Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415210867
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415210867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Ingrid

Doležajovej a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. E. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: G. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. W., I. XXXX/XX, zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, G. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom W. XX, K., R., zastúpený Advokátskou kanceláriou, Studio Legale, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Mostová 2, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7. apríla 2017,

č. k. 11P/116/2015-242, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní otca proti napadnutému rozsudku z a s t a v u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov o určení výživného, zročného
výživného a náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 07. 04. 2017, č. k. 11P/116/2015-242, zveril maloleté dieťa
D. E. I., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky od 25. 05. 2015 a otcovi uložil povinnosť
prispievať na jeho výživu vo výške 300 eur mesačne od 25. 05. 2015, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca do rúk matky. Zročné výživné na mal. dieťa D. E. I., za obdobie od 25. 05. 2015 do 31. 03. 2017
vo výške 3 867,69 eura umožnil otcovi platiť v splátkach po 200 eur mesačne, spolu s bežným výživným
až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Zastupovať maloleté dieťa a
spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Ďalším výrokom súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej

je otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom D. E. I., nar. XX. XX. XXXX v mesiacoch marec, jún,
september a december každého roka, posledný víkend v týchto mesiacoch v sobotu v čase od 15.00
hod do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec je oprávnený mal. dieťa v určený čas prevziať v mieste
bydliska matky a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný mal. dieťa matke odovzdať. Matka
je povinná mal. dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1,
2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“), § 232 ods.
1 - 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že matka sa návrhom podaným dňa 25. 05. 2015
domáhala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na jeho

výživu vo výške 400 eur mesačne od 22. 05. 2015. Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa začali žiť v
spoločnej domácnosti od októbra 2012 vo R., ich spoločné spolužitie trvalo do mája 2014, počas ktorého
sa im narodil syn. Ich vzťah bol zo začiatku harmonický a pokojný, postupom času prišli nedorozumenia
a otec mal. sa vrátil k svojej manželke, s ktorou sa nerozviedol. Odkedy sa odsťahoval, na návštevy
chodil len sporadicky. Na potreby maloletého prispieval sporadicky sumou 450 eur, o syna sa nikdy

nestaral. Matka sa preto vo februári 2015 vrátila spolu so synom na Slovensko a otec dieťaťa s tým
súhlasil. Matka uviedla, že je v súčasnej dobe na materskej dovolenke, otec maloletého pracuje ako
čašník s príjmom 6 800 eur mesačne.

4. Na pojednávaniach matka uviedla, že trvá na podanom návrhu, o maloleté dieťa sa riadne stará a
dieťa má matka bežné výdavky na oblečenie a stravu, na plienky vynakladá mesačne 80 eur , na mlieko

pre dieťa 60 eur mesačne, na hygienické potreby 20 eur mesačne a na oblečenie dáva mesačne okolo
150 eur. Uviedla, že v priebehu konania sa situácia zmenila, pretože maloletému dieťaťu boli potvrdené
poruchy autistického spektra. Od septembra by mal maloletý začať s terapiami a zatiaľ matka nevie aké
s tým budú náklady. Od októbra 2016 maloleté dieťa nastúpilo do súkromnej materskej škôlky. Náklady
na škôlku sú 320 eur mesačne, v čom je zahrnutá strava a pobyt. Maloleté dieťa má zdravotné problémy

a v čase nástupu do materskej škôlky bol nezvládnuteľné, nerozumelo reči, mal plienky, takže do štátnej
škôlky ho nechceli zobrať. Matka je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške
203,20 eura mesačne. Rodinné prídavky na maloleté dieťa matka nepoberá, pretože otec dieťaťa toto
mal vyriešiť vo R.. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eura mesačne na maloleté dieťa F. S.,
nar. X.XX.XXXX, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť a s otcom ktorého žijú v spoločnej domácnosti.

Priateľ matky je živnostník, pracuje ako šofér a do spoločnej domácnosti prispieva 200 eur mesačne.
Matka býva s maloletým dieťaťom v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Náklady na bývanie má na
elektrickú energiu 24,06 eura mesačne, platby za služby a fond opráv, plyn, rozhlas a TV mesačne 200
eur. Otec do februára 2016 neplatil žiadne výživné a od februára posiela na základe uznesenia súdu
sumu 200 eur mesačne. Maloletému telefonuje približne jedenkrát za týždeň, ale komunikácia je zložitá.

5. Právny zástupca matky na záver uviedol, že žiada návrhu vyhovieť a otca zaviazať na platenie
výživného vo výške 400 eur mesačne. Poukázal na to, že v čase podania návrhu bol otec v pracovnom
pomere s mesačným príjmom 6 000 eur, pričom od októbra 2016 poberá dávky v nezamestnanosti a to
v priemernej výške 4 250 frankov ( ďalej len „CHF“). Nepochybne ide o sumu, z ktorej má možnosť platiť

výživné v požadovanej výške a to minimálnej aj s výdavkami, ktoré má a ktoré nemôže uprednostňovať
pred dieťaťom a to platenie lízingu za auto vo výške 425 eur mesačne, k čomu ešte platí poistku
na motorové vozidlo vo výške 138,07 eura. Ide teda o mesačný výdavok 564,52 eura, ktorú nemusí
uhrádzať. Pokiaľ je v zlej finančnej situácii, môže auto predať, čím by ušetril mesačne sumu 564 eur,
navyše keď je nezamestnaný, tak nevyhnutne ani nepotrebuje toto vozidlo.

