Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206221694
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1206221694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: PORADCA, s.r.o., so sídlom
v Žiline, Pri Celulózke 40, IČO: 36 371 271, zast. Karkó s.r.o. so sídlom v Žiline, Sad na Studničkách
1029/32, proti žalovaným: X/ W. C., L.. X.XX.XXXX, J. E. J., T. XX, X/ W. C., L.. XX.X.XXXX, J. E. J., T.
XXB, X/ I.. C. J., L.. XX.XX.XXXX, J. E. P. P., A.. XX. L. XX, žalovaní 1/ - 3/ zast. Advokátska kancelária
JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 7.apríla 2016 č.k. 4C/95/2011-195 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy istiny vo výške
457.412,20 eur od 13.9.2003 do 13.6.2007, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súčasne rozhodol
o trovách konania tak, že povinnosť náhrady trov uložil všetkým žalovaným spoločne a nerozdielne vo
výške 13.391,45 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 13.336,79 eur, na účet právneho zástupcu
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon vyslovil, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, žalobcovi uložil povinnosť doplatiť na

účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za návrh vo výške 2.668,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
2/Pôvodne sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ solidárnu povinnosť zaplatiť mu
istinu vo výške 13.780.000,- Sk titulom nevrátenej pôžičky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 9.9.2002 a
úroky z omeškania vo výške 13% ročne z tejto sumy od 13.9.2003 do zaplatenia. Písomným podaním
zo dňa 9.8.2007 žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie istiny s odôvodnením, že zaplatenia istiny
sa domáha v samostatnom zmenkovom konaní, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Zm

91/2006, vo zvyšku o zaplatenie príslušenstva na žalobe zotrval. Uznesením zo dňa 6.9.2007 Okresný
súdBratislavaII(konajúciakosúdpríslušnývovecipredtým,akovrámciprechoduvýkonusúdnictvavec
prešla ku dňu 1.1.2008 podľa § 18b ods. 1 zák. NR SR č. 511/2007 Z.z. na preberajúci súd - Okresný súd
Pezinok) pod č.k. 32Ro 2924/06-31, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2007, konanie v späťvzatej
časti zastavil.
3/Podľa vyjadrenia žalovaných žaloba je neurčitá, nakoľko v nej nie je uvedená pevná suma
požadovaného úroku z omeškania, žalobca po uplynutí splatnosti pôžičky mal možnosť domáhať

sa zaplatenia istiny s príslušenstvom buď na základe zmenky podľa zmenkového práva alebo na
základe zmluvy o pôžičke podľa občianskeho práva. Žalobca tak nepostupoval, ale samostatnými
návrhmi u rôznych súdov si uplatnil duplicitné zaplatenie sumy 13.780.000,-Sk s prísl. dňa 11.9.2006
na Okresnom súde Žilina a dňa 12.9.2006 na Okresnom súde Bratislava II. Okresný súd Žilina dňa17.9.2007 vydal zmenkový platobný rozkaz na zaplatenie 13.780.000,-Sk s prísl., pričom ešte pred jeho
vydaním žalovaný 3/ žalobcovi dňa 13.6.2003 zmenkovú istinu 13.780.000,-Sk uhradil na jeho účet.
Žalovaní vzniesli námietku prekážky začatej veci na Okresnom súde Žilina, kde si žalobca uplatňuje aj

príslušenstvo - 6% ročne z istiny od 13.9.2003 do zaplatenia, tiež vzniesli námietku premlčania.
4/Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/95/2011-82 zo dňa 22.11.2012 tento konanie v časti
o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 457.412,20 eur /13.780.000,- Sk/
od 13.9.2003 do zaplatenia zastavil, z dôvodu prekážky litispendencie v zastavenej časti konania, z
dôvodu prebiehajúceho konania na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Zm/91/2006, pričom návrh

bol skôr podaný na Okresný súd Žilina a vychádzal z tých istých skutkových okolností. Na odvolanie
žalobcu proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Co/137/2012-125 zo dňa
21.3.2013 napadnuté uznesenie zrušil z dôvodu neexistencie prekážky konania z dôvodu litispendencie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal právny názor, že nárok žalobcu, uplatnený v konaní na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19CbZm/2/2008 je nárokom, vyplývajúcim žalobcovi z ust. § 45 ods.
2 a ods. 4 zák. č. 191/1950 Sb. /zákon zmenkový a šekový/, podľa ktorého majiteľ môže postihom

