Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715201799
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715201799.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: W. H., R.. M., S..
XX.X.XXXX, M. Ž. XX, XXX XX N. S. W., zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom
Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti žalovanej: W. U., R.. N., M. V. XX, XXX XX Q. S. W.,
J. X., zastúpená JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Farská č. 6, 010 01 Žilina v konaní
o zaplatenie 2 125,27 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 202,17 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 promile denne zo sumy 53,17 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i
začatý mesiac omeškania, zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 53,17 eur od 1.2.2015 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 149 eur od 1.2.2015 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Priznáva sa svedkovi Mariánovi Boškajovi, nar. 21.3.1961, bytom Kolárovice 221, 013 54 Kolárovice,
svedočné vo výške 25,45 eur.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť svedkovi časť svedočného vo výške 10,94 a žalovaná je povinná

zaplatiť svedkovi časť svedočného vo výške 14,51 eur. Obidve strany sporu zaplatia určenú sumu na
adresu svedka, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 14 %. O výške tejto
náhrady bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 16.2.2015 domáhala vo vzťahu k žalovanej povinnosti zaplatiť

sumu 1 202,17 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ denne zo sumy 53,17 eur od
1.1.2015 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania, zmluvnú pokutu vo
výške 1 % denne zo sumy 53,17 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 1 149 eur od 1.1.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že uzavrela dňa 31.5.2009 so žalovanou ako s nájomcom zmluvu o nájme bytu č. 38 na 5. poschodí
v polyfunkčnom dome súpisné číslo 2576 na ul. A. XXXX/X W. Ž., ktorého je výlučným vlastníkom.

Žalovaná byt užívala cca päť a polroka a fakticky ho vypratala 8.11.2014 s tým, že v súvislosti so
skončením nájomného pomeru tohto bytu žalovanej ako nájomcovi vznikli peňažné záväzky spolu vo
výške 1 202,17 eur, čo predstavuje nedoplatok na nájomnom vo výške 53,17 eur, náhradu škody v
dôsledkupoškodeniapredmetunájmuajehozariadenia-poškodenédverenakúpeľni,rozbitýkeramický
obklad v kúpeľni, zlomené žalúzie v kuchyni, poškodená podlaha pri chladničke, poškodené tesnenie
dvierok rúry, poškodená kuchynská linka, preliačenie digestora, zlomený kryt na rúčke pri okne dvakrát,

preliačené spálňové dvere, poškodené žalúzie v obývačke a hale, montáž police, zatečená podlaha v
detskej izbe, spolu 749 eur, ďalej náhradu škody v dôsledku chýbajúcej pohovky v detskej izbe 300 eur,náhrada škody v dôsledku poškodenia chladničky Gorenje - nerez s tým, že chladnička je absolútne
nefunkčná, má prasknuté tri plastové poličky v sume 100 eur. Náhrada škody tak predstavuje celkovú
sumu 1 149 eur s tým že predmetný byt žalovaná užívala na základe nájomnej zmluvy nepretržite

od roku 2009, za tento stav plne zodpovedá v zmysle ust. čl. 4.3 zmluvy o nájme. Existenciu škôd
pritom žalovaná písomne uznala aj v protokole o prevzatí bytu zo dňa 8.11.2014. Prevzatie inventára
a zariadenia bytu žalovaná písomne potvrdila pri začatí nájomného pomeru v inventárnom zozname.
Žalovanávšakpeňažnézáväzky,ktorémávovzťahukžalobkynineuhradila.Ztohto dôvodubolanútená
podať žalobu na súd.

2. Podaním doručeným súdu 10.3.2015 ( č. l. 24 ) žalobkyňa podala upravený návrh, v ktorom zmenila
dobu, odkedy žiada zaplatiť poplatok z omeškania, zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, t. j. od
1.2.2015.

