Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216861
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208216861.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: D. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX I. Š. Č.. XXX, Š.
K. N., zastúpená: JUDr. Miloš Hnát, advokát, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ PROFI
CREDIT Slovakia, s. r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Andrea
Cviková,advokátka,Kubániho16,81104Bratislavaa2/Z..A.V.,J..XX.XX.XXXX,V..Č..XXXXXX/XXX,
Y. XX, XXX XX G., o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK - 763/07/GR zo dňa 15.04.2008 a

o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/55/2008-266 zo dňa
30.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/55/2008-266 zo dňa
30.11.2012 z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Z.. A.

V., sp. zn. RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008 s tým, že vo veci bude pokračovať v rozsahu uvedenom
v žalobe zo dňa 06.03.2008 na Okresnom súde Bratislava II po právoplatnosti rozsudku. Súd konanie
voči žalovanému 2/ zastavil a súčasne rozhodol, že mu nepriznáva náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Bratislava II dňa 21.05.2008 (správne voči žalovanému 1/ Proficredit Slovakia, s. r. o, Bratislava a

žalovanému 2/ Z.. A. V., G., domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vo svojom výroku zrušil
rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý vydal Z.. A.Á. V., rozhodca so sídlom Y. XX, K..Q..G. XX, G., dňa
15.04.2008, sp.zn. RK-763/07/GR na tom základe, že dňa 29.09.2004 uzavrel bývalý manžel žalobkyne
P. H. so žalovaným 1/ zmluvu o revolvingovej pôžičke vo výške 200.004,- Sk, ktorú sa zaviazal splácať
v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/
vystavil dňa 29.09.2004 vlastnú blankozmenku, pričom zmenku podpísal ako zmenečný ručiteľ v mene

žalobkyne na základe odcudzených dokladov. Keďže bývalý manžel žalobkyne si povinnosti neplnil,
žalovaný 1/ podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý dňa 22.09.2004 vydal rozhodcovský rozsudok
RK-398/05-MM. Voči tomuto rozsudku žalobkyňa podala odvolanie a na bývalého manžela aj trestné
oznámenie, čo malo za následok prerušenie rozhodcovského konania. Dňa 15.04.2008 vydal rozhodca
Z.. A. V. rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-763/07/GR, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto konaní
domáha.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa bola účastníčkou
konania, ktoré prebiehalo pred rozhodcovským súdom, v konaní pred ktorým bol vydaný aj rozsudok
sp. zn. RK-763/07/GR dňa 15.04.2008. Spolu s bývalým manželom boli v tomto konaní ako účastníci
na strane žalovaného 1/ a 2/, pričom žalobcom bola spoločnosť - žalovaný 1/, ktorá uzatvorila zmluvu
o revolvingovom úvere s bývalým manželom žalobkyne, vrátane ďalších dojednaní, taktiež dohody o

tom, že spory budú riešené pred rozhodcovským súdom a pred rozhodcami tak, ako je uvedené v čl. 16
zmluvných podmienok. Skutočnosť, že žalobkyňa zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísala, a tedaani rozhodcovskú zmluvu, či doložku mal rozhodcovský súd v konaní preukázané samotnou výpoveďou
jej bývalého manžela v trestnom konaní. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec v závere svojho posudku,
kde uviedol, že žalobkyňa sporné listiny nepodpísala, nie sú to jej pravé podpisy. Na základe uvedeného

mal súd prvého stupňa za to, že žalobkyňa sa oprávnene domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku,
keďže jedným z dôvodov, pre ktoré tak zákon pripúšťa je, že jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Konajúci súd konštatoval, že v tomto konaní ním bola
žalobkyňa, ktorá rozhodcovskú zmluvu a ani zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísala, a preto
úspešne poprela jej platnosť. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj s