6. Otec na pojednávaní súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, ale
nesúhlasí s výškou výživného 400 eur mesačne a navrhol určiť výživné v sume 200 eur mesačne.
Uviedol,ževsúčasnostižijevoR.uždlhšiudobu,alejetalianskyobčan.VoR.bolzamestnanývriadnom
pracovnom pomere, pracoval ako údržbár a tiež čašník v lokáli. Zarábal okolo 6 000 CHF mesačne, čo je

vprepočteokolo5500eur.Zamestnávateľsnímukončilpracovnýpomervýpoveďoukudňu31.08.2016
z dôvodu, že bolo menej klientov, začali prerábať reštauráciu a nebolo potrebné toľko zamestnancov.
Nedostal žiadne odstupné. Hneď ako dostal výpoveď sa zaregistroval na úrade nezamestnaných, kde
musí preukazovať, že si hľadá každý mesiac prácu a potom dostane 80 % z príjmu, ktorý dosahoval.
Maximálne tento príjem bude mať 18 mesiacov. Prácu si hľadá, chcel by pracovať ako skladník. Keď

nenájde takúto prácu, vráti sa na stavby a bude robiť murára. Býva sám v byte v podnájme asi jeden
rok, predtým žil so svojou exmanželkou, s ktorou mali stále nezhody. Náklady na bývanie má 1 690
CHF nájom mesačne, za elektrinu 100 frankov mesačne podľa spotreby, voda a plyn sú zahrnuté v
nájomnom. Nehnuteľný majetok nevlastní, má auto na lízing, ktorý platí vo výške 426,45 eura mesačne.
Lízing bude platiť ešte 2 až 3 roky. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu C. I., nar.

XX. XX. XXXX, na ktorú platí 1 600 CHF. Otec má výdavky na telefón okolo 150 CHF mesačne. Úver
nemá žiadny, platí si zdravotné poistenie vo výške 463 frankov, čo je v prepočte okolo 420 eur.7. Právna zástupkyňa otca na záver uviedla, že otec súhlasí, aby bol maloletý zverený do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo vzťahu k výživnému
navrhuje sumu 200 eur, keďže len takúto sumu je otec schopný platiť na dieťa zo svojho príjmu.

Preukázali súdu, že sa zmenila otcova situácia od podania návrhu, a to tak, že otec je nezamestnaný a
poberá dávku v nezamestnanosti. Otec mesačne uhrádza položky, ktoré preukázali a tieto slúžia k jeho
potrebe a napr. aj motorové vozidlo k tomu, aby si mohol aktívne hľadať prácu. Z toho dôvodu považuje
sumu 200 eur za primeranú a súčasne poukazujú aj na to, že maloletý má tri roky a jeho potreby hraničia
s touto sumou, t.j. že aj z predložených dôkazov zo strany matky vyplývajú hmotné potreby dieťaťa

menej ako 200,- eur. K položke týkajúcej sa za súkromnú materskú škôlku, matka doklady nepredložila.
Ohľadne styku s maloletým dieťaťom sú rodičia ochotní uzavrieť dohodu, ktorá bola prezentovaná na
pojednávaní.

8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na výsledky doterajšieho dokazovania navrhla zveriť
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, určiť výšku výživného 300 eur mesačne s poukazom

na to, že bolo preukázané, že otec poberá prídavky na dieťa v zahraničí a navrhuje styk upraviť podľa
dohody rodičov.

9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že maloleté dieťa pochádza z druhovského
pomeru rodičov, ktorí v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté

dieťa zabezpečuje matka. Na pojednávaní bola uzatvorená dohoda rodičov o úprave stretávania sa otca
s maloletým dieťaťom. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P 116/2015-118 zo dňa 08. 02.
2016 súd neodkladným opatrením zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa D. E. I., nar. XX.
XX .XXXX vo výške 200 eur mesačne od vykonateľnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26. 02. 2016. Z predložených dokladov o príjme oboch rodičov mal súd za preukázané, že matka

je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne, má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu F. S., nar. XX. XX. XXXX, na ktoré dieťa matka poberá
rodinné prídavky vo výške 23,52 eura mesačne. Z potvrdenia o podaní daňového priznania priateľa
matky za rok 2015 mal súd za preukázané, že O. S. vykázal základ dane 0 eur. Z dokladov o príjme
otca mal súd preukázané, že otec bol zamestnaný vo R., kde aj v súčasnej dobe žije, v riadnom

pracovnom pomere. Jeho príjem bol v roku 2015 v priemernej výške 6 224 CHF a v roku 2016 od januára
do augusta v priemere 6 216, CHF, čo je v prepočte okolo 5 800 eur. Otec ukončil pracovný pomer
výpoveďou ku dňu 31. 08. 2016 a zaevidoval sa v evidencii nezamestnaných. Z dokladov o poberaní
dávky v nezamestnanosti mal súd preukázané, že za obdobie september až december 2016 boli otcovi
vyplácané dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 4 251,33 CHF, čo je ku dňu

vyhlásenia rozsudku pri kurze podľa Národnej banky Slovenskej republiky 1 švajčiarsky frank = 0,93
eura, suma 3 972 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu C. I., nar. XX. XX.
XXXX. Z potvrdenia o platení výživného otca mal súd preukázané, že na dcéru platí 500 CHF mesačne,
čo sa dohodli s matkou maloletého dieťaťa.

