Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 9T/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010193
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8617010193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Matúša Tarcalu a prísediacich E. V.

a Y. A. v trestnej veci proti obžalovaným N. J. a ml. M. F. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. N. nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom
U. XX, okres L.,
X. ml. M. nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom

Z. XXX, okres L.,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 12.04.2017 asi o 22.30 hod. spoločným konaním vnikli do dvojpodlažného rodinného domu v obci V.
č. XX, okres L. takým spôsobom, že najprv rozbili sklenenú výplň okna na pivnici rodinného domu, avšak
keďže sa z pivnice nedalo dostať do priestorov rodinného domu, tak pomocou rebríka, ktorý zobrali z

drevárne pri dome, vyšli na garáž a odtiaľ sa vyšplhali na balkón domu odkiaľ cez otvorené dvere vošli
do domu, ktorý prehľadali a z tohto odcudzili peňažnú hotovosť vo výške 5,60 €, 50 PLN, úlomky zlata
zubnej protézy, 2 ks pánskych náramkových hodiniek, 4 ks Kinder vajíčok, 1 x Kinder čokolády, čím
majiteľke domu Q. L., nar. XX.XX.XXXX spôsobili škodu vo výške 533,62 eur,

teda

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného,

- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec zmocnením závažnejším spôsobom konania a to vlámaním,

čím spáchali

obž. N. J.

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zákona,
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a

obž. ml. M. F.

- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Tr. zákona,- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

obž. N. J.

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, § 42 ods. 1 v
spojení s § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného N. J. na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste uložený obž. N. J. rozsudkom Okresného
súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, vyhláseným dňa 12.07.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

obž. ml. M. F.

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1, § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr, zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona sa výkon trestu u obž. ml. M. F. podmienečne o d k l a d á a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 42 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa zároveň zrušuje výrok o treste uložený obž. ml. M. F. rozsudkom Okresného
súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, vyhláseným dňa 28.08.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal na tunajší súd dňa 07.07.2017, sp. zn. Pv
118/17/7712-6 obžalobu na obv. N. J. pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2
písm. b/ a zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona a na obv. ml. M. F. pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm.
b/ a zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/, f/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že
- dňa 12.04.2017 asi o 22.30 hod. spoločným konaním vykonali krádež vlámaním do dvojpodlažného
rodinného domu v obci V. č. XX, okres L. takým spôsobom, že najprv rozbili sklenenú výplň okna na
pivnici rodinného domu, avšak keďže sa z pivnice nedalo dostať do priestorov rodinného domu, tak
pomocou rebríka, ktorý zobrali z drevárne pri dome, vyšli na garáž a odtiaľ sa vyšplhali na balkón domu

odkiaľ cez otvorené dvere vošli do domu, ktorý prehľadali a z tohto odcudzili peňažnú hotovosť vo výške
5,60 €, 50 PLN, úlomky zlata zubnej protézy, 2 ks pánskych náramkových hodiniek, 4 ks Kinder vajíčok,
1 x Kinder čokolády, čím majiteľke domu Q. L., nar. XX.XX.XXXX spôsobili škodu asi 600,- €.

Na hlavnom pojednávaní obž. N. J. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.

Obž. ml. M. F. s poukazom na jeho nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutku odmietol urobiť vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Súd vyhlásenie obž. N. J., že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je uvedený
v obžalobe, neprijal.

Na hlavnom pojednávaní tak súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných N. J. a ml. M. F.,

prečítaním výpovedí svedkov J. V., K. V., N. H., R. S., Y. V. a Y. F., odbornými vyjadreniami opravovnehodín zo dňa 27.04.2017 a zo dňa 10.11.2017 a listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o ohliadke miesta
činu, potvrdeniami o zaistení vecí, kúpnou zmluvou, odpismi z registra trestov obžalovaných, výpismi z
evidencie priestupkov obžalovaných, charakteristikami obžalovaných, správami ÚPSVaR, potvrdeniami

