svojej
ruky do hlavy svojej manželky E. F. a taktiež do iných častí tela jej spôsobil zranenia a to otras mozgu,
pomliaždenie hlavy, brady, očnice a dolnej čeľuste vľavo, pomliaždenie ramena a predlaktia vľavo, ktoré
si vyžiadali dĺžku liečenia, práceneschopnosti a obmedzenie na obvyklom spôsobe života v trvaní 21
dní a takéto konania obžalovaného viedli u poškodenej k rozvoju postraumatickej stresovej poruchy
stredne ťažkého stupňa s príznakmi depresie, strachu, úzkosti a poruchami spánku, ktorá si vyžiadala
liečenie, práceneschopnosť a obmedzenie na obvyklom spôsobe života v dĺžke 31 dní,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,vyvolávanímstrachuastresu,aspáchaltakýčinzávažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu
z a r a ď u j e do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa§287ods.1Trestnéhoporiadkujeobžalovaný povinný zaplatiťprepoškodenéhoVšeobecnú
zdravotnú poisťovňu, a. s., Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35 93 78 74 škodu vo výške 518,27 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby zo dňa 10.07.2017 súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a zistil
skutkový stav uvedený vo výroku.
Obžalovaný priznal občasné hádky v manželstve, pri ktorých boli používané aj urážajúce výrazy, no tieto
používali navzájom obaja manželia. Najčastejšie vznikali hádky pre nedostatok finančných prostriedkov,
aleajprežiarlivosťmanželky.Začiatokobdobiaskutkuohraničenýrokom2006jepodľanehovymedzený
asi nejakým konfliktom, keďže v uvedenom období bol odsúdený za útok proti manželke.
Uvedené vyjadrenie obžalovaného je potvrdené kópiou trestného rozkazu Okresného súdu Poprad č.
6T/10/2005 zo dňa 31.01.2005 a z neho vyplýva, že bol odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví
svojej manželke konaním, ktorého sa dopustil dňa 31.08.2004, keď taktiež v tom istom byte manželku
napadol tak, že ju zhodil zo stoličky a po jej páde do nej hádzal rôzne predmety, ktorými ju zasiahol
do čela a spôsobil jej otras mozgu, tržnú ranu v čelovej oblasti, pohmoždenie hrudníku, zlomeninu
driekového stavca vpravo s dobou liečenia od 1.9.2004 do 15.11.2004 a za uvedené konanie mu bol
podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného
rokaavýkontrestumubolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobutrvajúcudo16.6.2006.Poskončení
skúšobnej doby súd v uvedenej veci rozhodol dňa 5.9.2006, že odsúdený sa osvedčil a teda hľadí sa
na neho akoby nebol odsúdený.
K uvedenému rozhodnutiu o osvedčení pravdepodobne mal súd aktuálne podklady a dôkazy a teda
v uvedenom čase, ktorý bol posudzovaný v súvislosti s rozhodovaním o osvedčení sa odsúdeného,
nedochádzalo k útokom proti manželke ani k iným protispoločenským konaniam, alebo tieto neboli súdu
známe.
Ďalší priebeh spolužitia s manželkou označil obžalovaný za normálny, i keď občas boli nejaké hádky,
tvrdil, že do roku 2012 dlhodobo pracoval na živnosť v oblasti stavebníctva v Bratislave a domov chodil
veľmi málo a to iba na pár dní a v záujme stretnutia sa s manželkou táto chodila za ním. Následne začal
pracovať v Poprade v záujme spolužitia celej rodiny. Rodina bola materiálne zabezpečená z jeho príjmov
a manželka poberala rodičovský príspevok. Pri hádkach boli používané vzájomné urážky a problémom
bol nedostatok financií a obavy, že rodina môže prísť o byt, pokiaľ nebude platiť nájomné. K priebehu
ich spolužitia sa odmietol podrobnejšie vyjadriť a ku konfliktu v dňoch od 21.1.2017 až do 23.1.2017
uviedol, že pri hádke pre nedostatok financií manželku aj fyzicky napadol tak, že ju sotil do ramena a
vtedy došlo k poškriabaniu na krku, pričom poškodená udrela chrbtom do skrine. Priznal, že rukou jej
dal facku po tvári, keď bola pootočená, následne si sadla na posteľ a on ju udrel dva až trikrát päsťou
do ramena. K uvedenému útok došlo 23.1.2017 a následne on z bytu išiel preč a potom aj manželka
opustila domácnosť. Po tomto útoku videl manželke modriny na pravej strane tváre a na pravom ramene.
Pri útoku nepoužíval žiaden predmet a k vzniku pomliaždenia predlaktia manželky sa nevedel vyjadriť.
Taktiež nevedel vysvetliť vznik pomliaždenia hlavy, brady, očnice a dolnej čeľuste vľavo. V uvedenom
čase podľa neho žiaden z nich nemal požitý alkohol a ani iné návykové látky a nevedel vysvetliť dôvod,
pre ktorý ho manželka pri výsluchoch opakovane obviňovala.V prípravnom konaní po vznesení obvinenia dňa 30.01.2017 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať svojim konaním v čase od 21.1.2017 do
23.1.2017 vo vzťahu k manželke uvádzal dňa 30.1.2017, že došlo medzi nimi k hádke potom, čo v nočnej
dobe našiel v kabelke svojej manželky sumu 190,--eur. Hádka trvala uvedené tri dni, no v rámci nej dňa
22.1.2017 rukou sotil do krku svojej manželky a zasiahol aj jej líce, vtedy poškodená udrela do skrine v
obývačke, no na jej tele nevidel žiadne zranenia. Po 10 minútach manželka išla do spálne, ľahla si a on
ju udrel asi dvakrát päsťou do jej ramena. Fyzický útok dňa 23.1.2017 poprel a tvrdil, že pri jeho odchode
z bytu asi o 14.00 hod. ho manželka ešte trikrát pobozkala a keď sa vrátil do bytu asi o 19.00 hod., tak
ona už doma nebola, telefóny nebrala a nevedel, kde išla. Takto už v minulosti z bytu niekoľkokrát odišla,
no nebolo to pre bitky. Posledný fyzický útok na manželku bol podľa neho asi v roku 2005, keď bol za
svoje konanie potrestaný v súdnom konaní. Uviedol, že k hádkam medzi nimi dochádzalo iba jeden až
dvakrát ročne z dôvodu, že manželka neplatila za byt.