10. Zo správy z psychologického vyšetrenia od PhDr. P. R., psychológa zo dňa 8.11.2016 mal súd
preukázané, že matke bola odporučená diagnostika s cieľom posúdenia známok autistického spektra
dieťaťa.

11. Súd postupoval podľa citovaných ustanovení Zákona o rodine, zveril maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti matke, ktorá sa o neho riadne stará a neboli u nej preukázané žiadne nedostatky v jej
starostlivosti o dieťa. Súd zaviazal otca na platenie výživného na maloleté dieťa vo výške 300 eur
mesačne od podania návrhu matky, teda od 25. 05. 2015. Skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa
nebývajú spolu, neobmedzuje rodičovské práva a povinnosti žiadneho z rodičov, preto rozhodol, že
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Pri určení výšky výživného

vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a tiež zo schopností a možností oboch rodičov. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec môže sumou 300 eur mesačne prispievať na
výživu svojho maloletého dieťaťa, vzhľadom na svoj vek, svoje možnosti a schopnosti. Otec maloletého
dieťaťa žije vo R. už dlhšiu dobu. Do 31. 08. 2016 bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere
s priemerným príjmom v prepočte 5 800 eur. V súčasnej dobe je otec nezamestnaný s priemerným

príjmom 3 900 eur. Aj napriek skutočnosti, že otec v súčasnej dobe má nižší príjem, ako keď bol v
pracovnom pomere, je predpoklad, že je to na prechodnú dobu a v blízkej dobe sa opätovne zamestná
s približne rovnakým príjmom ako mal predtým, keď bol zamestnaný. Z príjmu otca, ktorý v súčasnej
dobe dosahuje a dosahoval v pracovnom pomere je schopný aj s prihliadnutím na vyššie výdavkyna bývanie a život vo R. ako sú na Slovensku, tiež s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť
otca, schopný prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa, ktoré žije na Slovensku sumou 300,-
eur mesačne. Príjem matky je v súčasnej dobe len rodičovský príspevok. Pri rozhodovaní o výške

výživného súd zohľadnil skutočnosť, že matka okrem pravidelného financovania potrieb dieťaťa sa na
jeho výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Otec dieťaťa túto starostlivosť nezabezpečuje a v zmysle
dohody rodičov sa bude s dieťaťom stretávať každý tretí mesiac posledný víkend v sobotu. Výživné na
maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Uvedená výška výživného spolu s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, ktorej však

príjem je neporovnateľne nižší ako príjem otca, zabezpečí dostatok finančných prostriedkov na všetky
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

12. O určení výživného na dieťa súd rozhodol od podania návrhu matky, teda od 25. 05. 2015. Poukázal
na to, že otec prispieval na výživu dieťaťa v zmysle predbežného opatrenia sumou 200 eur mesačne
od februára 2016. Vzhľadom k uvedenému vznikol otcovi nedoplatok za obdobie od 25. 05. 2015 do

31. 03. 2017 vo výške 3 867,69 eura (za mesiac máj 2015 suma 67,69 eura + 22 mesiacov krát 300,-
eur mínus 2 800 eur, ktoré otec zaplatil). Uvedený nedoplatok súd povolil otcovi splácať v splátkach
po 200 eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pretože súčasný príjem otca ani jeho
majetkové pomery, podľa názoru súdu, neumožňujú otcovi zročné výživné zaplatiť naraz. Súdom určená
výška splátok, tak ako je uvedená vo výrokovej časti rozsudku, na jednej strane zabezpečí dostatok

finančných prostriedkov na pokrytie potrieb maloletého dieťaťa a na druhej strane nezaťaží výdavky otca
neprimeraným spôsobom.

