Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/151/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210867
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1215210867.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: I. J., nar.
XX.X.XXXX, O. XXX/X, C. T., zast. advokátkou JUDr. Adrianou Ručkayovou, Inovecká 8, Nové Mesto
nad Váhom, proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zast.
Bobák, Bollová a spol., s r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o

pripojení, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. novembra 2016,
č.k. 12C/189/2015-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pripojení č. S. zo dňa 04.07.2011 v znení dodatku č.
1 zo dňa 04.07.2011, a rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnej výške. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 144 a § 145 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že žalobca doručil súdu
dňa 23.11.2016 elektronicky späťvzatie žaloby a žiadosť o zastavenie konania, s čím žalovaný súhlasil.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby, ktorou disponuje žalobca, konanie zastavil. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 C.s.p., a po vyhodnotení, že v posudzovanej veci
žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému, keď poukázal tiež na to, že žaloba bola podaná predčasne a nedôvodne.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o trovách konania podal žalobca včas odvolanie a žiadal uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a priznať mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Nesúhlasil so záverom, že procesne zavinil zastavenie konania, keď poukázal na genézu sporu.
Vysvetlil, že dôvodom pre podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o pripojení bola skutočnosť, že
žalovanému bola rozhodcovským rozsudkom priznaná podľa jeho názoru sporná pohľadávka, pričom
predmetný rozhodcovský rozsudok sa stal vykonateľným a teda exekučným titulom, čím mu hrozil
nútený výkon rozhodnutia a jeho jedinou možnosťou obrany bolo určenie neplatnosti zmluvy o pripojení
na podklade ktorej bol vydaný. Zdôraznil, že na požadovanom určení mal naliehavý právny záujem

a svoju žalobu považoval za dôvodnú. Uviedol, že jediným dôvodom jej späťvzatia bola skutočnosť,
že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
predmetného rozhodcovského rozsudku odpadol jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o pripojení. Mal potom za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, aj keď nedobrovoľne,
nakoľko sa domáhal zaplatenia svoje spornej pohľadávky spôsobom, ktorý nebol vzhľadom na jeho
spotrebiteľské postavenie relevantný.3. Žalovaný odvolanie nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdiť. S argumentáciou žalobcu nesúhlasil, keď poukázal na to, že žaloba
nebola dôvodná, pretože ak by došlo k jej prejednaniu, vzniesol by námietku premlčania. Poukázal tiež

na to, že žalobca doručil súdu prvej inštancie svoju žalobu dňa 28.04.2015 a o dva dni neskôr bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, v dôsledku čoho
už žalobcovi nútený výkon rozhodnutia nehrozil. Napriek tomu žalobca nezobral žalobu späť, a urobil tak
po roku a pol iba jeden deň pred pojednávaním. V plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým uznesením,
keď zdôraznil že zastavenie konania procesne zavinil žalobca.

4. Vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii, že žaloba bola
dôvodná, a že zastavenie konania zavinil žalovaný, pričom len zopakoval všetky svoje argumenty,
uvedené v odvolaní. Ani žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu a ani žalobca v ďalšej reakcii na
vyjadrenie žalovaného žiadne nové skutočnosti a argumenty neuviedli a len opakovali všetko doposiaľ
uvedené.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 28.04.2015,
domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pripojení č. S. zo dňa 04.07.2011 v znení dodatku č. 1 zo dňa
04.07.2011 argumentujúc právne ust. § 49a Obč. zák. a vecne tým, že zmluvu so žalovaným uzavrel
v omyle vyvolanom žalovaným. Mal tiež za to, že táto zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré
konkretizoval v žalobe, a vyjadril názor, že vadami trpia v podstate všetky články zmluvy, a preto je ako

celok neplatná. Podaním, doručeným súdu dňa 23.11.2016, zobral žalobu späť, keďže stratila dôvod,
pre ktorý bola podaná. Vysvetlil, že žalovanému bola právoplatným a vykonateľným rozhodcovským
rozsudkom proti nemu priznaná pohľadávka, pričom žalovaný sa ako oprávnený v exekučnom konaní
domáhal voči nemu výkonu predmetného rozhodnutia. Uviedol, že nemal potom inú možnosť ako sa
domáhať neplatnosti zmluvy o pripojení na súde. Poukázal na to, že žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Er
175/2015 zo dňa 30.04.2015 zamietnutá z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou
zmluvy o pripojení, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, čím nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu na riešenie veci. Mal potom za to, že nakoľko exekučné konanie
ohľadom spornej pohľadávky žalovaného už proti nemu nie je vedené, odpadol jeho naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti zmluvy o pripojení, a preto zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť a
priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tvrdil, že v čase podania žaloby existoval
dôvod na určenie neplatnosti zmluvy, keďže mu stále hrozil nútený výkon rozhodnutia, a zastavenie
konania bolo de facto zavinené žalovaným, a to spôsobom, akým si uplatňoval svoju spornú pohľadávku,
na základe čoho bol v rámci exekučného konania neúspešný. Súd prvej inštancie po tom, čo žalovaný so