Po vznesení obvinenia pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. d/ Trestného zákona dňa 21.4.2017 uviedol pri výsluchu dňa 10.5.2017, že svoje právo
nevypovedať využíva.
Trestné oznámenie podala manželka E. F. dňa 30.1.2017 na OO PZ Poprad. Po vznesení obvinenia
dňa 30.1.2017 bol jej manžel zadržaný a následne na návrh prokurátora vzatý do väzby z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Pri výsluchu dňa 30.1.2017 poškodená uviedla, že konflikt s manželom začal už dňa 20.1.2017, keď
manžel našiel v nočnej dobe v jej kabelke peniaze, ktoré nepatrili jej, nakoľko si ich u nej odložila
kamarátka, no tomuto tvrdeniu jej manžel nechcel uveriť. K fyzickému napadnutiu došlo až 21.1.2017
popoludní, keď sa naďalej hádali pre uvedené peniaze a on ju v kuchyni bez varovania udrel päsťou do
ľavej strany hlavy asi dvakrát, prešiel do obývačky, bol veľmi nervózny, pretože vysvetlenie o pôvodne
peňazí neprijímal, prikázal jej sadnúť, vulgárnymi nadávkami ju ponižoval a vyhrážal sa rozvodom. Ona
zo skúseností z minulosti na jeho konanie nereagovala, pretože vie, že ak neodpovie takým spôsobom,
ako si on predstavuje, tak na ňu kričí, fyzicky napadne ju alebo hodí do nej čokoľvek, čo má po ruke.
Vo večerných hodinách uvedeného dňa asi o 22.00 - 23.00 hod., keď ležala v posteli a uspávala syna,
prišiel obžalovaný do spálne, opäť žiadal vysvetlenie k spomínaným peniazom, potiahol ju za vlasy na
temene, vytrhol jej chumáč vlasov, udrel ju asi dvakrát silnou intenzitou po temene hlavy zovretou päsťou
a odišiel do obývačky. Nasledujúci deň 21.1.2017 hádka pokračovala. V priebehu dňa ju asi trikrát fyzicky
napadol, udieral ju päsťami do hlavy, do ľavého ramena a predlaktia, v dôsledku čoho jej vznikli modriny
a na krku ju poškriabal nechtami. Hnev obžalovaného pokračoval podľa poškodenej aj dňa 23.1.2017
a obžalovaný stále očakával reakciu poškodenej na jeho návrh na rozvod manželstva a keď sa tejto
odpovede nedočkal, tak okolo obeda zavolal manželku do obývačky, päsťou ju udrel do brucha a opustil
byt. Prostredníctvom internetu si vyhľadala ubytovanie a byt opustila aj s trojročným synom, pretože sa
bála ďalších fyzických útokov zo strany manžela. Svedkom týchto udalostí bola aj dcéra L..
Zdravotné ťažkosti a to bolesti hlavy, závrate, napínanie na zvracanie, zaľahnutie v ušiach a bolesti
oči súvisiace s útokom manžela v predchádzajúcich dňoch boli dôvodom rôznych lekárskych vyšetrení,
ktorých sa podrobila v dňoch 24.1. až 26.1.2017 a následne bola hospitalizovaná od 26.1. do 28.1.2017.
Pri neurologickom vyšetrení lekárka ju označila za týranú ženu, poskytla jej leták a doporučila kontakt
s psychológom a právnikom.
Poškodená ďalej uviedla, že problémy v domácnosti oznámila svojej matke. Počas trvania manželstva
opustila domácnosť asi 20 krát, najdlhšie na 5 mesiacov, stále sa vrátila k manželovi, pretože ju
presvedčil, ľutoval svoje konanie, priznal si chybu, ale aj použil vyhrážky spáchania samovraždy, ak ho
ona opustí. Takéto spolužitie je od začiatku manželstva a to aj v období, keď manžel asi pred ôsmymi
rokmi prestal požívať alkohol, no bije ju každé tri až štyri mesiace, používa údery päsťou do hlavy a
kopance. Údery smerujú mimo oblasti hlavy, aby nebolo vidieť následky.
Zhodne s výpoveďou obžalovaného uviedla, že zbil ju aj v období rokov 2004 až 2005, za čo bol
odsúdený a taktiež pri fyzickom útoku asi v roku 1992 - 1993 jej zlomil ruku úderom násady od metly
po ľavej ruke. K útokom v poslednom období uviedla, že v októbri 2016 ju bil päsťami do tváre, kopol
do brucha a to z dôvodu, že nezaplatila nájom za byt. Predtým a to v lete 2016 jej vulgárne nadával,
sotil do nej, ponižoval ju rôznymi nadávkami (magor, debil), udrel ju po ľavej ruke a spôsobil modrinua takto konal z dôvodu, že pri hádke obžalovaného s dcérou Soňou sa ona postavila na obranu dcéry.