žiadať šesť percentné úroky odo dňa predloženia; majiteľ môže postihom žiadať odmenu vo výške
jednej tretiny percenta šekovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške, v ktorom je kogentne stanovená
aj výška sankcie, ktorej sa môže majiteľ zmeny domáhať zo zmenkovej sumy, pričom v prejednávanej
veci sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania za omeškanie dlžníkov s plnením ich peňažného
dlhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka /podľa žaloby/, resp. podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka podľa obsahu odvolania proti napadnutému uzneseniu.
5/Na pojednávaní dňa 27.6.2013, pred začatím konania vo veci, žalobca vzal žalobu späť v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 457.412,320 eur od 14.6.2007 do
zaplatenia, z dôvodu zaplatenia istiny žalovanými 1/ až 3/ dňa 13.6.2007, čo vyplýva aj zo súdneho
spisu /č.l. 59 - príkaz na úhradu zo dňa 13.6.2007 na sumu 13.780.000,- Sk/. Uznesením zo dňa

10.2.2016 pod č.k. 4C 95/2011-169, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2007, súd prvej inštancie
konanie v späťvzatej časti zastavil. Žalobca zotrval na žalobe v časti úroku z omeškania vo výške 13 %
ročne zo sumy 13.780.000,- Sk /457.412,20 eur/ od 13.9.2003 do 13.6.2007.
6/Pri rozhodovaní o veci súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že písomnou zmluvou o pôžičke
zo dňa 9.9.2002 sa žalobca zaviazal poskytnúť dlžníkovi - žalovanému 1/ pôžičku peňazí vo výške

13.780.000,- Sk bezúročne, prevodom na účet dlžníka a to sumu vo výške 7.800.000,-Sk v lehote do
11.9.2002 a sumu 5.980.000,-Sk v lehote do 19.9.2002. Dlžník - žalovaný 1/ ako fyzická osoba, občan,
sa zaviazal veriteľovi splatiť celú bezúročnú pôžičku v lehote najneskôr do 12.9.2003 na účet veriteľa.
Žalovaní2/a3/akoručitelia,fyzickéosoby,občania,satoutozmluvouzaviazaliveriteľovi,akpohľadávku
neuhradí dlžník do 12.9.2003, ju uhradiť ktorýmkoľvek z nich. Nároky veriteľa, vyplývajúce z tejto zmluvy

boli zabezpečené vlastnou zmenkou dlžníka, avalovanou ručiteľmi. Zmluva neobsahovala účel pôžičky,
ani ustanovenie - dohodu zmluvných strán o právnom režime, ktorým sa majú zmluvné vzťahy riadiť.
7/Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvejinštanciezapreukázanéamedzistranaminesporné,žemedzi
žalobcom a žalovaným 1/ vznikol právny vzťah v zmysle ust. § 657 Obč. zák. a žalobcom a žalovanými
2/ a 3/ právny vzťah v zmysle ust. § 546 Obč. zák. písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 9.9.2002

a žalobca podľa tejto zmluvy svoj záväzok poskytnúť žalovanému 1/ dohodnuté peňažné prostriedky
splnil. Žalovaný tak bol povinný požičanú sumu vrátiť na účet žalobcu v dohodnutej dobe, najneskôr do
12.9.2003 a v prípade, že tak nevykonal žalovaný 1/, boli povinní uspokojiť pohľadávku žalobcu žalovaní
2/ a 3/ ako ručitelia, čo sa nestalo a žalovaní sa tak dostali so splnením dlhu do omeškania počnúc
dňom, nasledujúcim po uplynutí splatnosti dlhu, t.j. dňom 13.9.2003.

8/Ohľadom vznesenej námietky premlčania práva súd konštatoval, že žalobca mohol právo na
zaplatenie pôžičky a úroku z omeškania uplatniť na súde po prvý krát dňa 13.9.2003 a posledným dňom
trojročnej premlčacej lehoty bol deň 13.9.2006. Žalobca doručil súdu žalobu dňa 12.9.2006, teda včas
a jeho nárok teda nie je premlčaný.
9/Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že ku dňu podania žalobného návrhu žalobcom v tejto veci na

