Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/293/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1315219829.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: U.. U. V., O..
XX.XX.XXXX, P. XXX/X, M., práv. zast. KRION Partners s.r.o., Palisády 50, Bratislava, IČO: 36 858 617,
proti žalovanému: MED TRUST Slovakia s.r.o., Ferdiša Kostku 28, Stupava, IČO: 46 633 448, práv. zast.
POTOMA & Co., s.r.o., advokátska kancelária, Palisády 56, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:

36 861 898, o zaplatenie 12 851,30 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 23Cb/376/2015-97 zo dňa 04.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/376/2015-97 zo dňa
04.07.2016 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o

výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 12
851,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 4 896,74 Eur od 11.12.2014 až
do zaplatenia, zo sumy 7 954,56 Eur od 16.12.2014 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je zároveň povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške

náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli
dňa 24.02.2012 zmluvu o výkone funkcie konateľa spoločnosti, na základe ktorej žalobca vykonával
činnosti v súlade so zmluvou ako konateľ obchodnej spoločnosti žalovaného a žalovaný sa zaviazal za
výkon činnosti žalobcu v rozsahu dohodnutom zmluvou zaplatiť dohodnutú odmenu vo výške 3 500,-

Eur (brutto)/mesačne (2 448,37 Eur netto/mesačne). Na základe uvedeného mal súd za preukázané,
že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah. Súd prvej inštancie mal
z vykonaného dokazovania zmluvou o výkone funkcie konateľa spoločnosti žalovaného, zápisnicou z
rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 10.11.2014 a zhodnými
vyjadreniami strán sporu za preukázané, že predmetnou zmluvou sa žalovaný zaviazal za výkon
činnosti žalobcu v rozsahu dohodnutom zmluvou zaplatiť mu dohodnutú odmenu vo výške 3 500,-

Eur brutto/mesačne (články I. bod 2. a IV. bod. 1. predmetnej zmluvy). Dňa 10.11.2014 sa konalo
mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom mimoriadne valné zhromaždenie odvolalo
žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného s účinnosťou odo dňa 10.11.2014 a na ktorom sa
spoločníci žalovaného súčasne dohodli, že žalobca obdrží kúpnu cenu za prevod obchodného podielu
vo výške 5 000,- Eur a zároveň odmenu za výkon funkcie konateľa do konca roka 2014, t.j. odmenu
za mesiac november 2014 a december 2014. Súd mal rovnako z vykonaného dokazovania výplatnými

lístkami žalobcu za mesiace december 2013 a október 2014 za preukázané, že žalobca ako konateľ
spoločnosti žalovaného mal na základe zmluvy tiež nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov, resp. 25(dvadsaťpäť) dní za rok (článok III. bod 3. predmetnej zmluvy). Žalobca si v rokoch 2013 a 2014 nečerpal
žiadnu dovolenku. Nárok žalobcu pozostával z dvoch častí, a to zo sumy 4 896,74 Eur predstavujúcej
odmenu žalobcu za výkon funkcie konateľa za mesiace november a december 2014, a zo sumy 7

954,56 Eur predstavujúcej náhradu za nevyčerpanú dovolenku žalobcu za roky 2013 a 2014.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nárok na sumu 4 896,74 Eur predstavujúcu odmenu žalobcu za
výkon funkcie konateľa za mesiace november a december 2014. Dňa 10.11.2014 sa konalo mimoriadne
valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom mimoriadne valné zhromaždenie odvolalo žalobcu z

funkcie konateľa spoločnosti žalovaného s účinnosťou odo dňa 10.11.2014 a na ktorom sa spoločníci
žalovaného súčasne dohodli, že žalobca obdrží kúpnu cenu za prevod obchodného podielu vo výške
5 000,- Eur a zároveň odmenu za výkon funkcie konateľa do konca roka 2014, t.j. odmenu za mesiac
november 2014 a december 2014. Uvedené znamená, že žalobcovi vznikol v súlade s článkom I. bod
2. a IV. bod. 1. predmetnej zmluvy nárok na zaplatenie odmeny za obdobie november a december
2014 vo výške 4 896,74 Eur (netto). S prihliadnutím na znenie článku IX. bod 5. zmluvy tak bol žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi odmenu za výkon funkcie konateľa za obdobie november a december 2014
do dňa 10.12.2014. Žalovaný uvedenú časť odmeny žalobcovi nezaplatil, pričom odmenu za výkon
funkcie konateľa žalobcovi žalovaný vyplatil len za obdobie do konca októbra 2014. Žalovaný túto
časť žalovaného nároku žalobcu spochybňoval tvrdením, že dňa 10.11.2014 sa konalo mimoriadne
valne zhromaždenie žalovaného, na ktorom došlo okrem iného k odvolaniu žalobcu z funkcie konateľa

žalovaného ku dňu prijatia tohto rozhodnutia. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť funkcia žalobcu ako
konateľa žalovaného skončila dňa 10.11.2014, takže žalobca nemá nárok na zaplatenie odmeny za
výkon funkcie konateľa žalovaného za obdobie po skončení jeho funkcie, t.j. žalobca nemá nárok na
zaplatenie odmeny za výkon funkcie za celý mesiac november 2014 a december 2014 vo výške 4 896,74
Eur.

