Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314213030
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314213030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: G. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C., Z. zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
Košice, IČO: 47234466, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807
598, o zaplatenie 464 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 10. novembra 2016 č.k. 12C/66/2014-84 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 464 eur
a úrok z omeškania 8,25% ročne zo sumy 464 eur od 24. 05. 2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu dňa 03. 01. 2011 uzatvorili Zmluvu
o úvere č. 405700530 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaná, ako veriteľ, poskytla žalobkyni,
ako dlžníčke, úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť veriteľovi, a to zvýšený o

poplatok vo výške 322 eur, t.j. spolu mala zaplatiť 672 eur v 12 mesačných splátkach po 56 eur, počnúc
dňom 25. 01. 2011. Zo splátkového kalendára zmluvy vypláva, že žalobkyňa uhradila žalobcovi celkovo
sumu 814 eur.
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 2 ods. 2, § 11 zákona číslo
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchspotrebiteľovvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, jods.
4, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964

Zb. v znení neskorších predpisov).
1.3. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalovaného je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu o úvere ako

spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania, alebo zamestnania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy o úvere, je vzťahom občianskoprávnym a je
potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona a to bez ohľadu na argumenty uvádzané žalovaným,pre ktoré by mal súd posudzovať tento vzťah ako obchodnoprávny. Aj keď v zmluve bolo, ako vyplýva
z písomne uzatvorenej zmluvy o úvere vyznačené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon povolania, je potrebné preto uviesť, že ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení na pojednávaní poprela, že by reálne použila finančné prostriedky za
týmto účelom a poukázala aj na to, že tlačivo o úvere nevypĺňala a kolónku na výkon povolania ani
nezaškrtla. Na podporu svojho tvrdenia uviedla, že je na invalidnom dôchodku. Pokiaľ ide o osobitný
podpis žalobkyne, ktorý má vyjadriť jej súhlas, so žalovanou uvedeným účelom použitia finančných
prostriedkov, je potrebné uviesť, že spotrebiteľ jednak nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom,

čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje, resp. má spôsobiť. Súd zdôraznil, že status
žalobkyne, ako spotrebiteľa podčiarkuje aj tá okolnosť, že žalobkyňa je v uvedenej zmluve označená
menom, priezviskom, adresou jej bydliska, ďalej rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, ktoré
údaje ju jednoznačne identifikujú ako občana, t.j. fyzickú osobu, ktorá pri podpise zmluvy nekonala ako
subjektkonajúcivrámcipodnikateľskej,čiinejzárobkovejčinnosti.Nazákladevykonanéhodokazovania
mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 03. 01. 2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá

neobsahuje zákonné náležitosti a v dôsledku absencie zákonných náležitostí je úver bezúročný a
bez poplatkov. Žalovaná poskytla žalobkyni úver a to vo výške 350 eur, pričom jednoznačne bolo
preukázané, že žalobkyňa vykonala úhrady vo výške 814 eur, ktorá okolnosť medzi účastníkmi konania
nebola sporná a je teda preukázaná aj splátkovým kalendárom zmluvy. Rozdiel medzi prijatým a
vrátenímplnenímje464eur,ktorásumapredstavujebezdôvodnéobohatenienastranežalovanej,keďže

ide o plnenie, na ktoré od počiatku neexistoval právny dôvod a preto je žalovaný predmet bezdôvodného
obohatenia povinný žalobkyni vydať a to vo výške 464 eur.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, ž úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v plnej
výške.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc vadu konania, ktorá
má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Vytýka súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko rozsudok

nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovanej a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobkyne, čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom.
2.1.K výške poplatku za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady za vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý poplatok napáda žalobkyňa, žalovaná uviedla, že žalobkyňa znáša v
tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu,

ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za
spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.
2.2. Namieta tiež posúdenie súdom prvej inštancie zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. Vytýka
súdu prvej inštancie, že neuviedol ani jediné tvrdenie na podporu svojho rozhodnutia, z akého dôvodu

posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú napriek tomu, že dlžníčka sa jasne zaviazala, že ide o úver vzatý za
účelom povolania. Dňa 03. 01. 2011 bol podpísaný aj dodatok k zmluve, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že úver bol vzatý za účelom povolania.
2.3. K bezdôvodnému obohateniu žalovaná namieta, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalovaná razantne odmieta, že by

z jej strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej
zmluvyoúvere,predmetnázmluvaoúverenebolanikdyprávoplatnevyhlásenázaneplatnú,rovnakotak
právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala žalovaná
z poctivých zdrojov.
2.3. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň

si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, poukázala na charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej, ktorej znenie nemohla žalobkyňa ovplyvniť, nijako zmeniť ani upraviť, nakoľko bola
vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej bola predložená na

podpis. Na zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, čomu nasvedčuje i
doterajšia súdna prax. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 02. 06. 2013 sp.zn. II. ÚS 329/2013-15, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.
04. 2015 sp.zn. 3MCdo/14/2014. Tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyni poskytol finančné prostriedkyza účelom výkonu povolania, je zavádzajúce a účelové. Ide o bežnú prax žalovanej pri uzatváraní
obdobných úverových zmlúv. Je nevyhnutné účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov skúmať
z objektívneho hľadiska. Zároveň poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonného,

podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.
3.1. K výške odplaty poukázala žalobkyňa na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom
v prejednávanom prípade nie je dôležité to, z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška
dosahuje mieru vyše 91%, čo je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že podstatne

prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo 26.
04. 2012 a rozhodnutia krajských súdov, na základe čoho je možné prijať záver o neplatnosti dohody o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
3.2. Žalovaná prijala od žalobkyne plnenie presahujúce výšku poskytnutého úveru, v dôsledku čoho sa
bezdôvodne obohatila. Žalovaná nepreukázala, že tvrdenia žalobkyne o nedostatkoch zmluvy o úvere

boli nepravdivé. Žalovaná sa bráni iba tým, že samotná zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou,
preto nemusí obsahovať ňou uvádzané náležitosti.
3.3. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia dodala, že súd sa pri vydávaní tohto rozsudku riadne oboznámil
s podania mi oboch strán, čo rozsiahlo v odôvodnení rozsudku opísal. Zároveň súd uviedol právne
predpisy, podľa ktorých rozhodoval, uviedol, akými úvahami a na základe čoho dospel k záveru a riadne

účastníkov konania poučil. Argumentácia žalovanej o nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia je
bezpredmetná a účelová. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným

vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

5. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
6. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 464 eur
z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej dôvodiac, že zmluva o úvere č. 403700530 zo dňa 03.

01. 2011, je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala údaje vyplývajúce z ustanovenia § 9
zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takúto
zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Ak teda žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 814 eur
na úrokoch a poplatkoch a po vyhodnotení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaná sa na jej úkor
bezdôvodne obohatila, ktoré obohatenie musí vydať. Z tohto dôvodu sa domáha zaplatenia sumy 464

eur, predstavujúci rozdiel medzi sumou istiny poskytnutého úveru (350 eur) a sumou celkom zaplatenej
žalovanej na tomto úvere (814 eur).
10.2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 464 eur z
titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku toho, že zmluvu o úvere vyhodnotil ako bezúročnú a bez
poplatkov dôvodiac, že išlo o plnenie, na ktoré od počiatku neexistoval právny dôvod a preto je žalovaná

predmet bezdôvodného obohatenia povinná žalobkyni vydať.
10.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, namietajúc nepreskúmateľnosť
rozsudku, záver súdu o spotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy a v neposlednomrade aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, namiesto ustanovení Obchodného zákonníka a tiež
dôvodiac, že žalobkyni bol predmetný úver poskytnutý na účely povolania.

6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.1. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo

veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba
poukazuje.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie,
konanie, ktoré mu predchádzalo a odvolanie žalovanej a dospel k záveru o správnosti tak zisteného
skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia.
8.1.V prvom rade sa zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku z dôvodu jeho

nedostatočného odôvodnenia, v čom vidí procesnú vadu konania. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazujenastáluna stálurozhodovaciupraxNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky, vdanomprípade
konkrétne na rozhodnutie 3 Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že, „nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú
vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne

dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým
rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď
napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze
z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov
priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 OSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2
písm.b/OSP“.Obdobneargumentovalústavnýsúdvuznesenízo14.januára2015sp.zn.III.ÚS1/2015
a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015.Na rokovaní občianskoprávneho kolégia
najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna
veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. Poznamenáva, že obsah
spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá

predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú
znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi
napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli
„vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku2009),prípadneakdošlokvadetakzásadnej,žemalazanásledok„justičnýomyl“(RyabykhprotiRusku,
rozsudok z roku 2003).“