ÚPSVaR, správou SOŠ, kurzovým lístkom, písomný potvrdením W. N. zo dňa 06.11.2017 a zápisnicou
o prevzatí vydanej veci. Súd taktiež oboznámil obsah pripojených spisov Okresného súdu L. sp. zn. XT/
XX/XXXX, XT/XX/XXXX a XT/XX/XXXX.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné:

Pokiaľ ide o otázku viny obžalovaných, tak obaja obžalovaní sa vo svojich výpovediach k spáchanému
skutku,ktorýjepredmetomobžaloby,priznali.Tomutoichpriznaniusvedčiaajďalšievykonanédôkazy.L.
J. V. potvrdila, že škoda na rozbitom okne bola odstránená nevlastným otcom obž. M. F. a že obžalovaní
aj vydali v priebehu vyšetrovania veci, ktoré odcudzili. Taktiež uviedla, že obž. M. F. v minulosti
vypomáhal s drobnými domácimi prácami jej matke (poškodenej Q. L.). Svedok Y. V. (zamestnanec

záložne) vo svojej výpovedi uviedol, že ho navštívili dvaja Rómovia, z ktorých poznal obž. M. F., ktorí mu
ponúkli na predaj úlomky zlata. Svedkyňa Y. F. vypovedala, že sa jej syn (obž. M. F.) priznal, že vykonali
krádež u p. L. (poškodenej). Z potvrdení o zaistení veci súd zistil, že obž. M. F. boli zaistené veci a to
náramkové hodinky zn. Q&Q Quartz a finančná hotovosť 2,80 eur a obž. Lukáš Goroľ dobrovoľne vydal
náramkové hodinky zn. Rocker .

Súd tak dospel k záveru, že obžalovaní sa skutočne dopustili konania, ktoré je uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku. Úplne sa ale nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaných a
taktiež dospel k záveru, že skutkovú vetu je potrebné s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania
upraviť, čo je aj dôvod, pre ktorý neprijal vyhlásenie obž. M. F. o vine.

Podanáobžalobabolaformulovanátak,žeobžalovanímalisvojimkonanímspôsobiťškoduvovýške"asi
600,- €". Výška škody pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona (pre ktorý bola na obžalovaných
podaná obžaloba) je jedným zo zákonných znakov tohto trestného činu. Preto je potrebné, aby bola
táto výška preukázaná a riadne vyčíslená (a to bez ohľadu na to, či si poškodení uplatňujú právo na

jej náhradu alebo nie) a nepostačuje, aby bola určená len odhadom. Preto súd vykonal dokazovanie
kurzovým lístkom NBS, odborným vyjadrením a písomným potvrdením, na základe čoho zistil, že škoda
spôsobená obžalovanými je 533,62 eur. Škoda pozostáva z hotovosti 5,60 eur, 50 PLN (čo podľa kurzu
NBS ku dňu spáchania skutku 4,2485 PLN/euro predstavuje sumu 11,77 eur), hodnoty hodiniek Q&Q
Quartz podľa odborného vyjadrenia vo výške 8,- eur, 4ks Kinder vajíčok podľa písomného potvrdenia vo

výške 3,60 eur (4 x 0,90 eur), 1ks Kinder čokolády podľa písomného potvrdenia vo výške 0,65 eur (1,15
eur : 8) a hodnoty zlata podľa odborného vyjadrenia vo výške 504,- eur. Hodnotu hodiniek zn. Rocker
nebolo možné zistiť, podľa dcéry poškodenej sa tieto hodinky stratili, pričom boli bezcenné, a preto
súd aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného a na ich hodnotu neprihliadal. Taktiež
v zmysle tejto zásady (nakoľko nebolo ustálené akú Kinder čokoládu mali obžalovaní ukradnúť a či

išlo len o jednu čokoládu alebo balenie čokolád Kinder), súd vychádzal z toho, že malo ísť len o jednu
čokoláduKinder,ktorásapodľapísomnéhopotvrdeniapredávavbalenípo8kspricene1,15eur/balenie.
Okrem tejto úpravy skutku súd vykonal aj ďalšiu úpravu a to tú, že namiesto formulácie "...vykonali
krádež vlámaním do dvojpodlažného rodinného domu..." použil formuláciu "...vnikli do dvojpodlažného
rodinného domu...". V skutkovej vete by totiž malo byť opísané konanie obžalovaných a nie samotná

