Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115214815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115214815.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnému: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX N. B., o vymoženie sumy 2.355,90 eura s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/586/2015-14
zo dňa 02.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015, vedenej pod sp. zn. EX 871/15. Zamietnutie
žiadosti súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2,4, § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ako aj na ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31.12.2014, § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §
1 ods. 1,2, § 2 písm. a),b), § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy, 3 ods. 1, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený ako exekučný titul predložil rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave zo dňa 30.04.2014 sp. zn. BW-B/1212/0258, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť
oprávnenému istinu 2.355,90 eura s príslušenstvom a trovami právneho zastúpenia. Súdny exekútor

doručil s rozhodcovským rozsudkom aj zmluvu o úvere zo dňa 01.03.2007 a obchodné podmienky pre
úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Súd po preskúmaní zistil, že exekučný titul sa
vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah, a preto aplikoval normy spotrebiteľského práva. Povinnosť
plniť bola povinnému uložená na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným, podľa ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 80.000 Sk so záväzkom
splácania v 60 mesačných splátkach po 2.189 Sk. Keďže povinný svoj dlh riadne nesplácal, oprávnený

pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského súdu, ktorý si svoju právomoc na
rozhodovanie sporu odvodil z rozhodcovskej doložky upravenej v rámci obchodných podmienok pre
úver - čl. 9, bod 9.2. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy, budú riešené dohodou; v prípade nedosiahnutia dohody sa dohodli na konaní pred stálym
rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., IČO: 35 862 882, podľa jeho vnútorných predpisov; miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Zo samotnej zmluvy ako aj obchodných podmienok je zrejmé, že boli vopred pripravené dodávateľom
- veriteľom - pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov - a preto dlžník ich obsah a zmluvné dojednaniaani nemohol ovplyvniť (§ 53, odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka). Súd bral do úvahy aj to, že v
takejto forme je napísaná zmluva ako aj obchodné podmienky maličkými písmenkami s nahusteným
textom, bez odsekov, čo znemožňuje ich riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa; sú vypracované

nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú
informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa
a v Občianskom zákonníku.
2. Súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, a
ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber
rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

doložka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Prieči sa tiež dobrým mravom a výkon
práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom
na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore
s dobrými mravmi. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka ide o neprijateľnú podmienku
aj z dôvodu, že sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory

s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Na základe toho súd dospel k záveru, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
zamietnuť, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, bolo v rozpore s najmä s
ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady č.

93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť,
alternatívne uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Toto odvolanie odôvodnil s odkazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963

Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len
„OSP“) s tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom. Jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V časti II. bodu 10
všeobecných obchodných podmienok bola klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku a to, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak by tak veriteľ
nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Navyše zo znenia rozhodcovskej doložky je

zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol nútený riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a mal
možnosťvyjadriťnesúhlassrozhodcovskoudoložkou.Právoplatnýrozhodcovskýrozsudokjeprekážkou
pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný. Nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a poukázal na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil
viaceré právne otázky.

4. Sudca súdu prvej inštancie podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP odvolaniu nevyhovel a predložil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 02.07.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúcehoprocesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní dňa 07.03.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového
poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od
01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých
opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku , E. mimosporového poriadku a B. súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. W. § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . (2) Ustanovenia Civilného sporového
poriadku o odpustení zmeškania

lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci

nevyplýva inak.
9. Odvolací súd po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. Pritom aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:
10. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa
obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
01.03.2007 medzi povinným a veriteľom, Poštovou bankou, a.s., Prievozská 2/B, 821 09 Bratislava,

v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej len „OP“). Svoju právomoc si odvodil z
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v povinným nepodpísaných OP, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere.
Povinný dlh zo zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený ako postupca pohľadávky obrátil so žalobou
na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského súdu
povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

11. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa
obsahu spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej
doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v OP právneho predchodcu oprávneného, ktorý svoju pohľadávku
postúpil. S ohľadom na to ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov bol exekučný súd v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie si na
základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na
základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky v OP veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Obchodné podmienky pre úver doložené oprávneným (verzia 2/2006, v spise na
č. l. 11-12) obsahujú v článku čl. 9, bod 9.2 dané znenie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka

spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinného. Možným
vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať
žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Rozhodcovská doložka ako taká je neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá je v zmysle § 53
ods. 1,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neplatná.
12. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože
nezodpovedala zákonným podmienkam. Odvolací súd rovnako ustálil, že rozhodcovská doložka

spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z
predložených listín nie je zrejmé, či veriteľ s povinným o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom
rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu
bol povinný adekvátne poučený o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (doložky) a či malreálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie,
preto oprávneným predložený exekučný titul nie je takým exekučným titulom, aby mohol byť podkladom

pre vykonanie exekúcie.
13. Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.
Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému

návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky) takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov
výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ.
Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup oprávnený v návrhu
ani netvrdil a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne

konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko
zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa

28.01.2015. V tomto prípade je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Obchodných podmienok pre
úver neumožnil spotrebiteľovi možnosť prejaviť vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku
ako súčasť obchodných podmienok, kde táto doložka splynula s ostatným textom, a z doložených listín
už vôbec nevyplýva to, že osobitným rokovaním boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd

nepovažoval odvolanie oprávneného za opodstatnené.
14. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal
právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Súd prvej inštancie preto správne pre nedostatok
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).