Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012159
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117012159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Adama

Rapša a Mgr. Dušana Martinoviča na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 20. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. V., nar. XX.XX.XXXX v O.,
trvale bytom O., D. V. XXXX/XX,

sa uznáva za vinného, že

v bližšie nezistenom čase v mesiaci august 2016 v O. na ul. V. č. XX v byte na 3. poschodí , kde žije
spoločne s družkou T. W., ktorá je starou matkou maloletej Z. Ž., nar. 04.03.2010, maloletú hladil po
chrbte a neskôr po zadku tak, že jej šiel rukou po spodných nohavičkách, chytal ju v rozkroku, rozprával
jej, aby si rozopla nohavice a snažil sa jej dať prst do konečníka až keď sa T. W. vrátila do bytu, prestal,
pričom vedel, že vnučka jeho družky nedosiahla pätnásty rok svojho veku,

teda

osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s
použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu

odňatiaslobody podmienečneodkladázasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadunadjehosprávaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba
v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. f/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj primerané

obmedzeniespočívajúcevzákazeakéhokoľvekkontaktusmaloletoupoškodenouZ.Ž.,nar.04.03.2010. o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný P. V. poučený o tom, že
ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto

poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v
rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný P. V. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 02.11.2017 sp. zn. 1Pv 637/16.

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky
položené otázky obžalovaný P. V. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať
jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne
tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože

boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka,
objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov
dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým,
že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste.

*** Výrok o treste ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe bolo na hlavnom
pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov: správy o povesti (č.l.
123-129), uznesenie o vyhlásení konkurzu (č.l. 152-156) a aktuálne lustrácie na obžalovaného (č.l.

158-165).

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

Obžalovaný P. V. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, , bol mu vydaný preukaz odbornej

spôsobilosti v oblasti súkromnej bezpečnosti. V minulosti bol súdne trestaný len raz pre trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 01.01.2006, a to v
roku 1981, pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Bol tiež len jedenkrát priestupkovo
postihnutý blokovou pokutou za porušenie zákazu fajčenia. Z miesta bydliska nebol bližšie hodnotený.
Na príslušnom úrade práce evidovaný nie je a nepoberá ani žiadne štátne sociálne dávky. Uznesením

Okresného súdu Trnava zo dňa 07.02.2018 sp. zn. 28OdK/19/2018 bol na majetok obžalovaného
vyhlásený konkurz. Iné trestné konanie sa proti nemu v Slovenskej republike nevedie. Aktuálne je podľa
lustrácie v Sociálnej poisťovni vedený ako zamestnanec spol. R., spol. s r.o. od 16.08.2012 a tiež na
dohodu o vykonaní práce pre X. družstvo so sídlom v O..

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. S
poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd bol tiež povinný obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody,
nakoľko horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti Tr. zák. pre
stíhaný trestný čin - zločin prevyšovala 5 rokov. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných skutočností

dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a § 36
písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a žiadnu priťažujúcu
okolnosť, dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej
časti Tr. zák. (od 7 do 12 rokov) by bolo vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného

neprimerane prísne, a preto bolo potrebné aplikovať inštitút tzv. mimoriadneho zníženia trestu.Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná

hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

V ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. sú upravené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú
hranicu. Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru
a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,

pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami
prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,

a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z
hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,
že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až

v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný
stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa
odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný

postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Tr. zák. len za predpokladu, že použitie zákonom
ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu
možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Súd s poukazom na:
· oboznámené správy o povesti obžalovaného, ktorý nebol nikdy v minulosti výraznejšie postihovaný za
hocijaké protispoločenské konanie,
· ťažké zdravotné postihnutie obžalovaného, pre ktoré je držiteľom príslušného preukazu,
· skutkové okolnosti predmetnej trestnej veci, z ktorých bolo zistiteľné, že obžalovaný sa dopustil konania

majúceho znaky trestného činu len jedenkrát (ako je to zrejmé zo skutkovej vety tohto rozsudku, pričom
jeho konanie výraznejšie vybočuje z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, pričom u maloletej
poškodenej Z. Ž., nar. 04.03.2010, znalec tiež nezistil známky sexuálneho zneužívania),
· znalecké zistenie, že obžalovaný nie je z forenzne psychiatrického hľadiska nebezpečný pre
spoločnosť,

· prezentovaný postoj obžalovaného v predmetnej trestnej veci, keď na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, na základe čoho súd ustálil, že mu je potrebné
priznať dve poľahčujúce okolnosti a naopak žiadnu priťažujúcu okolnosť,
dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom by pri akejkoľvek
jeho výmere bolo neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj prísny

podmienečný trest odňatia slobody pri uložení probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, ktorý trest iste splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., a to v spojení s obligatórnom
povinnosťou uloženia niektorej povinnosti či obmedzenia uvedených v § 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.
Preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním v ustanovenej skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov spoločne

s uložením primeraného obmedzenia spočívajúceho v zákaze akéhokoľvek kontaktu s maloletou
poškodenou Z. Ž., nar. 04.03.2010. Tento trest bude viesť obžalovaného pod hrozbou výkonu trestu k
vedeniu riadneho života, pričom uložené obmedzenie považoval za účelné s poukazom na maximálne
možné zabránenie obžalovanému pokračovať v totožnom konaní na tej istej poškodenej, aby tak nebolnegatívne ovplyvnený jej ďalší vývoj (pričom znalec tiež zistil, že vzťah maloletej poškodenej Z. Ž., nar.
04.03.2010, je voči obžalovanému ľahostajný, čo bolo tiež dôvodom na uloženie tohto obmedzenia).

Súd nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.