právna kvalifikácia tohto konania, pretože právna kvalifikácia konania je súčasťou ďalšej časti obžaloby,
kde je uvedené, čo svojim konaním spáchali (čím spáchali...). Aj keď sa nejedná o podstatnú chybu
obžaloby, ak už ale súd upravoval znenie skutkovej vety, považoval za potrebné upozorniť aj na túto
skutočnosť.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, súd sa nestotožnil s tým, že by konanie obžalovaných mohlo byť
kvalifikované ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a súčasne
aj ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona. Pri oboch týchto kvalifikovaných skutkových
podstatách trestných činov je totiž kvalifikačným znakom to, že páchatelia svojim konaním prekonajú
prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu (pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona

toto konanie napĺňa znaky vlámania podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona) a vzhľadom na to, že ide o 2 trestné
činy spáchané jedným skutkom (jednočinný súbeh), s poukazom na Stanovisko trestnoprávneho kolégia
NS SR sp. zn. Tpj 78/2011 (zverejnené ako rozhodnutie č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR
6/2012) je možné túto skutočnosť zohľadniť ako kvalifikačný znak pri zločine krádeže podľa ustanovenia§ 212 ods. 4 Tr. zákona, kde zákon stanovuje vyššiu trestnú sadzbu (3 - 10 rokov odňatia slobody) ako
pri prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona (1 - 5 rokov odňatia slobody).
Preto súd konanie obžalovaných kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona (nie §
194 ods. 2 Tr. zákona).

Podľa podanej obžaloby malo byť konanie obž. ml. M. F. kvalifikované aj ako zločin krádeže podľa §
212 ods. 4 písm. f/ Tr. zákona, a teda že sa krádeže mal dopustiť na chránenej osobe. Obžaloba v časti

upravujúcej skutok a jeho právnu kvalifikáciu neobsahuje odkaz na to, o akú chránenú osobu má ísť
(ustanovenie § 139 ods. 1 Tr. zákona pozná celkovo 10 kategórií chránených osôb - písm. a/ až j/) a až
z jej odôvodnenia je zrejmé, že má ísť o osobu vyššieho veku (§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona). Na
hlavnom pojednávaní už ale prokurátor (v záverečnej reči) netrval na takejto právnej kvalifikácii. Tu je
potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie § 139 odseku 1 Tr. zákona
sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej

osoby. Nebolo preukázané, že by vyšší vek poškodenej mal súvis so spáchaným trestným činom. Z
výpovede obž. ml. M. F. vyplýva, že ten síce mal vedomosť o veku poškodenej, avšak dôvod, pre ktorý
spolu s obž. N. J. vnikli do jej domu nebol jej vek, ale skutočnosť, že vedel, že chodí po nemocniciach
a taktiež (podľa kľúčov) kedy je a kedy nie je doma. Navyše k tomu, aby bolo možné ako kvalifikačný
znak použiť, že trestný čin bol spáchaný na osobe vyššieho veku, nepostačuje, aby bol v skutkovej vete

obžaloby uvedený len dátum narodenia takejto osoby, ale je potrebné, aby skutková veta obsahovala
zmienku o tom, že páchateľ mal o takomto veku vedomosť. V tomto prípade ale v skutkovej vete (opise
skutku) takáto zmienka nie je. Zmienka o tom, že obž. ml. M. F. mal vedomosť o vykonaní krádeže na
chránenej osobe nie je v skutkovej vete obžaloby, ale až v časti kvalifikácie konania obžalovaných, a
tak kvalifikácia skutku nezodpovedala jeho opisu. Z týchto dôvodov súd uznal obž. ml. M. F. vinného zo

zločinukrádežepodľa§212ods.1,4písm.b/Tr.zákonaanieajpodľa§212ods.1,4písm.f/Tr.zákona.

