Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414209712
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414209712.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej, a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená advokátskou kanceláriou: Advocate, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr.
Martin Máčaj, proti povinnému: D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. H. XXX/XX, S., o vymoženie

sumy XXX,XX eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky z 22. októbra 2014 č.k. 13Er/575/2014-11, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, § 35, § 45 ods. 1 písm. c), 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoRK“), § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 39, § 52, § 53 ods.
1, 5 Občianskeho zákonníka, článkom 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého

zistil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú posúdil ako
spotrebiteľskú. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, článok 15 ktorých
obsahuje rozhodcovskú doložku, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných poriadkov Stáleho rozhodcovského súdu a
to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred
príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,

obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský
proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné
strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe
rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s
ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože

v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ďalej poukázal nato, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňujevoľbuspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom,akdodávateľkaeštepred
spotrebiteľom podala žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
lenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšeobecnýmpodmienkamposkytnutiaúveru,atedaaj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolala dodávateľka ako prvá. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľka musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Vzhľadom na uvedené nebolo

možné akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na
to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je, preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Žiadala, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že v
prejednávanej veci súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na
ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a 45 ods. 1 a 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne
zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v

prejednávanejvecirozhodcovskýrozsudok)apreskúmavanímmateriálnejstránkyzisťujeexekučnýsúd,
či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými
mravmi). Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia §
45 ZoRK došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na
to, že oprávnená s povinným uzatvorila rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné,
konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Zdôraznila, že povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa, v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci
súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Nové zámky. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci, z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 18. 02. 2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu v

Bratislave, Záhradnícka 60, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. zo dňa 11. 07. 2012 sp.zn. SR 02725/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2012 a
vykonateľnosť dňa 02. 08. 2012, podkladom ktorého bola zmluva o úvere č. 405700287 zo dňa 16.
02. 2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súdny exekútor

žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou dňa 06. 05. 2014 na Okresný súd
Nové Zámky požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Po podaní odvolania oprávnenou bolo dňa 04. 02. 2016
prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie v
súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

10. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

11. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

12. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

13. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

15. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu,tátolehotaneplatí,akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad)Exekučnéhoporiadku.
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z

uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi
predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

17. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď

preskúmal rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to

v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania
je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Okrem toho rozhodcovská doložka je obsiahnutá medzi ostatnými
podmienkami, drobným ťažko čitateľným písmom. Naviac odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská

doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platná ani z dôvodu, že
nebola zachovaná jej písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradný charakter rozhodcovskej doložky
podmienený možnosťou podania návrhu na všeobecný súd, táto možnosť voľby pre spotrebiteľa je len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť

aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Možno povedať,
žedojednanározhodcovskádoložkaspôsobujehrubújednostrannúvýhodnosťpredodávateľku,pretože
výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda
dodávateľke. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie
platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu

bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok
ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným
titulom,nazákladektoréhobyoprávnenejvočipovinnémuvznikolnárok,ktoréhovymoženiabysamohla
v rámci exekúcie domáhať.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20. Podaním súdneho exekútora doručeným súdu prvej inštancie dňa 04. 02. 2016, ktorým žiadal, aby
súd v zmysle § 243f ods. 6 preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. m) Exekučného poriadku, alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie, sa odvolací súd nezaoberal.
Tento návrh neobsahuje žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere odvolacieho
súdu v tom smere, že ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom. Sama oprávnená záverom
uvedeného podania konštatuje, že všetky osvedčujúce skutočnosti pomenované v ustanovení § 39 ods.
4 Exekučného poriadku sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že rozhodcovský
súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a individuálne
dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa tvrdení oprávnenej
založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už na vyššieuvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, a
to ani z formálnej ani z materiálnej stránky. Vzhľadom k tomu, že sa oprávnená odvolala na skutočnosti
uvedené v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, potom odvolací súd musí konštatovať, že na všetky

tieto skutočnosti súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd už prihliadol, čo v závere viedlo exekučný súd k
rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a odvolací súd k potvrdeniu
vecnej správnosti takéhoto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).