4. Podľa čl. IV ods. 3 zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti platí, že spoločnosť žalovaného
je oprávnená v súlade s kritériami určenými valným zhromaždením spoločnosti poskytnúť konateľovi
okrem základnej mzdy mesačnej odmeny prémie. Z citovaného článku zmluvy o výkone funkcie konateľa
je nesporné, že žalovaný bol oprávnený poskytnúť konateľovi okrem dojednanej odmeny aj prémie/

odmenu naviac, avšak iba v súlade s rozhodnutím a kritériami určenými valným zhromaždením. Žalobca
navyše nesplnil ani jednu z povinností uvedených v zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia,
ktoré sú výslovne uvedené v zápisnici z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného
zo dňa 10.11.2014 s odkazom na ust. § 36 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, navyše si
žalobca podľa čl. II zmluvy o výkone funkcie konateľa neplnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti

konateľa, takže podľa čl. VII ods. 1 predmetnej zmluvy zodpovedá za škodu, ktorá vznikla spoločnosti
žalovaného porušením povinností žalobcu vyplývajúcich z pokynov valného zhromaždenia, povinností
ustanovených spoločenskou zmluvou, stanovami alebo všeobecne záväznými právnymi. Uvedené
porušenie povinností žalobcu ako konateľa počas jeho výkonu funkcie konateľa žalovaného malo
spočívať v tom, že žalobca bol niekoľkokrát vyzvaný zo strany väčšinového spoločníka žalovaného,

t.j. zo strany spoločnosti MED TRUST Handelsges m.b.H., aby informoval spoločníkov o záležitostiach
žalovaného, najmä o hospodárskom vývoji a ekonomickom stave žalovaného, napriek tomu žalobca
nebol schopný v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi mu zo zmluvy o výkone funkcie konateľa
nepredložiť relevantné doklady preukazujúce reálny hospodársky a ekonomický stav žalovaného.
Následne po odvolaní žalobcu z funkcie konateľa žalovaného zabezpečil žalovaný vykonanie interného

účtovného auditu žalovaného, z ktorého preukázateľné zistil, že žalobca v období, počas ktorého
bol konateľom žalovaného, porušoval nielen zmluvné, ale aj zákonné povinnosti pri správe cudzieho
majetku, a to:
- v rozpore s čl. II ods. 3 zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti nevykonával svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou,

- v rozpore s čl. II ods. 3 zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti vykonával svoju pôsobnosť v
rozpore so záujmami spoločnosti žalovaného,
- v rozpore s čl. II ods. 2 písm. d) a písm. f) zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti nezabezpečil
riadne vedenie účtovníctva predpísanej evidencie, resp. napriek niekoľkým výslovným žiadostiam
neinformoval väčšinového spoločníka odporcu o záležitostiach žalovaného,

- v rozpore s čl. II ods. 8 zmluvy neuschoval starostlivo všetky písomnosti, doklady, listiny ako
aj akékoľvek iné záznamy súvisiace s výkonom funkcie konateľa a činnosťou spoločnosti a tieto
písomnosti, doklady, listiny ako aj akékoľvek iné záznamy neodovzdal žalovanému.Počas obdobia, kedy bol žalobca konateľom žalovaného, došlo v dôsledku porušenia povinností žalobcu
pri správe cudzieho majetku k vzniku značnej škody na strane žalovaného.

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo sporných tvrdení sporových strán ohľadom nároku žalobcu
na jeho odmenu za mesiace november a december 2014 a vykonaného dokazovania sa ustálil v
názore, že nárok žalobcu na alikvotnú časť odmeny vykonávanie funkcie konateľa za obdobie 10 dní
v mesiaci november 2014, čo predstavuje čiastku vo výške 816,12 Eur, je zrejmý a nespochybniteľný
nielen s odkazom na články I. bod 2. a IV. bod. 1. predmetnej zmluvy, ale aj z vyššie uvedeného

tvrdenia žalovaného. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úhradu odmeny za ostatnú časť obdobia
november 2014 (20 dní) a celý december 2014 súd mal za to, že zápisnica z mimoriadneho
valného zhromaždenia uvedený nárok žalobcu vo svojom texte výslovne potvrdzuje. Časť zápisnice z
mimoriadneho valného zhromaždenia - Bod 3 programu, Ad. 2. je súčasťou rozhodnutí mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovaného bez ohľadu na skutočnosť, že nie je výslovne uvedená v texte
označenom ako uznesenie. Predmetná časť zápisnice celkom jednoznačne uvádza, že tam vymedzené

práva a povinnosti predstavujú spoločné rozhodnutie oboch spoločníkov („obaja spoločníci spoločnosti
zhodne uvádzajú“), pričom vo svojom závere uvádza aj spôsob hlasovania spoločníkov. Uvedené
potvrdzuje aj 1. odsek tejto časti zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia, podľa ktorého
„U.. U. V. sa zaväzuje do 14 dní odo dňa prijatia tohto rozhodnutia“, čím je jednoznačne vyjadrená
vôľa prítomných považovať aj tam vymedzené práva a povinnosti za schválené rozhodnutím valného

zhromaždenia žalovaného. Formu uznesenia valného zhromaždenia (alebo mimoriadneho valného
zhromaždenia) Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach nezakotvuje ani neprikazuje. Primerane
je potrebné vychádzať z ust. § 127a ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje obsah zápisnice
o valnom zhromaždení. Jednou z náležitostí je aj rozhodnutie valného zhromaždenia s uvedením
výsledku hlasovania. Z predmetného ust. § 127a ods. 2 Obchodného zákonníka možno dospieť k

