Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2C/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713202199
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2713202199.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o.,

IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: Y. Q., W..XX.X.XXXX, F. T. V. XXXX/XX, XXX XX Q., občianka SR, o zaplatenie sumy 420,-
€ s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.3.2013 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorým
sa žalobca domáha zaplatenia sumy 420 € s prísl. a náhrady trov konania. Žalobca uplatnil svoju
pohľadávku na základe zmenky, a to na tlačive ,,A“ podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES)č.861/2007(ďalejlen,,Nariadenie861/2007“),ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachs
nízkouhodnotousporu.Návrhomsižalobcauplatnilprotižalovanejprávonazaplateniezmenkovejsumy
vo výške 420 €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 420 € od 22.2.2010 do zaplatenia, 6

% ročného úroku zo sumy 420 € od 10.5.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta
zmenkovej sumy, teda v sume 1,40 €. V žalobe uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30.10.2009 na zmenkovú sumu 420 €, pričom sa
zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne. Indosovaná zmenka je vista zmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa
30.10.2009, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 22.2.2010. Za miesto

splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Súd prostredníctvom tlačiva B ,,Žiadosť súdu alebo tribunálu o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky“ vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, na základe akého zmluvného vzťahu došlo
k vystaveniu zmenky, či sa jednalo o zabezpečovací prostriedok a nech doloží zmluvu resp. listinu, ktorá

bola podkladom na vystavenie zmenky.

3. Podaním doručeným súdu dňa 29.4.2013 žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné
a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokochvyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky, zmenkové informácie preniesol
presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť.
Žalobca uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca disponuje len indosovanou

zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje. Vzhľadom
nato žalobca nemá dostatočne presne a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ
zmenky a titul jej vzniku.

4.ŽalobcajeobchodnouspoločnosťousosídlomnaúzemíČeskejrepubliky.Žalovanáakofyzickáosoba

má bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmenka žalovanej bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom
na článok 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súdu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa
č. 2 odseku 1 nariadenia č. 861/2007 na tento spor uplatňuje práve toto nariadenie č. 861/2007. V

súlade s čl. 11 preambuly, čl. 4 odsek 1 a čl. 25 odsek 1 písm. a) nariadenia č. 861/2007, Slovenská
republika, ako zmluvná strana nariadenia č. 861/2007 komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie
rozsudkovveurópskomkonanívoveciachsnízkouhodnotousporubudúvSlovenskejrepublikeokresné
súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska
žalovanej.

5. Okresný súd Skalica v danom prípade najskôr skúmal svoju vecnú príslušnosť v danom konaní.
Okresný súd Skalica je názoru, že je príslušným súdom v danej veci aj napriek tomu, že v konaní žalobca
svoj nárok uplatňuje na základe zmenky. Je to predovšetkým vzhľadom k postaveniu žalovanej ako
spotrebiteľa. Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmenky sú príslušné súdy v sídle kraja, teda v tomto

konaníbybolpríslušnýOkresnýsúdTrnava.Zmenka,nazákladektorejžalobcauplatňujevtomtokonaní
svoju pohľadávku, však bola vyplnená na podklade spotrebiteľskej zmluvy a teda v tomto prípade okrem
toho, že ide o nárok zo zmenky, ide súčasne aj o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a pre spotrebiteľa je
výhodnejšie, aby sa jeho vec prejednávala na súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko a taktiež
aby sa súd zaoberal daným prípadom aj v súvislosti s právnou úpravou týkajúcou sa spotrebiteľských

zmlúv. Uvedené bolo konštatované aj v uznesení Krajského súdu v Trnave č. k. 10Ncb/16/2013 zo dňa
11. júna 2013, ktorý rozhodoval o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením veci z Okresného
súdu Galanta na Okresný súd Trnava.

6. Po zaplatení súdneho poplatku za žalobu súd dňa 5.9.2013 v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia

861/2007/ES doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky, kópiu zmenky spolu
s vyplneným „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaná dokumenty prevzala dňa 10.9.2013. Žalovaná v lehote
30 dní od prevzatia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď neodpovedala, k veci
sa ani iným spôsobom písomne nevyjadrila.

7. Uznesením č. k. 2C/174/2013-29 zo dňa 4.2.2014 súd konanie prerušil do skončenia konania o
prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove
č. k. 6Co/156/2013 - 43 zo dňa 16.10.2013 vedeného pod č. C-558/13. Proti tomuto uzneseniu podal
žalobca včas odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/247/2014-56 zo dňa 29.1.2015
bolo odvolanie žalobcu odmietnuté podľa § 218 ods. 1 písm. e) O.s.p. z dôvodu, že napadnuté uznesenie

zaniklo inak, a to nástupom právnej skutočnosti predpokladanej v jeho výroku (skončením konania vo
veci prejudiciálnej otázky). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2015.