námietkou žalovaného 1/, že žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, keďže žalobu podala na nepríslušnom súde na Okresnom súde Bratislava III dňa 21.05.2008,
pričom rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 15.04.2008 jej bol doručený dňa 22.04.2008 a vec bola
dňa 19.08.2008 postúpená na Okresný súd Bratislava II ako súdu miestne príslušnému na konanie.
Konajúci súd bol toho názoru, že žalobkyňa podala žalobu v 30 - dňovej lehote tak, ako to ukladá zákon
v § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní na súde a podľa všeobecných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku a s poukazom aj na ustanovenie § 51 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní bol
nárok uplatnený hoc aj podaním na nepríslušnom súde včas v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko mal
konajúci súd za to, že sú tu dané zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozsudok sp.
zn. RK 763/07/GR zo dňa 15.04.2008 v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní zrušil s
tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude pokračovať v konaní, v ktorom rozhodne o merite veci

aj o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2
písm.a)vspojenís§221ods.1písm.d),f),h),podľaust.§205ods.2písm.d)af)Občianskehosúdneho
poriadku. Namietol, že konajúci súd rozhodol ultra petitum, prekročil návrh na začatie konania, keď

zrušil rozhodcovský rozsudok ako taký, t.j. nielen voči žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v procesnom
postavení žalovaného 2/), ale aj voči P. H. (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného
1/). Uviedol, že žalobkyňa nebola oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako
takého v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nevymedzila predmet konania
tak, že by sa rozhodcovský rozsudok mal zrušiť len voči nej a ani súd výrok neformuloval takýmto

spôsobom v záujme toho, aby bolo nesporné, v akom rozsahu rozhodcovský rozsudok zrušuje. Žalovaný
1/ bol toho názoru, že z formulácie výroku - ,,s tým, že vo veci bude pokračovať v rozsahu uvedenom v
žalobe zo dňa 06.03.2008“ nevyplýva, že ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku len voči žalobkyni,
ale v celom rozsahu. Poukázal na to, že toto konanie nezačalo na základe žaloby zo dňa 06.03.2008,
keďže žaloba je datovaná v máji 2008. Uviedol, že aj v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že

poprávoplatnostitohtorozsudkubudepokračovaťOkresnýsúdBratislavaIIvkonaní,vktoromrozhodne
o merite veci aj o trovách konania, teda napadnutý výrok nie je ani v odôvodnení bližšie upresnený.
Žalovaný 1/ preto namietol prekročenie návrhu na začatie konania, ako aj nejednoznačnosť a neurčitosť
napadnutého výroku.
Ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou o nedodržaní

lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že „žalobkyňa podala žalobu v 30 - dňovej lehote tak, ako to ukladá zákon § 41 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní ... .“ Žalovaný 1/ pritom namietal, že žalobkyňa nepodala žalobu v zákonnej
lehote na príslušnom súde, hoci to zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 1 a ods. 2 výslovne
vyžaduje.

Citujúc ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. žalovaný 1/ uviedol, že na rozdiel od všeobecnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku ohľadne podania návrhu a účinkov s tým spojených, v prípade žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu účinky spojené s jej podaním (t.j. aj zachovanie lehoty pre
jej podanie) nastať, ak je v určenej lehote žaloba adresovaná na príslušný súd (ak sa podáva poštou)
alebo osobne podaná na tomto súde. Zachovanie lehoty pre podanie žaloby mal súd preto posúdiť tak,

či v zákonnej lehote bola žaloba podaná na poštu a adresovaná príslušnému súdu. Z obsahu spisu
vyplýva, že nebola.
Opätovne ako v konaní pred súdom prvého stupňa poukázal na identickú situáciu, ku ktorej došlo napr.
v konaní na Krajskom súde v Žiline, ktorý v rozsudku zo dňa 15.10.2008, č.k. 6Co/204/2008 uviedol,
že „Bolo jeho povinnosťou (pozn. žalobcu) podať žalobný návrh na vecne a miestne príslušnom súde v

