Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200035
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyMartinčekovejačlenovsenátu

JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: DOPRAVEX, s. r. o., so
sídlom Príbovce 175, IČO: 44 083 238, práv. zast. advokátskou kanceláriou Burian & partners, s. r. o., so
sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.
1100308/1/487283/2014 zo dňa 04.11.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým správnym rozhodnutím č.k. 9514401/5/3675833/2014/Glö zo dňa 30.07.2014 Daňový
úrad Žilina, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán, vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z
pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 11.020,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2012. Zároveň mu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume 588,11 Eur
a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 10.431,89 Eur. V odôvodnení
uviedol, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry zaúčtovanej v účtovníctve
daňovéhosubjektupodinternýmč.DFA12/0302,ktorú27.06.2012podč.120100017vystavildodávateľ:

JCA RS, s. r. o., Gorkého 37, Rimavská Sobota na sumu 66.120,- Eur s DPH. Predmetom fakturácie
bolo odlesnenie skrývky z lomu Párnica o rozlohe 12.551 m2. K faktúre bol priložený súpis prác. Úhrada
faktúry bola uskutočnená v hotovosti dňa 29.06.2012 podľa predložených pokladničných dokladov.
Konateľ daňového subjektu Peter Brzák na pojednávaní dňa 05.12.2012 uviedol, že práce uvedené na
faktúre vykonané boli, s určitosťou nemôže povedať, či ich vykonávala spoločnosť JCA RS, s. r. o. alebo
bolo ich vykonanie zabezpečené iným dodávateľom. Práce určite vykonané boli, nakoľko sa v lome
Párnica už na tejto ploche vykonáva banská činnosť - ťažba kameniva, ktorá sa dodáva odberateľovi

VÁHOSTAV - SK, a. s.
Dňa 28.11.2012 Peter Oros ako konateľ spoločnosti JCA RS, s. r. o. do zápisnice o miestnom zisťovaní
uviedol, že práce na odlesnení skrývky z lomu Párnica boli vykonaní subdodávateľsky spoločnosťou
FORTUNA export-import, s. r. o., Učňovská 10, Košice - Šaca. Kontaktnou osobou bol Atilla Horváth
- konateľ spoločnosti, s ktorým dojednal túto akciu. Zmluvu na vykonanie subdodávky nepodpisoval,
dohodli sa ústne. Spoločnosť JCA RS, s. r. o., zamestnancov nemá, má len jedného pracovníka.
Spoločnosť vlastní len inventár a počítač, ktorý sa nachádza v predajni, iný majetok nevlastní. Preberací

protokol nepodpisoval, práce boli skontrolované zástupcami firiem na mieste samom a následne bola
vyhotovená faktúra. Predložil došlú faktúru č. 20062012, ktorú 20.06.2012 vystavil dodávateľ FORTUNA
export-import, s. r. o. na celkovú sumu 64.320,- Eur. Ďalej bolo vykonané preverovanie daňového
subjektu FORTUNA export-import, s. r. o., Košice. Bolo vykonané miestne zisťovanie na adrese sídlaspoločnosti, pričom na uvedenej adrese sa nachádza podnikateľský objekt, v ktorom sídlia rôzne
firmy. Názov preverovaného daňového subjektu sa v zozname firiem nenachádzal. Konateľom tejto
spoločnosti je Atilla Horváth - Szabó, občan Maďarskej republiky. Táto spoločnosť naposledy podala

daňové priznanie na DPH v decembri 2011. Jedná sa o nekontaktnú spoločnosť, ktorá so správcom
dane nekomunikuje.
ĎalejbolovykonanéústnepojednávaniesPetromBrzákomdňa15.02.2013.Uviedol,žekeďževprípade
lomu Párnica ide už o existujúci lom, mohla spoločnosť DOPRAVEX, s. r. o. vykonávať v existujúcej
časti lomu prípravné práce už podpísaním nájomnej zmluvy s vlastníkom prenajatého pozemku. Mimo

pôvodného lomu mohla spoločnosť DOPRAVEX, s. r o. vykonávať prípravné práce až po právoplatnom
rozhodnutí Lesného úradu Dolný Kubín o vyňatí priestoru z lesného pozemkového fondu. Na povrchu
ložiskapôvodnéholomusanachádzallesnýporast,išloonáletovédreviny,išlooviacrokovnepoužívaný
lom, ložisko bolo v dezolátnom stave. Spoločnosť DOPRAVEX, s. r. o., musela vyčistiť ložisko, čo sa
týka povrchovej skrývky.
Daňový úrad Banská Bystrica vykonal dňa 12.03.2013 s konateľom spoločnosť JCA RS, s. r. o. Petrom

Orosom ústne pojednávanie, kde odpovedal, že odlesnenie skrývky vykonala spoločnosť FORTUNA
export-import, s. r. o., že na práce boli použité mechanizmy - kráčajúci bager a buldozér, pričom nešlo o
mechanizmy spoločnosti JCA RS, s. r. o. a tak nedisponuje záznamami o prevádzke uvedených vozidiel.
Práce neboli vykonávané zamestnancami jeho spoločnosti, ale bolo tam asi 6-7 zamestnancov. Práce
na odlesnení trvali asi do 4 týždňov, pri odovzdávaní prác prišiel do kontaktu so zástupcom odberateľa -

