Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 18Cpr/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517203640
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Škrabáková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517203640.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: PMU CZ, a. s., so

sídlom Chelčického 627, 413 01 Roudnice nad Labem, Česká republika, IČO: 250 13 165, zastúpený:
advokátska kancelária agner & partners, s. r. o. , so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36
722 758 proti žalovanej: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S. XXXX/XX, XXX XX W. Z. o zaplatenie
1.935,58 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.935,58 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.935,58 Eur od 22.05.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.935,58 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 1.935,58 Eur od 22.05.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2010 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou
ako zamestnancom uzavretá pracovná zmluva, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala vykonávať pre

žalobcu druh práce na funkcii predavačka s miestom výkonu práce v predajni žalobcu na ulici B.
Y. X, S. W. Z.. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Dohoda o zmene pracovnej zmluvy dňa
25.10.2013, v zmysle ktorej žalovaná vykonávala druh práce vedúca prevádzky s miestom výkonu
práce W. Z.. Do pracovnej náplne vedúcej prevádzky patrí najmä organizovať činnosť predavačiek,
dodržiavať kvalitnú prezentáciu tovaru, zaistiť kvalitnú prezentáciu počas celej otváracej doby, priebežne
najmenej každú hodinu pred predajným pultom vykonať kontrolu doplnenia a čerstvosti tovaru, tiež
cien, umiestňovanie cenoviek, vykonávať denne kontrolu uloženia tovaru v sklade, dodržiavať pravidlá

skladovania, umiestňovania a manipulácie s tovarom v zmysle príslušných právnych predpisov, atď.
Dňa 13.03.2015 žalobca a žalovaná sa dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou k 31.03.2015
v zmysle § 60 Zákonníka práce. V mieste výkonu práce žalovanej bola dňa 10.10.2013 vykonaná
kontroladodržiavaniapríslušnýchprávnychpredpisovRegionálnouveterinárnouapotravinovousprávou
Dunajská Streda na úseku bezpečnosti potravín. Predmetný správny orgán zistil viacero porušení na
úseku bezpečnosti potravín, najmä týkajúce sa predaju potravín po uplynutí dátumu spotreby a dátumu
minimálnej trvanlivosti, skladovania tovaru a umiestnenia skazených výrobkov na trh, v dôsledku čoho

bola žalobcovi rozhodnutím správneho orgánu uložená pokuta. V mieste výkonu práce žalovaného bola
dňa 22.07.2014 vykonaná ďalšia kontrola dodržiavania príslušných právnych predpisov Regionálnou
veterinárnou a potravinovou správou Dunajská Streda na úseku bezpečnosti potravín. Predmetný
správny orgán zistil viacero porušení na úseku bezpečnosti potravín, najmä týkajúce sa predaju potravínpo uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, skladovania tovaru a umiestnenia
skazených výrobkov na trh, v dôsledku čoho bola žalobcovi rozhodnutím správneho orgánu uložená
pokuta. Žalovaná bola riadne oboznámená s vnútornými predpismi ako aj s príslušnými predpismi

týkajúcimi sa okrem iného bezpečnosti (skladovania, manipulácie, umiestňovania, atď.) potravín, ktoré
súvisia s jej riadnym plnením a výkonom práce u žalobcu, pričom predmetnú skutočnosť potvrdila
svojím podpisom na pracovnej zmluve. Žalovaná zavinene porušila svoje pracovné povinnosti pri plnení
pracovných úloh a to tým, že si nesplnila svoje pracovné povinnosti v zmysle pracovnej zmluvy a
Zákonníka práce, čím spôsobila žalobcovi škodu. Predmetné škody boli prejednané škodovou komisiou

za prítomnosti žalovanej. Na základe vyššie uvedených skutočností spôsobila žalovaná žalobcovi škody.
Rozsah náhrady škody z titulu nesplnenia pracovných povinností, v dôsledku čoho bola uložená pokuta
správnym orgánom na základe vykonanej kontroly z 10.10.2013 je vo výške 953,58 Eur, ktorej výška
zodpovedá miery účasti žalovanej na vzniknutej škode a nepresahuje štvornásobok jej priemerného
mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobila škodu (ďalej ako "náhrada škody l").
Rozsah náhrady škody z titulu nesplnenia pracovných povinností, v dôsledku čoho bola uložená pokuta