8. Následne súd konanie opätovne prerušil uznesením č.k. 2C/174/2013-65 zo dňa 13.4.2015, a to až
do skončenia konania o prejudiciálnej otázke predloženej Súdnemu dvoru Európskej únie uznesením

Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/132/2013 zo dňa 10.6.2014 vedeného pred Súdnym dvorom
EÚ pod č. C-328/17. Aj toto rozhodnutie bolo napadnuté včasne podaným odvolaním navrhovateľa,
ktoré bolo odmietnuté uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/433/2015-92 zo dňa 5.5.2016
opäť z dôvodu, že napadnuté uznesenie zaniklo nástupom právnej skutočnosti predpokladanej v jeho
výroku (skončením konania vo veci prejudiciálnej otázky). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

25.5.2016.

9. Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sakonanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom č. 160/2015
Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“),pričomdo30.6.2016saspravovalozákonomč.99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

10. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci ako je uvedené v podanej žalobe, súd
považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm.
c) Nariadenia č. 861/2007/ES). Keďže Nariadenie č. 861/2007/ES neupravuje postup súdu pri nariadení
pojednávania, s poukazom na článok 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pri nariadení pojednávania súd

postupoval podľa § 177 ods. 1 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. a nevydával osobitné rozhodnutie o
nariadení pojednávania, keďže toto Civilný sporový poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia č.
861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva iba vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá
zo strán, teda niektorý z účastníkov konania, a súd takúto žiadosť odmieta, vtedy dôvody odmietnutia
uvedie písomne. Taktiež Najvyšší súd SR vo svojom zjednocujúcom stanovisku občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia zo dňa 20.10.2015 sa jednoznačne vyjadril, že aj v prípade žaloby podanej

podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, aj
keď to sám považuje za potrebné, teda nielen na návrh účastníka.

11. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie na pojednávanie
bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu riadne a včas. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní emailom doručeným súdu dňa 6.10.2016, a to z dôvodu hospodárnosti konania,
v ktorom tiež uviedol, že hodnotí procesný postup súdu, ktorý vytýčil ústne pojednávanie ako nesprávny,
nakoľkožalobcakonanieiniciovalpodľačl.4nariadeniač.861/2007,apretoočakáva,žesúdvňombude
postupovať podľa zásad definovaných v tomto nariadení. Prioritné sú zásady efektivity a hospodárnosti
konania. Podľa čl. 5 bodu 1 nariadenia je konanie písomné. Súd nariadi pojednávanie, ak to považuje

za potrebné a alebo ak o to požiada niektorá zo strán. V danom prípade nie sú splnené podmienky na
nariadenie ústneho pojednávania. Ak by sa však požiadavka na nariadenie ústneho pojednávania javila
ako nevyhnutná, súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto riadne
zdôvodniť. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že žalobca v tomto štádiu konania nemá námietky
s tým, aby sa vo veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiada o odročenie pojednávania

z dôvodu jeho neprítomnosti. Žalovaná sa zo svojej neúčasti na pojednávaní neospravedlnila. Súd
preto v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán sporu a
splnomocnenca žalobcu a otvoril pojednávanie.

12. Žalobca použil prostriedky procesného útoku v rámci podanej žaloby (návrhu na uplatnenie

pohľadávky). Opísal skutkové tvrdenia, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 30.10.2009 na zmenkovú sumu 420 € so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne od 22.2.2010. Iné informácie nemôže doplniť, nakoľko uplatňuje majetkové
práva zo zmenky a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné údaje
alebo listiny, aby mohol zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku. Žalovaná prostriedky procesnej obrany

neuplatnila, k žalobe sa vôbec nevyjadrila.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra žalobcu, zmenkou, spisom
Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/1699/2010, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav veci:

14. Z predloženej zmenky súd zistil, že bola vystavená v Holíči dňa 30. októbra 2009 s tým, že žalovaná
ako vystaviteľ zmenky svojim podpisom potvrdila, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B zmenkovú sumu 420 € a zmenkový úrok

0,25 % denne od 22.2.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedený aj údaj - číslo zmluvy 203600079. Na druhej strane
zmenky je obsiahnutá doložka: Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a podpis konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Jaroslava Fuchsa.

15. Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava si uplatňuje svoje
nároky aj v exekučných konaniach. Konajúci súd si potom zabezpečil aj spis Okresného súdu Skalica
sp. zn. 2Er/1699/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti žalovanej akopovinnému o vymoženie sumy 420 € s príslušenstvom a vykonal dokazovanie aj dôkazmi predloženými
v tomto spise (§ 295 C.s.p.), keďže ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a dôsledné
posúdenie uplatneného nároku. Podľa zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu SR, Nariadenie

EP a Rady (ES) č. 861/2007 nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať listiny doložené súdom
a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku,
predovšetkým aplikáciu tzv. notoriety, zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z procesného hľadiska môže súd k návrhu pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom.