8.2. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok upravuje odňatie možnosti konať pred súdom v
ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP a po ich zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods.1
písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd nezistil žalovanou namietanú vadu konania,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods. 2 CSP. Preto pristúpil k

meritórnemu prejednaniu veci, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

9. Po vyššie uvedenom konštatovaní, odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku. Po
jeho preskúmaní, ako aj preskúmaní konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania žalovanej, sa v plnom
rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného úveru z dôvodu absencie základných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch.
9.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba poukazuje na zákon o spotrebiteľských
úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom k 03. 01. 2011), a to ustanovenie § 9, v ktorom sú presne
špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie tento zákon
v danej veci aplikoval a preto nie je namieste námietka žalovanej, že súd prvej inštancie neuviedol

ani jeden dôvod, pre ktorý charakterizoval zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere, je v zmysle tak ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj už ustálenej
súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 146/2011 z 15.
decembra 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 320/2013 z 24. 11. 2015,
rozsudok sp.zn. 4MCdo 17/2014 zo dňa 26. 11. 2015 a ďalšie), nespochybniteľný. V danej veci je

nesporné, že žalobkyňa uzatvárala predmetnú úverovú zmluvu nie ako podnikateľský subjekt, ale ako
súkromná fyzická osoba, ktorá skutočnosť jednoznačne určuje spotrebiteľský charakter tejto úverovej
zmluvy.
9.2. Odvolateľom namietaná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách
namiesto ustanovení Obchodného zákonníka už bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí a

odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú neopodstatnenú. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorým ustanovením
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014.

9.3.Predmetná zmluva o úvere tak, ako to skonštatoval už súd prvej inštancie, neobsahovala základné
náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ v podanom
odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že neuviedol konkrétne ktoré ustanovenia mal na mysli pri tomto
konštatovaní. Keďže súd prvej inštancie túto skutočnosť síce konštatoval, avšak ju v napadnutom
rozsudku úplne neuviedol, odvolací súd podľa § 387 ods. 3 CSP dopĺňa tieto dôvody rozhodnutia súdu

prvej inštancie. Tak napr. ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorá
náležitosť v zmluve nie je dohodnutá, keď zmluva obsahovala iba dátum prvej splátky od 25. 01. 2011,
počet splátok 12 a výšku mesačnej splátky 56 eur. Zmluva o úvere musí obsahovať úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/ tohto ustanovenia), prípadné

poplatkyzavedeniejednéhoaleboviacerýchúčtov(písm.n/),úrokovúsadzbu,ktorásapoužijevprípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, priemernú hodnotu RPMN (písm. y/). Predmetná zmluva o úvere, uzavretá
medzi stranami sporu dňa 03. 01. 2011 a podrobená súdnemu prieskumu, ani jednu z týchto náležitostí
neobsahuje. Odvolací súd preto, poukazujúc na ustanovenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch,

ktoré upravuje dôsledky porušenia povinnosti a ktoré v ustanovení v ods. 1 písm. a/ jednoznačne
stanovuje sankciu za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, resp.
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a to bezúročnosťou poskytnutého úveru a bez poplatkov. Za situácie,
že posudzovaná zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, upravené zákonom
o spotrebiteľských úveroch, záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov, je

správny. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
9.4. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že predmetná, súdom posudzovaná, zmluva o úvere
uzavretá medzi stranami sporu dňa 03. 01. 2011, nie je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko úver žalovanáposkytla žalobkyni nie na osobnú spotrebu, ale za účelom výkonu zamestnania. K preukázaniu tohto
účelu podpísala žalobkyňa i dodatok k zmluve o úvere dňa 03. 01. 2011, v ktorom prehlásila, že
predmetné finančné prostriedky vo výške 350 eur použije na nákup výpočtovej techniky za účelom

výkonu povolania. Súdu prvej inštancie odvolateľ vytýka, že sa týmto dodatkom k zmluve vôbec
nezaoberal a vôbec neuviedol prečo úver aj napriek tejto skutočnosti vyhodnotil ako spotrebiteľský.
Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie, že predmetný úver je spotrebiteľský stotožnil a
ani táto skutočnosť neoprávňuje žalovanú tvrdiť, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania.
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súdu prvej inštancie iba dodáva, že definícia spotrebiteľa v