Petrom Brzákom. So zástupcom dodávateľa FORTUNA export-import, s. r. o. pri kontrole vykonávania
prác do kontaktu neprišiel, prišiel s ním do kontaktu len pri odovzdávaní prác, kedy sa stretli všetci naraz.
S Atillom Horváthom bol naposledy v kontakte v júli 2012, kedy sa vyplácali peniaze za akciu odlesnenie
skrývky v lome Párnica. Listinný dôkaz - súpis prác, ktorý predložil daňový subjekt DOPRAVEX, s. r .o.
ku kontrole nadmerného odpočtu, ktorý vyhotovil dodávateľa JCA RS, s. r .o., obsahuje údaje o druhu

odstránených drevín, priemery drevín, ich množstvo a jednotkovú cenu v Eurách. Na súpise prác je
uvedená pečiatka dodávateľa JCA RS, s. r. o. a podpis. Peter Brzák v súvislosti s týmto súpisom uviedol,
že sa dohodla pevná cena plnenia, ale kalkulácia jednotlivých položiek ho nezaujímala.
Na základe žiadosti správcu dane sa k veci vyjadril Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne dňa
14.06.2013. Tento uviedol, že svojím rozhodnutím č. OLÚ-2012/00219-04/BAD zo dňa 15.05.2012 trvalo

vyňal z CKN p. č. 2844, kat. úz. S. plochu o výmere 12.551 m2. Toho času sa jedná o p. č. 2844/8 -
ostatné plochy. Táto trvalo vyňatá plocha zasahovala do dvojetážového porastu č. 1355 a do plochy
č. 221 zaradenej medzi iné lesné pozemky. Plocha č. 221 mala v čase konania miestnej ohliadky
charakter suťoviska s vystupujúcou horninou na povrchu a pomiestne sa na nej nachádzali dreviny a
kry (smrek, borovica, breza, vŕba, osika a lieska) nižších hrúbkových stupňov (od 1 cm do 25 cm). Z

uvedeného vyplýva, že na tejto ploche sa nenachádzajú listnaté dreviny v hrúbke 30-70 cm, ani také
vysoké počty ihličnatých stromov s hrúbkou 10-30 cm, čo dokazuje aj nimi zaslaná fotodokumentácia.
Odstránenie týchto drevín z trvalo vyňatej časti plochy č. 221 nepodliehalo vedeniu lesnej hospodárskej
evidencie. Evidencii podľa Vyhlášky č. 297/2011 Z.z. podliehalo len vykonanie mimoriadnej ťažby na
trvalovyňatejčastidvojetážovéhoporastuč.1355.Odbornýlesnýhospodárbypredjejrealizácioumusel

tútomimoriadnuťažbunajprvvterénevyznačiťanáslednevyhotoviťpísomnýsúhlasnaťažbu.Vporaste
č. 1355 však vyznačená žiadna mimoriadna ťažba nebola a teda nebol ani vydaný písomný súhlas
na ťažbu. Prílohou tohto vyjadrenia bol súbor fotografií vyhotovený dňa 27.04.2012, boli vyhotovené z
vynímaného porastu č. 1355.
Na ústnom pojednávaní dňa 10.09.2013 sa vyjadril Peter Oros, konateľ spoločnosti JCA RS, s. r. o. tak,

že predmetný súpis prác opečiatkoval a podpísal on, vyhotovil ho spoločne s p. Brzákom, spoločne si
to spočítali ešte pred tým, ako sa práce začali, niečo ako cenová tvorba, potom to dodal ako súpis prác.
Súpis bol vypracovaný pomocou krokomera a vizuálnym posúdením, nakoľko sa jedná o nedostupný
terén o veľkosti približne 200 m x 200 m. Podklady o meraní priemeru a počtu stromov nemá k dispozícii.
Na otázku, kto fakticky vykonal meranie priemeru jednotlivých vyrúbaných stromov a kríkov, ako je

uvedené v súpise prác, uviedol, že fyzicky meranie priemeru bolo vykonané len odhadom tak, ako
je uvedené vyššie. Presné meranie nikto nevykonal. Na otázku, že v súpise je uvedené, že došlo k
premiestneniu kmeňov do 1000 m v počte 236 ks o priemere 101-300 mm, v počte 428 ks v priemere
301-500 mm a v počte 183 ks o priemere 501-700 mm, pričom podľa priemeru a počtu ks uvedeného v
súpise, išlo len o premiestnenie listnatých stromov, či teda k premiestneniu ihličnatých stromov v počte

847 ks, ktoré boli podľa súpisu taktiež vyrúbané nedošlo, uviedol, že nevie, čo sa stalo s ihličnatými
stromami, ihličnaté stromy neriešil. Čo sa týka premiestnených listnatých stromov v počte 847 ks, pri
preberaní prác sa na mieste nenachádzali, nevie, kde boli umiestnené, v areáli ich nevidel. Uviedol,že s firmou DOPRAVEX, s. r. o., boli vopred odsúhlasené priemery a počty vyrúbaných stromov a
premiestnených stromov, taktiež jednotkové ceny boli stanovené dohodou.
Ďalej sa správca dane zameral na dodanie služby od prvého dodávateľa - FORTUNA export-import, s. r.

o. pre prvého odberateľa JCA RS, s. r. o. a dodanie služby od JCA RS, s. r. o. pre konečného odberateľa
DOPRAVEX, s. r. o., pričom uvedené obchody posudzoval samostatne, keďže sa na zdaniteľných
obchodoch zúčastnil reťazec dodávateľov a odberateľov. Platiteľ JCA RS, s. r. o. okrem faktúry č.
20062012, ktorú pre spoločnosť vyhotovil dňa 20.06.2012 dodávateľ FORTUNA export-import, s. r.
o. s prílohou pokladničného dokladu dodávateľa FORTUNA export-import, s. r. o. o prijatí hotovosti,

nepreukázal žiadnymi ďalšími listinnými dôkazmi, že preverované práce prijal a že boli vykonané
platiteľom uvedeným na faktúre. Dodávateľ JCA RS, s. r. o., okrem faktúry č. 120100017, ktorú pre
konečného odberateľa DOPRAVEX, s. r. o. vyhotovil 27.06.2012, okrem súpisu prác a príjmového
pokladničného dokladu o prijatí hotovostnej faktúry bez čísla, nepreukázal žiadnymi inými listinnými
dôkazmi, že preverované práce boli pre konečného odberateľa DOPRAVEX, s. r. o., poskytnuté v
rozsahu, ako je uvedené v súpise prác, ktorý je prílohou faktúry. Peter Oros sa síce vyjadril, že práce -