16. Z doložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 30.10.2009 spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598 ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere č.
203600079. Zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári. Podľa tejto zmluvy veriteľ sa zaväzuje
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 200 EUR a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o
príslušný poplatok vo výške 196 EUR, t.j. celkovo zaplatí čiastku 396 EUR v 12 mesačných splátkach

po 33 EUR počnúc dňom 17.11.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných obchodných
podmienkach poskytnutia úveru. V ďalšej časti dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon povolania.

17. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že „dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a

súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so
Všeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru,ktorésúnazadnejstranetejtozmluvy;nemáknimžiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a
že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“. V spodnej časti zmluvy žalovaná svojim podpisom

potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve.

18. Rubovú stranu zmluvy tvorili Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V článku
17. VPPÚ sa nachádza Dohoda o vyplnení zmenky v tomto znení:
„Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej ako vystaviteľ)

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,

prípade uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“

19. Podľa článku 13. VPPÚ, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe
tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve.
Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

20. Exekučným titulom v konaní sp. zn. 2Er/1699/2010 bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ktorý bol zriadený spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06027/10 zo dňa 21.7.2010, ktorým rozhodcovský súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 420 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 420 eur od 22.2.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo

sumy 420 eur od 10.5.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 159,92 eur. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že v konaní bol žalobcom uplatnený nárok zo zmenky vystavenej
dňa 30.10.2009, ktorou bol zabezpečený záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere č. 203600079.

21. Podľa čl. 5 odsek 2 nariadenia č. 861/2007 po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na

uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené
v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov
spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.22. Podľa čl. 5 odsek 3 nariadenia č. 861/2007 odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu
na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu, alebo akýkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

23. Podľa čl. 5 odsek 4 nariadenia č. 861/2007 do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo
tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podporným dokumentmi.

24. Podľa čl. 7 nariadenia č. 861/2007, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po
doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade
s článkom 13.
Ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3

alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

25. Podľa článku I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 191/1950 Sb.“), majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

26. Podľa článku I. § 75 zák. č. 191/1950 Sb., vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

27. Podľa článku I. § 10 zák. č. 191/1950 Sb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná,

vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli
dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou.

28. Podľa článku I. § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad,

možno previesť indosamentom (rubopisom).

29. Podľa článku I. § 14 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo
zmenky.

30. Podľa § 17 zák. č. 191/1950 Sb., kto je žalovaná zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

31. Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), o), r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi.
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

34. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

36. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

38.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

39. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

40. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.41. Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

42. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

43. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

44. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného od 1.1.2011), v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

45. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

46. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou alebo šekom.

47. Podľa čl. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná

s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

48. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný

ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

49.Podľačl.5Smernice Rady93/13/EHSvprípadezmlúv,vktorýchsúvšetkyaleboniektorépodmienky
ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne.
Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto
pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

50. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

51. Podľa bodu 31 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zmluva o úvere by mala
zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ
oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú.52. Podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES obchodná praktika sa považuje za
agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom

vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá
významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a
tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by
inak neurobil.

53. Súd skúmal povahu strán sporu, keďže zmenka je vystavená fyzickou osobou - žalovanou v
prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom, teda je tu reálny predpoklad, že právo uplatňované v danom konaní zo
zmenky, môže mať právny základ v spotrebiteľskom vzťahu.

54. V zmysle platných právnych predpisov a ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (napr.

rozhodnutie ESD sp.zn. C-419/2011 z 17.3.2013, rozhodnutie ESD sp.zn. C-76/10 a pod.) v súčasnosti
už nie je sporné, že súd v každom štádiu konania a v každom druhu konania je povinný ex offo,
t.j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či
sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia
ochrany spotrebiteľa. Teda aj v danom konaní bol súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná

o spotrebiteľský vzťah, a to bez ohľadu na to, že sa v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky.
Žiadne ustanovenie nariadenia č. 861/2007 nevylučuje skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je žalovaná prípadne nečinný a nedoručí
súdu odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že
súd má aj napriek nečinnosti žalovanej konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu

rozsudku nesmie predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia
č. 861/2007 je zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce
vykonávacie konania, ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu ochranu
spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov Európskej
únie a je ustanovená aj v primárnom práve. Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom konaní

vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a
to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa
musí súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti
oboch strán (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Práve pri

spotrebiteľských sporoch zákon výslovne ustanovuje (§ 295 C.s.p.), že súd môže vykonať aj dôkazy,
ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd taký dôkaz obstará
alebo zabezpečí aj bez návrhu.

55. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie ESD C-419/2011 z 17.03.2013, z ktorého vyplýva,

že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Samotný ESD v
uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

56. Nie je možné akceptovať právnu prax, v dôsledku ktorej dochádza k využitiu, resp. zneužitiu

zmenkových inštitútov v neprospech jednej zmluvnej strany. Samotná formálnosť zmenkového práva
nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by súdy mali pri posudzovaní obdobných prípadov
vychádzať. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť zneužívaniu zmeniek,
je dôležité, aby sa v aplikačnej praxi hľadali také východiská, ktoré by zneužívaniu práv zabránili.
V konečnom dôsledku je neprehliadnuteľný aj historický výklad zákonodarcu, ktorý postupne od

obmedzenia zmeniek v spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) uzákonil ich úplný
zákaz (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.).
57. Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej zmenky, pôvodne vystavenej
žalovanou vo forme blankozmenky, na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zo zmluvy o úvere č. 203600079 (číslo zmluvy sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 30.10.2009.

Na predmetnej zmluve bola žalovaná označená ako občan - fyzická osoba (v zmluve je žalovaná
identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, číslom OP a adresou trvalého pobytu). Kolónky
umožňujúce identifikovať dlžníka ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti vyplnené neboli. Súd považoval za preukázané, že zmluva bola uzatváraná naformulári veriteľa, teda mala predtlačený text, a to vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do
zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje
dlžníka, resp. údaje o obchodnom mene dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob

splatnosti (výška a počet splátok). Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, vrátane predtlačeného článku 17. o Dohode o vyplnení zmenky. V deň podpisu
Zmluvy o úvere bola vystavená zmenka, v ktorej s poukazom na článok 17. VPPÚ nebola vyplnená
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že
zmenka, od ktorej si žalobca uplatňuje nárok v tomto súdnom konaní, má povahu zabezpečovacej

zmenky a že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
prevedené rubopisom na žalobcu.
58. Z úradnej činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., v
prospech ktorého bola zmenka vystavená a ktorý predmetnú zmenku od žalovanej prijal, vykonáva svoju
činnosť prevažne poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov
a podregistri iných veriteľov (ktorý vedie Národná banka Slovenska) ako iná spoločnosť poskytujúca

spotrebiteľské/iné úvery.

59. Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku a jedná sa o absolútny
obchod, v danom prípade však zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka,
keď veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaná definičné spĺňajú charakteristiku dodávateľa a spotrebiteľa.

Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej
obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky
individuálne ovplyvniť. Úver poskytnutý žalovanej túto charakteristiku spĺňa. V danom prípade bola

uzavretáštandardnáformulárováspotrebiteľskázmluva,kdetextzmluvybolvopredpripravenýveriteľom
ažalovanánemalamožnosťžiadnympodstatnýmspôsobomzasahovaťdoobsahuzmluvyapríslušných
všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Veriteľ POHOTOVOSŤ s.r.o. ako
dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnejčinnosti(poskytovanieúverov)ažalovanázmluvupodpísalavpostaveníspotrebiteľa,pretože

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade je síce v zmluve vyznačené, že úver bol žalovanej
poskytnutý na výkon povolania, avšak možno konštatovať, že účel úveru uvedený v zmluve je zo
strany veriteľa (dodávateľa) špekulatívny v snahe vyhnúť sa právnemu režimu spotrebiteľských úverov.
Je vecou veriteľa (dodávateľa), aby preukázal skutočný účel použitia poskytnutého úveru, a preto v

prípade pochybností, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, dôkazné bremeno spočíva práve na
ňom (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.02.2010, sp. zn. 10CoE/5/2010). Súd má za to, že
žalovaná zmluvu o úvere uzatvárala ako spotrebiteľ. Zároveň je zmluva o úvere č. 203600079 zo dňa
30.10.2009 aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právna úprava zákona č. 258/2010
Z.z. v platnom znení.

60. Súd sa napriek abstraktnosti zmenkových vzťahov zaoberal aj kauzou, t.j. dôvodom vzniku zmenky,
pričom súd vychádzal aj z písomných pripomienok Európskej komisie zo dňa 12.2.2014, vo veci návrhu
na prejudiciálne konanie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 29.10.2013 súvisiaci s
konaním CD Consulting s.r.o. proti Marián Vasko, ktorá sa týka výkladu článku 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS a článku 4 smernice rady 87/102/EHS. Podľa vyjadrenia Európskej komisie Smernica

87/102/EHS nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia článku 9
jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba
vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru komisie
jepotrebnépojem,,vhodnejochranyspotrebiteľa“vzmyslečl.9smernicevykladaťsozreteľomnačlánok
14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa je

preto chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry
súdneho dvora a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorýnepripúšťa,abysúdpriuplatňovanízmenkyprihliadalnakauzupôvodnéhoprávnehovzťahut.j.aby
hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky
by bolo neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľoma spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa
ustanovenísmernice93/13/EHSspotrebiteľovimusíbyťposkytnutá,čopotvrdzujeajčlánok14 smernice
87/102/EHS. Ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť

ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o
drastickézníženieprávnejochranyprináležiacejspotrebiteľoviaoporušeniezásadyefektivity.Vtakomto
právnom režime je potom nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol
ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných
podmienok.