Obaja obžalovaní svojim konaním spoločne (formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona) spáchali
dva trestné činy a to prečin porušovania domovej slobody podľa 164 ods. 1 Tr. zákona, keďže
neoprávnene vnikli do obydlia iného a zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona, keďže

si prisvojili cudziu vec zmocnením a to závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Svojim konaním
spôsobili škodu 533,62 eur, čo je škoda malá (prevyšujúca sumu 266,- eur - § 125 ods. 1 Tr. zák.)
a kvalifikačný znak vlámania podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona naplnili tým, že do domu vnikli po tom,
čo rozbili sklenenú výplň okna na pivnici (použili násilie a tým prekonali zabezpečovaciu prekážku).
Obaja obžalovaní ako trestne zodpovední páchatelia konali v priamom úmysle, pretože obaja vedeli, že

svojim konaním môžu porušiť záujmy chránené trestným zákonom a aj ich porušiť chceli. Pri prečine
porušovania domovej slobody obžalovaní zasiahli objekt, ktorým je domová sloboda vlastníka alebo
užívateľa domu alebo bytu a pri zločine krádeže objekt, ktorým je vlastníctvo alebo držba veci.

Obžalovaný ml. M. F. namietal právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm.

b/ Tr. zákona s poukazom na to, že kvalifikačný znak vlámania je zohľadnený ako kvalifikačný znak
v ustanovení § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a žiadal jeho konanie kvalifikovať ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. S týmto sa ale súd nestotožnil. Skutková podstata prečinu
krádežepodľa§212ods.2Tr.zákonatotižniejekvalifikovanouskutkovoupodstatouvovzťahukprečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona. Oba tieto ustanovenia totiž upravujú základné skutkové podstaty

prečinu krádeže. Ustanovenie § 212 ods. 2 Tr. zákona stanovuje prípady, kedy páchateľ spácha prečin
krádeže aj napriek tomu, že svojim konaním nespôsobí malú škodu (škoda malá je základným znakom
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona). Ak ale páchateľ spácha krádež
vlámaním (závažnejším spôsobom konania) a spôsobí tým škodu väčšiu ako 266 eur (t.j. minimálne
škodu malú), jeho konanie sa posudzuje ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, teda

podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty k § 212 ods. 1 Tr. zákona (nie k § 212 ods. 2 Tr. zákona). Aj táto
otázkabolariešenávovyššieuvedenomStanoviskutrestnoprávnehokolégiaNSSRč.116zverejnenom
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí SR č. 6/2012.

Preto súd obžalovaných uznal vinnými z trestných činov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovaným sa súd riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobomspáchania trestných činov a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,
osobami páchateľov, ich pomermi a možnosťou ich nápravy.

Na skutočnosť, že obžalovaní spáchali trestné činy v dome iného, súd podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona
nemohol prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť, pretože ide u skutočnosť, ktorá je zákonným znakom
prečinu porušovania domovej slobody.

U oboch obžalovaných súd z pripojených spisov zistil, že po spáchaní skutku, ktorý je predmetom

obžaloby (po 12.04.2017), boli Okresným súdom Svidník odsúdení za ďalšie trestné činy. Obžalovaný N.
J. bol rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX právoplatným dňa 05.05.2017 uznaný vinným z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 6
mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov a povinnosť
nahradiť škodu. Výroky o treste tohto rozsudku boli zrušené rozsudkom zo dňa 12.07.2017 sp. zn. XT/
XX/XXXX, právoplatným dňa 12.07.2017, ktorým bol obž. N. J. uznaný vinným opäť z prečinu krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 8
mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky, ktorá má uplynúť 06.05.2020.
Obžalovaný ml. M. F. bol rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 28.08.2017
právoplatným 13.09.2017 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace s

podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá v trvaní 1 rok. Preto u oboch obžalovaných súd v tomto prípade v súlade s § 42 ods. 1 Tr. zákona
ukladal trest súhrnný podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