späťvzatím súhlasil, avšak poukázal na to, že právo žalobcu domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu je premlčané, konanie napadnutým uznesením z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil a rozhodol,
že žalovaný má právo na náhradu trov konania v plnej výške, aplikujúc ust. § 256 ods. 1 C.s.p. po
vyhodnotení, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie nadobudlo v časti zastavenia konania právoplatnosť, a predmetom odvolacieho konania je

výlučne odvolaním žalobcu napadnutý výrok o trovách konania.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil zavinenie zastavenia
konania,ačivdôsledkutohosprávnepriznalžalovanémunároknanáhradutrovkonania.Popreskúmaní
predloženého spisu, napadnutého uznesenia a argumentácie sporových strán dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie o trovách konania je založené na správnom právnom posúdení veci a aplikácii
správneho ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré upravuje povinnosť tej ktorej strany uhradiť náhradu trov
konania protistrane v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Ustanovenie
§ 256 ods. 1 C.s.p. stanovuje, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu

trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu strane, ktorá ich
vznik zavinila. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad z dôvodu
späťvzatia žaloby, pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, a pod.). Prizastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či,
a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Kritérium procesného
zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní

požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal žalobu
späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi
jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). V takomto prípade nesie zodpovednosť na

zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie sa sporovej strany, teda
jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. R 49/1993,
aj bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 196/09), keďže tento právny názor je natoľko ustálený, že je v
podstate už notorietou. K odvolacím námietkam žalobcu potom odvolací súd uvádza, že pre posúdenie,
či zavinil zastavenie konania, nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý zobral žalobu späť, ak nejde o prípad,
že žalovaný sa zachoval v zmysle jeho požiadavky uplatnenej žalobou, a teda sa žalovaného nároku

domohol, čo však nie je prípad posudzovanej veci, pretože žalobca sa určenia neplatnosti zmluvy o
pripojení nedomohol. Podľa ustálenej judikatúry totiž platí, že ak žalobca zobral žalobu späť z iného
dôvodu ako pre správanie sa žalovaného v súvislosti s dôvodne podanou žalobou, zavinil z procesného
hľadiska zastavenie konania.

8. Je nesporné, že konanie v posudzovanej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom,
z čoho súd prvej inštancie pri posudzovaní zavinenia zastavenia konania aj správne vychádzal.
Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako pán v
spore (dominus litis), môže žalobu na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť.
Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom jeho autonómnej vôle, s ktorým procesné

normy spájajú ukončenie súdneho konania, a je teda takou subjektívnou, zavinenou skutočnosťou, ktorá
bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ako už bolo uvedené vyššie, ak žalobca zobral žalobu späť,
z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania (R 49/1993). Vnútorná pohnútka žalobcu, vedúca k späťvzatiu žaloby, ho nezbavuje procesnej
zodpovednosti na zastavení konania. Ak žalobca považoval vyššie uvedené vlastné subjektívne dôvody,

ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby, za rozhodujúce pre záver, že zastavenie konania zavinil žalovaný, nie
je možné s jeho argumentáciou súhlasiť. Skutočnosť, že žalobca stratil záujem na ďalšom pokračovaní
v spore (resp. sám vyhodnotil, že už nemá naliehavý právny záujem na žalobe, a že konanie už nie je
dôvodné), a preto zobral žalobu späť, nemôže v žiadnom prípade viesť k záveru, že žalovaný zavinil
zastavenie konania. Konanie bolo predsa zastavené práve pre späťvzatie žaloby žalobcom, ktorý v ňom

zo subjektívnych dôvodov nechcel pokračovať.

9. Z vyššie uvedených dôvodov, keď odvolacie námietky žalobcu nemohli spochybniť správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol
v odvolacom konaní plne úspešný.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).