odlesnenie skrývky v lome Párnica boli vykonané, že vyhotovil súpis prác, ale nemal k dispozícii žiadne
podklady o vykonanom meraní priemeru a počtu stromov, ktoré boli v rámci odlesnenia skrývky v lome
Párnica odrezané, odvetvené a zlikvidované. Nevie uviesť, čo sa stalo s odrezanými a odvetvenými
kmeňmi listnatých stromov v počte 847 ks, s odrezanými a odvetvenými kmeňmi ihličnatých stromov
v počte 847 ks, nakoľko ihličnaté stromy neriešil a listnaté stromy sa pri preberaní prác na mieste

nenachádzali. Nevie uviesť, kto a kde ich v konečnom dôsledku umiestnil. K určeniu plochy odstránenia
krovín a stromov uviedol, že jej rozloha sa určila vizuálnym výpočtom a uvedená položka zahŕňala
odstránenie krovín a stromov sekerami a motorovou pílou. Peter Brzák obmedzil svoju dôkaznú
povinnosťlennasvojevyjadreniadozápisniceoústnompojednávaní.Fotodokumentácia,ktorúpredložil
daňový subjekt bola bez príslušného komentára a vysvetlenia a nie je dôkazom preukazujúcim, že práce

uvedené na faktúre č. 120100017 boli vykonané v súlade so súpisom prác. Existuje tu rozpor medzi
vyjadreniami Petra Orosa a Petra Brzáka. Dňa 15.02.2013 sa Peter Brzák vyjadril, že s Petrom Orosom
sa dohodol na konečnej cene, za ktorú požaduje spoločnosť DOPRAVEX, s. r. o. vykonanie odlesnenia
skrývky v lome Párnica a ich dohoda neobsahovala konkrétne jednotkové ceny podľa vykonaného druhu
prác a jednotkové ceny s Orosom nedojednával, pričom tvrdil, že sa dohodol na pevnú cenu plnenia a

kalkulácia jednotlivých položiek ho nezaujímala. Na druhej strane Peter Oros tvrdil, že súpis prác bol
vyhotovený spoločne s Petrom Brzákom, spoločne si to spočítali ešte pred tým, ako sa práce začali,
a to nielen počet jednotlivých stromov, priemer jednotlivých stromov, výmeru územia, ale aj jednotkové
ceny za práce.
Ďalšie dokazovanie bolo vykonané v rámci vyrubovacieho konania. V rámci neho bol vykonaný výsluch

Petra Orosa dňa 19.03.2013. Na otázku, prečo bol súpis prác vykonaný jeho osobou, keď jeho firma
JCA RS, s. r. o., práce odlesnenia skrývky len obstarala a nevykonala, odpovedal, že Atilla Horváth mu
odovzdal akoby dodací list, na ktorom bol napísaný súpis prác, ktorý vykonala spoločnosť FORTUNA
export-import, s. r. o. Rozsah prác, ktoré boli vykonané spoločnosťou FORTUNA export-import, s. r.
o. zodpovedá rozsahu prác a jednotkovým cenám, ktoré uviedol v ním spracovanom súpise. Tento si

však neuschoval. Jeho pôvodné vyjadrenie, že mal spoločne súpis vyhotoviť s Petrom Brzákom myslel
tak, že mu súpis prác ukázal, že to navrhuje Atilla Horváth, že taká bude vyčíslená cena a že či s tým
súhlasí. Peter Brzák uviedol, že to ponecháva v jeho kompetencii, nakoľko ním stanovená konečná
cena korešpondovala s jeho požiadavkou. Na otázku, ako dokázal v nedostupnom teréne odhadom určiť
presný počet a priemer stromov, ktoré boli predmetom odlesnenia a boli uvedené v súpise prác, uviedol,

že nevykonal meranie priemeru počtu stromov, ale súpis o počte vyrúbaných stromov a ich priemere
dostalodvykonávateľaprácAtilluHorváthavpodobedodacieholistu.Obsahdodacieholistulenprepísal
do súpisu prác, ktorý odovzdal odberateľovi.
V rámci tohto ústneho pojednávania daňový subjekt predložil čestné prehlásenie Atillu Horvátha -
Szaba, vyhotovené v Košiciach dňa 30.08.2013, v ktorom uviedol, že v období jún 2012 vykonala

jeho spoločnosť odlesnenie skrývky v lome Párnica pre Petra Orosa. Práce boli vykonané s použitím
buldozéra a kráčajúceho bagru, na základe ústnej dohody s Petrom Orosom, ktorý mu pridelil aj
konkrétnu prácu na odlesnenie skrývky v lome Párnica. Čestné prehlásenie podľa výpovede svedka
Orosa mal iniciovať práve svedok Peter Oros, ktorý vycestoval za Atillom Horváthom do Maďarskej
republiky, do Budapešti, kde našiel Atillu Horvátha, požiadal ho, aby išli k notárovi a tam podpísal čestné

prehlásenie, ktorého text vypracoval Peter Oros. Vypracoval slovenskú verziu čestného prehlásenia
bez podpisu Atillu Horvátha, dal čestné prehlásenie preložiť do maďarského jazyka, aby to vedel
prečítať, nakoľko nevie po slovensky. Pred notárom v Budapešti Atilla Horváth podpísal obidve čestné
prehlásenia, t.j. aj v slovenskom aj maďarskom jazyku.Ďalej bola realizovaná medzinárodná výmena daňových informácií, pričom v kópii formulára SCAC
383 maďarská daňová správa uviedla, že v súvislosti s vypočutím svedka Atillu Horvátha - Szabó,
konateľa spoločnosti FORTUNA export-import, s. r. o., Učňovská 10, Košice - Šaca, vykonala

preverovania u daňového subjektu. Predvolanie bolo zaslané na oficiálnu adresu daňového subjektu
a na adresu uvedenú v DP FO DS. Listy prišli s poznámkami pošty „presťahovaný na neznámu
adresu" a „nezastihnuteľný." Matka daňového subjektu poskytla telefónne číslo na jej syna. Kontrolóri
ho skontaktovali dňa 18.06.2013, pričom on požiadal o odklad jeho vypočutia na 04.07.2013. Daňový
subjekt sa dostavil na daňový úrad, ako sľúbil. Uviedol, že spoločnosť FORTUNA export-import, s. r. o.