3. Súd vo veci vydal dňa 11.3.2015 platobný rozkaz č. k. 16C/76/2015-26. Proti platobnému rozkazu

podala v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaná ( č. l. 28). V odpore uviedla, že počas celej
doby nájmu päť a pol roka bezproblémovo plnila podmienky nájomnej zmluvy. Po zákonom vypovedaní
nájomnej zmluvy žalovaná sprostredkovala nového nájomcu bezodplatne s tým, že bežná odmena
je jednomesačný nájom. Pokiaľ ide o právnu stránku veci, žalobkyňa nemá naštudované, čo je to
amortizácia spotrebných predmetov, čoho všetkého sa týka v prípade nájmu bytu. Bolo jej dobrou vôľou,

že navrhli nejakú čiastku na záverečné vysporiadanie. Zákonne sú totiž všetky položky súpisu škôd
brané ako bežné opotrebenie už v oveľa kratšom období, ako bola doba nájmu. Nie je absolútny problém
uhradiť nedoplatok zo strany žalovanej, ale ten musí, či už ľudsky alebo zákonne vzniknúť.

4. K podanému odporu sa vyjadrovala žalobkyňa podaním doručeným súdu 2.6.2015 ( č. l. 35 ), kde

len konštatovala, že žalovaná nepreukázala, že uhradila dlh na nájomnom a plnenia spojené s užívaním
bytu. Existenciu škody písomne uznala v protokole o prevzatí bytu zo dňa 8.11.2014. Nepopierala vznik
škody. Namietala iba výšku škody, ktorú je ochotná uhradiť iba vo výške 300 eur.

5. Podaním doručeným súdu dňa 27.8.2015 doložila do konania žalobkyňa Znalecký posudok č. 58/2015

spoločnosti Experta, s.r.o. znalecká organizácia ( č. l. 63), podľa ktorého výška škody na hnuteľnom a
nehnuteľnom majetku predstavuje sumu 2 072,10 eur spolu s DPH, čo je vyššie, než žalovaná suma s
tým, že nejde o bežné opotrebenie, ako sa snažila tvrdiť žalovaná, ale o poškodenie, ktoré sa bežným
užívaním ani nedá spôsobiť, čo vyplýva zo znaleckého posudku, ako aj z fotodokumentácie.

6. Podaním doručeným so zaručeným elektronickým podpisom súdu 11.9.2015 ( č. l. 117) žalobkyňa
podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku ( platný a účinný v tom čase) žiadala, aby súd pripustil
zmenu návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2 125,27 eur, a to z toho dôvodu,
že vychádzala z predloženého znaleckého posudku, kde náhrada škody na poškodených veciach bola
vyššia ako v pôvodnom návrhu. O tejto zmene súd rozhodoval uznesením č. k. 16C/76/2015-136 a

zmenu žaloby pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16.7.2016.

7. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania. Na pojednávaní konanom dňa 4.8.2016 ( č. l. 148)
žalovaná uviedla, že reálne poškodenie mohlo vzniknúť maximálne v rozsahu 300 eur a tieto sú ochotní
zaplatiť s tým, že v tejto sume 300 eur je zahrnutý aj nedoplatok za služby vo výške 53,17 eur. Tento

nedoplatok za služby vo výške 53,17 eur žalovaná uznáva v celom rozsahu aj z právneho dôvodu.
Žalovaná na predmetnom pojednávaní poukázala na to, že Experta, s.r.o., ktorá vypracovala znalecký
posudok, nemá k tomu odborné oprávnenie. Žalobkyňa trvala na tom, že pri znaleckej organizácii
Experta, s. r. o. v rámci znaleckej doložky je zahrnuté aj oprávnenie hodnotiť cenu hnuteľných vecí, a
teda škody, ktorá na týchto veciach vznikla. Zároveň na predmetnom pojednávaní strany sporu navrhli

doplnenie dokazovania, a to výsluchom svedkov. Žalobkyňa navrhla, aby súd v konaní vypočul svedkov:
O. Z., M. Š.Z., F. X., E. U., Ľ. Z. L. X. M., ktorí mali svedeckými výpoveďami preukázať technický stav
bytu a rozsah vád a poškodení v čase, keď žalovaná byt odovzdala žalobkyni ako majiteľke. Žalovaná
navrhlavrámciprostriedkovprocesnejobranyvýsluchsvedkaR.Ó.P.,osobu,ktorámalamaťvprenájme
predmetný byt po žalovanej.