61.PodobnýmizámermisariadilajzákonodarcaSlovenskejrepubliky,keďust.§17zák.č.129/2010Z.z.
súčinnosťouod1.1.2011zakázalveriteľomzabezpečiťspotrebiteľskéúveryzmenkou.Tátovnútroštátna
úpravadosahujecielepredpokladanétýmitosmernicami.Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnený
už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov v zák. č. 258/2001 Z.z., keď stanovil, že veriteľ
smelprijaťoddlžníkazmenkunazabezpečeniesvojichnárokov,lenakzmenkovásumavčasevyplnenia

zmenky bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak by však došlo k súdnemu sporu, je
potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o
spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise.
Taktiež v súčasnosti je s účinnosťou od 1.5.2014 platné ustanovenie § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, ktoré takisto zakazuje zabezpečiť nárok zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo
šekom. Týmto ustanovením zákonodarca reaguje na potrebu priamej zákonnej úpravy stanovenej už
spomínanými Smernicami záväznými už pred touto právnou úpravou.

62. Napokon jednoznačné stanovisko v tejto súvislosti zaujal Najvyšší súd SR dňa 20.10.2015 (spoločné

stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93
zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015), z ktorého vyplýva, že ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že súd je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej
absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej

veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Ak by súd
prijal záver, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť

zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané
ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu smerujúceho k
povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne
ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky

konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa
spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.
63. Súd sa s vyššie uvedeným v plnom rozsahu stotožnil a z toho dôvodu súd pristúpil k preskúmaniu
kauzy zmenky, teda na základe akej zmluvy zmenka vznikla, či táto zmluva je platná a obsahuje všetky
zákonnénáležitostivyžadovanéprávnymipredpismi,čineobsahujeneprijateľnépodmienkyačisumana

zmenke, ktorú vyplnil žalobca (resp. jeho právny predchodca) zodpovedá nároku žalobcu z predloženej
úverovej zmluvy.
64. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch

(zmluvná pokuta, blankozmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.) a zároveň sú celá
zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa. Rovnosť a vyváženosť
práv a povinností zmluvných strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva v spojitosti s
VPPÚ obsahuje prakticky len samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie povinností v neprimeraných
výškach (napr. zmluvná pokuta 312 € podľa bodu 6. VPPÚ bez ohľadu na výšku poskytnutého úveru,

zmluvné pokuty podľa bodu 4. VPPÚ a pod.), a naproti tomu práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na
nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá
zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodunemohlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej zmluvy o úvere vzniknúť ani
právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 17. VPPÚ, z čoho vyplýva, že ak zmenka vyplnená
bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné sa na základe

takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Zmenka vystavená na základe neplatnej
spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe
uplatňovať akékoľvek nároky. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 6.5.2008, z ktorého
rozhodnutia vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie

blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v
dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval
zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku. Obdobne tomu bolo
aj v prejednávanom prípade. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že na jej základe právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 200 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o sumu
poplatku vo výške 196 €, pričom podľa bodu 13. VPPÚ tretina poplatku (65,33 €) predstavuje dohodnutý

úrok a zvyšné dve tretiny (130,67 €) zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so
všetkouadministratívoustýmspojenou.Poplatokzaspracovanieauzatvoreniezmluvyvdanomprípade
predstavuje 65,34 % z celkového objemu poskytnutého úveru, súd ho považuje za neprimerane vysoký
s ohľadom na to, že ide o zmluvu, ktorá pozostáva len z jedného listu, v ktorom sa do predtlačených
rámčekov dopĺňajú len údaje týkajúce sa identifikácie dlžníka, výška úveru s poplatkom, výška a počet

splátok. Nie je zrejmé, že by s uzatvorením a spracovaním zmluvy o jednom liste boli spojené tak
vysoké administratívne náklady. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov
aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho
záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok možno považovať za neprijateľnú podmienku,
ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech

dodávateľa (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012). Avšak
aj keby súd nekonštatoval neplatnosť zmluvy ako celku, návrhu by nebolo možné vyhovieť aj z ďalších
dôvodov uvedených nižšie.

65. Vzniku zmenkového záväzku predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy, resp. dohody o

vyplnení zmenky. Ide o uzatvorenie zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom o zabezpečení konkrétneho
záväzku zmenkou. Zmenková zmluva je bezprostredným dôvodom vzniku zmenky a zmenkového
záväzku. Táto zmluva je spojovacím článkom, ktorý spája všeobecný záväzok, ktorý zmenka
zabezpečuje so zmenkou. Ide o nepomenovanú zmluvu, a preto podmienky jej platnosti, obsahové
náležitostiaprípustnosťtrebaposudzovaťpodľapredpisovupravujúcichzáväzok,ktorýmábyťzmenkou

zabezpečený. Neplatnosť zmenkovej zmluvy nie je dôvodom neplatnosti zmenky, avšak dôsledkom
neplatnosti zmenkovej zmluvy je stav, ako keby žiadna zmenková zmluva neexistovala. Pri neexistencii
zmenkovej zmluvy nie je podklad na to, aby sa konkrétna zmenka považovala za zabezpečovaciu
zmenku vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke, tzn. chýba tu vzťah medzi konkrétnou pohľadávkou a
zmenkou, ktorá by ju mala zabezpečovať (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006).