prevzal v marci 2012 a spoločnosť neuskutočňovala činnosť od apríla 2012. Keď prevzal spoločnosť,
doklady boli v slovenčine a keďže nerozumie po slovensky, predpokladá, že medzi dokladmi bolo aj
splnomocnenie. Nepozná osobu Peter Oros, C. XXXX/XX, E., nevystavil faktúry v r. 2012, podpisy na
faktúrach mu nepatria, nerobil účtovníctvo, vie, že účtovníctvo spoločnosti je na Slovensku, slovenský
občan menom Zoli bol jeho kontaktná osoba, keď prevzal spoločnosť. Nepredal nič spoločnosti JCA
RS, s. r. o., nevie nič o tom tovare, ani o transakciách s touto spoločnosťou o preprave, celý obchod

sa uskutočnil mimo neho. Nevie, kde sa kameňolom nachádza, neposkytol žiadne služby, nevie nič o
tomto obchode, neprijal žiadne peniaze.
Nazákladevykonanéhodokazovaniadaňovýúraddospelkzáveru,žeobchodnétransakciedeklarované
na faktúrach predložených daňovým subjektom JCA RS, s. r. o., ku kontrole na DPH za jún 2012 a
na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť FORTUNA export-import, s. r. o., sa neuskutočnili.

Predmetom neuznania odpočítania dane pri kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2012 bola aj faktúra
č. 20062012 zo dňa 20.06.2012, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť FORTUNA export-
import, s. r. o. a odberateľ JCA RS, s. r. o. Jednalo sa o fakturáciu fiktívnej hodnoty, na základe ktorej
neuznal daňovému subjektu JCA RS, s. r. o., odpočítanie dane z uvedenej faktúry. Jednalo sa o čisto
umelý charakter zdaniteľných obchodov spoločností, ktoré neboli podložené ani preukázané dôkazmi o

reálnych dodávkach, s cieľom získať daňovú výhodu a uplatniť si právo na odpočítanie dane z takéhoto
fiktívneho plnenia. Jediný konateľ daňového subjektu FORTUNA export-import, s. r. o. nepozná konateľa
kontrolovaného daňového subjektu JCA RS, s. r .o., žiadne obchodné transakcie s firmou JCA RS, s.
r. o., neuskutočnil, žiadne služby nedodal, v r. 2012 nevykonávala táto spoločnosť žiadnu činnosť. Ak
nedošlo k dodaniu prác odlesnenia skrývky ich vykonávateľom FORTUNA export-import, s. r. o., nemohli

byť práce následne dodané a vyfakturované spoločnosťou JCA RS, s. r. o. pre konečného odberateľa
DOPRAVEX,
s. r. o. Čo sa týka čestného vyhlásenia Atillu Horvátha, v daňovom konaní možno akceptovať len také
dôkazy, ktoré sú založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie nemožno považovať v
daňovom konaní za dôkaz, nakoľko predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz.

Je totiž nevyhnutné, aby bolo možné predložený dôkaz aj overiť. K požiadavke daňového subjektu
vykonať konfrontáciu medzi Atillom Horváthom - Szabóm a Petrom Orosom uviedol, že daňový úrad
svoje závery, ktoré prijal v priebehu kontroly a vyrubovacieho konania neopiera len o vyjadrenia Atiilu
Horvátha - Szaba, ale vychádzal aj z ďalších dôkazov, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým
subjektom, a to vlastným šetrením a na základe výsledkov šetrenia iného správcu dane pri vybavovaní

dožiadania. Ak daňový subjekt tvrdí, že službu odlesnenia skrývky v lome Párnica prijal od daňového
subjektu JCA RS, s. r .o. a ten od vykonávateľa prác - od spoločnosti FORTUNA export-import, s. r. o.,
bolo povinnosťou oboch dodávateľov zúčastnených v reťazci dodávky preverovanej služby preukázať
dodanie služby práve osobou uvedenou v predložených faktúrach a uvedených množstvách.

Na základe odvolania vo veci rozhodoval žalovaný správny orgán, ktorý napadnutým rozhodnutím
č.k. 1100308/1/487283/2014 zo dňa 04.11.2014 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dospel k záveru,
že správca dane pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2012 postupoval v zmysle platných
právnych predpisov, keď vylúčil z nároku na odpočítanie dane daň uplatnenú z faktúry od dodávateľa
spoločnosti JCA RS, s. r. o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51

ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Právo odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb
vzniká platiteľovi v deň, keď pri dodaní tovaru a služby vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť
pri tom vzniká podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH dňom dodania služby. Zároveň musí byť splnené,
že tento tovar alebo službu platiteľ použije na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená
iným platiteľom z dodania tovaru a služby v tuzemsku. Vzniknuté právo na odpočítanie dane si môže

platiteľ uplatniť, ak má dodávateľa, ktorý je platiteľom faktúru. Faktúra je potom z hľadiska nároku na
odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť.
Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne
uskutočnenie svojho obsahu. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy vprvom rade vedené k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného obchodu. V predmetom prípade hlavným
dôkazom nepriznania nároku na odpočítanie dane za poskytnuté práce na odlesnení lomu Párnica
bola skutočnosť, ktorá bola preukázaná kontrolou v tejto spoločnosti, že je podľa § 19 ods. 1 Zákona

o DPH nevznikla daňová povinnosť, čo malo za následok, že daňovému subjektu nevzniklo právo
na odpočítane dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. K námietke odvolávajúceho, ktorou žiadal o
vykonaniekonfrontáciemedziosobamiPetraOrosaaAtilluHorvátha-Szabauviedol,žejevkompetencii
správcu dane, aký dôkaz vykoná a aký nie, čo platí aj o vykonaní konfrontácie medzi svedkami.
Správca dane vlastným šetrením zabezpečil získanie výpovede konateľa spoločnosti FORTUNA export-