Ďalšie pojednávanie súd vykonal dňa 28.6.2017 ( č. l. 190), na ktorom vypočul svedkov M. Š., X. M., R.
P.. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.9.2017 ( č. l. 220) súd vypočul svedkyňu E. H.Ú.. Čo
sa týka vykonania výsluchu ďalších svedkov, ktorí boli navrhnutí zo strany žalobkyne, táto netrvala na ich
výsluchu, čo uviedla na pojednávaní konanom dňa 25.9.2017. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovaniastranami sporu prednesené neboli. Z tohto dôvodu súd dokazovanie skončil a odročil pojednávanie za
účelom vyhlásenia rozsudku na deň 25.10.2017.

8. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených
zákonom.

9.Vsúladesust.§685ods.1OZzákladnýmipojmovýmiznakminájomnejzmluvykbytusú:prenechanie
práva užívať byt, predmetom nájmu je byt a jeho príslušenstvo, dočasnosť a odplatnosť. Bytom sa
podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona rozumie obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností
s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím určený na bývanie. Čo sa
týka príslušenstva bytu, tak príslušenstvom bytu podľa§ 43b ods. 6 Stavebného zákona sú miestnosti,

ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu a pojem príslušenstvo bytu je
vymedzené v § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého sa príslušenstvom bytu rozumejú vedľajšie miestnosti
a priestory určené na to, aby boli s bytom užívané. Vedľajšími miestnosťami bytu, ktoré nemožno
považovať za obytné, avšak sú určené na to, aby boli užívané spolu s bytom, napr. ( neobytné kuchyne,
neobytné haly, komory, kúpeľne, záchody, špajze, šatne ). Vedľajšie priestory sú priestory, ktoré ležia

mimo bytu, avšak sú určené na to, aby boli s bytom užívané ( napr. pivnica, dreváreň, kôlňa a pod. ).

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o nájme bytu, jeho
príslušenstva, ako aj zariadenia bytu a to podľa § 663 a nasl. OZ, ako aj v súlade s osobitnými ust. o
nájme bytu § 685 až 716 OZ. Uvedené bolo preukázané aj listinným dôkazom - Zmluvou o nájme bytu č.

01/2009 ( č. l. 5), podľa ktorej bola dohoda alebo bolo ponechanie práva užívať byt, jeho príslušenstvo
a zariadenie bytu zo strany žalobkyne ako prenajímateľa pre žalovanú ako nájomcu. Predmetom nájmu
boli byt, jeho príslušenstvo, ale zároveň predmetom nájmu bolo aj zariadenie miestností, ktoré tvorilo
neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Zariadenie miestností bolo špecifikované v inventárnom zozname,
ktorý bol doložený ako príloha k Zmluve č. 1/2009 ( č. l. 11). Tento zoznam obsahoval špecifikáciu

zariadenia, ktoré bolo dané do nájmu žalovanej, odovzdané klúče k bytu, odpočty spotreby energií a
vody, bol podpísaný stranami zmluvy. Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku do konania
doložila aj Protokol o odovzdaní bytu do nájmu zo dňa 31.5.2009 ( č. l. 13), v ktorom bolo uvedené, že
byt nemá žiadne závady.

11. Podľa čl. I bod 1.4 zmluvy o nájme bytu bolo upravené, že žalovaná ako nájomca sa so stavom
predmetu nájmu a jeho zariadenia oboznámila na mieste samom a preberá ho na základe protokolu o
odovzdaní a prevzatí, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

12. Podľa čl. IV bod 4.3 zmluvy o nájme nájomca zodpovedá prenajímateľovi za škody, ktoré by mu

vznikli v súvislosti s užívaním predmetu nájmu podľa tejto zmluvy na stavebnej časti, jeho vnútornom
vybavení a zariadení. Zodpovedá aj za škody, ktoré by prenajímateľovi vznikli v súvislosti s užívaním
predmetu nájmu podľa tejto zmluvy v dôsledku konania tretích osôb, ktorí sa v priestore predmetu
nájmu zdržiavajú za účelom návštevy.