Občianskom zákonníku je podobná definícii spotrebiteľa podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
avšak v smere ochrany spotrebiteľa a možnosti simulácie jeho iného postavenia, je ešte prísnejšou.
Kým zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba,
ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, výkladom
Občianskeho zákonníka možno dospieť k záveru, že „nespotrebiteľom“ je len tá osoba, ktorá do
postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskejčinnosti.Pripovolaníjesituáciakomplikovanejšiazdôvodu,žetotomôžebyťvykonávané
ako samostatne zárobková činnosť, ale aj v pomere obdobnom zamestnaneckému. Práve nepochybná
priraditeľnosť povolania ku konkrétnej skupine, môže mať zásadný význam v prípadoch, kde by síce
nemuselo ísť o spotrebiteľský úver, napriek tomu však môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či tu ide o
zmluvu spadajúcu aj pod úpravu spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ ide o povolanie vykonávané v režime

obdobnom obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ako aj o súvis uzavretia zmluvy s takýmto
povolaním odberateľa, ide o vzťah nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaná si opakovane počínala tak, že
pri uzatváraní zmlúv o úvere postupovala tak, aby boli vylúčené normy spotrebiteľského práva a v
mnohých prípadoch aj bez vedomia dlžníka, zaškrtávala kolónku, ktorá vyjadrovala, že ide o úver na

výkon povolania. V prevažnej väčšine prípadov (ak aj nie vo všetkých), sa tak konalo bez súhlasu dlžníka
a bez jeho výslovného uvedenia tohto účelu poskytnutia úveru. Dôkazné bremeno na preukázanie toho,
že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka ťaží toho, kto tak
tvrdí. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy na výkon povolania,
ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s

takýmto povolaním, či predmetom činnosti, uzavretie príslušnej úverovej zmluvy. Vymedzenie účelu -
poskytnutie úveru „na výkon povolania“ v spojení s nedostatkom akejkoľvek aktivity žalobcu, má taký
vplyv, ako by v zmluve nebol účel úveru vymedzený vôbec (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 8Sžo/45/2014 zo dňa 19. augusta 2015). Ak teda v danom prípade aj strany sporu
uzavreli sporný dodatok k zmluve, v ktorom žalobkyňa v postavení dlžníčky prehlásila, že predmetné

finančné prostriedky použije na výkon povolania za účelom nakúpenia výpočtovej techniky, nie je možné
ani túto aktivitu žalovanej vyhodnotiť ako konanie v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti,
čím narušil ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k predmetnej službe. Navyše za situácie, že
žalovaná absolútne popiera, že by predmetné finančné prostriedky použila na tento účel, nevedela, že
takýto dodatok ani podpísala, pričom na podporu svojich tvrdení uviedla že je invalidnou dôchodkyňou.

Polemizovať o tom, že aj invalidná dôchodkyňa môže si zobrať úver za účelom výkonu povolania, je
v danej veci absolútne ireleventné. Z tohto dôvodu aj túto námietku žalovanej odvolací súd vyhodnotil
ako účelovú a neopodstatnenú.
9.5. K námietke žalovanej, že v danom prípade nedošlo k žiadnej forme bezdôvodného obohatenia,
odvolací súd iba poznamenáva, že za situácie, že predmetná úverová zmluva bola súdom určená za

bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie základných zákonných náležitosti, a ak žalobkyňa na
predmetnom úvere zaplatila aj tieto úroky a poplatky, ide o bezdôvodné obohatenie žalovanej z titulu
zaplatenia sumy bez právneho dôvodu. Preto ak súd prvej inštancie zaviazal žalovanú vrátiť túto sumu
(464 eur), o ktorú žalobkyňa na predmetnom úvere z titulu úrokov a poplatkov zaplatila viac, bolo jeho
rozhodnutie správne a odvolací súd sa s sním v plnom rozsahu stotožnil. Námietku žalovanej v tomto

smere vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

13. Vzhľadom na vyššie závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 262 ods.1 CSP. O
výškenáhradytrovrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).