import, s. r. o. pred maďarskou daňovou správou. Nevykonanie konfrontácie nemôže byť dôvodom na
tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nedostatočne alebo neobjektívne zistil skutkový stav veci.
Správca dane aj bez súčinnosti s daňovým subjektom vykonaným dokazovaním dostatočne spochybnil
dodanie prác odlesnenia skrývky v lome Párnica dodávateľmi uvedenými na preverovaných faktúrach.
Ak daňový subjekt tvrdil, že službu odlesnenia skrývky prijal od spoločnosti JCA RS, s. r. o. a ten od
jej vykonávateľa - spoločnosti FORTUNA export-import, s. r. o., bolo povinnosťou oboch dodávateľov

zúčastnených v reťazci dodávky preverovanej služby preukázať dodanie služby práve osobou uvedenou
v predkladaných daňových dokladoch. Čo sa týka ďalšej námietky, že daňový subjekt má predmetnú
faktúru zaúčtovanú vo svojom účtovníctve, uviedol, že pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je bez
preukázania reálneho poskytnutia služby zaúčtovanie faktúry v účtovníctve a jej uvedenie v daňovom
priznaní nepostačujúce. Za neopodstatnenú tiež považoval námietku, že správca dane postupoval nad

rámec zákonnej zásady daňového konania, pretože nedôsledne a nesprávne vyhodnotil skutkový stav.
Takéto pochybenie správcu dane odvolací orgán nezistil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu. Ako žalobné body uviedol:
Správca dane nepreukázal, že by nedošlo k vykonaniu prác a že by nedošlo k úhrade predmetnej faktúry

zo strany žalobcu a zameral sa najmä na to, že nemalo dôjsť k plneniu zo strany FORTUNA export-
import, s. r. o., s ktorou však žalobca, ktorému bol vyrubený rozdiel dane, nebol v žiadnom vzťahu.
Správca dane preniesol prípadnú zodpovednosť zo vzťahu tretích subjektov na žalobcu. Správca dane
nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom, ak nepovažoval čestné prehlásenie za relevantné a
nepokladá za relevantné ani vykonať konfrontáciu konateľov JCA RS, s. r. o. a FORTUNA export-

import, s. r. o., jasne indikuje, že vo vzťahu k žalovanému správca dane nemal aplikovať skutočnosti
zistené medzi týmito dvoma daňovými subjektmi, pritom však správca dane odvodzuje vyrubenie dane
skutočnosťami, ktoré mali vyplynúť zo vzťahu medzi týmito dvoma daňovými subjektmi. Poukázal
na rozsudky NS SR 8Sžf/14/2012, 5Sžf/22/2009 a 3Sžf/1/2010. Správca dane postupoval v rozpore
s judikatúrou NS SR a rozhodujúcu časť svojich rozhodnutí podložil skutkovými zisteniami, ktoré

sa bezprostredne netýkajú dodávky prác medzi žalobcom a jeho dodávateľom, ale dodávky prác
medzi dodávateľom a tretím subjektom. Poukázal taktiež na prax Európskeho Súdneho dvoru, ktorý
konštatoval, že dôkazné bremeno preukázania vedomého alebo nedbanlivostného konania daňového
subjektu v súvislosti s daňovým podvodom leží na strane daňových orgánov a teda daňový orgán musí
preukázať, že daňový subjekt vedel, resp. vedieť mal a mohol, že dodávka tovarov alebo služieb nejako

súvisí s daňovým podvodom. Odoprieť právo na odpočet DPH daňovému subjektu sa tak môže len
na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa tým prekračuje proporcionalita pri ochrane práv
verejných financií a zavinenie musí preukázať daňový orgán. V tomto konkrétnom prípade má žalobca
za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal akékoľvek zavinenie či vedomosť žalobcu a preto
má za to, že rozhodnutie nemá oporu v práve. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného

zrušil a uplatnil si náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 18.02.2015. Zotrval na skutkových zisteniach a
právnych záveroch, ako ich zistil prvostupňový správny orgán a uviedol vo svojom odôvodnení žalovaný
správny orgán, pričom konštatoval, že v danom prípade sa nepreukázalo reálne dodanie prác, a to

odlesnenie lomu Párnica spoločnosťou JCA RS, s. r. o. Čo sa týka poukazovania na jednotlivé rozsudky
Európskeho Súdneho dvora konštatoval, že v danom prípade nosnou skutočnosťou bolo to, že nebolo
preukázané vykonanie prác dodávateľom alebo subdodávateľom. Správca dane na zistenie skutočnej
realizácie prác vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom zistil, že dodávateľ prác okrem formálnych
náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb nepreukázal žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, na

základe čoho u neho nevznikla daňová povinnosť pri dodaní služby, čo je základná podmienka pre
uplatnenie odpočítania dane. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a trovy konania nepriznal.Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
uvedených v § 250f ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.,
pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.07.2015.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p., v medziach žalobných námietok (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných
dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru

alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok), daňový
subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v

znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa 24 ods. 4 cit. zákona, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a

obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s názorom žalovaného, že len v tom prípade je možné akceptovať
odpočítanie dane, ak platiteľ preukáže (a na uvedené ho zaťažuje dôkazné bremeno), že pri konkrétnej
službe mu vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po

obsahovej stránke (skutočnou realizáciou služby). Nárok na odpočítanie dane z priadnej hodnoty
nevzniká jej uplatnením, ale vzniká až po splnení podmienok, ktorých splnenie bol platiteľ dane - daňový
subjekt - DOPRAVEX, s. r. o., povinný preukázať. Pre tieto prípady je potrebné mať dostatok dôkazov,
ktoré preukazujú uskutočnenie a teda aj prijatie konkrétneho zdaniteľného plnenia. Daňový subjekt síce
predložil správcovi dane faktúru, na ktorej je ako dodávateľ uvedený platiteľ JCA RS, s. r. o., súpis