V uvedenom období pri incidente jej hodil nádobu s farbou na vlasy do tváre a vytýkal jej, že peniaze
míňa na zbytočnosti. Medzi jeho násilné praktiky patrí hádzanie rôznych predmetov do nej. Konaním
obžalovanéhosacítipsychickyajfyzickytýraná.Zauvedenéobdobiebolimanželompoužívanéspôsoby
týrania najprv pre jeho žiarlivosť, neskôr pri požívaní alkoholu konal násilne a v poslednom období, keď
už alkohol nepožíva, tak je to pre nedostatok peňazí, kedy ju obviňuje, že míňa veľa peňazí. Potvrdila,
že na chod domácnosti obžalovaný zabezpečoval peniaze predtým zo svojej podnikateľskej činnosti a
následne z brigádnickej činnosti a pokiaľ peniaze pre domácnosť nepostačovali, tak ona si požičiavala
peniaze a to bezvedomia obžalovaného alebo radšej nezaplatila nájomné za byt a keď sa o tom manžel
dozvedel,takbolztohokonflikt.Tietospôsobyadôvodytýraniapoškodenápostupnedopĺňalavosvojich
výpovediach v prípravnom konaní už po vzatí obvineného do väzby a to pri výsluchoch dňa 30.1.2017,
15.3.2017 a 18.5.2017.
Po podaní obžaloby na súd zaslala poškodená súdu väčší počet písomných podaní. V podaniach
uvádza, že nesúhlasí s trestným stíhaním manžela, trestné oznámenie podala iba pre ublíženie na
zdraví, priznala si chyby, ktoré robila v manželstve a ktoré boli príčinami ich konfliktov, poukazuje na zlú
finančnú situáciu a nemožnosti zabezpečiť chod domácnosti v súčasnosti bez pomoci manžela, ktorý
bol zodpovedný a pracovitý a má aj problémy pri výchove trojročného syna a 18 ročnej dcéry.
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní ospravedlňovala poškodená konanie manžela tým, že príčiny na
nedorozumenia dávala aj ona. Konflikt v januári 2017 vznikol pre peniaze, ktoré jej nepatrili, jej obranu
o pôvode peňazí manžel neprijal a uvedený incident v priebehu najmenej troch dní podrobne popísala
tak ako aj v prípravnom konaní. Uviedla, že za takéto konanie bola na manžela nahnevaná, no túto
bitku považovala za normálnu, ktorá prebieha medzi manželmi. Tvrdila, že ho provokovala, v zlosti
mu povedala aj to, čo nebolo vhodné. Po incidente išla so synom do penziónu, následne bola dva dni
hospitalizovaná a potom bývala u dcéry , ktorá sa starala o syna.
Vtejtovýpovedipopísalahlasitejšíspôsobkomunikáciemedzinimizaniečonormálne,priznala,žeobaja
sa navzájom ponižovali, že k ich incidentom dochádzalo sporadicky, raz za tri roky a toto je dané podľa
nej rozdielnou mentalitou, keďže manžel je Róm, ťažko si zvykala na iný štýl života, no postupne si na to
zvykla. Uviedla, že jej tvrdenia z prípravného konania sú nepravdivé. Ona bola nahnevaná na manžela,
pretože neveru z minulosti mu odpustila a on si kvôli spomínaným peniazom dovolil udržiavať hádku v
priebehuniekoľkýchdní.Uviedla,žemanželjuurčitenetýralačovzniklomedzinimi,takmuodpustila.Pri
vysvetlení rozporov vo výpovediach medzi tvrdeniami v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
všetko veľmi zľahčovala a to aj konanie manžela z minulosti a ako dôvod popisovania incidentov v
prípravnom konaní podrobne uviedla svoju zlosť, ktorá sa nahromadila v priebehu konfliktných dní v
januári 2017. V uvedenom čase nevedela pochopiť, prečo jej manžel neverí, pokiaľ mu hovorila pravdu
o pôvode peňazí a ona jemu z minulosti dokázala odpustiť neveru ešte z rokov 2011 - 2012. Tvrdila, že
niektoré konania, ktoré v prípravnom konaní podrobne popísala, navýšila a pri hádkach použila niekedy
ona viac nadávok než manžel. Návrh na rozvod manželstva podaný po vzatí obžalovaného do väzby už
zobrala späť. Tvrdila, že s manželom chce naďalej spolu žiť.
K spolužitiu manželov boli vypočuté aj ich dospelé dcéry, ktoré vypovedali aj na hlavnom pojednávaní.
L. F. od detstva vnímala vzťah rodičov ako niečo normálne, kde neboli žiadne extrémy, videla, že otec
párkrát mamu udrel, taktiež bola svedkom incidentu v januári 2017, keď sa rodičia hádali pre nejaké
peniaze, nadávali si a pokiaľ padla nejaká facka, alebo sotenie, tak toto nevidela, pretože bola vo
vedľajšej izbe. Uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, ale táto výpoveď bola v čase jej
zlosti na otca. M. N. F. nebývala s rodičmi od roku 2010, no často ich navštevovala, vie, že otec už
8 rokov nepije, hádky medzi rodičmi boli občas a to raz za mesiac, najmä pre nedostatok peňazí, k
fyzickým útokom sa nevie vyjadriť, hádky a nadávky bližšie nevie identifikovať, vie, že matka občas
opustila domácnosť aj na pár dní a to asi jedenkrát za štyri roky. E. T. nebýva s rodičmi tri a pol roka,
o incidente v januári 2017 sa dozvedela od matky cez telefón. Pokiaľ s rodičmi bývala, tak sa hádali
sporadicky, raz za dva až tri mesiace. Videla niekedy sotenie do matky, keď táto vyprovokovala otca,
niekedy po sotení matka spadla, no nič vážne svedkyňa nevidela, nevie o tom, či niekto z rodičov opúšťal
domácnosť po hádkach, nevie o bití, ponižovaní ani o vyhrážkach. L. F. nebýva s rodičmi viac rokov,
navštevuje ich často, nevie o hrubých útokoch, nič také nevidela, je s rodičmi v dennom kontakte, otec
sa o rodinu riadne staral, nič im nechýbalo, hádky boli sporadické raz za mesiac a podľa nej matka jefinančne závislá na otcovi, jeho pobyt vo väzbe znáša psychicky veľmi často v domácnosti teraz niekedy
nemajú čo jesť.