66. V uvedenom prípade pôvodný záväzkový vzťah je upravený zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý v
čase vzniku zmenky výslovne nezakazuje zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Súd však
dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom a nebola so žalovanou
individuálne dojednaná, keďže je súčasťou vopred veriteľom pripravených všeobecných podmienok, do

obsahuktorýchspotrebiteľpredpodpisomzmluvynemámožnosťzasiahnuť.Dohodajezakomponovaná
v obchodných podmienkach, pričom tieto v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru.
Obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými
písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a u ktorých

predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ koná,
nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Bežný
spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a právnych dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný
posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody
o vyplnení bianco zmenky, a to posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho

úkor. Neinformovaný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre
neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Súd zastáva
názor, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka (§ 53 ods. 1 OZ), a z toho
dôvodu je absolútne neplatná podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s ostatnýmizmluvnými podmienkami, dohodnutými v zmluve o úvere, týkajúcimi sa sankcií dohodnutých pre prípad
omeškania dlžníka s plnením záväzkov z tejto zmluvy, je zrejmé, že dohoda o vyplňovacom práve k
blankozmenke spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka - spotrebiteľa

pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožňuje vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom.
Dohoda o vyplnení zmenky stavia spotrebiteľa (žalovanú) do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje
cieľobísťprávnepredpisytýkajúcesaochranyspotrebiteľa.PredmetnádohodajesúčasťouVPPÚ,ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, pričom poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že
hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči

dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku
dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže zmenka je abstraktný právny úkon,
čo súd považoval jednoznačne za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie
predpisov chrániacich spotrebiteľa. Veriteľ si na zmenke mohol vyplniť ľubovoľnú sumu, teda aj takú,
ktorá by predstavovala neprijateľné poplatky alebo zmluvné pokuty. Zároveň sa jedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku podľa § 53 odsek 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, pretože umožňuje

požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
a oprávňuje výlučne dodávateľa doplňujúceho zmenkovú sumu rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v
súlade so zmluvou.

67. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane poplatkov a pokút zmenkou je neplatná i

z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti čo do výšky zmenkovej sumy majúcej sa doplniť remitentom
(cit.: „...zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkov,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky...“), ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia nárokov zo
spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom len za splnenia stanovených podmienok, a to tak, že

zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky

alebo postúpenia práv zo zmenky. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno
považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku, alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký
právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania. V zmysle predmetného zákonného ustanovenia
teda veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. mohol vyplniť zmenku nanajvýš na sumu 260 €, t.j. 200 € istina úveru
+ príslušenstvo max. vo výške 60 € = 30 % z istiny úveru, aj to len za predpokladu, že žalovaná by z

poskytnutého úveru neuhradila žiadnu sumu. To, že vyplnil zmenku na sumu 420 € znamená porušenie §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom
na abstraktnú povahu tohto cenného papiera, bolo zhoršené postavenie žalovanej. Právny predchodca
žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a
následne ju previedol na žalobcu.

68. Okrem toho vyplnená zmenková suma nerešpektovala ďalšie zákonné obmedzenie súvisiace
s neuvedením obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch. Okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať náležitosti taxatívne vymedzené v § 4 ods. 2 cit. zákona. Zákon o spotrebiteľských

úveroch v § 4 ods. 3 zakotvuje, že v prípade neuvedenia tam vymedzených náležitostí v zmluve o
spotrebiteľskomúvere,úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Medzipovinnénáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere patria aj: konečná splatnosť spotrebiteľského úveru; ročná úroková sadzba;
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ročná percentuálna miera nákladov;
priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ a k/ zák. č. 258/2001 Z.z.). Uvedené
náležitosti však v zmluve o úvere č. 203600079 chýbajú. Tieto údaje neobsahujú ani Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. si nesplnil svoju povinnosť určite, prehľadne
a zrozumiteľne informovať spotrebiteľa o všetkých náležitostiach, ktorá zmluva o spotrebiteľskom úvere
zo zákona musí obsahovať. Vzhľadom na uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy, poskytnutý úver sa

podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.