tomu, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva, že každé rozhodnutie valného
zhromaždenia musí mať formu uznesenia, že žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka neupravuje
formálne náležitosti uznesenia, resp. rozhodnutia valného zhromaždenia, ani nezakotvuje povinnosť
označiť rozhodnutie ako „uznesenie" na to, aby také rozhodnutie bolo považované za uznesenie a
že analogicky možno na formu uznesenia valného zhromaždenia aplikovať ustanovenia Obchodného

zákonníka, príp. zákona o obchodnom registri či príslušnej vyhlášky iba v prípadoch, kedy tieto
výslovne požadujú určité obsahové náležitosti daného rozhodnutia na to, aby na jeho základe mohlo
dôjsť k určitým právnym konzekvenciám, pričom v prípade rozhodnutia valného zhromaždenia o priznaní
dotknutého nároku na odmenu o takýto prípad nešlo.

6. S poukazom na uvedené, predmetná zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia obsahuje
riadne prijaté a schválené rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného vo forme zaväzujúcej
dotknutých účastníkov. Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že uvedenie výsledku hlasovania sa
nachádza na záver uvedenej časti zápisnice, pričom z neho nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa
hlasovanie spoločníkov malo týkať výlučne rozhodnutia uvedeného v časti označenej ako „uznesenie

č. 2". Tento záver je navyše podporený aj článkom IV. bod 3. predmetnej zmluvy, podľa ktorého bola
spoločnosť žalovaného oprávnená v súlade s kritériami určenými valným zhromaždením spoločnosti
poskytnúť konateľovi okrem základnej mesačnej odmenu aj prémie. Z uvedeného ustanovenia
predmetnej zmluvy vyplýva jednak oprávnenie žalovaného priznať okrem mesačnej odmeny žalobcovi
aj ďalšie peňažné nároky, a zároveň z neho nijakým spôsobom nevyplýva, že prémie žalobcu ako

konateľa by museli byt' prijaté valným zhromaždením formou uznesenia, príp. inej špeciálnej formy
rozhodnutia. Rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia zakotvené v zápisnici z mimoriadneho
valného zhromaždenia tak len potvrdzuje, že tieto kritériá splnené boli, na základe čoho mimoriadne
valné zhromaždenie v zápisnici iba konštatovalo vznik tohto nároku žalobcu, pričom osobitne rozhodnúť
o tomto nároku mimoriadne valné zhromaždenie povinné nebolo a rovnako takéto rozhodnutie nebolo

podmienkou vzniku tohto nároku žalobcu. Text zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia
predstavuje len potvrdenie ústne dohodnutého nároku v nej bližšie špecifikovaného, na ktorého vznik sa
žiadna forma rozhodnutia valného zhromaždenia nevyžaduje, čo predstavuje len spôsob výpočtu, príp.
splatnosti tejto odmeny, pričom nemôže ísť o odmenu za reálny výkon tejto funkcie v uvedenom období,
nakoľko žalobca skončil výkon funkcie ku dňu 10.11.2014. Z uvedeného ustanovenia je však celkom

zrejmá vôľa účastníkov poskytnúť žalobcovi odmenu vo výške odmeny za obdobie dvoch mesiacov
novembra a decembra 2014. Vedenie mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 10.11.2014,
ako aj zhotovenie zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia bolo navyše zabezpečované
žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom.7. Súd prvej inštancie žalovaným uplatňovaný nárok na náhradu škody považoval za účelový a žiadnym
dôkazom nepreukázaný, nakoľko jednak žalovaný nevyčíslil výšku uplatňovaného nároku na náhradu

škody, a jednak žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. (platnom
v čase do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania s odkazom na ust. § 470 ods. 1 C.s.p.),
že by žalobca porušil akúkoľvek svoju povinnosť v súvislosti s vykonávaním jeho činnosti konateľa
žalovaného a v prípade, ak by aj žalobca takúto svoju povinnosť porušil, takéto porušenie povinnosti
žalobcu ako konateľa žalovaného v priamej súvislosti zapríčinilo vznik škody žalovaného. Vzhľadom

na vyššie uvedené dôvody súd žalobcovi priznal nárok na náhradu sumy 4 896,74 Eur predstavujúcej
odmenu žalobcu za výkon funkcie konateľa za mesiace november a december 2014.

8. Pri nárok na sumu 7.954,56 Eur predstavujúcu náhradu za nevyčerpanú dovolenku žalobcu za
roky 2013 a 2014, mal žalobca ako konateľ spoločnosti žalovaného na základe článku III. bod 3.
predmetnej zmluvy nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov, resp. 25 (dvadsaťpäť) dní za rok. Žalobca

si v rokoch 2013 a 2014 nevyčerpal svoj nárok na dovolenku ani len sčasti, čo súdu preukázali
výplatné lístky za mesiac december 2013 a za mesiac október 2014 vystavené žalovaným. Žalobca
mal tak v čase ukončenia platnosti predmetnej zmluvy nárok na dovolenku v rozsahu 50 dní (za rok
2013 25 dní a za rok 2014 tiež 25 dní). Aj napriek skutočnosti, že predmetná zmluva je zmluvou
obchodnoprávnou, táto vo svojom článku III. bod 3. zakladá nárok žalobcu ako konateľa na dovolenku,