13. Súd schválil dohodu rodičov o úprave stretávania sa otca s maloletým dieťaťom, tak ako bola na
pojednávanídohodnutá,konštatujúc,ževzáujmemaloletéhodieťaťa,abymalokontaktsotcom,ktorýsa

vzhľadom na vek dieťaťa a doterajšie kontakty otca s dieťaťom bude uskutočňovať za prítomnosti matky.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

15. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti podal odvolanie otec, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť
prispievať na výživu mal. syna sumou 200 eur mesačne od 25. 05. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci,
vopred k rukám matky. Otec v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výšku výživného určeného súdom
prvej inštancie. Súd sa nesprávne stotožnil s tvrdením a argumentáciou právneho zástupcu matky pri

stanovení výšky príspevku na mal. syna v tom smere, že otec poberá v súčasnosti rodinné prídavky,
pretože ich má uvedené v dávkach o hmotnej núdzi. Tieto rodinné prídavky otec poberá na mal. C. I.,
ktorá má obvyklý pobyt vo R. a z uvedeného dôvodu mu boli tieto dávky priznané. Poukázal na vek
mal. syna, v súvislosti s ktorým sa mu suma 200 eur zdá adekvátna, čo v konečnom dôsledku bolo
preukázanévrámcikonaniapredsúdomprvejinštancie.Záveromuviedol,žesasnažínájsťsiadekvátnu

prácu, ktorú ak nájde, bude z vlastnej vôle na syna prispievať sumou vyššou ako je 200 eur mesačne,
avšak v súčasnosti platenie vyššieho výživného nie je v jeho možnostiach.

16. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o určení vyživovacej povinnosti podala odvolanie matka,
žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že otca zaviaže

povinnosťouprispievaťnavýživumal.dieťaťasumou400eurmesačnekrukámmatky,resp.alternatívne
ho zaviaže prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 300 eur mesačne s povinnosťou podieľať sa na
tvorbe úspor mal. dieťaťa mesačne sumou 100 eur na osobitný účet maloletého, ktorý do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia zriadi matka maloletého a číslo účtu oznámi otcovi maloletého
v uvedenej lehote.

17. Namietala, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutej časti nesúhlasí. Poukázala na
druhú vyživovaciu povinnosť otca k mal. dcére C. I., nar. XX. XX. XXXX, ktorá pochádza z jeho
predchádzajúceho manželského vzťahu. K mal. dcére má otec vyživovaciu povinnosť vo výške 1 600
CHF (v prepočte 1 frank = 0,93 eur ide o sumu 1 488 eur). V konaní otec predložil vyhlásenie matky, že

v čase, kedy je otec nezamestnaný, prispieva dcére mesačným výživným vo výške 500 frankov. Keďže
otec nepožiadal o zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dcére, možno dôvodne predpokladať, že ak
sa zamestná, bude jej na výživu prispievať opäť sumou 1 600 CHF. V súčasnosti otec poberá dávku v
nezamestnanosti vo výške 3 900 eur. Pokiaľ ide o iné výdavky otca, platí lízing na motorové vozidlovovýške 426,45 eura, ktorý bude platiť ešte dva až tri roky. Taktiež platí poistenie motorového vozidla vo
výške 138,07 eura, čo spolu predstavuje výdavok, ktorý nie je nevyhnutný celkovo vo výške 564,52 eura.
Poukázala aj na to, že si otec platí nadštandardné zdravotné poistenie vo R.. Domnieva sa, že otec

nakupuje potraviny v F., kde sú o 2/3 lacnejšie, keďže to tak robili aj v čase ich spolužitia.

18. Ďalej matka poznamenala, že otec do februára 2016 neplatil na mal. syna žiadne výživné. Na
výživné začal prispievať až po nariadení neodkladného opatrenia Okresným súdom Nové Zámky č. k.
11P/116/2015 zo dňa 08. 02. 2016, ktorým súd nariadil otcovi prispievať na výživu mal. syna sumou

200 eur mesačne. Zdôraznila, že otec poberá v R. rodinné prídavky na mal. syna, ktoré od roku 2015
nevybavilajnapriektomu,žeprisľúbilichvybaviťamatkamuktomuposkytlavšetkupotrebnúsúčinnosť.
Malo by byť v záujme otca mal. dieťaťa, aby rodinné prídavky vybavil, pretože tieto predstavujú sumu
približne 200 eur, čiže s pripočítaním sumy 200 eur výživné, ktoré mu určí súd, by bol jeho rozpočet o to
menej zaťažený. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje za preukázané, že je v momentálnych
možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, aby mal. synovi prispieval na jeho výživu sumou

400 eur, a to s prihliadnutím na to, že aj napriek nezamestnanosti otca je jeho životná úroveň vyššia ako
je životná úroveň matky. Mal. syn má právo podieľať sa na takejto životnej úrovni otca. Tvrdenia otca,
že požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti k mal. dcére z dôvodu zhoršenia jeho finančnej situácie,
považuje za zavádzajúce, pretože otec takýto návrh v skutočnosti nepodal. S poukazom na uvedené
skutočnosti navrhuje odvolaciemu súdu, aby podanému odvolaniu vyhovel.

19. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca a k odvolaniu matky kolízny opatrovník uviedol, že pri
určení vyživovacej povinnosti súdom prvej inštancie boli objektívne posúdené odôvodnené potreby mal.
dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd bral taktiež do úvahy
reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov. Vzhľadom k uvedenému považoval kolízny

opatrovník rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za vecne správne, keď dospel k záveru,
že súdom určená suma výživného vo výške 300 eur bude pokrývať odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

20. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že nesúhlasí s tvrdením
kolízneho opatrovníka, že na pokrytie odôvodnených potrieb maloletého postačuje výživné vo výške

300 eur. Konštatovala, že nie je zanedbateľné, že otec poberá na maloletého rodinné prídavky vo výške
200 eur, pričom pri určení vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur sa podieľa vlastnými finančnými
prostriedkami len vo výške 100 eur. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dcére pochádzajúcej
z už rozvedeného manželstva, a to vo výške 1 600 CHF (1 488 eur). V nadväznosti na uvedené
skutočnosti trvá na podanom návrhu a žiada určiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. synovi vo výške

400 eur s tým, že na výživu bude prispievať mesačne sumou 300 eur a na tvorbu úspor bude mesačne
prispievať sumou 100 eur mesačne.