správnym orgánom na základe vykonanej kontroly z 22.07.2014 je vo výške 2.002,-Eur, ktorej výška
zodpovedá miery účasti žalovanej na vzniknutej škode a nepresahuje štvornásobok jej priemerného
mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobila škodu (ďalej ako "náhrada škody 2").
Žalobca a žalovaná uzavreli za účelom úpravy vzájomných práv a povinností pri zabezpečení nároku
žalobcu voči žalovanej na náhradu škody l Dohodu o zrážkach zo mzdy z 04.12.2013 v zmysle § 20

ods. 2 Zákonníka práce. V Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaná potvrdil skutočnosť, že v súvislosti
s plnením pracovných povinností spôsobila žalobcovi škodu, uznáva nárok žalobcu na náhradu škody
čo do dôvodu a výšky ako svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý v zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce
predstavuje sumu v celkovej výške 953,58 Eur a súhlasila s vykonávaním zrážok zo mzdy za účelom
uspokojenia nároku žalobcu na náhradu škody do výšky dlžnej sumy 953,58 Eur. Žalobca a žalovaná

uzavreli za účelom úpravy vzájomných práv a povinností pri zabezpečení nároku žalobcu voči žalovanej
na náhradu škody 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy z 30.09.2014 v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce.
V Dohode o zrážkach zo mzdy žalovaná potvrdila skutočnosť, že v súvislosti s plnením pracovných
povinností spôsobila žalobcovi škodu, uznáva nárok žalobcu na náhradu škody čo do dôvodu a výšky
ako svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý v zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce predstavuje sumu v

celkovej výške 2.002,- Eur a súhlasila s vykonávaním zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia nároku
žalobcu na náhradu škody do výšky dlžnej sumy 2.002,- Eur. Žalovaná uznala svoj záväzok z titulu
náhradyškodyIvovýške953,58Eurvočižalobcovi,tedačododôvoduajvýškyajnalistinenazvanejako
Vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu z 04.12.2013, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala uhrádzať svoj
peňažný záväzok vo výške 953,58 Eur v pravidelných mesačných splátkach špecifikovaných na danej

listine, pričom neuhradením ktorejkoľvek zo splátok alebo jej časti v termíne splatnosti definovaných v
bode 3 Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z 04.12.2013 sa stáva celý záväzok splatný v deň nasledujúci
po dni splatnosti neuhradenej splátky alebo jej časti. Žalovaná uznala svoj záväzok z titulu náhrady
škody 2 vo výške 2.002,- Eur voči žalobcovi, teda čo do dôvodu aj výšky aj na listine nazvanej ako
Vyhlásenie dlžníka o uznaní dlhu z 01.10.2014, v zmysle ktorého sa žalovaná zaviazala uhrádzať svoj

peňažný záväzok vo výške 2.002,- Eur v pravidelných mesačných splátkach špecifikovaných na danej
listine, pričom neuhradením ktorejkoľvek zo splátok alebo jej časti v termíne splatnosti definovaných v
bode 3 Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z 01.10.2014 sa stáva celý záväzok splatný v deň nasledujúci
po dni splatnosti neuhradenej splátky alebo jej časti. Z interného informačného systému žalobcu z
10.11.2015 vyplývajú jednotlivé zrážky zo mzdy žalovanej v rokoch 2013 až 2015 týkajúce sa náhrady

škody I a náhrady škody 2, t. j. počas trvania pracovného pomeru, pričom posledná zrážka zo mzdy
bola zaevidovaná k 30.04.2015 ako zrážka zo mzdy za mzdu za marec 2015. Po vykonaní zrážok zo
mzdy ostala: náhrady škody I vo výške 333,58 Eur a náhrada škody 2 vo výške 1.602,- Eur neuhradená.
Žalovaná po skončení pracovného pomeru u žalobcu v zmysle Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z
04.12.2013 a Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z 01.10.2014 neuhradila nasledujúcu splátku, ktorá

bola splatná 20.05.2015, čím dlh vo výške 333,58 Eur a vo výške 1.602,- Eur, t. j. spolu vo výške
1.935,58 Eur sa stal splatným k 21.05.2015 v zmysle bodu 3 Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z
04.12.2013 a Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z 01.10.2014. Žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom
právneho zástupcu na úhradu zostávajúcej časti záväzku vo výške 1.935,58 Eur výzvou na zaplatenie z
03.05.2016, ktorá bola doručená žalovanej 06.05.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností ostal