13. Ďalej medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná byt užívala byt, jeho príslušenstvo a
zariadenie bytu 5 a polroka, došlo k ukončeniu nájmu bytu k 8.11.2014 a fakticky ho v tento deň žalovaná
aj vypratala. Súd mal preukázané, že žalobkyňa ako prenajímateľ prevzala od žalovanej ako nájomcu
predmetný byt s príslušenstvom a zariadením bytu na základe Protokolu o prevzatí bytu, ktorý žalobkyňa
doložila do konania ( č. l. 9). Z obsahu tohto protokolu mal súd preukázané, že v byte boli zistené tieto

závady: v kúpeľni - poškodené dvere, rozbitá obkladačka, v kuchyni - zlomené žalúzie, poškodená
podlaha pri chladničke, dvierka na rúre, poškodená kuchynská linka, premačknutý digestor, zlomený
kryt pri rúčke na okno, v spálni - premačknuté dvere, v obývačke - montáž police, poškodené žalúzie, v
hale - poškodené žalúzie, v detskej izbe chýbala pohovka, podlaha bola premočená a bol zlomený kryt
pri rúčke na okne. Zároveň v rámci tohto protokolu bolo uvedené, že zostáva nedoplatok na nájomnom

vo výške 53,17 eur. Zároveň bolo v ňom uvedené, že obe strany sú si vedomé uvedených závad, ktoré
sa neskôr odstránia, vyčíslia a vyrovnajú. Predmetný protokol bol podpísaný zo strany žalobkyne ako
majiteľa bytu a zo strany žalovanej ako nájomcu.14. Žalobkyňa sa žalobou domáhal zaplatenia peňažných, ktoré jej mali vzniknúť vo vzťahu k žalovanej
titulom skončenia nájmu bytu, jeho príslušenstva a zariadenia bytu a vrátenia predmetu nájmu. jednak
úhrady nedoplatku na nájomnom vo výške 53,17 eur, ako aj . Tento nedoplatok na nájomnom žalovaná

v priebehu konania uznala. Z tohto dôvodu súd považoval tento nárok žalobcu v súvislosti so skončením
nájmu bytu, jeho príslušenstva a zariadenia v byte za dôvodný. Ďalej si teda žalobca uplatňoval náhradu
škody v dôsledku poškodenia zariadenia bytu s tým, že poukázal na to, že žalovaná mala sama uznať
existenciu škôd v protokole o prevzatí bytu zo dňa 8.11.2014, nepoprela vznik škody. Namietala iba
výšku škody ktorú je ochotná uhradiť iba vo výške 300 eur. Z tohto dôvodu doložil do konania žalobca v

rámciprostriedkovprocesnéhoútokuznaleckýposudokspoločnostiExperta,s.r.o.,znaleckáorganizácia
č. 58/2015, ktorý vyčíslil výšku škody na hnuteľnom a nehnuteľnom majetku na sumu 2072,10 eur s
DPH a takúto si uplatnil aj žalobca v rámci tohto konania. V zmysle znaleckého posudku bola vyčíslená
výška škody spôsobená na nehnuteľnom a hnuteľnom majetku ku dňu 8.11.2014 predstavovala sumu
2 072,10 eur ( č. l. 92).

15. §§ 663 až 684 OZ obsahujú všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluvy, ktoré sa podporne použijú
na osobitné druhy nájmu upravené v zákone, ak špeciálna úprava chýba.
Podľa § 665 ods. 1 OZ nájomca je oprávnený užívať vec spôsob určeným v zmluve; ak sa nedohodlo
inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom
kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Podľa § 665 ods. 2 OZ nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že
neužívaním by sa vec znehodnotila viac, než jej užívaním.

Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol v stave, v akom ju

prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa§683ods.1OZ,akdošlokpoškodeniualebonadmernémuopotrebeniuprenajatejvecivdôsledku
jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci
prístup. Za náhodu však nezodpovedá.

Podľa § 683 ods. 2 OZ domáhať sa náhrady možno len do 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak
nárok zanikne.