Okresný súd Bratislava II dňa 12.9.2006 pôžička nebola splatená, teda žalobca sa dôvodne domáhal
aj zaplatenia zákonných úrokov z omeškania so splnením peňažného dlhu v súlade s ust. § 517 ods.
1,2 Obč. zák. Omeškanie žalovaných tak trvalo od 13.9.2003 do 13.6.2007 /odo dňa nasledujúceho
po dohodnutom dni splatnosti pôžičky do dňa, predchádzajúceho pripísaniu zaplatenej pôžičky podľa
písomnej zmluvy na účet žalobcu/. Vzhľadom na dôvodnosť žaloby v celom jej rozsahu súd žalovaných

solidárne zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania podľa ust. § 517 Obč. zák. zo sumy
13.780.000,-Sk, t.j. 457.412,20 eur, po prepočte sumy v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o
zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vo výške 13%ročne od 13.9.2003 do 13.6.2007, v lehote podľa § 160 ods. 1 O.s.p. s tým, že ak dlh splní jeden dlžník,
povinnosť ostatných zanikne /§ 511 ods. 1 Obč. zák./.
10/K obrane žalovaných súd poukázal na záväzný právny názor odvolacieho súdu čo do právneho

posúdenia odlišnosti žalobcom uplatňovaných nárokov na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania v
tomto konaní podľa Občianskeho zákonníka a osobitného nároku - postihu šesť percentného úroku zo
zmenkovej sumy podľa osobitného predpisu v konaní na Okresnom súde v Žiline. Odvolávanie sa na
inštitút dobrých mravov sa v tomto prípade podľa súdu prvej inštancie nejaví náležitou obranou, berúc do
úvahy výšku požičanej sumy peňazí, bezúročný charakter pôžičky a skutočnosť, že peňažné prostriedky

žalovaní žalobcovi vrátili až po tom, čo sa ich začal domáhať na súde, v júni 2007, takmer 4 roky po
ich splatnosti.
11/Nakoľko predmetom konania vo veci bola súhrnná suma 223.192,10 eur, žalobca bol povinný zaplatiť
súdny poplatok za návrh vo výške 13.391,50 eur, pričom zaplatil súdny poplatok len vo výške 10.722,95
eur, preto ho súd zaviazal na doplatenie súdneho poplatku vo výške tohto rozdielu, v lehote podľa §
160 ods. 1 O.s.p.

12/Vzhľadom na to, že k úhrade pôvodne žalovanej sumy istiny došlo po podaní žaloby na súd v tomto
konaní a následkom tohto aj k čiastočným späťvzatiam žaloby, v časti konania, ktoré bolo zastavené,
súd o náhrade trov rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. a vo veci samej podľa § 142 ods. 1
O.s.p. vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní, v spojení s §§ 149 ods. 1 a 151 ods. 1 O.s.p.
13/Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie všetci žalovaní. Poukázali na skutočnosť, že žalobca

sa domáhal na Okresnom súde Žilina zaplatenia zmenkovej sumy a úrokov vo výške 6 %, totožnej
istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne sa domáhal v tomto konaní, pričom žalobu
v časti istiny vzal skôr späť. Späťvzatie žalobného návrhu spôsobuje účinky, ako keby takýto návrh
nebol vôbec podaný, žaloba bola v danom prípade naviac podaná dňa 12. 9. 2006, čo je posledný
deň trojročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Tým, že žalobný návrh bol späťvzatý, zároveň

uplynula aj premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke.
Ak teda zanikol hlavný záväzok, došlo zároveň k zániku akcesorického úrokového záväzku, ktorý bol
uplatnený samostatne, ale popri hlavnom záväzku - istine. Z uvedeného žalovaní vzniesli námietku
premlčania úrokov z omeškania. Žalovaní sa dostali do omeškania 13. 9. 2003, od 14. 9. 2006 je
istina premlčaná. V zmysle ustanovenia § 110 ods. 3 O.z. úroky z omeškania podliehajú trojročnej

premlčacej dobe, od 14. 9. 2006 je premlčaná nielen istina, ale aj právo na úrok z omeškania. Žalovaní
rovnako zopakovali námietku, uplatnenú už v prvoinštančnom konaní, že uplatnené úroky sú v rozpore
s inštitútom dobrých mravov, keď žalobca v aktuálnom konaní má priznaný úrok z omeškania vo výške
13 % z istiny, v zmenkovom konaní 6% úrok, teda spolu úrok vo výške 19 %. Žalovaní rovnako
zopakovali námietku ohľadne neurčitosti a nevykonateľnosti petitu žalobného návrhu, suma úroku mala