21. K vyjadreniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý aj naďalej trvá na svojom predchádzajúcom
vyjadrení a rozhodnutie súdu považuje za vecne správne.

22. V písomnom vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že sa pridržiava podaných vyjadrení a trvá
na podanom návrhu. Opätovne poukázala na otcovu druhú vyživovaciu povinnosť a náklady súvisiace
s jeho motorovým vozidlom.

23. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 65 až § 67 zák. č.
161/2015 Z. z. CMP), prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP) za splnenia povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
matky v časti úpravy vyživovacej povinnosti a v časti úpravy zročného výživného nie je dôvodné, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP. Pokiaľ ide o odvolanie otca smerujúce proti výroku o úprave vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu,
v tejto časti odvolací súd odvolacie konanie zastavil v zmysle § 369 ods. 3 CSP z dôvodu, že otec svoje

odvolanie vzal späť.

24. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 395 ods. 2 CMP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Vzhľadom k tomu, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových

procesných kódexov (Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok, ďalej len CMP“), odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní bol povinný
pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že
účinky procesných úkonov vykonaných pred účinnosťou týchto kódexov zostali zachované (§ 470 ods.
2 CSP a § 395 ods. 2 CMP).

26. Podľa § 369 ods. 1 CSP, pokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

27. Späťvzatie odvolania je procesný úkon odvolateľa (strany sporu, ktorá podala odvolanie), obsahom
ktorého je jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav odvolateľa, že rezignuje na svoj pôvodný
zámer (aby o odvolaní vecne rozhodol odvolací súd) a už netrvá na vecnom prejednaní jeho odvolania
a meritórnom rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu. Z ustanovenia § 369 ods. 3 CSP vyplýva, že

ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd nemá inú možnosť, než odvolacie konanie zastaviť.
Späťvzatie odvolania je z tohto hľadiska definitívne. Strana sporu, ktorá vzala účinne odvolanie späť,
nemôže zrušiť svoj procesný úkon späťvzatia (nemôže "vziať späť späťvzatie odvolania") a nemôže ho
ani podať znova. Nemôže žiadať, aby konanie o odvolaní nebolo zastavené a aby sa v ňom pokračovalo
bez ohľadu na späťvzatie odvolania. Pokiaľ odvolateľ taký úkon predsa len urobí, odvolací súd naň

neprihliada, lebo takýto úkon nemá žiadne procesné účinky.

28. Podaním doručeným súdu prvej inštancie elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa
31. 05. 2017 vzal otec svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu späť. Dňa 01.
06. 2017 bolo toto podanie doplnené podpísaným podaním, ktoré bolo na poštovú prepravu odovzdané

podľa prezenčnej pečiatky pošty dňa 31. 05. 2017.

29. Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd má nad mieru všetkých pochybností, že prišlo zo
strany otca k riadnemu späťvzatiu odvolania, o ktorom nemožno mať žiadne pochybnosti, preto odvolací
súd v uvedenej časti odvolacie konanie zastavil.

30. V súvislosti s odvolaním matky odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti určenia
vyživovacej povinnosti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za
účelom komplexného zistenia všetkých skutočností rozhodujúcich pre správne určenie vyživovacej
povinnosti otca k mal. synovi rodičov D. E. I., a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny

záver, pokiaľ ide o určenie povinnosti otca platiť výživné na maloletého sumou 300 eur mesačne.

31. V zmysle § 65 a § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vo
veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd poznamenáva, že mimosporové
konania sú ovládané princípom oficiality, teda v zásade ich možno začať bez návrhu. Z princípu

oficiality tiež vyplýva, že v odvolacom konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom
odvolania vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, ako aj zásada neviazanosti odvoliaceho súdu
odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky,
ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú apeláciu, pretože súd musí zistiť skutočný stav veci.32. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka mal. dieťaťa dňa XX. XX. XXXX podala na súde prvej
inštancie návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorým sa domáha zverenia mal. D. E. I.,

nar. XX. XX. XXXX, do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená ho zastupovať a spravovať
jeho majetok. Ďalej žiadala upraviť vyživovaciu povinnosť otca na mal. syna počnúc dňom 22. 05. 2015
sumou400eurmesačne,vždydo15.dňatohoktoréhomesiacavopredkrukámmatkydieťaťa.Súdprvej
inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého rozhodol napadnutým rozsudkom
tak, že zveril maloleté dieťa D. E. I., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky od 25. 05.