a to v rozsahu 5 týždňov ročne. Ďalšie práva a povinnosti vyplývajúce účastníkom tejto zmluvy
z predmetného ustanovenia zmluva síce výslovne neupravuje, avšak odkazuje v preambule bod.
4 a v článku X. bod. 3 na Zákonník práce ako právny kódex všeobecne zakotvujúci podmienky
vzniku, trvania a zániku nároku na dovolenku u osôb, ktorým tento nárok vznikol. Vzhľadom na
skutočnosť, že predmetná zmluva v preambule bod. 4 a v článku X. bod. 3 výslovne predpokladá

aplikáciu Zákonníka práce, pričom zároveň zakotvuje nárok žalobcu na dovolenku preambule v článku
III. bod 3, pre ostatné podmienky uplatnenia si tohto nároku neupravené samotnou zmluvou bolo
nevyhnutné aplikovať príslušné ustanovenia Zákonníka práce s odkazom na ust. § 1 ods. 2 veta prvá
a druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorých obchodné právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka a ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa

predpisov občianskeho práva, čím je daná podporná pôsobnosť Zákonníka práce na riešenie otázky
dovolenky žalobcu a náhrady za jej nevyčerpanie, pretože tieto skutočnosti nie sú síce upravené v
Obchodnom zákonníku, ale sú upravené v Zákonníku práce. Ten vo svojom ust. § 116 ustanovuje nárok
oprávnenej osoby (teda žalobcu) na náhradu dovolenky v prípade, ak si tieto nemohol vyčerpať z dôvodu
skončenia platnosti predmetnej zmluvy, k čomu došlo aj u žalobcu rozhodnutím mimoriadneho valného

zhromaždenia spoločnosti žalovaného dňa 10.11.2014. Z uvedeného dôvodu prislúcha žalobcovi
podľa názoru súdu nárok na náhradu odmeny za nevyčerpanú dovolenku v celom rozsahu, tzn. v
rozsahu 50 dní dovolenky. Z uvedeného ust. § 116 Zákonníka práce vyplýva, že v prípade skončenia
pracovného pomeru má zamestnanec (analogicky v tomto prípade žalobca ako konateľ) nárok
na preplatenie dovolenky v celom rozsahu, v ktorom si ju nevyčerpal, a to tak za obdobie roka,

v ktorom došlo k ukončeniu zmluvy, ako aj za obdobie predchádzajúceho roka. Uvedený nárok mu
vznikol z dôvodu, že si túto nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru (v danom
prípade ukončením predmetnej zmluvy). Tento nárok bolo v zmysle ust. § 116 v spojení s ust. § 134
ods. 4 Zákonníka práce potrebné vypočítať zo sumy žalobcovho priemerného hodinového zárobku
zaokrúhleného na štyri desatinné miesta, ktorý sa zisťuje zo mzdy zúčtovanej na výplatu a z obdobia

odpracovaného zamestnancom (v danom prípade žalobcom) v rozhodujúcom období; rozhodujúcim
obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci kalendárnemu štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Výška hodinového priemerného zárobku/odmeny žalobcu rozhodujúceho pre výpočet nároku
na náhradu odmeny žalobcu za nevyčerpanú časť dovolenky bola žalovaným ako zamestnávateľom
vyčíslená v sume 19,8864 Eur/hod. (na každú hodinu nevyčerpanej dovolenky žalobcu), čo súdu prvej

inštancie preukázali predložené výplatné pásky žalobcu vypracované žalovaným. Žalobca ako konateľ
vykonával svoju funkciu nepretržite, pričom dĺžka jeho pracovného času bola zmluvou dohodnutá v
rozsahu 40 hodín týždenne (článok III. bod. 1 predmetnej zmluvy), z čoho vyplýva priemerná dĺžka
jedného pracovného dňa žalobcu v dĺžke 8 hodín. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval
za potrebné nárok žalobcu na náhradu odmeny za nevyčerpanú dovolenku vypočítať podľa vzorca:

1 hodina (denný pracovný čas) x 19,8864 Eur (priemerná hodinová odmena) x 50 dní (nevyčerpaná
dovolenka) = 7 954,56 Eur. Pokiaľ ide o splatnosť predmetného nároku, táto sa rovnako bude spravovať
ustanoveniami Zákonníka práce, nakoľko zmluva splatnosť odmeny za nevyčerpanú časť dovolenky
výslovne neupravuje. Pri skončení pracovného pomeru je možné zvoliť dve situácie, a to vyplatiť splatnúmzdu v deň skončenia pracovného pomeru alebo v iný deň najneskôr však v deň najbližšieho výplatného
termínu po dni skončenia pracovného pomeru. V tomto termíne je zamestnávateľ povinný vyplatiť aj
ďalšie zákonné alebo dohodnuté nároky, teda preplatenú nevyčerpanú dovolenku (ust. § 116 Zákonníka

práce), odstupné alebo aj odchodné, ak sú splnené podmienky podľa ust. § 76 Zákonníka práce.
Žalovaný teda bol povinný žalobcovi jednak preplatiť celú nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 50 dní,
pričom túto mu bol povinný vyplatiť najneskôr v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni
skončenia platnosti zmluvy, ktorá skončila dňa 10.11.2014 s tým, že najbližším výplatným termínom mal
byť v zmysle článku IV. bod. 1 predmetnej zmluvy pätnásty deň po uplynutí príslušného kalendárneho

mesiaca. Odmena žalobcu za obdobie november 2014, tak podľa zmluvy mala byť vyplatená najneskôr
do 15.12.2014, kedy mala byť žalobcovi vyplatená aj čiastka predstavujúca náhradu odmeny za
nevyčerpanú dovolenku. Výška nároku žalobcu na náhradu odmeny za nevyčerpanú dovolenku tak
predstavuje celkovo čiastku 7 954,56 Eur, s úhradou ktorej sa žalovaný v súlade s vyššie uvedeným
dostal do omeškania dňa 16.12.2014.

9. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný túto časť žalovaného nároku žalobcu
spochybňoval tvrdením, že v súlade s čl. III ods. 3 zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti
platí, že počas výkonu funkcie mal žalobca nárok na dovolenku v trvaní 5 týždňov za rok. Termín
čerpania dovolenky konateľa mal byť stanovený vždy po dohode konateľa s obchodným vedením
väčšinového spoločníka spoločnosti žalovaného. Vzťah medzi žalobcom ako konateľom žalovaného

a žalovaným bol však výhradne obchodnoprávnym vzťahom a medzi stranami sporu nebol v zmluve
o výkone funkcie konateľa spoločnosti dojednaný nárok žalobcu ako konateľa na náhradu odmeny
za nevyčerpanú dovolenku. Súd, vychádzajúc zo sporných tvrdení sporových strán ohľadom nároku
žalobcu na náhradu za nevyčerpanú dovolenku žalobcu za roky 2013 a 2014 a vykonaného dokazovania
sa ustálil v názore, že skutočnosť, že ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka vymedzuje

absolútne obchodné záväzkové vzťahy, nijakým spôsobom nebráni účastníkom takéhoto vzťahu v tom,
aby si vo svojej zmluve dohodli úpravu svojich práv a povinností aj nad rámec toho, čo Obchodný
zákonník zakotvuje s odkazom na ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výkon činnosti konateľa
je závislou činnosťou, avšak potvrdzuje racionálnosť aplikácie Zákonníka práce na daný typ vzťahov.
Zmluva o výkone funkcie predstavuje nepomenovaný zmluvný vzťah, na základe čoho Obchodný

zákonník ponecháva na účastníkoch zmluvného vzťahu, aby si podľa svojich potrieb upravili svoje
vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce im z tohto vzťahu. Jedinou podmienkou, ktorú Obchodný
zákonník zakotvuje pri dojednaní obsahu takejto zmluvy je podmienka, aby tento obsah neodporoval
zákonu, v danom prípade predovšetkým kogentnej úprave tretej časti Obchodného zákonníka, uvedenej
v jeho ust. § 263 ods. 1. Z obsahu predmetnej zmluvy vôľa jej účastníkov vyplýva jednoznačne, kde

táto zmluva výslovne pomenúva a zakotvuje okrem iných práv a povinností nárok žalobcu na dovolenku
v trvaní 5 týždňov za rok, a teda uvedený nárok mu výslovne priznáva. Podmienky ďalšej existencie
tohto nároku zmluva nijakým spôsobom neupravuje, avšak táto v článku X. ods. 3. predmetnej zmluvy
výslovne odkazuje na podpornú aplikáciu Zákonníka práce na vzťahy výslovne zmluvou neupravené.
Zmluva v predmetnom ustanovení hovorí o tom, že uvedený odkaz na Zákonník práce sa použije

pre zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú výslovne upravené touto zmluvou, takže
neupravuje, že by takýto nárok bol vylúčený, ale iba odkazuje na Zákonník práce, preto súd prvej
inštancie pochyboval o úmysle účastníkov spravovať nárok na dovolenku rovnakými podmienkami,
aké sa uplatnia v prípade zamestnancov, v rámci ktorých patrí oprávnenej osobe aj nárok na jej
preplatenievprípadejejnevyčerpaniazdôvoduukončeniazmluvy.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvody

súd žalobcovi priznal nárok na náhradu sumy 7 954,56 Eur predstavujúcej náhradu za nevyčerpanú
dovolenku žalobcu za roky 2013 a 2014, pričom žalobca má nárok na preplatenie dovolenky v trvaní
2 x 25 dní.

10. Súd prvej inštancie poukázal na to, že keďže zmluvné strany nemali dohodnutý úrok z omeškania

pre prípad omeškania žalovaného ako dlžníka s platením jeho peňažného dlhu, súd výšku úroku z
omeškania ustanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods.
1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (v čase navrhovateľovho vzniku nároku na zaplatenie dlžnej
zo sumy 4 896,74 Eur ako náhrady na odmenu za výkon funkcie konateľa dňa 11.12.2014 a zo sumy
7 954,56 Eur ako náhrady na nevyčerpanú dovolenku za roky 2013 a 2014 dňa 16.12.2014 bola v