Y. a Y. M. boli so sestrou - poškodenou v častom kontakte a jej manželstvo vnímali ako normálne. Pokiaľ
boli niekedy hádky, tak to pre nedostatok peňazí. Ak Y. niekedy videla na poškodenej modriny na ruke,
tak toto s ňou neriešila a Y. vedela od ich matky, že poškodená si občas požičiavala peniaze, no o
fyzických incidentoch v manželstve nevedela. Y. vedela, že poškodená občas odchádza z domácnosti
na jeden až dva dni, keď sa s manželom pohádali.
E. F. má dobrý vzťah so zaťom - obžalovaným, ktorý jej chodil pomáhať a od svojej dcéry sa občas
dozvedela, že sa pohádali, že manžel ju niekedy buchol, nevidela žiadne následky na jej tele. Uviedla,
že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, ale vtedy bola nahnevaná, pretože videla dcére modrinu
na ramene.
Uvedené svedkyne v prípravnom konaní vypovedali podrobnejšie. Dcéra L. konflikt rodičov od 20.
januára do 23. januára 2017 popísala podrobne, videla aj fyzický útok otca, príčinou hádky boli nejaké
peniaze a počas uvedených dní otec veľmi kričal a na tele matky videla, že táto bola zbitá. Aj v minulosti
veľakrát otec bil matku tak, že mala modriny. V povahe otca je agresivita voči mame, pretože on
názor iného nepripúšťa. Z detstva si spomína, že otec zbil matku aj počas cestovania autom a v bitke
pokračoval aj v byte, matku udrel oboma päsťami po hlave. Pri jednom konflikte, keď svedkyňa mala 9 -
10 rokov (nar. je 1998), obžalovaný zbil poškodenú v kuchyni a taktiež aj svedkyni zlomil ruku v zápästí,
no pri ošetrení uviedla, že je to následok jej pádu. Svedkyňa bola s matkou na ošetrení v nemocnici po
jednej bitke, keď matka utrpela otras mozgu a krvácala z hlavy.
L. F. bola najmladšou dcérou a na spolužitie rodičov v období vymedzenom v skutku si spomína na
viac hádok a fyzických útokov zo strany otca a tieto zhodne popísala v opakovaných výpovediach, i keď
vzhľadom na odstup času je logické, že detaily a časové upresnenia nemusela si pamätať.
E. F. i v prípravnom konaní uviedla, že konflikty v domácnosti boli pre nedostatok peňazí, ale aj z
dôvodu jeho žiarlivosti. Ako matka poškodenej vedela o bitkách a videla modriny na tele svojej dcéry,
pričom dcéra jej niekedy klamala o príčinách vzniku modrín alebo obmedzila návštevy matky a tým
tajila následky incidentov.
M. N. F. najprv využila právo a nevypovedala, no následne uviedla, že rodičia sa hádali kvôli peniazom
a bola svedkom asi troch slovných hádok, keď riešili pôžičky a nedostatok peňazí, pričom otec chodil
zarábať na fušky, pracoval tak, že domov chodil až večer a pritom matka mu zatajovala pôžičky, ktoré
tajne splácala. Matka ju informovala, že otec ju niekedy sotil, toto videla aj svedkyňa a od matky vedela,
že občas z bytu išla preč z dôvodu, že otec bol veľmi nervózny. O fyzických útokoch sa jej matka
nezdôverila.
Dcéra E. T. v prípravnom konaní využila právo a nevypovedala.
L. F. vypovedala v prípravnom konaní, že vinu na konfliktoch manželov mala aj matka. Obaja rodičia sa
riadne starali o chod domácnosti, nikomu nebolo ubližované, nič im nechýbalo a otec utrpel psychickú
ujmu tým, že matka mu klamala najmä ohľadom peňazí. V posledných 10 rokoch svedkyňa nebývala
s rodičmi, ale často ich navštevovala, pričom žiadne fyzické napadnutia medzi nimi neboli, maximálne
dochádzalo k hádkam medzi rodičmi. Matka sa jej síce zdôverila, že niekedy dostala facku, no obdobie
a motív tohto konania nepozná. Žiadne zranenia ani modriny u matky nevidela.
Y. a Y. M. vypovedali stručne a ich výpovede sú zhodné s tým, čo uviedli na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa MUDr. M. F. ošetrovala poškodenú na neurologickej ambulancii až dňa 25.1.2017. Svedkyňa
bola vypočutá aj v prípravnom konaní a taktiež na hlavnom pojednávaní. Uviedla, že pri vyšetrení
poškodená uvádzala bolesti hlavy, závrate, nespavosť, rozrušenie, oslabenie sluchu, najmä vľavo,
zabiehalo jej ľavé oko a preto doporučila ďalšie vyšetrenia, keďže podľa popisu poškodenou išlo
o poúrazové bolesti. Ďalšie vyšetrenie bolo 2. 2. 2017 a to už po hospitalizácii poškodenej. Vtedy
poškodená cítila zlepšenie stavu, no bola stále plačlivá, naďalej trpela nespavosťou, bolesťami hlavy,mala strach z manžela a tak jej odporučila vyšetrenie u psychiatra a následne pacientka už do tejto
ambulancie k nej neprišla.