Podľa § 689 OZ nájomca je povinný užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne
požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

16. V konaní je teda nesporné, že predmetom nájmu bol byt, jeho príslušenstvo, ale aj zariadenie
samotného bytu. Zariadenie bytu predstavovali veci, ktoré prevzala žalovaná do nájmu na užívanie. Čo
sa týka nájmu bytu a príslušenstva bytu, tak platí osobitná právna úprava, avšak to, čo nie je upravené,
podporne sa použijú všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve upravené v §663 - 684 OZ. Pre nájom

zariadenia sa použijú ust. § 663-684 OZ.
Je potrebné uviesť, že prenajímateľ má nárok na náhradu škody, ak bola táto zavinená vadným
používaním veci. Uvedené je upravené aj v čl. IV. bod 4.3. zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovanou. V danom prípade ide o obligačnú žalobu a žalovaný sa môže zodpovednosti zbaviť s
poukazom, že škodu nezavinil ( § 420 ods. 3 OZ). Prenajímateľ musí len preukázať len, že sa mu

vec vrátila poškodená. Nájomca zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobili osoby jemu blízke. Uplatnenie
nároku na náhradu škody je viazané na prekluzívnu lehotu uvedenú v § 683 ods. 2 OZ.
V súlade s ust. § 682 OZ sa prenajatá vec musí po skončení nájmu vrátiť prenajímateľovi v stave,
v akom bola odovzdaná nájomcovi. Ak bol predmet nájmu poškodený, zničený alebo odcudzený, je
nájomca povinný nahradiť škodu na veci, a to bez ohľadu na to, či škodu spôsobil nájomca alebo tretia

osoby. Zodpovednosť nájomcu sa posúdi podľa § 420 OZ. Pokiaľ ide o stav, v ktorom sa má vec vrátiť,
zákon vychádza z toho, že výkonom užívacieho práva nájomcom dochádza spravidla k opotrebovaniu
prenajatej veci ( jej amortizácii ) s tým, že zákon súčasne ustanovuje, že stupeň opotrebovania musí
však zodpovedať riadnemu užívaniu veci ( § 665 ods. 1 OZ). Ustanovenie § 683 OZ zakotvuje ďalšiu
sankciu za porušenie povinností nájomcu, ktoré sú upravené v § 665 a § 667. Ide o sankciu vo forme

povinnosti nahradiť škodu. Nájomca, ktorý nevrátil vec v stave v uvedenom v ust. § 682 OZ zodpovedá
prenajímateľovi za všetku škodu, najmä za takú, ktorú sám spôsobil alebo, ktorú spôsobili osoby, ktoré
malipríležitosťvecpoškodiťalebozneužiť,pretožemalikveciprístup.Predpokladomaplikácieust.§683
ods. 1 OZ je nárok na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej náhrada je požadovanáspočíva v poškodení alebo v nadmernom opotrebení prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, teda
iného spôsobu užívania, než ustanovuje § 665 ods. 1 OZ. Zodpovednosť nájomcu za poškodenie alebo
nadmerné opotrebenie prenajatej veci má povahu objektívnej zodpovednosti. Nájomca zodpovedá

nielen za priame poškodenie prenajatej veci, ale aj za nadmerné opotrebenie prenajatej veci, ktoré sa
považuje za zneužitie práva nájomcu. Zneužitím veci je každé konanie, ktoré je v rozpore s riadnym
užívaním veci.
Predpokladom zodpovednosti nájomcu je buď priama škoda na predmete nájmu, čiže poškodenie alebo
zničenie predmetu nájmu alebo podstatné zníženie úžitkovej hodnoty veci ( opotrebenie ) v dôsledku

neprimeraného, resp. nadmerného užívania veci, ktoré je v rozpore s nájomnou zmluvou alebo povahou
užívania veci alebo, ak sa vec užívala v rozpore s jej účelovým určením. Nájomca nezodpovedá za
škodu, ktorá vznikla náhodou ( § 683 ods. 1 OZ in fine ) ani za inú škodu, ak sa prenajímateľ nedomáha
náhrady do 6 mesiacov po vrátení veci ( § 683 ods. 2 OZ ). Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti
nájomcu za škodu podľa § 683 OZ ( liberácia ) je vznik škody náhodou. Za náhodne spôsobenú
škodu nájomca nezodpovedá. Za náhodu treba považovať nepredvídateľné okolnosti, ktorých dôsledkov