oba uvedené dni sadzba úrokov z omeškania v základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky,
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku vo výške 1,05 % ročne, pričom ju bolo
potrebné zvýšiť o osem percentuálnych bodov na 9,05 % ročne, takže žalobcom požadovaná výška
úroku z omeškania 9,05 % ročne zodpovedá tomuto spôsobu výpočtu, preto súd žalobcovi priznal úrokyz omeškania v uplatnenej výške). Ako prvý deň omeškania žalovaného s platením predmetnej sumy
4 896,74 Eur ako náhrady na odmenu za výkon funkcie konateľa súd uznal žalobcom uplatnený deň
11.12.2014 ako prvý deň nasledujúci po dni, kedy bol žalovaný povinný vyplatiť túto sumu žalobcovi v

najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia platnosti zmluvy, čo bol deň 10.12.2014.
Ako prvý deň omeškania žalovaného s platením predmetnej sumy 7 954,56 Eur ako náhrady na
nevyčerpanú dovolenku za roky 2013 a 2014 dňa 16.12.2014 súd prvej inštancie uznal žalobcom
uplatnený deň 11.16.2014 ako prvý deň nasledujúci po dni, kedy bol žalovaný povinný vyplatiť túto sumu
žalobcovi vo výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia platnosti zmluvy, ktorá skončila dňa

10.11.2014 s tým, že najbližším výplatným termínom bol v zmysle článku IV. bod 1. zmluvy pätnásty
deň po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, teda deň 10.12.2014. Súd prvej inštancie zároveň
zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedené úroky z omeškania až do dňa skutočného
zaplatenia dlžnej sumy.

11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 C.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) C.s.p. Uviedol, že zo znenia Zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia z
10.11.2014 (ďalej len „Zápisnica“) vyplýva, že spoločníci žalovaného a žalobca v časti pred hlasovaním

a prijatím záväzného uznesenia okrem iného prerokovávali aj skutočnosť ohľadom odmeny za výkon
funkcie konateľa do konca roka 2014, t.j. odmeny za celý mesiac november 2014 a december 2014,
avšak ako je zrejmé z obsahu zápisnice, následne sa už nepristúpilo k hlasovaniu spoločníkov o tejto
skutočnosti, t.j. o tom, či žalobca má skutočne nárok na vyplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa
do konca roka 2014, nebolo prijaté žiadne pre žalovaného právne záväzné uznesenie. Spoločníci

žalovaného v tejto časti hlasovali iba o schválení prevodu obchodného podielu žalobcu a nie o jeho
ďalších nárokoch.

13. Žalovaný poukázal na to, že po preskúmaní celého textového znenia Zápisnice je nesporné, že
Zápisnica obsahuje niekoľko návrhov prednesených zvoleným predsedom na ich schválenie, t.j návrhov

na ich prijatie vo forme zaväzujúcej žalovaného, Zápisnica obsahuje niekoľko prijatých Uznesení, z
ktorých je nesporne zrejmé, (i) o ktorých skutočnostiach uvedených v predmetnej zápisnici sa pristúpilo
k hlasovaniu spoločníkov vo forme zaväzujúcej žalovaného, (ii) presné znenie prijatých uznesení/
rozhodnutí valného zhromaždenia záväzných pre žalovaného a (iii) výsledky hlasovania jednotlivých
spoločníkov o jednotlivých uzneseniach. Zápisnica obsahuje niekoľko ďalších skutočností/vyhlásení, o

ktorých spoločníci nehlasovali a neprijali žiadne uznesenie/rozhodnutie záväzné pre žalovaného. Podľa
názoru žalovaného je v danom prípade potrebné poukázať na skutočnosť, že spoločníci nehlasovali o
schválení predmetnej zápisnice ako celku, resp. o schválení všetkých skutočností v nej uvedených,
pričom je absurdné, aby všetky skutočnosti uvedené v Zápisnici sa bez ďalšieho (bez riadneho
hlasovania, prijatia) stali záväzné pre žalovaného len z dôvodu, že sú uvedené v Zápisnici.

14. Žalovaný má za to, že pri výklade jednotlivých častí Zápisnice v kontexte celého jej znenia je
nesporné, že spoločníci žalovaného nepristúpili k hlasovaniu o nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za
výkon funkcie konateľa spoločnosti za obdobie november a december 2014 a ani nebolo prijaté žiadne
rozhodnutie valného zhromaždenia žalovaného zaväzujúce žalovaného na vyplatenie v tomto konaní

uplatnenej odmeny za výkon funkcie konateľa žalovaného.

15. K nároku žalobcu na zaplatenie sumy 7 954,56 Eur žalovaný nesúhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, pričom opätovne pripomenul, že vzťah medzi žalobcom ako konateľom žalovaného a
žalovaným založený Zmluvou o výkone funkcie konateľa spoločnosti uzatvorenou v súlade s ust. § 66

ods. 3 Obch. zák. je výhradne obchodnoprávnym vzťahom. Aj ust. § 261 ods. 6 písm. a) Obch. zák.,
nesporne zakladá kogentné podriadenie sa vzťahu medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou pod
režim Obch. zák., pričom od tejto úpravy sa nie je možné sa odchýliť ani dohodou zúčastnených strán.
Navyše, aplikácia iných právnych predpisov ustanovená v čl. X ods. 3 Zmluvy o výkone funkcie konateľa
spoločnosti nemôže a ani nezakladá nové/ďalšie práva a povinnosti účastníkov konania/zmluvných

strán Zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti, t.j. nie je a ani nemôže byť takto založené právo
žalobcu na náhradu odmeny za nevyčerpanú časť dovolenky za roky 2013 a 2014. Iné právne predpisy
(vrátane Zákonníka práce) sa aplikujú iba v prípade, že Zmluva o výkone funkcie konateľa spoločnosti
výslovne priznáva určité práva alebo výslovne ustanovuje určitú povinnosť, avšak Zmluva o výkonefunkcie konateľa spoločnosti neupravuje samotný výkon/spôsob uplatnenia takto výslovne priznaného
práva resp. ustanovenej povinnosti. V prípade, ak by účastníci konania mali záujem na tom, aby žalobca
mal nárok na náhradu za nevyčerpanú časť dovolenky, bola by uvedená skutočnosť dojednaná priamo

v Zmluve o výkone funkcie konateľa spoločnosti.