vykonaných prác, ako aj doklady o hotovostnej úhrade tejto faktúry, ale reálny výkon prác uvedených v
tomto súpise podľa špecifík tam uvedených nebol zo strany daňového subjektu preukázaný. Bolo totiž
nevyhnutné preukázať, že odlesnenie skrývky v lome Párnica o rozlohe 12.551 m2 v zmysle faktúry a
priloženého súpisu bolo vykonané dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, z ktorej bolo uplatnenéprávo na odpočítane dane, t.j. spoločnosťou JCA RS, s. r. o. v množstvách a objemoch tak, ako sú
uvedené v súpise - t.j. výrub stromov a kríkov v počte 236 ks o priemere 101-300 mm, 428 ks o priemere
301-500 mm a 183 ks o priemere 501-700 mm (toto sa týka listnatých stromov) a odrezania a odvetvenia

ihličnatých stromov priemeru 101-400 mm v počte 847 ks, taktiež premiestnenie kmeňov listnatých
stromov do 1000 m a odstránenie krovín a stromov do priemeru 100 mm v celkovom počte 4917,5 m2.

Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd ich vyhodnotil ako kompletne nedôvodné. Čo sa týka prvej
námietky prenesenia dôkazného bremena zo vzťahu daňový subjekt a dodávateľ na vzťah dodávateľ a

subdodávateľ, súd uvádza nasledovné:
Dokazovaním zameraným aj na realizáciu subdodávky od FORTUNA export-import, s. r. o. pre JCA RS,
s. r. o. správca dane len preukazoval reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia (odlesnenie plochy JPRL
221 a JPRL 1335, kat. úz. Párnica subdodávateľom), pretože je nesporné, že dodávateľ službu osobne
nerealizoval, ale mal celú jej realizáciu zabezpečiť práve subdodávateľom - spoločnosťou FORTUNA
export-import, s. r. o. Ak teda subdodávateľ službu nevykonal, nevykonal plnenie ani dodávateľ a

nebola preukázaná materiálna existencia zdaniteľného plnenia. Bolo vykonaným dokazovaním správcu
dane preukázané, že k určitému odlesneniu lomu Párnica skutočne došlo, ale nebolo preukázané
dodanie služby deklarovanej na faktúre dodávateľa a v jej prílohe - v súpise prác. Podľa vyjadrenia
svedka Orosa (konateľ JCA RS, s. r. o.) súpis opečiatkoval a podpísal on, vyhotovil ho s konateľom
daňového subjektu Petrom Brzákom ešte pred realizáciou prác, spoločne spočítali objem pred tým, ako

práce začali (pojednávanie dňa 10.09.2013). Počty kusov stromov sú v ňom uvedené v konkrétnych
množstvách a podľa vyjadrenia Petra Brzáka on neurčoval počet, druh, rozmery stromov a dohodol len
pevnú cenu (pojednávanie 07.08.2013). Naopak, Peter Oros uviedol, že priemery a počty boli vopred
odsúhlasené s Petrom Brzákom a aj jednotkové ceny si dohodol s Brzákom, a to ešte pred realizáciou
projektu. Na pojednávaní 19.11.2013 už zmenil svoju výpoveď v tom smere, že súpis mal byť vykonaný

nie pred realizáciou projektu, ale až po tom, ako Atila Szabó so svojou firmou vykonal konkrétnu
realizáciu výrubu a odstránenia stromov a krovín a tieto počty mu mal dať Atilla Szabó. Tým došlo
k rozporu vo výpovediach svedka Orosa, ktoré výpovede sa stávajú týmto spôsobom nevierohodné,
poukazujúc aj na tú skutočnosť, že samotný súpis prác neobsahuje dátum. Je tiež nezanedbateľnou
a indikujúcou zhodou, že počet kusov listnatých a ihličnatých stromov bol presne totožný (každých

malo byť vyťažených presne 847 kusov). Ďalej svedok Oros uviedol, že počty stromov odhadli vizuálne
vzhľadom na nedostupný terén, a v súpise sú uvedené presné čísla v stovkách. Plocha odstránených
krovín je v súpise uvedená presne na desatiny metra štvorcového, pričom Oros uviedol, že plochu ako
celok odhadovali krokomerom. Existujú teda dôvodné pochybnosti o tom, ako bol vlastne obsah súpisu
vytvorený a javí sa, že konkrétne údaje o počte stromov, ich priemere a ploche odstránených krovín a

stromov do priemeru 100 mm boli len fiktívne údaje, ktoré s reálnou skrývkou lomu nemali nič spoločné.
Aj uvedené preukazuje, že neboli vykonané konkrétne služby podľa súpisu prác.

Ďalšou nezrovnalosťou je, že práce mali podľa vyjadrenia svedka Orosa trvať 4 týždne (jeho výpoveď na
pojednávaní12.03.2013).ZrozhodnutiaObvodnéholesnéhoúraduDolnýKubínč.OLÚ-2012/00219-04/

BAD zo dňa 15.05.2012 vyplýva, že tento správny orgán podľa § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §
5 ods. 1 Zákona o lesoch trvalo vyňal lesný pozemok z plnenia funkcie lesov za účelom trvalej zmeny
druhu pozemku z dôvodu využívania ložiska nevyhradeného nerastu - stavebného kameňa v bývalom
Smoleňová (I. etapa), a to nasledovne: kat. úz. S. z CKN
p. č. 2844 č. JPRL 221, trvalo vynímaná výmera 8.749 m2 a z CKN p. č. 2844 č. JPRL 135501 a 135502,

trvalo vynímaná výmera 3.802 m2, trvalo vynímaná výmera spolu je 12.551 m2. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 18.06.2012. Z faktúry subdodávateľa FORTUNA export-import, s. r. o.
č. 20062012 zo dňa 20.06.2012 vyplýva, že sa ňou fakturovalo odlesnenie skrývky z lomu Párnica o
rozlohe 12.551 m2, čo zodpovedá ploche trvalo vyňatej výmery lesného pozemku z plnenia funkcií lesov
podľa rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne z 15.05.2012, ktorého vykonateľnosť

nastala až dňom 18.06.2012. Hoci z rozhodnutia Obvodného lesného úradu Dolný Kubín vyplýva, že
jeho vykonateľnosť je od 18.06.2012, podľa faktúry subdodávateľa FORTUNA export-import, s. r. o.
dátum dodania služby je 20.06.2012, t.j. počas predchádzajúcich 4 týždňov nemohlo dôjsť k realizácii,
lebo rozhodnutie nebolo vykonateľné.