zákonnej lehote. Tým, že tak neurobil, sám sa vystavil nebezpečenstvu možnosti, že nebude zachovaná
zákonná lehota pri postúpení tohto návrhu príslušnému súdu“.
Žalovaný 1/ bol toho názoru, že prvostupňový súd mal preto náležité zdôvodniť, prečo pri
posudzovaní rovnakej situácie dospel k odlišnému výsledku a prečo sa neriadil relevantnými zákonnýmiustanoveniami. Aj keď súdy nie sú formálne viazané rozhodnutiami iných súdov (výnimkou sú zákonom
ustanovené prípady, ako napr. § 226, § 243d Občianskeho súdneho poriadku), mali by zohľadňovať iné,
im známe rozhodnutia riešiace rovnakú právnu otázku tak, aby sa zamedzilo protichodným posúdeniam

rovnakej situácie, nakoľko posúdenie odporujúce skoršiemu posudzovaniu rovnakej otázky a bez
náležitého zdôvodnenia sa považuje v judikatúre Ústavného súdu SR za porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR.
Nazákladeuvedenéhonavrhol,abyodvolacísudzmenilvýrokrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIzo
dňa 30.11.2012, č.k. 26 Cb/55/2008-266 tak, že žalobu zamietne a súčasne vec vráti súdu prvého stupňa

na rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného 1/ podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel

k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
podania žaloby (ďalej len ZRK), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na

príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 51 ods. 1, 3 ZRK, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú
ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.
Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia

všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodu, že zmluvu o revolvingovej pôžičke, zmenku, ani rozhodcovskú zmluvu nepodpísala. Odvolací
súd sa zaoberal najprv námietkou žalovaného 1/, či bola žaloba podaná včas. Žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku mohla žalobkyňa v zmysle citovaných ustanovení zákona podať v lehote 30
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v súvislosti
s námietkou žalovaného 1/, že žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby, uviedol, že žalobkyňa
podala žalobu včas v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote tak, ako to ukladá ust. § 41 ods. 1 ZRK
na súde, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s poukazom na ust.

§ 51 ods. 1 ZRK hoc aj podaním na nepríslušnom súde. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil
a na doplnenie uvádza, že uvedená lehota je procesnoprávna (§ 55 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku). Občiansky súdny poriadok je subsidiárnou právnou normou k ZRK (§ 51 ZRK) a keď niektoré
skutočnosti nie sú upravené v ZRK, riadia sa primerane ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,
ktorý upravuje plynutie lehôt v § 55 a nasl..

Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho

dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a
ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. k dodržaniu procesnoprávnej lehoty dôjde aj vtedy, ak sa posledný deň lehoty

urobí úkon (podá žaloba) na súde alebo odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta).

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, Zákon o rozhodcovskom konaní je procesným
predpisom, keďže upravuje rozhodcovské konanie a aj na rozhodcovské konanie sa v zmysle § 51ods. 3 citovaného zákona primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,
teda Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z procesného charakteru Zákona o rozhodcovskom
konaní, ako aj zo zákonného odkazu na Občiansky súdny poriadok v zmysle § 51 ods. 3, lehota na

podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 ZRK je lehotou procesnou
a zároveň prekluzívnou (prepadnou). Na procesné lehoty aj ich počítanie sa vzťahujú ust. § 55 a nasl.
O.s.p., pričom v zmysle § 57 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti
určujúcej jej začiatok, v danom prípade deň doručenia rozhodcovského rozsudku - 22.04.2008. Lehota
30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku teda začala plynúť dňom 23.04.2008 a uplynula dňa