16. S ohľadom na uvedené skutočnosti považuje žalovaný aj výpočet výšky náhrady odmeny za
nevyčerpanú časť dovolenky uvedený súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku na str. 26
za nesprávny. V nadväznosti na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak,

že žalobu zamietne.

17. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdiť. Uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie uvedenej v konaní a zhrnutej
vovyjadreníz18.05.2016arovnakopoukázalnazáverysúduprvejinštancie.Kargumentomžalovaného
stručne uvádza, že zo Zápisnice jednoznačne vyplýva, v ktorých otázkach bol prednesený iba návrh

rozhodnutia, ktoré sa malo na predmetnom valnom zhromaždení spoločníkov žalovaného prijať a v
ktorej časti ide už o finálne znenie rozhodnutia spoločníkov žalovaného s poukazom na formuláciu
„obaja spoločníci Spoločnosti zhodne uvádzajú, že: (napr.) „U.. U. V. obdrží (...) odmenu za výkon
funkcie konateľa do konca roka 2014.. Ďalej zdôraznil, že zo Zápisnice v bode Ad. 2) vyplýva, že
vôľou oboch spoločníkov žalovaného bolo považovať tam uvedené práva a záväzky spoločníkov za

prijaté osobitným rozhodnutím valného zhromaždenia. Formu rozhodnutia, príp. uznesenia valného
zhromaždenia spoločníkov spoločnosti Obchodný zákonník ani žiadny iný zákon nikde vo svojich
ustanoveniach nezakotvuje, pričom tieto neupravujú ani prípadné náležitosti takéhoto rozhodnutia.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení zároveň podotkol, že z ustanovenia čl. IV. bod 3 Zmluvy o výkone

funkcie konateľa nijakým spôsobom nevyplýva, že by prémie žalobcu ako konateľa museli byť prijaté
valným zhromaždením rozhodnutím a už vôbec nie osobitnou formou rozhodnutia. Keďže samotná
Zmluva o výkone funkcie konateľa zakladá žalobcovi ako konateľovi nárok na dovolenku, avšak
neupravuje jeho ďalšiu existenciu, je aj s prihliadnutím na odkaz zakotvený v čl. X. ods. 3 Zmluvy,
celkom logická aplikácia Zákonníka práce pre vysporiadanie vzájomných vzťahov účastníkov v súvislosti

s nárokom žalobcu na dovolenku pre prípad ukončenia Zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu nároku
na dovolenku, pri ktorom žalovaný spochybňuje určenie priemernej dĺžky pracovného času žalobcu
v rozsahu 40 hodín týždenne, žalobca uviedol, že konateľ z pohľadu práva vykonáva svoju funkciu
nepretržite (od jeho ustanovenia až do jeho odvolania je konateľom spoločnosti). Počas celej tejto doby
je rovnako zapísaný v Obchodnom registri. V opačnom prípade by sa dospelo k absurdným dôsledkom,

na základe ktorých, ak by si spoločnosť dohodla v zmluve s konateľom výkon jeho funkcie napr. počas
ôsmich hodín denne, spoločnosť by uvedené musela zakaždým odzrkadliť aj v obchodnom registri, príp.
v iných verejných registroch, čo je celkom nezmyselné a neprípustné.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.9.2017. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti dôvodov uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec
správne právne posúdil.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že nárok žalobcu pozostával z dvoch častí, a to: sumy
4 896,74 Eur predstavujúcej odmenu žalobcu za výkon funkcie konateľa za mesiace november a
december 2014, a sumy 7 954,56 Eur predstavujúcej náhradu za nevyčerpanú dovolenku žalobcu za
roky 2013 a 2014. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že dňa 10. 11. 2014 sa konalomimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom mimoriadne valné zhromaždenie odvolalo
žalobcu z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného s účinnosťou odo dňa 10. 11. 2014 a na ktorom sa
spoločníci žalovaného súčasne dohodli, že žalobca obdrží kúpnu cenu za prevod obchodného podielu

vo výške 5 000,- Eur a zároveň odmenu za výkon funkcie konateľa do konca roka 2014, t.j. odmenu
za mesiac november 2014 a december 2014. Vykonaným dokazovaním dospel taktiež k správnemu
záveru, že žalobca ako konateľ spoločnosti žalovaného mal na základe zmluvy tiež nárok na dovolenku
v trvaní 5 týždňov, resp. 25 ) dní za rok (článok III. bod 3. predmetnej zmluvy), pričom žalobca si v rokoch
2013 a 2014 nečerpal žiadnu dovolenku.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že na predmetnom valnom zhromaždení nebolo prijaté žiadne
rozhodnutie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za obdobie november a december
2014, odvolací súd uvádza, že zo znenia Zápisnice Ad.2. jednoznačne vyplýva, v ktorých otázkach bol
prednesený iba návrh rozhodnutia, ktoré sa malo na predmetnom valnom zhromaždení spoločníkov
žalovaného prijať a v ktorých otázkach ide o rozhodnutie spoločníkov. Z formulácie, podľa ktorej obaja