Podstatným dôkazom, ktorý svedčí o tom, že k reálnemu dodaniu služby tak, ako je špecifikovaná v
súpise nemohlo dôjsť, je stanovisko Obvodného lesného úradu Dolný Kubín zo dňa 14.06.2013. Podľa
súpisu prác počty kusov stromov (listnatých a ihličnatých) sa v odlesnenom území nachádzali v počtestoviek (ihličnatých sa tam malo nachádzať 847 ks a listnatých 236 ks + 428 ks + 183 ks). Priemery týchto
stromov mali byť v rozmedzí od 100 do 700 mm (listnaté) a od 100 do 300 mm (ihličnaté), pritom podľa
vyjadrenia Obvodného lesného úradu Dolný Kubín zo 14.06.2013 odlesňovaná plocha pozostávala z

plochy JPRL č. 221 (iné lesné pozemky), na ktorej sa nenachádzali listnaté dreviny v hrúbke 30-70
cm, ale len miestami dreviny a kry nižších hrúbkových stupňov (1-25 cm). V poraste JPRL č. 1355
nebola vôbec vyznačená žiadna mimoriadna ťažba a nebol ani vydaný písomný súhlas na ťažbu, to
znamená, že vôbec nebolo preukázané, že by sa uskutočnila ťažba tak, ako to vyplýva zo súpisu. Na
ťaženom území sa vôbec nenachádzali stromy o priemere väčšom ako 30 cm a ani ihličnaté stromy v

stovkách kusov, pretože podľa zápisnice obvodného lesného úradu z 27.04.2012 plocha č. 221 bola
v minulosti zasiahnutá banskou činnosťou a je toho času bez porastu (čo je súladné s vyjadrením
obvodného lesného úradu zo 14.06.2013, že stromy a kry s nižšou hrúbkou sú na nej len miestami).
Pritom podľa súpisu tam malo byť 428 kusov listnatých stromov s priemerom väčším ako 30 cm, okrem
toho ďalších 183 listnatých stromov v priemere väčšom ako 50 cm a 847 kusov ihličnatých stromov.
Uvedený dôkaz preukazuje tú skutočnosť, že ak aj bola vykonaná skrývka v lome Párnica, v žiadnom

prípade nemohla byť vykonaná v takých množstvách a objemoch stromovej hmoty, ako je to uvedené
v súpise.

Tieto dôkazy sami o sebe bez ďalšieho preukazujú tú skutočnosť, že k reálnemu plneniu podľa súpisu
prác ako prílohy k faktúre nedošlo.

K ďalším dôkazom, ktorý svedčí o tom, že nedošlo k plneniu dodávateľa podľa neuznanej faktúry
svedčí aj tá skutočnosť, že hoci bola vystavená faktúra od dodávateľa pre daňový subjekt - žalobcu,
táto vychádzala z faktúry vystavenej jeho subdodávateľom. Pritom však táto faktúra vystavená
subdodávateľom - firmou FORTUNA export-import,

s. r. o. je spochybniteľná po formálnej stránke. Táto faktúra č. 20062012 zo dňa 20.06.2012 je vystavená
v slovenskom jazyku, pritom Atila Horváth Szabó sa vyjadril (toto tvrdenie potvrdil aj svedok Oros), že
neovláda slovenský jazyk (výpoveď svedka Orosa na pojednávaní 19.11.2013). Pritom Atilla Horváth
- Szabó bol jediným konateľom spoločnosti od 16.03.2012. Z faktúry taktiež nevyplýva, kto ju vystavil
(kolónka je nevyplnená). Je teda zrejmé, že konateľ subdodávateľa nerozumel obsahu tejto faktúry a

teda nemohol vôbec potvrdiť jej obsah z formálnej stránky. Naviac táto faktúra neobsahuje žiaden súpis
prác a teda po formálnej stránke je obsah prác podľa nej dodaný nepreskúmateľný.

Bolo teda preukázané, že plnenie subdodávateľa nebolo reálne vykonané podľa jeho faktúry. Tým aj
plnenie dodávateľa firmy JCA RS, s. r. o., podľa jeho faktúry nebolo uskutočnené, lebo dodávateľ - firma

JCA RS, s. r. o. žiadnu pridanú hodnotu prác nemohla previesť (podľa svedka Orosa jeho firma nemala
žiadnych zamestnancov ani mechanizmy a sama práce nerealizovala).

Súd ďalej poukazuje na medzinárodnú výmenu daňových informácií s Maďarskou republikou z marca
2014, konkrétne výsluch Atilla Horvátha - Szaba zo dňa 04.07.2013. Ten poprel akékoľvek obchodné

vzťahy s dodávateľom, podľa jeho vyjadrenia od apríla 2012 nevykonával podnikateľskú činnosť,
nepozná Petra Orosa, nevystavoval faktúry v r. 2012, neposkytoval žiadne služby. Na jeho výpovedi
nič nemení čestné prehlásenie zo 07.10.2013, ktoré predložil na pojednávaní svedok Oros. Výsluch
je dôkaz vyššej právnej sily ako čestné vyhlásenie tej istej osoby. Okrem toho, výsluch bol vykonaný
skôr, ako svedka kontaktoval Peter Oros, na ktorého podnet čestné prehlásenie, ktoré zároveň aj Oros

formuloval, popísal. To znamená, vypovedal bez zainteresovanosti na veci bez fyzických kontaktov
so svedkom a preto jeho prvotná výpoveď má vyššiu dôkaznú silu. Správne preto správca dane
alebo žalovaný na obsah čestného prehlásenia neprihliadol. Okrem toho, samotný obsah čestného
prehlásenia nepreukazuje, že by boli vykonané služby v takých rozsahoch a objemoch, ako to vyplýva
zo súpisu prác, ktorý je súčasťou preskúmavanej faktúry dodávateľa. Samotné všeobecné tvrdenie, že

v období mesiaca jún 2012 vykonal odlesnenie skrývky v lome Párnica, je všeobecné a nepostačujúce.
V danom prípade ide práve o preukázanie skutočností uvedených vo faktúre č. 120100017 a jej prílohe
- v súpise prác v konkrétnych množstvách, objemoch a rozsahu tam uvedených.