nárok žalobcu na náhradu škody vo výške dlžnej sumy 1.935,58 Eur. Prvý deň omeškania bol stanovený
ako 22.05.2015, teda deň nasledujúci po 21.05.2015, kedy sa stal dlh vo zostávajúcej neuhradenej
výške 1.935,58 Eur splatný v zmysle bodu 3 Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu z 04.12.2013 a Vyhlásenia
dlžníka o uznaní dlhu z 01.10.2014.3. Žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila a nevyužila žiadne prostriedky procesnej
obrany, napriek tomu, že uznesením č. k. 18Cpr/22/2017 - 39 zo dňa 28.07.2017 bola vyzvaná, aby sa v

lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP na pojednávaní uviedol,
že žalobca uzavrel so žalovanou pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy na výkon, druh práce

a funkciu najprv predavačka, neskôr na funkciu vedúca predajne. Predmetné skutočnosti vyplývajú
z pracovnej zmluvy, ako aj z dohody o zmene pracovnej zmluvy. Pracovnou náplňou žalovanej bolo
prijímanie, vedenie a riadenie prevádzky a okrem iného vedenie, organizovanie a kontrola činností
podriadených zamestnancov, tiež dodržiavanie pravidiel skladovania, manipulácie a umiestňovania
tovaru na trh v zmysle príslušných právnych predpisov, ako aj výkon kontroly povinností podriadených
zamestnancov.Zpracovnejzmluvyvyplýva,žežalovanábolariadneoboznámenásinternýmipredpismi,

ako aj s pracovnými právami a povinnosťami, ktoré jej vyplývali z druhu práce. Regionálnou veterinárnou
a potravinovou správou Dunajská Streda bola 10.10.2013 a 22.07.2014 vykonaná kontrola na úseku
bezpečnosti potravín. Správny orgán v obidvoch týchto prípadoch zistil porušenie najmä čo sa týka
predaja potravín po uplynutí dátumu spotreby, dátumu minimálnej trvanlivosti, resp. v niektorých
prípadoch boli ponechané skazené výrobky na trhu, teda neboli skladované na tom určenom mieste.

Správny orgán v dôsledku týchto činností uložil žalobcovi pokutu. Táto škoda v zmysle § 186 ods. 2
Zákonníka práce bola uplatnená voči žalovanej. Rozsah náhrady škody bol stanovený v zmysle § 186
ods. 2 Zákonníka práce, teda že nepresahuje 4-násobok mesačnej mzdy. Žalobca sa so žalovanou
dohodli na spôsobe náhrady škody. Poukázal na dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorých žalovaná
potvrdila skutočnosť, že v súvislosti s plnením pracovných úloh spôsobila žalobcovi škodu. Uznala nárok

žalobcu čo do dôvodu a výšky a vyjadrila súhlas s vykonávaním zrážok za účelom uspokojenia nároku.
Zároveň žalovaná uznala svoj záväzok z titulu náhrady škody vo vyhlásení dlžníka o uznaní dlhu, kde
boli dohodnuté splátky. Rozsah náhrady škody uplatnený žalobcom zostal čiastočne neuhradený, ktorý
je predmetom tohto sporu a ktorého sa žalobca domáha. Vo zvyšnom rozsahu odkázal na žalobu.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej podľa § 180 veta druhá CSP, ktorá sa na pojednávanie
nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiada, pričom predvolanie
na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, pracovnou zmluvou zo dňa 25.10.2010,

dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.10.2013, dohodou o skončení pracovného pomeru zo
dňa 13.03.2015, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 04.12.2013 a 30.09.2014, vyhlásením dlžníka o
uznaní dlhu zo dňa 04.12.2013 a 01.10.2014, prehľadom úhrad žalovanej týkajúci sa náhrady škody 1 a
náhrady škody 2, výzvou na zaplatenie zo dňa 03.05.2016, zápisnicou zo zasadania škodovej komisie
zo dňa 30.09.2014, rozhodnutím regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dunajská Streda zo dňa

19.09.2014, výpočtom náhrady škody jednotlivými pracovníkmi, ako aj ostatným obsahom spisu, na
základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

7. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť PMU spol. s r. o., IČO: 36 276 596 a žalovaná uzatvorili
dňa 25.10.2010 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 25.10.2010, na základe ktorej žalovaná

pracovala ako predavačka s miestom výkonu práce W. Z.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú
- do 30.09.2011. Dňa 25.10.2013 účastníci pracovného pomeru uzatvorili dohodu o zmene pracovnej
zmluvyzodňa25.10.2010,nazákladektorejžalovanápracovalaakovedúcapredajnevW.Z.apracovný
pomerbolpredĺženýnadobuneurčitú.PodľaDohodyoskončenípracovnéhopomeruzodňa13.03.2015
sa pracovný pomer skončil dňom 31.03.2015.