nebolo možné predísť, a to napriek riadne starostlivosti. V ust. § 683 ods. 2 OZ je zakotvená prepadná
( prekluzívna ) lehota na uplatnenie nároku prenajímateľa na náhradu škody, ktorá vznikla poškodením
alebo nadmerným užívaním prenajatej veci. V tejto lehote je potrebné nárok na náhradu škody na
prenajatejveciuplatniťnasúdepriamožalobou,atodo6mesiacovodvráteniaprenajatejveci.Prevzatie
veci spočíva pri nehnuteľnosti vo fyzickom odovzdaní a prevzatí veci. V prípade nehnuteľnosti ide o

formálny akt, ktorý spočíva v prevzatí kľúčov, dokladov alebo v prehliadke nehnuteľnosti. Aj v ust. § 689
OZ,ktorépredstavujeosobitnéustanoveniatýkajúcesanájmubytu,jezakotvenápovinnosťprenájomcu
užívať byt, spoločné priestory a zariadenie domu riadne a riadne požívať plnenia, ktorých poskytovanie
je spojené s užívaním byt. Závažné porušenie povinnosti uvedenej v § 689 OZ môže v prípade vzniku
škody viesť nájomcu takúto škodu uhradiť podľa § 420 OZ.

17. Žalobkyňa si teda uplatnila náhradu škody na prenajatej veci - v danom prípade bytu, príslušenstva
bytu a zariadenia bytu, nakoľko žalovanej ako nájomcovi vznikla v súlade s ust. § 682 OZ povinnosť
po skončení nájmu vrátiť prenajatú vec v stave, v akom bola odovzdaná. V prípade, že predmet
nájmu bol poškodený, zničený alebo odcudzený, je žalovaná ako nájomca povinná nahradiť škodu na

predmete nájmu bez ohľadu na to, či ju spôsobila žalovaná alebo tretie osoby. Čo sa týka žalobkyne,
tak tá musí preukázať len to, že sa jej vec vrátila poškodená. Žalobkyňa uvedené preukázala súdu
listinným dôkazom - protokolom o prevzatí bytu po skončení nájmu, v ktorom žalovaná písomne uznala
poškodenie predmetu nájmu, v ktorom je jasne a zrozumiteľne uvedené, aké závady boli zistené na
byte, zariadení a príslušenstve bytu. Zároveň z inventúrneho zoznamu, ktorý bol takisto doložený do

konania, pri prenechaní bytu, jeho príslušenstva a zariadenia do nájmu, je zrejmé, že predmet nájmu
nemal žiadne závady. Týmto žalobkyňa preukázala, že sa jej predmet nájmu nevrátil v stave, v akom
bol odovzdaný žalovanej ako nájomcovi, a že došlo k poškodeniu a dokonca aj k strate jedenej z vecí
( pohovky). Žalovaná na začiatku konania nepopierala vznik škody, namietala iba výšku škody, s tým
že je ochotná uhradiť iba sumu vo výške 300 eur. Že došlo k poškodeniu predmetu nájmu žalobkyňa

preukázala aj doložením Znaleckého posudku č. 58/2015 ( č .l. 63), ktorý bol doplnený aj znaleckou
doložkou, to znamená znaleckou doložkou k súkromnému znaleckému posudku ( č. l. 145), ktorým bolo
preukázané, že došlo k poškodeniu predmetu nájmu v súlade s protokolom o odovzdaní bytu, jeho
príslušenstva a zariadenia po skončení nájmu a bola stanovená aj výška škody na predmete nájmu,
a to v žalovanej výške 2 072,10 eur.

18. To, že došlo k poškodeniu predmetu nájmu dosvedčili aj svedkovia, ktorí boli vypočutí na
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.6.2017. Svedok M. Š., ktorý opravoval nábytok pre žalobkyňu, na
pojednávaní uviedol, že zistil pri prehliadke v byte, že tam boli nejaké poškodenia v spálni, kuchynská
linka bola poškodená, dvierka okolo rúry, bol tam neodborný alebo neprimeraný zásah. Museli sa

vymieňaťdvierkanakuchynskejlinke,poličky.Ajtentosvedokpotvrdil,ženešloobežnéopotrebenie,išlo
o poškodenie z nedbanlivosti. Svedok X. M. ( č. l. 194) uviedol, že musel dávať do poriadku všetky steny,
nakoľko boli dovŕtané, muselo sa to celé vyspravovať a v rámci toho videl aj iné závady na predmetnom
byte. Boli tam poškodené, pokrivené žalúzie, ďalej skrinky na kuchynskej linke boli poškodené, pretekal
záchod. Podporne obidvaja svedkovia potvrdili, že došlo k poškodeniu predmetu nájmu tak, ako to bolo