Súd sa ďalej zaoberal ďalšou žalobnou námietkou, že správca dane nevykonal navrhované dôkazy,

a to konfrontáciu svedkov - Atillu Szaba a Orosa. Podľa názoru súdu táto konfrontácia nebola
potrebná. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, žiadny dôkaz, ktorý produkoval Atilla Szabo,
to znamená ani jeho výpoveď pred daňovým úradom Maďarskej republiky, ani jeho čestné prehlásenie
totiž nepreukazujú realizáciu prác podľa súpisu prác, ako boli tieto práce v ňom špecifikované. Jehovýpoveď úplne popiera akékoľvek obchodné kontakty s Petrom Orosom a teda aj akúkoľvek činnosť na
skrývkelomuPárnica.Čestnéprehlásenieužuvádza,žeurčitúčinnosťnaskrývkelomuPárnicavykonal,
avšak bez bližšej špecifikácie. Ani jeden z týchto dôkazov nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz, ktorý by

preukázal tvrdenie žalobcu o rozsahu konkrétnych prác a preto dokazovanie vykonané v tomto smere je
postačujúce. Ak by i bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom Orosom a svedkom Atillom Szabom,
pokiaľ by i svedok Szabo konštatoval, že jeho pôvodná výpoveď nebola pravdivá, nejednalo by sa o taký
dôkaz, ktorý by preukázal, že stromy boli v konkrétnych objemoch zrezané, odvetvené, premiestnené,
zlikvidované atď. Na preukázanie týchto okolností by konfrontácia ani nemohla byť vedená, pretože

samotný Oros podľa jeho vlastného vyjadrenia nebol prítomný pri tom, ako sa odlesňovanie realizovalo
a nebol prítomný pri konkrétnej realizácii výrubu jednotlivých kusov stromov. Dôkazy ohľadne realizácie
služby v konkrétnych objemoch teda ani týmto spôsobom by nemohli byť predložené. Naopak, iné
dôkazy svedčia o tom, že služby podľa súpisu ani nemohli byť vykonané. Súd zobral do úvahy aj tú
skutočnosť, že svedok Atilla Szabo pred dožiadaným daňovým úradom Maďarskej republiky vypovedal
odlišne a za týchto okolností i s prihliadnutím na výsledky dokazovania, jeho vyhlásenie vykonané na

žiadosť konateľa dodávateľa žalobcu nemôže mať dostatočnú výpovednú a dôkaznú hodnotu. Súd preto
túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

Čo sa týka ďalšej námietky uvedenej v žalobe, a to že dôkazné bremeno sa presúva na daňový úrad pri
preukazovaní zavinenia daňového subjektu, že vedel alebo mohol vedieť, že dodávka služieb súvisí s

daňovým podvodom, aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Na margo citovaných rozsudkov
Súdneho dvora Európskej únie a NS SR treba konštatovať, že v danom prípade nebolo preukázané
reálne plnenie, t.j. dodanie služby podľa jej špecifikácie uvedenej v súpise prác. Z tejto premisy je
potrebné vychádzať aj pri hodnotení dôkazného bremena. Je nepochybné, že v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku na preukázanie existencie reálneho dodania služby má dôkazné bremeno daňový

subjekt, a nie správca dane. Túto skutočnosť v tomto konaní však žalobca, ktorý mal dôkazné bremeno,
nepreukázal. Pokiaľ by reálnosť plnenia preukázaná bola, avšak došlo by k podvodnému konaniu v
súvislosti s právom na odpočet dane, v tom prípade by boli aplikovateľné závery o presune dôkazného
bremena, čo sa týka preukazovania zavinenia, na daňový úrad. Táto situácia však v danom prípade
nenastala. Odkaz na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 je neadekvátny, pretože v danom prípade sú

iné skutkové zistenia. Na rozdiel od daného prípadu, v prípade vedenom pod sp. zn. 3Sžf/1/2010 nebola
spochybnená materiálna existencia tovaru. V danom prípade však nebolo preukázané, že by dodávateľ,
resp. subdodávateľ odlesnil územie v takých objemoch stromov a parametroch priemerov stromov a
činnostiach, ako to vyplýva zo súpisu, preto nebola daná základná podmienka na priznanie odpočtu
DPH, a to dodanie služby v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH. Okrem toho žalobca ani netvrdí, že

bol obeťou podvodného správania sa jeho dodávateľa. Vôbec neuvádzal konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré by mali nasvedčovať, že bol spáchaný podvod. Rovnako ani správca dane takéto okolnosti
neuvádza. Odpočítanie nebolo uznané, lebo nebolo preukázané zdaniteľné plnenie dodávateľa, keďže
nebolo preukázané plnenie ani u subdodávateľa, pričom dodávateľ mal dodať žalobcovi zhodné plnenie
(odlesnenie skrývky z lomu Párnica o rozlohe 12.551 m2) ako subdodávateľ (taktiež odlesnenie skrývky

z lomu Párnica o rozlohe 12.551 m2), t.j. obe plnenia mali byť totožné.

Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil krajský súd žalobu ako v plnom rozsahu nedôvodnú a preto
ju zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v
konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.