23.05.2008. Keďže v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí
úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť, v prejednávanej veci
bola žaloba podaná včas. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku adresovanú
Okresnému súdu Bratislava III na poštovú prepravu dňa 19.05.2008 na pošte v Prešove a tento dátum
je rozhodný z hľadiska posúdenia zachovania lehoty v zmysle § 41 ods. 1 ZRK. Bez právneho významu
je skutočnosť, kedy žaloba Okresnému súdu Bratislava III došla a následne bola postúpená Okresnému

súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola podaná včas na poštovú prepravu a ide o včasné uplatnenie práva
žalobkyňou v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 ZRK.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného 1/, že konajúci súd rozhodol ultra petitum,

prekročil návrh, keď zrušil rozhodcovský rozsudok ako taký a nielen voči žalobkyni. Žalovaný 1/ namietol
aj nejednoznačnosť a neurčitosť napadnutého výroku, ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, s tým, že vo veci bude pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe zo dňa 06.03.2008. Vytkol
konajúcemusúduajnesprávneuvedenietohtodátumu,keďžežalobabolapodanávmáji2008.Odvolací
súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že žalobkyňa v podanej žalobe nevymedzila predmet konania

tak, aby sa rozhodcovský rozsudok zrušil len voči nej. Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK-763/07/
GR zo dňa 15.04.2008 bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ (v procesnom postavení žalobcu)
sumu 267.520,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 06.09.2005 až do dňa zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 892,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku nielen žalobkyni ako žalovanej 2/, ale aj P. H. ako žalovanému 1/ a to

spoločne a nerozdielne s tým, že zaplatením jedným zo žalovaných v rozsahu zaplatenia zaniká
povinnosť druhého žalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol z akých dôvodov
zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, aj v časti týkajúcej sa P. H., keď v prípade solidárne
zaviazaných účastníkov sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. Uvedený
názor prezentoval Krajský súd v Bratislave v tomto konaní aj v uznesení č.k. 3 Cob/3/2011-114 zo

dňa 20.07.2011, právoplatnom 19.08.2011, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II v
Bratislave č.k. 26Cb/55/2008-101 z 30. septembra 2010 v napadnutej časti tak, že návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Z.. A. V. za 15. apríla 2008 sp.zn. RK-763/07/GR
v časti týkajúcej sa P. H. zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nie je oprávnená podať návrh na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku aj vo vzťahu k P. H..

Jednou z esenciálnych podmienok vydaného rozsudku je riadne odôvodnenie jeho písomného
vyhotovenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Povinnosť súdu odôvodniť rozsudok spôsobom zakotveným v
§ 157 ods. 2 O.s.p. je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho z článku 36
a nasl. Listiny základných práv a slobôd a z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje

súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Konajúci súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a
jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky relevantné úvahy, ktoré

ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Stav, kedy v rozsudku absentujú
náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa tento stáva
nepreskúmateľným.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.V zmysle citovaného ustanovenia sa z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby
odôvodnenie obsahovalo najmä

- podstatný obsah prednesov účastníkov,
- vysvetlenie o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie,
- vysvetlenie o tom, z ktorých dôkazov vychádzal pri skutkových zisteniach, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy,
- právne posúdenie veci, t.j. vysvetlenie, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo

a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje §
157 ods. 2 O.s.p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..

Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy
oprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovspravoval,nemôžeodvolacísúd
posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Nestačí len citovať príslušné ustanovenia právneho predpisu a vysloviť výrok bez toho, aby bol riadne
a zrozumiteľne odôvodnený, prečo a na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel. Keďže súd

prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody či argumenty, na základe ktorých
by bolo možné vychádzať pri posudzovaní a hodnotení jeho záveru, že sú tu dané zákonné dôvody
na zrušenie rozhodcovského rozsudku, neuviedol na základe akého návrhu a z akých dôvodov zrušil
rozhodcovský rozsudok aj v časti týkajúcej sa P. H., jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a

reálne odníma možnosť účastníkovi konať pred súdom.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.
zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého
stupňa sa bude v ďalšom konaní opätovne zaoberať vecou v naznačenom smere, pričom sa dôsledne

a v súlade so zákonom vysporiada s námietkou žalovaného 1/, týkajúcou sa zrušenia rozhodcovského
rozsudku v celom rozsahu a nielen voči žalobkyni. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá
zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p., najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich
hodnoteníriadilaprávnevecposúdi,t.j.vysvetlí,zakýchprávnychustanovenívychádzalprirozhodovaní
a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.