prezentované v rámci protokolu o odovzdaní predmetu nájmu po skončení nájmu, aj v rámci znaleckého
posudku.19. Žalovaná v rámci záverečnej reči uvádzala, že má za to, že je časť nároku v zmysle § 683 ods.2
OZ prekludovaná. V ustanovení § 683 ods. 2 OZ je stanovená prepadná ( prekluzívna )
lehota na uplatnenie nároku prenajímateľa na náhradu škodu. V konaní nebolo sporné, že predmet

nájmu - byt, jeho príslušenstvo, zariadenie, bol vrátený z dôvodu skončenia nájmu dňa 8.11.2014.
Žalobkyňapodalažalobu,čosatýkanárokunanáhraduškodyvovýške1149eurvprekluzívnejlehotena
uplatnenie nároku prenajímateľa na náhradu škody, nakoľko žaloba bola podaná na súd 16.2.2015, čiže
bola tu zachovaná 6 - mesačná lehota od vrátenia prenajatej veci. Žalobkyňa podaním so zaručeným
elektronickým podpisom doručeným súdu 11.9.2015 rozšírila nárok na náhradu škody o čiastku 923,10

eur. O tomto rozšírení, teda zmene žaloby súd právoplatne rozhodol 16.7.2016. Súd sa stotožnil s
námietkou žalovanej, že táto časť nároku vo výške 923,10 eur bola uplatnená až po uplynutí prekluzívnej
lehoty na uplatnenie nároku prenajímateľa na náhradu škody. To znamená, že nárok na náhradu škody
vo výške 923,10 eur bol uplatnený až po uplynutí doby 6 mesiacov od vrátenia prenajatej veci a táto
časť nároku žalobkyne zanikla.

20. Ďalej žalovaná v rámci záverečnej reči uvádzala, že stav veci, resp. rozdiel medzi jej stavom pri
prevzatí a pri jej odovzdaní je nutné posudzovať podľa zákonom stanovených kritérií, teda či vec
bola užívaná riadnym spôsobom v zmysle § 665 OZ alebo v rozpore s týmto ustanovením. Riadnym
užívaním, pokiaľ nebol dohodnutý nejaký osobitný spôsob, sa posúdi ako obvyklé opotrebovanie veci,
resp. obvyklé opotrebovanie má zodpovedať tomu, že vec bola užívaná primerane jej povahe a jej

určeniu. Žalovaná má teda za to, že samotný výpočet nedostatku a závad ako to prezentuje žaloba,
neodôvodňujú nárok na náhradu škody. Rozhodujúce pre nárok na náhradu škody je to, či je alebo
nebola vec riadne užívaná. Ak nebola, tak je tu potrebný dôkaz o tom, že vec takto užívaná nebola,
nakoľko žalovaná môže zodpovedať iba za škody vzniknuté v dôsledku zneužívania veci. V danom
smere však žalobkyňa neposkytla žiadne dôkazy o užívaní bytu, jeho zariadenia v rozpore s týmto

ustanovením OZ. K tejto skutočnosti súd uvádza, že táto námietka žalovanej nie je dôvodná, nakoľko
prenajímateľ, teda žalobkyňa má nárok na náhradu škody, ak táto bola spôsobená vadným používaním
prenajatejveciaideonároknanáhraduškodyzobligačnéhovzťahumedziprenajímateľomanájomcom.
Bremeno dôkazu, že škoda nebola spôsobená závadným užívaním veci, znáša nájomca. Prenajímateľ
má iba preukázať, že vec mu bola vrátená ako vadná s tým, že žalobu je potrebné podať v 6 - mesačnej

prepadnej ( prekluzívnej ) lehote uvedenej v ust. § 683 OZ. Čiže práve naopak je to na nájomcovi, aby
preukázal, že škoda nebola spôsobená závadným užívaním veci, to znamená, že bremeno dôkazu je v
danom prípade na žalovanej a táto bremeno dôkazu neuniesla. Práve žalobkyňa preukázala súdu, že
predmetnájmujejbolvrátenýakovadný,poškodený,dokoncačasťzariadeniabolastratená,odcudzená.
Z tohto dôvodu mal súd za to, že nárok žalobkyne, ktorý si uplatnila na náhradu škody vo výške 1149