U obžalovaného N. J. súd zistil dve poľahčujúce a dve priťažujúce okolnosti. Poľahčujúcimi okolnosťami

bolo to, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a že pri
objasňovanítrestnejčinnostinapomáhalpríslušnýmorgánom(§36písm.n/Tr.zákona),keďpraktickyod
začiatkutrestnéhokonaniasvojuvinupriznával,opísalpriebehspáchaniaskutku,dobrovoľnesapodrobil
odberu daktyloskopických odtlačkov prstov a dlaní, fotografovaniu a dobrovoľne poskytol bukálny ster z
dutiny ústnej. Na druhej strane súd u neho zistil dve priťažujúce okolnosti a to tie, že za trestný čin už bol

odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) a že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a to 2
trestných činov, ktoré sú predmetom obžaloby (prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Tr. zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona) a ďalších 2 prečinov krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, za ktoré bol odsúdený rozsudkami Okresného súdu Svidník sp.
zn. XT/XX/XXXX a sp. zn. XT/XX/XXXX, vo vzťahu ku ktorým súd taktiež ukladá súhrnný trest. Zároveň

je potrebné u obž. N. J. aplikovať tzv. asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, pretože mu súd
ukladá trest za 4 úmyselné trestné činy (2x prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona,
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a zločin krádeže podľa § 212 ods.
4 písm. b/ Tr. zákona), ktoré boli spáchané viacerými skutkami a z ktorých je jeden zločinom. Z nich je
najprísnejšie trestným zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona, za ktorý zákon stanovuje

trestnú sadzbu 3 roky až 10 rokov odňatia slobody, a preto sa pri aplikácii asperačnej zásady zvyšuje
horná hranica trestnej sadzby 10 rokov (120 mesiacov) o 1/3 (40 mesiacov). Súd potom pri rovnosti
pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ukladal obžalovanému N. J. trest pri trestnej sadzbe 3
roky až 13 rokov a 4 mesiace.

Vzhľadom na vyššie uvedenú trestnú sadzbu súd v zmysle § 34 ods. 6 Tr. zákona musel obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody. Pri rozhodovaní o výške trestu a spôsobe jeho výkonu súd riadiac sa
základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona dospel k záveru, že obžalovanému nie
je možné uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný N. J. bol
totiž pred spáchaním skutku 4x odsúdený a to aj za obdobnú trestnú činnosť ako je to v tomto prípade

- rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XXX/XXXX za krádež formou spolupáchateľstva,
rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX za krádež vykonanú vlámaním a porušovanie
domovej slobody, pričom vo všetkých prípadoch mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu. U obžalovaného N. J. teda podmienečné odsúdenie evidentne neviedlo k jeho
náprave a opätovne sa aj naďalej dopúšťal majetkovej trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o výške trestu

ale súd zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody,
a teda na jeho prevýchovu aj napriek opakovaným odsúdeniam nepôsobil výkon trestu odňatia slobody,
ktorý môže pôsobiť účinnejšie ako len hrozba premeny podmienečného odsúdenia. Súd aj s ohľadomna charakter obžalovaným spáchanej trestnej činnosti považoval trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby, t.j. 3 roky, za trest primeraný a dostatočný pre naplnenie účelu trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný Lukáš J. doposiaľ nebol nikdy vo výkone trestu odňatia slobody, súd
ho na výkon uloženého trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne súd s ohľadom na to, že ukladá súhrnný trest podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o

treste uložený obž. N. J. rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, vyhláseným dňa
12.07.2017 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

U obžalovaného ml. M. F. súd zistil dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúcimi
okolnosťami bolo to, že sa k spáchaniu trestných činov priznal a úprimne ich oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr.