69. V danom prípade veriteľ vyplnil do blankozmenky vystavenej žalovanou zmenkovú sumu 420 €.
Z toho potom vyplýva, že pri úvere poskytnutom vo výške 200 € veriteľ jednoznačne nerešpektovalzákonnú úpravu (bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru) a takto vyplnenou zmenkou sa
domáha od dlžníka aj plnení, na ktoré nemá zákonný nárok. Zmenka dokonca umožňuje vymáhať
aj zmenkový úrok 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Je nepochybné, že takýto zmenkový úrok je v

rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje ich neplatnosť (§ 39 v nadväznosti na ust.§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že bol úrok vo výške 0,25 % denne na tlačive zmenky
predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu.

70. Absolútna neplatnosť dohody o vyplňovacom práve sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti

zmenky, avšak znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou,
ktorá ju mala zabezpečovať, čoho dôsledkom je nedostatok dôvodu na použitie zmenky ako zmenky
zabezpečovacej. V uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu.
Ak aj teda zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe tejto zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv a ak toto právo nevzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo ani indosovaním prejsť na žalobcu.

71. Súd má za to, že žalobcovi nemožno poskytnúť ochranu a priznať mu žalovaný nárok aj z toho
dôvodu, že jeho konanie, ako aj konanie jeho právneho predchodcu, možno charakterizovať ako
výkon práv po použití nekalej obchodnej praktiky, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku. Spôsob, akým sa pôvodný veriteľ a následne žalobca domáha svojich práv na

základe zmenky vystavenej a vyplnenej v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa
považuje súd za obchádzanie zákona, čo znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
O nedovolenosť, a teda aj o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči
dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe

nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie "in fraudem legis" predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci (rozsudok NS SR vo
veci 4Obo 161/2007). Zákaz zneužitia práva je však silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie

v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím,
súdy nesmú poskytnúť ochranu. Zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy zmenkou
v čase uzavretia zmluvy možné bolo, ale akceptovať zmenku by bolo možné jedine v prípade, ak pri
vzniku zmluvy a zmenky by boli rešpektované všetky práva spotrebiteľa. V danom prípade však došlo k
ich porušeniu. Vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti

úverovej zmluvy a aplikácii predpisov chrániacich spotrebiteľa. Ak veriteľ použije na zabezpečenie
úveru blankozmenku, môže do nej na základe veľmi neurčito formulovanej a individuálne nevyjednanej
dohody o vyplnení zmenky doplniť sumu navýšenú aj o úroky, poplatky, neprijateľné zmluvné pokuty a
ďalšie plnenia, ktoré si veriteľ vymienil pri porušení zmluvy dlžníkom a toto plnenie následne vymáhať
prostredníctvomzmenkyspoukazomnajejabstraktnýcharakter.Takýtopostupžalobcunemôžepožívať

súdnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ), najmä keď je uplatnený vo vzťahu k spotrebiteľovi.

72. Nároky zo zmeniek si pôvodný veriteľ najprv uplatňoval na rozhodcovských súdoch, ktoré mu tieto
nároky priznávali a neprihliadali na ochranu spotrebiteľa. Exekučné súdy však nepovolili exekúciu pre
neprijateľné zmluvné podmienky (v danom prípade súd považoval exekučný titul za nulitný právny

akt, keďže bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc rozhodovať o nárokoch zo zmluvy o úvere,
pretože svoju právomoc odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá bola súdom vyhodnotená
ako neprijateľná zmluvná podmienka). Veriteľ teda po zistení, že práva zo zmenky nemôže s úspechom
uplatniť podľa právneho poriadku SR, indosoval túto zmenku na žalobcu - obchodnú spoločnosť so
sídlom v Českej republike, ktorý si uplatňuje v podstate obdobné plnenia zdôrazňujúc abstraktnosť

zmenky, v snahe postupovať podľa nariadenia 861/2007. Súd je teda toho názoru, že veriteľ postupoval
na škodu dlžníka v snahe docieliť následky spojené s indosovaním zmenky, uvedené v § 17 zák. č.
191/1950 Zb., a to vylúčiť voči majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k
vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, resp. neprípustne preniesť na spotrebiteľa bremeno tvrdenia
a dokázania konania nadobúdateľa zmenky na škodu dlžníka. Exekučný súd zastavením exekučného

konania zamedzil vymôcť od dlžníka plnenie, základom ktorého bola tá istá zmenka, resp. rozhodcovský
rozsudok, ktorý zaviazal dlžníka na plnenie z tej istej zmenky. Súdu je známe z jeho činnosti, že
pôvodný veriteľ v početných (niekoľko tisíc) prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok (neprijateľný zmenkový úrok 91,25 % p.a., neprimerane vysoképokuty za porušenie zmluvných povinnosti, netransparentný administratívny poplatok predstavujúci až
dve tretiny celkového poplatku za úver, nerešpektovanie bezúročnosti úveru pre neuvedenie RPMN
a iných obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.). Žalobca v konaniach