ZoznaleckéhoposudkuazvýpovedeznalkyneMUDr.F.V.jepreukázané,ževpsychiatrickejambulancii
bola poškodená liečená od 15.2.2017 a udávala, že manžel ju opakovane napadol a to aj v minulosti
asi pred štyrmi rokmi, niekedy bývala v podnájme a že manžel je opätovne agresívny, táto sa prejavuje
na verbálnej aj fyzickej úrovni a zo záznamov vyplýva, že išlo o incident z januára 2017, no z ďalších
dôkazov v spise vyplýva, že aj najmladšia dcéra udávala dlhodobé incidenty medzi rodičmi na psychickej
a fyzickej úrovni. Podľa znalkyne dlhodobé konanie obžalovaného malo vplyv u poškodenej na zníženie
sebavedomia, sebaúcty, bezmocnosti a tak nevedela adekvátne reagovať. Úlohu zohral aj fakt, že
bola dlhodobo nezamestnaná, nemala vlastné financie, čo bránilo jej v odchode od manžela, no on
bránil jej zamestnať sa z dôvodu, aby sa starala o rodinu. Uvedené faktory narušili jej kvalitu života,
ovplyvnili duševné a fyzické zdravie a preto pri poslednom incidente opustila domácnosť a podala trestné
oznámenie vplyvom správania sa manžela, pretože vyvinula sa u nej posttraumatická stresová porucha,
ktorá bola dôsledkom dlhodobého stresu, psychického ponižovania a fyzických útokov. Išlo o stredne
ťažkú poruchu s prejavmi depresívnych stavov, úzkosti, celkového zníženia sebavedomia tým, že bola
vystavená nadávkam, neverila si a preto nebola schopná riešiť situáciu skôr. Zranenia, najmä opakujúce
sa otrasy mozgu môžu mať vplyv na jej zdravie aj v budúcnosti. Vplyvom vyhrážania nevedela efektívne
reagovať na násilie, postoj voči manželovi bol pasívny zo strachu, podriaďovala sa mu, pretože mala
obavy, že vyjadrenie jej názoru môže zhoršiť výbuchy zlosti a preto bola ticho, čo prispelo k rozvoju jej
úzkostných stavov a pocitov podceňovania. Podľa znalkyne zmena výpovede poškodenej môže súvisieť
aj s ťažkou finančnou situáciou, ktorú sama poškodená nezvláda a ktorá vyplýva aj z obsahu listu, ktorý
poškodená zaslala pred výsluchom tejto znalkyni.
Zo znaleckého posudku a výpovede znalca PhDr. T. vyplýva, že u poškodenej neboli zaznamenané
tendencie prezentovať sa nekriticky, či sociálne žiaduco. Celková otvorenosť je na bežnej, priemernej
úrovni, v aktuálnom psychickom stave sú zvýraznené depresívne tendencie v popredí so seba
obviňovaním, celkovým zneistením, nejasnou skôr negatívnou seba hodnotou až pocitom bezcennosti
pre druhých ľudí s následným vyhýbaním sa, so stratou schopnosti tešiť sa a so smútkom. Je
schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Neprejavili sa u nej fabulačné,
či konfabulačné tendencie ani snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Nie je zvýšené skóre lži,
menovaná je primerane sebakritická. Motivácia k oznámeniu bola pravdepodobne vyústením dlhodobej
nespokojnosti so stupňovaním sa z obáv konania manžela s opakovaným sklamaním, so snahou o
zastavenie násilia z jeho strany. Vplyv iných osôb nebol zistený. Vzťah k obžalovanému je ambivalentný,
čo je častá forma vzťahovania sa k partnerovi s násilným správaním. Poškodená bola označovaná za
príčinu jeho násilia, manipulovaná s vyvolávaním pocitov viny, citovo vydieraná, čo v priebehu dlhých
rokov ju poznačilo v smere neistoty, pochybnosti o sebe s tendenciou presviedčať samu seba, že
ak robila chyby, tak provokovala manžela. Spolužitie vykazovalo znaky trvalej asymetrie s rodovým
násilím.Vrámcivyšetrenianepreukázalaosobnostnéčrty,čimotívy,ktorébypodmieňovalivymysleniesi
inkriminovaných skutočností a naopak bola zaznamenaná tendencia spochybňovať závažnosť konania
obžalovaného seba obviňovaním.