eur je dôvodný a priznal ho v celom rozsahu. Rovnako súd priznal žalobkyni aj nárok, ktorý si uplatnila
vo výške 53,17 eur ako nedoplatok za poskytnuté služby v súvislosti s prenájmom bytu. Tento nárok
vo výške 53,17 eur tak, ako už bolo uvedené v ods. 7 odôvodnenia tohto rozsudku, žalovaná uznala
v celom rozsahu aj z právneho dôvodu.

21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5
promile z dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eur za každý i začatý mesiac omeškania.
Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu

do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

22. V súlade s citovanými ustanoveniami súd priznal žalobkyni nielen nárok na zaplatenie nedoplatku
za služby spojené s užívaním bytu vo výške 53,17 eur, ale aj uplatnený poplatok z omeškania vo výške
0,5 promile denne zo sumy 53,17 eur od 1.2.2015 do zaplatenia, najmenej však 0,83 eur za každý i

začatý mesiac omeškania. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením nedoplatku za služby vo
výške 53,17 eur v súlade s čl. III. bod 3.2 zmluvy o nájme, a preto vznikol žalobkyni ako prenajímateľovi
aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania, a preto
súd priznal žalobkyni aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 53,17 eur od 1.2.2015 dozaplatenia. Čo sa týka náhrady škody, tak túto súd, ako už bolo vyššie uvedené, priznal vo výške 1
149 eur, vo zvyšku sumy 923,10 eur považoval nárok za zaniknutý ( prekludovaný). Zo sumy 1149 eur
súd priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.2.2015 do zaplatenia, nakoľko

mal preukázané, že zástupca žalobkyne vyzval žalovanú k úhrade tohto nároku na náhradu škody, ako
aj zaplatenia nedoplatku na nájomnom vo výške 53,17 eur, spolu v sume 1 202,17 eur listom zo dňa
20.1.2015 ( č. l. 15), ktorý bol poslaný doporučene žalovanej, to znamená, že táto ho prevzala a bola
tam stanovená lehota na zaplatenie predmetnej čiastky a v tejto lehote táto čiastka nebola zaplatená. Z
tohto dôvodu sa dostala do omeškania a úrok z omeškania je uplatnený zo správneho obdobia, v súlade

s OZ v spojení s nariadením vlády.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemám n náhradu trov konania právo.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval v súlade s ust. § 255 CSP. Žalobkyňa si žalobným
návrhom uplatnila nárok na zaplatenie istiny vo výške 2 125,27 eur, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 100 %. Úspech žalobkyne predstavuje sumu 1 202,17 eur, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje po zaokrúhlení 57 %. Úspech žalovanej predstavuje časť žalobného návrhu, ktorá bola
súdom zamietnutá, čo v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 43 %. Čistý úspech

žalobkynetedapredstavuje57%-43%,čoje14%.Súdtedavovýrokurozsudkurozhodol,žežalobkyňa
má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 14 %. O výške tejto náhrady súd
bude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

24. Svedok X. M., ktorý bol vypočutý na pojednávaní, si v lehote uplatnil svedočné vo výške 25,45 eur,

čo predstavovalo cestovné verejnou dopravou - Z. - Martin - 2x3,60=7,20 eur, stratu na zárobku- celkovo
5 hodín ( 9,00-14,00) - hodinová mzda 6,65 eur = 18,25 eur. Doložil aj potvrdenie o výške hodinovej
mzdy. Súd považoval uplatnenie svedočného vo výške 25,45 za dôvodné a preukázané a preto mu
ho v súlade s ust. § 258 Civilného sporového poriadku vo výroku rozsudku priznal. Zároveň zaviazal
žalobkyňu a žalovanú povinnosťou uhradiť toto svedočné a to podľa pomeru úspechu a neúspechu strán

sporu. Žalobkyňa bola neúspešná v 43% , žalovaná v 57%, t. j. žalobkyňa je povinná zaplatiť svedočné
vo výške 10,94 eur a žalovaná vo výške 14,51 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.