začatých podľa Nariadenia 861/2007 argumentuje, že nemá vedomosť o potenciálne existujúcich
vzťahoch žalovanej a predchádzajúceho majiteľa zmenky a žiada posudzovať jeho nárok výhradne
podľa zmenkového práva. K uvedenému súd uvádza, že základom (dôvodom) každého indosamentu je
však určitá dohoda medzi indosantom a indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára
(Kovařík, Z.: Zákon směnečný a šekový. Komentář. CH BECK 2014, s. 84). Preto § 17 ZZŠ odkazuje

na okolnosti nadobúdania zmenky na strane indosatára. Indosatárovi možno robiť námietky, ak pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky
nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť žalobcu ako indosatára je podľa názoru súdu vylúčená.
Každá zmenka obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní takého masového množstva
zmeniek, v ktorých sú vyznačené rôzne čísla zmlúv a ku ktorým indosant musel poskytnúť určité údaje o
platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa

na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Žalobca zrejme očakával, že jeho nároky budú bez
ďalšieho uznané, avšak vzhľadom na okolnosti indosácie zmeniek, priamy odkaz na úverové zmluvy na
zmenkách,predmetobchodnejčinnostiremitentaaprepojeniecezrovnakéhoprávnehozástupcu,mohol
vedieť, že tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného poriadku a
že sa jedná o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní

zmenky konal na škodu dlžníka. Žalovaná námietky podľa § 17 zák. č. 191/1950 Sb. síce nevzniesla,
ale v spotrebiteľských sporoch súd k nim prihliada ex offo. Najvyšší súd SR opakovane skonštatoval,
že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje
dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Okrem toho podľa §5b zákona č. 250/2007
Z.z., súd prihliada aj bez návrhu na zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo

priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. V danom prípade je dobromyseľnosť žalobcu vylúčená aj preto, že minimálne
zo zmenky zistil výšku zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá je nielen v rozpore so spotrebiteľským
právom,aleajsozásadamipoctivéhoobchodnéhostyku,napriektomusitentoúrokvžalobeuplatnilapri
nadobúdaní zmenky tak konal vedome na škodu dlžníka, pričom pri nadobudnutí zmenky musel vedieť,

žeideozmenkunarad,ktorávzásadezbavujedlžníkamožnostiuplatniťvočinovémumajiteľovizmenky
námietky. Okrem toho je všeobecne známym faktom, že indosanta (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) zastupuje tá
istá advokátska kancelária ako zastupuje žalobcu v tomto konaní, a to v hromadných žalobách podaných
proti Slovenskej republike o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom všeobecných súdov SR v exekučných konaniach, a to aj v takých, v ktorých boli

vymáhané nároky vyplývajúce z tých istých zmeniek, ktoré sa stali podkladom pre uplatnenie práv v
konaniach vedených podľa nariadenia č. 861/2007 po ich indosácii na žalobcu. Súd v tejto súvislosti
poukazuje tiež na nemecký rozsudok Z 1965, podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný subjekt
a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa (čo je aj tento
prípad), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si mal

preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne
z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto prípade POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o ktorých je
všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek pre spotrebiteľov.
Súd má za to, že je zrejmý účelový postup oboch, pôvodného veriteľa aj žalobcu.

73. Súd nemôže poskytnúť ochranu vtedy, ak sa žalobca domáha na súde plnenia po použití
nekalej obchodnej praktiky. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane
zmenkového nástupcu, ktorým vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pôvodný veriteľ si v rámci predtlačených blankozmeniek nárokoval zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne, v úverových zmluvách si v rámci VPPÚ zakotvil neprijateľné zmluvné pokuty

a neprimerane vysoké poplatky za úver a na dosiahnutie týchto plnení si „dojednal“ rozhodcovský
proces a dohody o vyplnení zmenky, ktoré v konečnom dôsledku vypĺňa veriteľ a keďže zmenka má
v zásade abstraktný charakter, veriteľ sa týmto vyhne riadnej justičnej kontrole a môže si tak voči
spotrebiteľovi uplatňovať aj plnenia, na ktoré zo zákona nemá nárok (pre bezúročnosť úveru alebo
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok) a ktoré by mu súd inak nepriznal. Takéto konanie možno

považovať za nečestné, majúce za cieľ získanie neoprávneného obohatenia na úkor iného, odporujúce
základným hodnotovým pravidlám spoločnosti, a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ).
Na žalobcu dopadajú všetky dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať s odmietnutím
súdnej ochrany.74. Žalobca zásadne odmietol posúdenie právnej veci podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého
zabezpečenie zmenkou vzniklo, odmietol súvislosť s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto okolností súd

priznal plnenie zo zmluvy, konal by o nenavrhnutom predmete konania neprípustne nad návrh. Súd na
základe všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol.

75. O nároku na náhradu trov konania (výrok III.) súd rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
tak, že úspešnej žalovanej priznal právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca nebol v

spore ani čiastočne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).