Táto znalkyňa v znaleckom posudku aj vo výpovedi vo vzťahu k obžalovanému uviedla, že ide o
osobu s komplexmi menejcennosti, nedostačivosti, s tendenciou vnímať okrem iného aj svoj pôvod ako
spoločensky znevyhodňujúci so zdôraznením, že manželka ako „biela“ bola navonok vždy akceptovaná
viac ako on. U takejto osoby sa dá predpokladať istá forma neistoty, ktorú si pri zvýšenom vplyve
pudovosti v emočnej nezrelosti potreboval maskulínne sebapotvrdzovať, čo v primitívnej forme znamená
agresívne správanie voči partnerke, aby si tak zaisťoval fiktívnu prevahu. Vyjadrovaná ľútosť nesie
charakteristiky seba ľútosti pri deficite reálneho vcítenia sa do poškodenej. Sebakritickosť je nízka a
nesie znaky pseudootvorenosti. Obžalovaný odhaduje, čo je potrebné účelovo verbalizovať a toto v
priebehu vyšetrenia robí. Účasť v kresťanskom spoločenstve je tiež formou zhodnocovania vlastnej
osoby. Intelektová výkonnosť je zjavne podpriemerná až subnormná. Pamäťové schopnosti sú na
dolnej hranici podpriemeru až subnormného výkonu. Agresívne tendencie vo všeobecnosti nie sú
preukázané, evidentná je tendencia k dependencii v partnerskom vzťahu s agresívnym správaním
ako jednou z možností repertuáru správania vo vzťahu pri reálnom, či domnelom oslabení vplyvu,
s tendenciou k vnímaniu „oprávnenosti“ takéhoto správania pri reálnom, či domnelom pochybení
partnera. Vzťah k poškodenej vykazuje znaky páchateľa s pasívnou agresívnou závislou osobnosťou,
to znamená validátora, t. j. osoby, ktorá o sebe pochybuje a násilím si potvrdzuje svoj mužský sebaobraz. Znalkyňa nezistila u neho prejavy závažnejších fabulačných, či konfabulačných dendencií, je však
podľa nej prítomná tendencia skresľovať skutočnosti vo svoj prospech s nižšou mierou sebakritickosti,
s tendenciou k obrannému bagatelizovaniu inkriminovaných skutkov, resp. ich racionalizovaniu, t. j.
argumentačnému zdôvodňovaniu, čo ho motivovalo k násilnému konaniu voči manželke. Nie sú u neho
prítomné prejavy závažnej psychickej poruchy.
Zoznaleckéhoposudkuzodvetviachirurgieatraumatológievyplývajúzranenia,ktorépoškodenáutrpela
pri incidente s manželom v priebehu dní od 21.1.2017 do 23.1.2017. Ide o ľahké zranenia spôsobené
strednou intenzitou útoku a útočník vedel, že spôsobuje bolestivé poranenia, no pri opakovaných
útokoch na hlavu nemusel vedieť, že spôsobí aj otras mozgu. Pri preukázanom mechanizme vzniku
poranení a intenzity útoku nemohlo dôjsť k ťažkému úrazu. Liečenie trvalo 21 dní, v priebehu tejto
doby sa poškodená podrobila rôznych odborným vyšetreniam a stanovenej liečbe proti bolestiam. Trvalé
následky sa nepredpokladajú.
V súvislosti s uvedenými zraneniami poškodenej, ktoré vznikli ako následok konania obžalovaného bola
poškodená vyšetrená a hospitalizovaná a tak vznikli liečebné náklady, ktoré boli podrobne špecifikované
a včas boli uplatnené ako náhrada škody.
Zo spisu Okresného súdu Poprad č. 14P/22/2017 vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podala
poškodená a to až po vzatí manžela do väzby. Návrh bol podaný 7. 2. 2017 a z jeho obsahu vyplýva,
že obžalovaný sa k nej správal násilne už pred uzavretím manželstva. Manželstvo bolo uzavreté 8. 12.
1990. Násilie, hádky, psychické a fyzické týranie boli spôsobované po požívaní alkoholu obžalovaným
až do roku 2009, kedy obžalovaný prestal požívať alkohol, no naďalej tieto pretrvávali aj v ďalšom
období a ona zo strachu a pocitu hanby o tom nikomu nehovorila. Toto pokračovalo a stupňovalo sa v
období, keď obžalovaný už nepožíval alkohol, teda aj po roku 2009. Návrh na rozvod manželstva bol
poškodenou vzatý späť dňa 8.9.2017 z dôvodov, že poškodená chce s manželom obnoviť spolužitie
a že došlo medzi nimi k zmiereniu. Uvedené konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 14.9.2017 a
právoplatné je 13.10.2017.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby sa dopustí ten, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a/ bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie
alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b/ bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošetrenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,
c/ nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d/ vystavovaním vplyvu látok, spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo
e/ neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať
ods. 3 písm. a/ a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b/ z osobitného motívu,
c/ hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za takýto čin odsúdený, alebo z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d/ závažnejším spôsobom konania. Závažnejší spôsob konania je vymedzený v ustanovení § 138
Trestného zákona.
Preukázané konanie obžalovaného spôsobujúce fyzické aj psychické utrpenie sa vyznačuje určitým
stupňom hrubosti, bezohľadnosti a dlhším trvaním, ktoré poškodená osoba pociťuje ako ťažké príkorie.
Každá osoba môže takéto správanie sa iného vnímať alebo pociťovať ináč, teda ide o subjektívne
prijímanie uvedeného konania alebo správania sa iného, ktoré sa u prijímateľa musí prejaviť aj navonok
ako ťažké príkorie.
Z dôkazov vyplýva, že poškodená v súvislosti s konaním obžalovaného pociťovala stavy úzkosti,
beznádejnosti, strachu, čo s au nej prejavovalo zakrývaním zranení, neriešením svojich problémov
prostredníctvom odborníkov, či známych, zatajovala konflikty, opúšťala domácnosť, no následnesa vrátila na prianie a sľuby obžalovaného, uvedomovala si nemožnosti riešenia zaužívaného
spôsobu života pri nedostatočnom materiálnom zabezpečení a závislosti celej domácnosti na príjme
obžalovaného. Tieto prejavy je potrebné považovať za také, že poškodená ich pociťovala a vnímala ako
ťažké príkorie, ktoré bolo výsledkom správania sa obžalovaného k nej.