2015 a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu vo výške 300 eur mesačne od 25. 05. 2015,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Zročné výživné na mal. dieťa D. E. I., za obdobie
od 25. 05. 2015 do 31. 03. 2017 vo výške 3 867,69 eura umožnil otcovi platiť v splátkach po 200 eur
mesačne, spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti
rozsudku. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Ďalším výrokom súd
schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom D. E. I., nar.

XX. XX. XXXX v mesiacoch marec, jún, september a december každého roka, posledný víkend v týchto
mesiacoch v sobotu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec je oprávnený mal.
dieťa v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia v určenom čase je povinný
mal. dieťa matke odovzdať. Matka je povinná mal. dieťa na toto stretnutie pripraviť a v určený čas v
mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok v časti úpravy vyživovacej povinnosti a v
časti zročného výživného napadli odvolaním aj matka aj otec, avšak v dôsledku späťvzatia odvolania
otca zostalo predmetom odvolacieho konania len odvolanie matky.

33. Podľa § 387ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 111 písm. b/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností.

Podľa § 111 písm. c/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o výžive

maloletého.

Podľa § 111 písm. d/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku
s maloletým.

34. Odvolací súd vychádzajúc z princípu úplnej apelácie preskúmal komplexne rozhodnutie súdu prvej
inštancie, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti zverenia mal. dieťaťa,
v časti rozhodnutia súdu o zastupovaní mal. dieťaťa, ako aj v časti trov konania vecne správne,
vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu, od ktorého následne súd prvej inštancie vyvodil
správne právne závery a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom

odôvodnil. Schválenou dohodou rodičov o úprave styku otca s mal. D. E. I. sa odvolací súd v rámci
odvolacieho konania nezaoberal, pretože proti rozhodnutiu súdu o schválení dohody rodičov nie je
prípustné odvolanie a navyše samotná dohoda rodičov je znakom ich súhlasu s touto úpravou, ktorá je
predmetom súdom schválenej dohody. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním matka, a to v
rozsahu určenia bežného a zročného výživného na mal. D. E. I., v dôsledku čoho sa odvolací súd ďalej

zaoberal vecnou správnosťou rozhodnutia v uvedenej časti.

35. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a vakej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k

sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá
má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb) a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý
osobný,rodinnývzťahmedzioprávnenýmapovinným.Vyživovaciupovinnosťmáosoba,ktorámáhradiť
úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je
právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný, a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným

a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je
podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby
tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo
čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre

poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v
rodine.Nároknavýživnéavyživovaciapovinnosťsúzaloženépriamovzákone.Toznamená,žekvzniku
vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví, bez toho, aby k tomu
museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky
vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo

povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy,
ktoré upravujú výživné, majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným
a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i
jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o

výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku
výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia.

37. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva
následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na

to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo
vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška
výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa
preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality
príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu

vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných
majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie.

38. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania matkou dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vec zo správne zisteného skutkového stavu dospel k správnym právnym záverom,

keď z dostatočne preukázaných majetkových pomerov otca, zohľadniac pritom odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa, určil výživné vo výške 300 eur mesačne.39. Ako bolo uvedené vyššie, súd musí pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti vychádzať zo
všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej
vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne
od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako
aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú
nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb
(jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie,
príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Navyše je potrebné, aby súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb
detí.

40. Odvolací súd poukazujúc na uvedené skutočnosti opätovne konštatuje dôvodnosť určenia bežnej
vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur na mal. dieťa vo veku štyroch rokov, prihliadnuc pritom na
skutočnosť, že výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa, keďže otec mal. dieťaťa
sa dlhodobo zdržuje a býva v zahraničí. Takto určené výživné plne zodpovedá kritériám ust. § 78 ods. 1,
§ 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, ako aj súdom prvej inštancie zistenému príjmu otca a jeho celkovej

rodinnej a sociálnej situácii, jeho majetkovým pomerom a životnej úrovni.

41. Odvolací súd nespochybňuje, že otec si z príjmu hradí všetky náklady a výdavky súvisiace s
bývaním, cestovaním a zabezpečením svojich osobných potrieb, ktoré sú nepochybne vyššie vo R.,
kde otec dlhodobo žije ako, rovnaké výdavky na území Slovenskej republiky, teda v mieste bydliska

matky a mal. dieťaťa. V tomto smere však považuje za potrebné zdôrazniť, že R. síce patrí medzi
štáty, v ktorom pracujúci dosahujú jedny z najvyšších príjmov v Európe, avšak zároveň je aj štátom
s najvyššími životnými nákladmi v Európe. Uvedenému zodpovedá aj vyšší príjem otca, či už v čase,
kedy je zamestnaný a dosahuje príjem zo zamestnania ako mzdu (keď dosahoval príjem cca 5 500
eur mesačne), alebo v čase, kedy je odkázaný na poberanie dávky v nezamestnanosti (príjem 3 900

eur mesačne). V súčasnosti tvorí príjem otca dávka v nezamestnanosti približne vo výške 3 900 eur
mesačne, ktorá nepochybne preukazuje niekoľkonásobne vyššiu životnú úroveň otca ako matky, avšak
je potrebné na druhej strane uviesť, že vyššiemu príjmu otca zodpovedajú aj vyššie náklady na bývanie,
stravu, ošatenie, pohonné hmoty a rovnako tak aj vyššia vyživovacia povinnosť k mal. C. I., nar. XX.
XX. XXXX, ktorá bola určená rozhodnutím súdu vo výške 1 600 CHF. Výška príjmov v jednotlivých