byť vymedzená pevnou sumou, nie percentuálnym vyjadrením. Poukázali na nezákonnosť pojednávania
dňa 7. 4. 2016, ktorý má svedčiť o zaujatosti sudkyne, ktorá po záverečnej reči žalovaných umožnila
právnemu zástupcovi žalobcu vyjadriť sa k tejto reči a tým mu poskytla možnosť odstrániť nedostatky
žalobného návrhu. Súd prvej inštancie na námietku zaujatosti neprihliadol s odôvodnením, že voči
procesnému postupu súdu nemožno namietať, s týmto sa žalovaný nestotožňuje, nakoľko išlo zo strany

súdu o porušenie zásady spravodlivého súdneho konania. Ďalej žalovaní namietali neprečítanie a
neoboznámenie obsahu listinných dôkazov, súd sa obmedzil len na ich označenie. Zo všetkých vyššieho
uvedených dôvodov odvolatelia navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátil tomuto na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prípade, ak by odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil, navrhli vysloviť prípustnosť dovolania v otázke úrokov z omeškania, pretože ide

o rozhodnutie zásadného právneho významu, nakoľko výklad tejto otázky nie je v judikatúre súdov
ustálený.
14/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že napriek späťvzatiu
žalobného návrhu v časti istiny v tomto konaní bola suma vo výške poskytnutej pôžičky naďalej
predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Žilina. Dlžná istina spolu s úrokom z omeškania

bola uplatnená v tomto konaní pred uplynutím premlčacej doby, nakoľko došlo k úhrade dlžnej istiny
ešte pred späťvzatím žalobného návrhu v časti istiny, nie je možné tvrdiť, že došlo k premlčaniu úrokov
z omeškania, ktorý nárok bol uplatnenie riadne v žalobe pred uplynutím premlčacej doby dňa 12. 9.
2006. Ohľadom rozporu priznaného nároku s dobrými mravmi poukázal žalobca na to, že tak v časti
priznania úroku zo zmenkovej sumy ako aj v časti úroku z omeškania ide o zákonné nároky, ktoré nemajú

žiadnu vzájomnú súvislosť, ani sa vzájomne nekonzumujú. Zmenkový úrok nemá žiaden vzťah k úroku z
omeškaniazkauzálnehovzťahuaniejeúrokomzomeškania,ideosamostatnýnárokvyplývajúcipriamo
zozmenky,ktorýpatrímajiteľovizmenkybezohľadunaexistenciualeboneexistenciukauzálnychúrokov
z omeškania alebo iných úrokov. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na to, že práve postup žalovanýchbol postupom v rozpore s dobrými mravmi, keď poskytnutá bezúročná pôžička bola žalobcovi vrátená
po takmer štyroch rokoch po splatnosti, a až potom, čo sa žalobca jej zaplatenia musel domáhať
súdnou cestou. K údajnej neurčitosti, nevykonateľnosti a nezrozumiteľnosti výroku rozsudku žalobca

konštatoval, že presnú sumu dlžného úroku je možné vzhľadom na znenie výroku presným spôsobom
vyčísliť, túto námietku považoval za účelovú s úmyslom oddialiť povinnosť žalovaných - zaplatenie dlžnej
sumy. Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
15/Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
17/Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, kde sa v zmysle § 470 ods. 1 tohto

zákona uplatňuje zásade jeho okamžitej aplikability, podľa ktorej tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných v rozsahu a z dôvodov nimi vymedzených (379, 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
19/Úrokyzomeškaniamajúpovahusankcie(sankčnéúroky)zaomeškaniedlžníkasosplnenímzáväzku

(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Úroky z omeškania sa platia
popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda
ktorúeštenezaplatil.Omeškaniedlžníkasplnenímzáväzkumázozákonazanásledokobsahovúzmenu
práv veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním
teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti

splniť záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil
alebo nie.
20/Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne za každý deň
trvaniaomeškania,alejednorazovovdeň,ktorýmsadlžníkocitolvomeškanísosplnenímtohtozáväzku;
týmtodňomzačínautohtoprávabežaťpremlčaciadobaajejuplynutímsaprávopremlčíakocelok.Akby