Konanie obžalovaného vo vzťahu k manželke bolo fyzickým a psychickým násilím a to formami, ktoré sú
uvedené v skutku, čo vyplýva z vykonaných dôkazov priamych aj nepriamych. Z výpovedí obžalovaného
vyplývajú určité formy jeho konania (úder päsťou, či kopnutie do tela poškodenej, facka po tvári, sotenie
do jej tela, vystavovanie hrubým a vulgárnym výrazom), pričom tieto boli podľa neho iba súčasťou hádok,
ktoré nepopieral a považoval ich za bežné spôsoby riešenia konfliktov medzi manželmi vo všeobecnosti.
Tieto jeho konania boli ním považované za niečo štandardné a nie ponižujúce, ani urážajúce. Z
výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní je preukázané, že bitky pri hádkach aj ona považovala
za bežné spôsoby riešenia konfliktov. Takto boli vnímané konania rodičov aj ich dcérami, ktoré za súčasť
bežných hádok považovali aj spôsobovanie modrín, škrabancov, bolestivých zranení po úderoch, či
kopnutiach alebo slovné prejavy ponižovania a urážok a za nutnosť ich znášať poškodenou vzhľadom
na zabezpečenie existenčných potrieb, najmä materiálneho zabezpečenia rodiny obžalovaným, ktorý
svojim príjmom v čase podnikania, ale aj v neskoršom období brigádnickou činnosťou udržiaval
funkčnosťsvojejrodiny. Činnosťpoškodenejvdomácnostiprivýchovemaloletýchdetíatoajvčase,keď
obžalovaný pracoval mimo bydliska, ale aj v období, keď mal príjem iba z náhodnej brigádnickej činnosti,
taktiež jej práca v prospech domácnosti pri varení, upratovaní, praní a pod. nebola nikým považovaná
za vytváranie hodnôt nevyhnutných pre chod a zabezpečenie funkčnosti rodiny a domácnosti.
Začiatok obdobia spáchania skutku bol vymedzený tak, ako to už bolo uvedené v úvode odôvodnenia
tohto rozhodnutia, teda rokom 2006 a ukončené obmedzením osobnej slobody obvineného po podaní
trestného oznámenia poškodenou.
Z dôkazov ďalej vyplýva, že takto vymedzené obdobie páchania skutku zahŕňalo aj hádky, bitky a nielen
fyzické a psychické útoky. Obdobia medzi nimi a intenzita jednotlivých konaní nebola presne ustálená. Z
výpovedí poškodenej nebolo možné ich ustáliť, pretože uvádzala rozdielne časové obdobia (mesačne,
raz za tri až štyri mesiace, viackrát ročne, každý rok, ale aj raz za obdobie troch až štyroch rokov). Takto
intenzitu konfliktov nepresne uvádzali aj vypočuté svedkyne, ktoré nežili s manželmi v domácnosti počas
celého obdobia, no boli v osobnom, či telefonickom kontakte často a vnímali a videli následky konfliktov
i keď o nich manželia nehovorili, alebo tvrdili nepravdu, najmä poškodená. Intenzita týchto útokov bola
podľa poškodenej v poslednom období väčšia, no pojem posledné obdobie presne nešpecifikovala i keď
uviedla, že ide o obdobie kedy už obžalovaný nepožíval alkohol a to je asi 8 rokov. Posledné obdobie
je možné vyvodiť iba zo zabezpečených dôkazov o konfliktoch, najmä presne popísaných v lete 2016,
keď sa postavila na obranu svojej dcéry pri konflikte medzi otcom a dcérou, v októbri 2016, keď manžel
zistil, že nezaplatila nájomné, nepreukázala na čo použila tieto peniaze a toto mu zatajila a najmä v
januári 2017, kde došlo k incidentu trvajúcemu niekoľko dní, kde opäť boli problémom peniaze, no nie
ich nedostatok, ale iba neprijatie zo strany obžalovaného, tvrdenia manželky o pôvode týchto peňazí
(odložila si u nej jej kamarátka).
Preukázané konanie a správanie sa obžalovaného voči poškodenej je možné v tomto prípade považovať
za zločin podľa § 208 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona v zmysle novely č. 397/2015 Z. z. účinnej
od 1. 1. 2016, keď najmenej od roku 2006 spôsoboval manželke fyzické a psychické utrpenie, čomu
predchádzalo obdobie konania, za ktoré bol súdom odsúdený. Tu sú splnené podmienky na právnu
kvalifikáciu konania ako konania závažnejším spôsobom podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona a to
po dlhší čas i keď jeho intenzita bola väčšia, najmä od polovice roku 2016 až do polovice januára 2017,
kedy bol vzatý do väzby.
Konanie obžalovaného bolo pre spoločnosť nebezpečným, pretože závažným spôsobom porušil záujem
na ochrane riadneho nerušeného a zdravého spôsobu života osoby blízkej, žijúcej s nim v spoločnej
domácnosti a podieľajúcej sa na zabezpečení chodu domácnosti a tým aj záujem na ochrane tejto
domácnosti a ďalších osôb v nej žijúcich pred domácim násilím. Išlo o konanie v priamom úmysle v
zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona a obžalovaný za toto konanie je plne trestne zodpovedný. K
jeho osobe súd poukazuje na podrobnosti, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku psychologického.
Takéto konanie vyvolávalo u obžalovaného pocit primárneho postavenia v domácnosti a v závislosti
tejto domácnosti na jeho osobe. Toto konanie nie je ospravedlnením neschopnosti správne hospodáriťs finančnými prostriedkami manželkou, ktorá má v domácnosti rovnocenné postavenie a taktiež nebolo
preukázané, že si neplnila svoje povinnosti vo vzťahu k rodine a k celej domácnosti.
Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, v registri priestupkov má 5 záznamov a ide
o priestupky na úseku cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý pokutami. V registri trestov má 6
záznamov pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom 5 odsúdení je za obdobie od rokov 1986 až do roku
2011 pre skutky, ktoré boli posudzované podľa Zákona o prečinoch č. 150/1969 Zb. a Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. Za tieto skutky mu neboli uložené tresty nepodmienečné. Na odsúdeného sa hľadí
akoby nebol odsúdený.
Podľa§221ods.1,ods.3Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005bolodsúdenýdňa31.januára2005
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad č. 6T/10/2005 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia
slobody v trvaní jedného roka a určená skúšobná doba na 15 mesiacov. Následne bolo rozhodnuté, že
v skúšobnej dobe sa osvedčil.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bolo jednoznačné, že pri trestnej sadzbe u zločinu podľa § 208
ods. 1, 3 Trestného zákona, kde je dolná hranica trestu odňatia slobody 7 rokov, neprichádza v úvahu
uloženie iného trestu, než trestu spojeného s odňatím slobody.
Pri rozhodovaní o výmere trestu súd bral v úvahu v zmysle § 34 Trestného zákona možnosti pre
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred týmto páchateľom a tým aj ochrany jeho manželky, členov
rodiny a ostatných občanov, ale aj možnosti zabezpečenia výchovného pôsobenia trestu na samotného
obžalovaného a v rámci generálnej prevencie takéhoto pôsobenia aj na iných možných páchateľov.
Súd má za to, že výchovný proces u obžalovaného začal už obmedzením osobnej slobody a väzbou
trvajúcou od 30.1.2017 a táto doba mu poskytla možnosť zamyslieť sa nad jeho doterajším správaním
a konaním. Vo svojom živote podľa výpovedí svedkov dokázal okrem podnikateľskej činnosti podieľať
sa na výchove detí a na zabezpečení potrieb rodiny, dokázal si uvedomiť negatívny vplyv alkoholu a
možnosť žiť i bez jeho konzumácie, no nedokázal zmeniť svoj postoj k manželke, jej úlohe v domácnosti
a poskytnúť jej priestor na sebarealizáciu aj v spoločnosti iných ľudí v pracovnom kolektíve. Jeho pohľad
na manželku bol ako na menej cenného partnera a takto sa k nej aj správa. Predchádzajúci trest z
roku 2005 na neho nemal výchovný vplyv a v nasledujúcom období mohlo byť jeho konanie skryté
a tým aj bez akýchkoľvek sankcií. Pasivita najmä dospelých dcér a príbuzných poškodenej žijúcich
vo vlastných domácnostiach, ktoré mali poznatky o spôsobe života v tejto domácnosti a ktoré nemali
dôvod mať strach z obžalovaného na rozdiel od poškodenej žijúcej s nim v spoločnej domácnosti, pre
zlepšenie vzťahov medzi obžalovaným a poškodenou aspoň na úroveň priemerných rodín neurobili nič
i keď vedeli o utrpeniach poškodenej a pritom obžalovaného označovali za zodpovedného, pracovitého
a starostlivého jedinca, ktorého konanie nebolo vyvolávané ani ovplyvňované účinkami alkoholu.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal aj na to, aby trest nemal negatívny vplyv na rodinu. V domácnosti
žije ešte 4- ročný syn a 18 - ročná dcéra, ktorá je študujúcou a obe deti sú teraz odkázané výlučne
na matku. Z dôkazov nevyplýva, že obžalovaný týmto deťom ubližoval. Súd prihliadal aj na intenzitu
konania, dobu páchania trestného činu, na následok u poškodenej, ale aj na jej postoj k trestnej činnosti,
na vzťah k obžalovanému, záujem naďalej s nim žiť v spoločnej domácnosti, na pohnútky, ktorými boli
vždy spomínané peniaze, najmä ich nedostatok, alebo nesprávne používanie v domácnosti, ale aj postoj
manželky pri konflikte otca a dcéry. Tieto boli uvádzané iba pri posledných incidentoch v období od roku
2016 až do januára 2017. U obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti
i keď najmä na hlavnom pojednávaní čiastočne priznal občasné použitie fyzickej sily proti manželke, no
nie takej intenzity ako to uvádzala poškodená a ako to vyplývalo z ďalších dôkazov.
Súd má za to, že uloženie trestu v rámci trestnej sadzby uvedenej v § 208 ods. 3 Trestného zákona
(7 rokov dolná hranica), by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Takýto trest by mohol mať
negatívny vplyv na ďalšie fungovanie rodiny, najmä zabezpečenie výchovy a výživy maloletého syna a
vzhľadom na okolnosti prípadu vyplývajúce z dôkazov, súd má za to, že pri použití ustanovenia § 39
ods. 1 Trestného zákona bude zabezpečená ochrana spoločnosti, výchova obžalovaného a dosiahnutý
účel trestu aj trestom uvedeným vo výroku v trvaní troch rokov a šesť mesiacov, ktorý je v súlade s
ustanovením § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona.Na výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním tejto trestnej činnosti nebol vo výkone trestu za úmyselný
trestný čin a vo výkone trestu nebol vôbec.
O návrhu poškodeného na náhradu škody, ktorá bola riadne a včas vyčíslená a uplatnená už v
prípravnom konaní, súd rozhodol tak, že špecifikovaný nárok poškodenému priznal a uložil povinnosť
obžalovanému túto škodu zaplatiť, pretože súvisí s konaním obžalovaného, keď následky jeho konania
a to zranenia poškodenej boli pri odborných vyšetreniach, ale aj hospitalizácii ošetrované.
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
ponižovaním,pohŕdavýmzaobchádzaním,vyvolávanímstrachuastresu,aspáchaltakýčinzávažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.