štátoch teda reflektuje na podmienky, ktoré sú vytvorené v danej krajine, a teda možno povedať, že platí,
že priamo úmerne s výškou príjmov rastú aj životné náklady. V konaní bolo nepochybne preukázané,
že otec má aktuálne vo vzťahu k zárobkom na území Slovenskej republiky nadštandardný príjem a
jeho majetkové pomery sú nepochybne lepšie, ako majetkové pomery matky, avšak je potrebné vziať
na strane druhej do úvahy aj vyššie uvedené skutočnosti ohľadom nepomerne vyšších nákladov na

zabezpečenie si základných životných potrieb otca žijúceho vo R., a teda nemožno sa obmedziť len na
posudzovanie príjmu bez ohľadu na to, aby bola zohľadnená celková životná úroveň povinného rodiča
s ohľadom na možnosť zabezpečiť si základné životné potreby.

42. Ako už odvolací súd poznamenal v bode 42 tohto odôvodnenia, otec má okrem vyživovacej

povinnosti k mal. D. E. I., nar. XX. XX. XXXX,ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. C. I., nar. XX. XX.
XXXX, určenú súdnym rozhodnutím švajčiarskeho súdu vo výške 1 600 CHF (1 488 eur), avšak v
súčasnosti platí výživné len vo výške 500 CHF. K zníženiu vyživovacej povinnosti prišlo na základe
dohody otca s matkou maloletej z dôvodu zhoršenia finančnej situácie otca, ktorej predchádzala strata
zamestnania otca, a teda k zníženiu neprišlo na základe rozhodnutia príslušného súdu. Uvedené bolo

preukázané potvrdením o platení výživného matkou mal. C., ktoré bolo v rámci dokazovania predložené
súdu prvej inštancie.43. Pokiaľ ide o námietku matky, že otec poberá vo R. rodinné prídavky na mal. D. E. I., nar. XX. XX.
XXXX, táto skutočnosť nebola v konaní preukázané, pretože z predložených listinných dôkazov, ktoré
sa nachádzajú v súdnom spise je zrejmé, že tieto prídavky na dieťa sa vzťahujú na mal. C. I. a nie na

mal. D. E. I.. V tomto smere odvolací súd považoval námietky matky, že vyživovacia povinnosť otca k
mal. D. E. je len vo výške 100 eur, pretože vo výške 200 eur poberá rodinné prídavky na toto dieťa, za
absolútne nedôvodné.

44. Vzhľadom k tomu, že námietky matky uvedené v odvolaní sa preukázali ako nedôvodné, odvolací

súd dospel k vecnej správnosti rozsudku prvej inštancie v napadnutej časti, pričom na dôvažok opätovne
poukazuje na to, že vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu majú obaja rodičia, pričom v predmetnej veci
je vyživovacia povinnosť matky z 2/3-ín vyvážená jej výlučnou osobnou starostlivosťou, keďže otec
dlhodobo žije a pracuje v zahraničí a styk otca s mal. synom je v zmysle schválenej dohody rodičov len
v rozsahu troch hodín vždy posledný víkend v mesiacoch marec, jún, september a december, navyše
za prítomnosti matky. Matkin príjem pozostáva v súčasnosti z rodičovského príspevku vo výške 214,70

eura, Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. F. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý pochádza z
druhovského vzťahu matky s O. S.. V súvislosti s mal. F. S. poberá matka aj rodinné prídavky vo výške
23,68 eura. Rovnako tak otec má dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. C. I., nar. XX. XX. XXXX, v
súčasnosti vo výške 500 CHF, pričom jeho príjem v súčasnosti predstavuje dávka v nezamestnanosti vo
výške približne 3 900 eur. Odvolací súd za súčasného stavu veci, teda s ohľadom na vek, odôvodnené

potreby mal. dieťaťa, ako aj majetkové a sociálne pomery rodičov i ich schopnosti a možnosti má za
preukázané, že výška vyživovacej povinnosti tak, ako bola určená súdom prvej inštancie plne postačuje
na pokrytie výdavkov mal. dieťaťa.