8. Dňa 04.12.2013 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako zamestnávateľ a žalovaná ako
zamestnanec Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaná ako zamestnanec
spôsobila zamestnávateľovi škodu vo výške 953,58 Eur, ktorej výška zodpovedá miere účasti
zamestnanca na vzniknutej škode a sume nepresahujúcej štvornásobok jej priemerného mesačného

zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobila škodu. V bode III. dohody s názvom Uznanie
dlhu žalovaná uznala v plnom rozsahu, najmä čo do dôvodu a výšky svoj finančný záväzok
voči zamestnávateľovi, ktorý vznikol v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a
zamestnancom, a ktorý predstavuje v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 Zákonníka práce sumu vo výške953,58 Eur. Podľa bodu IV. dohody žalovaná bez výhrad súhlasila, aby zamestnávateľ vykonával zrážky
zo mzdy do výšky dlžnej sumy, t. j. do 953,58 Eur.

9. Dňa 30.09.2014 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako zamestnávateľ a žalovaná ako
zamestnanec Dohodu o zrážkach zo mzdy. Z obsahu dohody vyplýva, že žalovaná ako zamestnanec
spôsobila zamestnávateľovi škodu vo výške 2.002,- Eur, ktorej výška zodpovedá miere účasti
zamestnanca na vzniknutej škode a sume nepresahujúcej štvornásobok jej priemerného mesačného
zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobila škodu. V bode III. dohody s názvom Uznanie

dlhu žalovaná uznala v plnom rozsahu, najmä čo do dôvodu a výšky svoj finančný záväzok
voči zamestnávateľovi, ktorý vznikol v rámci pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a
zamestnancom, a ktorý predstavuje v zmysle ustanovenia § 186 ods. 2 Zákonníka práce sumu vo výške
2.002,- Eur. Podľa bodu IV. dohody žalovaná bez výhrad súhlasila, aby zamestnávateľ vykonával zrážky
zo mzdy do výšky dlžnej sumy, t. j. do 2.002,- Eur.

10. Podľa Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu zo dňa 04.12.2013 žalovaná ako dlžník pri výkone svojich
pracovných povinností spôsobila veriteľovi škodu vo výške 953,58 Eur, ktorú uznala čo do dôvodu a
výšky. Ku dňu podpisu toho vyhlásenia neuhradila veriteľovi škodu vo výške 953,58 Eur a zaviazala sa
zaplatiťveriteľovitentodlhvsplátkachvdohodnutýchtermínochsplatnostiuvedenýchvtomtovyhlásení.
Vo vyhlásení zároveň súhlasila s tým, že ak neuhradí veriteľovi ktorúkoľvek zo splátok alebo jej časť

v termíne splatnosti, stáva sa celý dlh splatný v deň nasledujúci po dni splatnosti neuhradenej splátky
alebo jej časti.

11. Podľa Vyhlásenia dlžníka o uznaní dlhu zo dňa 01.10.2014 žalovaná ako dlžník pri výkone svojich
pracovných povinností spôsobila veriteľovi škodu vo výške 2.000,- Eur, ktorú uznala čo do dôvodu a

výšky. Ku dňu podpisu toho vyhlásenia neuhradila veriteľovi škodu vo výške 2.002,- Eur a zaviazala sa
zaplatiťveriteľovitentodlhvsplátkachvdohodnutýchtermínochsplatnostiuvedenýchvtomtovyhlásení.
Vo vyhlásení zároveň súhlasila s tým, že ak neuhradí veriteľovi ktorúkoľvek zo splátok alebo jej časť
v termíne splatnosti, stáva sa celý dlh splatný v deň nasledujúci po dni splatnosti neuhradenej splátky
alebo jej časti.

12. Z prehľadu úhrad žalovanej týkajúceho sa náhrady škody 1 súd zistil, že žalovaná uhradila zo sumy
953,58 Eur iba sumu 620,- Eur, t. j. zostávajúci dlh je vo výške 333,58 Eur (953,58 Eur mínus 620,-
Eur = 333,59 Eur).

13. Z prehľadu úhrad žalovanej týkajúceho sa náhrady škody 2 súd zistil, že žalovaná uhradila zo sumy
2.002,- Eur iba sumu 400,- Eur, t. j. zostávajúci dlh je vo výške 1.602,- Eur (2.002,- Eur mínus 400,-
Eur = 1.602,- Eur).

14. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vedeného Krajským súdom v Ústí nad Labem, oddiel B,

vložka 2204 súd zistil, že na základe projektu cezhraničnej fúzie zlúčením vyhotoveného dňa 11.05.2015
došlo k zlúčeniu, pri ktorom na spoločnosť PMU CZ, a. s., ako spoločnosť nástupnícku, prešlo imanie
zanikajúcej spoločnosti PMU, spol. s r. o., so sídlom v Slovenskej republike, IČO: 36 276 596.

15. Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník

práce“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný
preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

16. Podľa § 186 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť

zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.17. Podľa § 187 ods. 2 Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko
zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

18. Podľa § 191 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca
náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak
zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob

náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná
písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

19. Podľa § 20 ods. 1 Zákonníka práce, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno
zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva.

20. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti

pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní
alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný

zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo
zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného

pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

21. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“),
ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase
uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal,

vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa

25.10.2010 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený pracovný pomer. Žalovaná
pracovala u právneho predchodcu žalobcu najskôr ako predavačka, následne na základe dohody o
zmene pracovnej zmluvy ako vedúca predajne. Pracovný pomer skončil dohodou dňa 31.03.2015.
Súd mal preukázané tak platné uzavretie pracovného pomeru, ako aj jeho skončenie. Počas trvania
pracovnéhopomeruvzniklazamestnávateľoviškoda,ktorúspôsobilizamestnancizavinenýmporušením

povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Žalovaná písomne uznala svoj
dlh voči zamestnávateľovi čo do dôvodu aj výšky, a to vo výške 953,58 Eur a vo výške 2.002,- Eur, ktorý
sa zaviazala veriteľovi splácať v dohodnutých splátkach, s tým, že veriteľ môže žiadať zaplatenie celého
dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Pohľadávka veriteľa bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo
mzdy.

25. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým,
že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym
titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je všakvyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka,
ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným
dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu

uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi
naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak
zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t. j. sú spôsobilé, ak
vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2009,
sp. zn. 3 Cdo 143/2008).

26. Z prehľadu úhrad žalovanej súd zistil, že žalovaná z celkovej dlžnej sumy 2.955,58 Eur (953,58 Eur +
2.002,- Eur) uhradila jednotlivými splátkami celkovo 1.020,- Eur (620,- Eur + 400,-Eur), preto zostávajúci
dlh je vo výške 1.935,58 Eur (2.955,58 Eur - 1.020,- Eur). Žalovaná v konaní nijako nepoprela existenciu
dlhu, nepoprela ani platnosť uznania dlhu, ani nevyužila žiadne prostriedky procesnej obrany. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobu za dôvodnú a nárok žalobcu za preukázaný, na

základe čoho žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu
vo výške 1.935,58 Eur, ktorá predstavuje zostatok uznaného dlhu žalovanej po započítaní čiastočných
úhrad.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobca si podanou žalobou uplatnil aj zákonný úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.935,58 Eur od 22.05.2015 do zaplatenia. Z prehľadu úhrad
žalovanej týkajúceho sa náhrady škody 1 vyplýva, že posledná úhrada bola vykonaná dňa 30.04.2015.

Z prehľadu úhrad žalovanej týkajúceho sa náhrady škody 2 vyplýva, že posledná úhrada bola vykonaná
dňa 23.04.2015. Podľa dohody o splátkach obsiahnutej vo vyhlásení dlžníka o uznaní dlhu mala byť
nasledujúca splátka z náhrady škody 1 dňa 20.05.2015 a nasledujúca splátka z náhrady škody 2 dňa
20.05.2015. Žalovaná súhlasila s tým, že v prípade neuhradenia ktorejkoľvek zo splátok alebo ich časti
v termíne splatnosti sa stáva celý dlh splatný v deň nasledujúci po dni splatnosti neuhradenej splátky

alebo jej časti. V zmysle uvedeného sa dlh žalovanej stal splatným v celom rozsahu dňa 21.05.2015 a
do omeškania sa žalovaná dostala dňa 22.05.2015, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne zo sumy 1.935,58 Eur, nakoľko základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 22.05.2015 bola 0,05 %. Súd žalobu aj v tejto časti posúdil
ako dôvodnú, pretože úroky z omeškania boli uplatnené v zákonnej výške, preto ich žalobcovi v celom

rozsahu priznal.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

34.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).