spoločníci zhodne uvádzajú, že U.. U. V. obdrží odmenu za výkon funkcie konateľa do konca roka
2014 možno jednoznačne vyvodiť vôľu spoločníkov jej takúto odmenu vyplatiť. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva, že
každé rozhodnutie valného zhromaždenia musí mať formu uznesenia, žiadne ustanovenie Obchodného
zákonníka neupravuje formálne náležitosti uznesenia, resp. rozhodnutia valného zhromaždenia,

ani nezakotvuje povinnosť označiť rozhodnutie ako „uznesenie“ na to, aby také rozhodnutie bolo
považované za uznesenie.

24. Z ustanovenia § 127a Obchodného zákonníka vyplýva, že zvolený predseda valného zhromaždenia
zabezpečuje prerokovanie jednotlivých bodov programu valného zhromaždenia, pričom výsledkom

prerokovania je vykonanie hlasovania spoločníkov a prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, pokiaľ
podľa povahy prejednávaného programu sa na jeho prerokovanie vyžaduje rozhodnutie valného
zhromaždenia. Podľa odvolacieho súdu z prejednávaného programu nevyplýva, že na prerokovanie
odmeny konateľky sa vyžadovalo rozhodnutie valného zhromaždenia. Z bodu 3 programu Ad.2.
predovšetkýmvyplýva,žebolprednesenýnávrhnaschválenieprevoduobchodnéhopodieluspoločníka,

a k tomuto bodu programu bolo prijaté uznesenie č.2, ktorým bol schválený prevod obchodného podielu.
Vrámcitohtoprogramuspoločnícizhodneuviedli,žeU..U.V.Á.obdržízároveňodmenuzavýkonfunkcie
konateľa za mesiace november a december 2014. Z prejednávaného programu teda ani nevyplýva,
že tento bod si vyžadoval osobitné schválenie formou rozhodnutia, podľa znenia išlo o prejavenie vôle
oboch spoločníkov odmenu vyplatiť, pričom z ničoho nevyplýva, že odmena musela byť schválená

formou uznesenia.

25. Za podstatný tiež odvolací súd považuje článok IV.bod 3 Zmluvy o výkone funkcie konateľa
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorého: „Spoločnosť je oprávnená v súlade s kritériami
určenými valným zhromaždením spoločnosti poskytnúť konateľovi okrem základnej mesačnej odmeny

prémie.“ Z uvedeného ustanovenia zmluvy vyplýva jednak oprávnenie žalovaného priznať okrem
mesačnej odmeny žalobcovi aj ďalšie peňažné nároky, a zároveň z neho nijakým spôsobom nevyplýva,
že prémie žalobcu ako konateľa by museli byť prijaté valným zhromaždením formou uznesenia, príp.
inej špeciálnej formy rozhodnutia, ale zmluva zakotvuje, že musia byť vyplatené v súlade s kritériami
určenými valným zhromaždením. Rozhodnutie valného zhromaždenia zakotvené v Zápisnici z valného

zhromaždenia tak len potvrdzuje, že tieto kritériá splnené boli, na základe čoho valné zhromaždenie v
zápisnici iba skonštatovalo vznik tohto nároku žalobcu.

26. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že ak medzi účastníkmi konania
nebol v Zmluve o výkone funkcie konateľa spoločnosti dojednaný nárok žalobkyne ako konateľky

na náhradu odmeny za nevyčerpanú dovolenku, nemožno tento nárok priznať. V prvom rade je
potrebné zdôrazniť, že aplikáciu Zákonníka práve predpokladá samotná zmluva v Preambule bod 4
a článok X. bod 3. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že je nevyhnutné aplikovať príslušné
ustanovenia Zákonníka práce s odkazom na ust. § 1 ods. 2 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka,
podľa ktorých obchodné právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovenú riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva, čím je daná podporná pôsobnosť Zákonníka práce na riešenie otázky dovolenky žalobcu a
náhrady za jej nevyčerpanie. Tieto skutočnosti totiž nie sú upravené v Obchodnom zákonníku ale
iba v Zákonníku práce, ktorého aplikáciu si účastníci dojednali. Nemožno preto súhlasiť s odvolacounámietkou žalovaného, že ak žalobkyňa mala nárok na náhradu za nevyčerpanú časť dovolenky, bola
by uvedená skutočnosť dojednaná priamo v Zmluve o výkone funkcie konateľa spoločnosti. Preplatenie
nevyčerpanej dovolenky predstavuje len spôsob, akým sa účastníci navzájom vysporiadajú v súvislosti

s už v zmluve zakotveným nárokom žalobcu na dovolenku v prípade zániku ich zmluvného vzťahu
založeného zmluvou. Nejde teda o nový nárok, ale len formu ďalšieho trvania nároku žalobcu na
dovolenku.

27. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu nároku na dovolenku, odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia

v odseku 49 napadnutého rozhodnutia.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods.

1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne
súd prvej inštancie.

30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).