zákona) a že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona),
keď prakticky od začiatku trestného konania svoju vinu priznával, opísal priebeh spáchania skutku,
dobrovoľne sa podrobil odberu daktyloskopických odtlačkov prstov a dlaní, fotografovaniu, dobrovoľne
poskytol bukálny ster z dutiny ústnej a dobrovoľne vydal ukradnuté predmety. Na druhej strane súd u
neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to tú, že že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona)

a to 2 trestných činov, ktoré sú predmetom obžaloby (prečinu porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Tr. zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zákona) a prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za ktorý bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, vo vzťahu ku ktorému súd taktiež ukladá súhrnný trest.
Obžalovaný M. F. spáchal trestné činy ako mladistvý (v čase skutku 12.04.2017 neprekročil 18. rok

svojho veku), a preto sa u neho trestná sadzba za najprísnejšie trestný čin (zločin krádeže podľa §
212 ods. 4 písm. b/ Tr. zákona) znižuje podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona na polovicu, t.j. zo sadzby 3
až 10 rokov na 1 a pol roka (18 mesiacov) až 5 rokov (60 mesiacov) odňatia slobody. Vzhľadom na
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami (2:1) sa u neho ďalej horná
hranica trestnej sadzby 5 rokov v zmysle § 38 ods. 3 a 8 Tr. zákona znižuje o 1/3 rozdielu medzi hornou a

dolnou hranicou, tzn. o 14 mesiacov (60 mesiacov mínus 18 mesiacov = 42 mesiacov; 1/3 z 42 mesiacov
= 14 mesiacov). Súd tak ukladal obžalovanému ml. M. F. trest odňatia slobody pri trestnej sadzbe 18
mesiacov až 46 mesiacov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd pri obžalovanom M.i F. okrem základných zásad uvedených

v ustanovení § 34 Tr. zákona bral do úvahy aj to, že bol v čase spáchania všetkých trestných činov
mladistvým. Prihliadal pri tom na skutočnosť, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať
ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a
primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych
vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Pri ukladaní trestu prihliadal

na jeho osobnosť, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a
sociálne pomery, a na to, že trest musí byť primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu a má viesť k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzal protiprávnym činom.

Pri obžalovanom ml. M. F. nie je možné konštatovať, že by pred spáchaním trestných činov, ktoré sú

predmetom obžaloby, viedol riadny život, keďže len mesiac pred tým (dňa 08.03.2017) spáchal prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, za ktorý bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX a necelý rok pred tým (31.07.2016) spáchal
priestupok, keď jazdil na motocykli babeta bez potrebných dokladov. Na druhej strane ale zo správy
o povesti obce Z. vyplýva, že v obci sa nedopustil vážnejších priestupkov voči verejnému poriadku

alebo občianskemu spolunažívaniu. Medzi mládežou je obľúbený, súťažne hráva futbal za miestne
dorastenecké družstvo a zapája sa do rôznych aktivít konaných pre mládež. Taktiež zo správy Strednej
odbornej školy technickej, ktorú navštevuje, súd zistil, že jeho správanie zodpovedá pravidlám školského
poriadku, doposiaľ nedošlo k jeho porušeniu a nebola mu znížená známka zo správania. Je kamarátsky
a v kolektíve obľúbený, voči vyučujúcim a spolužiakom sa správa úctivo, konfliktné situácie nevyvoláva.

Zo správy ÚPSVaR Stropkov súd zistil, že dosiaľ nebol vedený v evidencii sociálnej kurately ako dieťa
s problémovým správaním. Súd tak dospel k záveru, že súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby (18 mesiacov) s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby 24 mesiacov je
dostatočný pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného ml. M. F.. Súd pri rozhodovaní o výške trestuzohľadnil aj to, že obžalovaný prostredníctvom svojich rodičov nahradil škodu spôsobené trestnými
činmi, čo svedčí o tom, že aj rodinné prostredie môže poskytnúť obžalovanému možnosť prevýchovy a
uvedomenia si následkov svojho konania.

Súčasne súd s ohľadom na to, že ukladá súhrnný trest podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste
uložený ml. M. F. rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX, vyhláseným dňa 28.08.2017
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. XT/XX/XXXX bol obž. ml. M. F. uložený
aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá. Preto v súlade s § 42 ods. 2 veta tretia Tr. zákona súd
uložil obžalovanému aj tento trest.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.