45. Argumentácia matky v podanom odvolaní súvisela aj s tvrdením, že možno dôvodne očakávať, že

otec mal. dieťaťa bude v blízkej dobe opäť zamestnaný, a teda bude opätovne dosahovať príjem vyšší,
ako je v súčasnosti poberaná dávka v nezamestnanosti, odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutie
o vyživovacej povinnosti nie je rozhodnutím nemenným a v prípade podstatnej zmeny pomerov
rozhodujúcich pre určenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, a to či už na strane mal. dieťaťa alebo
na strane niektorého z rodičov, je možné, aby bol podaný návrh na zníženie, resp. zvýšenie vyživovacej

povinnosti, ktorá bude reflektovať na nové pomery účastníkov konania. V predmetnom konaní, kým
takéto skutočnosti nenastali, preto nemôže súd z takýchto nepreukázaných tvrdení vychádzať v
súvislosti s určením výšky vyživovacej povinnosti, keďže nemožno predvídať, či sa tak skutočne stane,
teda či sa otec zamestná a taktiež nemožno predvídať, aký príjem bude v novom zamestnaní dosahovať.

46. Pokiaľ ide o námietku matky, že by mal súd s poukazom na možné ochorenie maloletého dieťaťa
(porucha autistického spektra) rozhodnúť aj o povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor z dôvodu
možných očakávaných zvýšených výdavkov, odvolací súd poukazuje na § 63 ods. 3 Zákona o rodine,
podľa ktorého, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa
možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného,

ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet
maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

47. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine v ust. § 63 ods. 3 nekonkretizuje

účel, na ktorý majú byť úspory dieťaťa použité, čím je zabezpečená flexibilita použitia naakumulovaných
finančných prostriedkov na účte dieťaťa, v prípade ak bude potrebné zabezpečiť dieťaťu nadštandardné
potreby, ktoré nie je možné uhradiť z bežného výživného, prípadne ak dôjde k zmenám pomerov
povinného rodiča v tom smere, že nebude schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v doterajšom
rozsahu, pričom odôvodnené potreby dieťaťa si budú vyžadovať uspokojovanie v doterajšom rozsahu,

na uspokojenie ktorých môžu byť použité práve úspory dieťaťa v období, v ktorom by bola vyživovacia
povinnosť povinného rodiča eventuálne znížená, prípadne bežné odôvodnené potreby dieťaťa budú
odôvodňovať zvýšenie výživného, ktoré však povinný rodič nebude schopný plniť vzhľadom na svoje
možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Z tohto pohľadu by bolo určenie konkrétneho účelu využitia
úspormaloletéhodieťaťavovekumaloletéhoD.E.vrozporesjehozáujmom,pretožesamôžuvyskytnúť

potreby dieťaťa v súvislosti so štúdiom, záujmovou činnosťou, športovou činnosťou, zdravotným stavom
a pod., ktoré nebude možné uhradiť z bežného výživného tak, ako správne konštatoval súd prvej
inštancie. Na aký účel je možné alebo potrebné použiť úspory maloletého dieťaťa je potrebné skúmať v
každom konkrétnom prípade individuálne vzhľadom na existujúce pomery maloletého dieťaťa.48. Za súčasného skutkového stavu odvolací súd nepovažoval za dôvodné prihliadnuť na možnú
poruchuautistickéhospektramaloletéhoD.E.,pretoženebolonadmieruvšetkýchpochybnostíustálené,

žemal.dieťaťatrpítakýmtoochorením.Matkabolalenodporučenánadiagnostikuuvedenéhoochorenia
s cieľom posúdenia možnosti výskytu takéhoto ochorenia, avšak v tomto smere nebolo zo strany matky
predložené relevantné stanovisko príslušného lekára, ktoré by potvrdilo ochorenie mal. Taktiež matka
nepreukázala, že mal. D. E. si vyžaduje zvýšenú osobnú, resp. lekársku starostlivosť, prípadne že je
potrebné, aby navštevoval napríklad špeciálne predškolské zariadenie alebo iné sociálne zariadenie

zamerané na také aktivity, ktoré by boli nevyhnutné potrebné a súviseli by s poruchou autistického
spektra, a ktoré by zároveň odôvodňovali zvýšené náklady na starostlivosť mal. dieťaťa. Matka žiadne
takéto zvýšené náklady na mal. dieťaťa v konaní neosvedčila, a preto nemožno s prihliadnutím na
uvedené poukazovať na prípadné budúce možné ochorenie maloletého.

49. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v časti určenia výživného na tvorbu úspor maloletého dospel

k záveru, že návrh matky ohľadom tvorby úspor ako súčasti výživného je za daného skutkového stavu
nedôvodný, keď okrem iného neboli preukázané ňou tvrdené skutočnosti.

50. V súvislosti s určením zročného výživného, ktoré vzniklo tým, že otec mal. D. E. si plnil vyživovaciu
povinnosť vo výške 200 eur mesačne v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, odvolací súd

považujevnapadnutomrozsudkuzavecnesprávne,keďževychádzazosprávneurčenejvýškybežného
výživného na toto mal. dieťa. Vzhľadom k uvedenému otcovi vzniklo zročné výživné tak, ako to určil
súd prvej inštancie, ktorý mu umožnil splácať v mesačných splátkach tak, ako to uviedol v odôvodnení
svojho rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že v tejto časti odvolací súd rozhodnutie považuje za vecne
správne, nebude opakovať skutočnosti, ktoré už uviedol súd prvej inštancie, preto v ďalšom odkazuje

na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti (§ 387 ods. 2 CSP).

51. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).