úroky z omeškania nepodliehali premlčaniu ako celok, malo by to za následok vznik nepremlčateľných
úrokov z omeškania ku splneniu istiny pohľadávky, ktorá by už premlčaná bola, ktorý následok by bol
absurdný. Právo na úroky z omeškania, i keď ide o príslušenstvo pohľadávky, je relatívne samostatným
právom, ktoré oprávnený môže (ale tiež nemusí) uplatniť súčasne s istinou. V prípade, že žalobca
uplatní na súde len zaplatenie istiny, neuplatní však zaplatenie úrokov z omeškania, premlčacia doba,

vzťahujúca sa k istine sa prerušuje a istina môže byť priznaná, naopak premlčacia doba vzťahujúca
sa k úrokom z omeškania beží, môže následne uplynúť márne a môže tak dôjsť k premlčaniu úrokov
z omeškania.
21/V danom prípade sa žalovaný 1/ ako dlžník dostal do omeškania s vrátením dlhu z pôžičky
(dojednaného na deň 12. septembra 2003) dňom 13. septembra 2003, ktorým dňom i začala u tohto

práva bežať premlčacia doba a jej uplynutím by sa právo premlčalo ako celok. Právo na zaplatenie
úrokov z omeškania však oprávnený uplatnil na súde žalobou podanou dňa 12. septembra 2006,
súčasne s istinou, teda pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ následne žalobca vzal žalobu v časti
týkajúcej sa istiny späť, toto sa netýkalo a nijako neovplyvnilo riadne uplatnený nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania, ktoré právo tak premlčané nie je.

22/Ohľadom namietaného „duplicitného“ uplatnenia úroku z omeškania a zmenkového úroku odvolací
súd poukazuje na záver vyslovený odvolacím Krajským súdom v Bratislave v uznesení zo dňa 21.
marca 2013 č.k. 2Co/137/2013, kde tento konštatoval, že nárok žalobcu uplatnený v konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19CbZm/2/2008 je nárokom vyplývajúcim z ustanovenia § 45
bod 2 zák. č. 191/1950 Sb. (zákon zmenkový a šekový), v ktorom je kogentne stanovená aj výška

sankcie, ktorej sa môže majiteľ zmenky domáhať zo zmenkovej sumy, pričom v prejednávanej veci sa
žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania za omeškanie dlžníkov s plnením ich peňažného dlhu.
Odvolací súd súhlasí s názorom, že ide o zákonné nároky, ktoré nemajú žiadnu vzájomnú súvislosť,
ani sa vzájomne nekonzumujú, zmenkový úrok nemá žiaden vzťah k úroku z omeškania z kauzálneho
vzťahu a nie je úrokom z omeškania, ide o samostatný nárok vyplývajúci priamo zo zmenky, ktorý patrí

majiteľovi zmenky bez ohľadu na existenciu alebo neexistenciu kauzálnych úrokov z omeškania alebo
iných úrokov.
23/Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p., aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca
domáha (aktuálne § 132 ods. 1 CSP, uvedenie žalobného návrhu), neznamená, že by žalobca bolpovinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite
a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia
právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím

iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal.
Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu
na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať,
aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009). V súdenej veci bolo bez pochybností,

čoho presne sa žalobca žalobou domáha, presnú sumu dlžného úroku bolo a je možné vzhľadom na
znenie výroku presným spôsobom vyčísliť.
24/Zo zápisnice súdu o pojednávaní zo dňa 7. apríla 2016 vyplýva, že na pojednávaní došlo k
oboznámeniu obsahu spisového materiálu, konkrétne i zmluvy o pôžičke zo dňa 9. 9. 2002, príkazu
na úhradu, zmenky, návrhu vo veci zaplatenia zmenky zo zapožičaného spisu Okresného súdu Žilina
a rozsudku vo veci Okresného súdu Žilina. K týmto sa obe strany mali možnosť vyjadriť, žiadna zo

strán nenamietala neprečítanie týchto listín doslovne pričom podľa názoru odvolacieho súdu nie je
ani predpoklad, že by niektorá zo strán obsah označených listín nepoznala. Na námietku zaujatosti
vznesenú žalovanými súd prvej inštancie správne neprihliadol, keď táto sa týkala okolností, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3, § 15a ods. 5 O.s.p.).
25/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu iné než napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa
celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. Záverom odvolací súd
pripomína,žezprávanaspravodlivésúdnekonanievyplývasícepovinnosťvšeobecnéhosúduzaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie

(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).
26/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
27/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).