Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/352/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219910
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712219910.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci navrhovateľky W.

E., nar. X.X.XXXX, bytom K.. D..P. XXXX/XX, XXX XX W., občianky S. M., zastúpenej JUDr. Dušanom
Klimom, advokátom so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporkyni L. P., nar.
X.X.XXXX, bytom F. X/X, S., E. Z. XXXXXX, S. M., občianke S. M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Tomáš Suchý, s.r.o. so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkanávrhompodanýmdňa26.11.2012prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupožiadala
súd o určenie vlastníctva k bytu č. XXX na X. poschodí vo vchode č. XX v dome súp.č. XXXX,
evidovaného Správou katastra W. /v súčasnosti Okresný úrad W., katastrálny odbor/ v kat.úz. W. na
LV č. XXXX v podiele 1/1 o určenie, že je spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení domu súp.č.
XXXX v podiele 6344/635548 a spoluvlastníčkou v rovnakom podiele k parcele č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 211 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 255 m2, č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 249 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 248 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2
a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 651 m2, na ktorých je postavený dom súp.
č. XXXX. Právny zástupca navrhovateľky návrh odôvodnil tým, že v roku XXXX prišiel na Slovensko
syn navrhovateľky s úmyslom na Slovensku podnikať a bývať spolu s matkou - navrhovateľkou. Z
uvedeného dôvodu vnuk navrhovateľky predmetný byt, zakúpený navrhovateľkou, ktorý vlastnícky bol
vedený na jeho meno, previedol darovacou zmluvou na syna navrhovateľky dňa 23.5.2007. Od tejto

doby predmetný byt navrhovateľka užívala spolu so synom. Dňa 22.7.2010 syn navrhovateľky tragicky
zahynul. Navrhovateľka od tej doby až do dnes užíva predmetný byt výhradne sama a za tento uhrádza
príslušné poplatky. Evidencia bytu vo vlastníctva jej syna neumožňuje navrhovateľke upraviť právny stav
tak, aby napriek tomu, že byt zakúpila zo svojich finančných prostriedkov, bol tento zaevidovaný ako
jej vlastníctvo z dôvodu, že po jej zosnulom synovi zostala manželka, odporkyňa v tomto spore, ktorá
jej vlastníctvo k bytu nechce uznať napriek tomu, že byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, že bol zakúpený v čase, keď manželstvo nebolo ešte uzavreté a že zosnulý E. E. I. nadobudol

byt do svojho výlučného vlastníctva darom od svojho synovca.

Právny zástupca navrhovateľky predložil súdu dňa 20.1.2015 upresnenie návrhu. Návrh upresnil tak, že
v žalobnom návrhu, ako i v priebehu súdneho pojednávania, preukázali, že navrhovateľka pri obídeníplatného zákona ako občianka S. M. zakúpila byt č. XXX na X. poschodí vo vchode č. XX v bytovom
dome súp.č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX v kat.úz. W. na meno svojho vnuka J. P.. Z čestného
prehlásenia J. P. zo dňa 14.11.2012 vyplýva, že tento nikdy neprejavil vôľu predmetný byt zakúpiť,

že tento nezakúpil a nevyplatil kúpnu cenu a predmetný byt nikdy neužíval ani neužíva. Zároveň
menovaný prehlásil, že tento byt od jeho zakúpenia a aj mesiac predtým užívala a do dnes aj užíva
navrhovateľka a že za tento byt platí poplatky a do bytu investovala za účelom zveľadenia peňažné
prostriedky. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky táto kúpna zmluva bola simulovaným
právnym úkonom v záujme obídenia zákona a preto podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre chyby vôle

je absolútne neplatným právnym úkonom. Takouto neplatnosťou je rozhodujúci súd povinný zaoberať
sa zo zákona, bez ohľadu, či neplatnosť právneho úkonu bola namietaná. Rovnako je potrebné sa
zaoberať aj následnými právnymi úkonmi, súvisiacimi s pôvodným simulovaným právnym úkonom. V
danom prípade s darovacou zmluvou, ktorou J. P. previedol právo nadobudnuté simulovaným právnym
úkonom, teda právo, ktoré mu platne nevzniklo, na obdarovaného E. E..

S odvolaním sa potom na takúto neplatnosť právnych úkonov namieta uplatnené právo odporkyne L.
P. na údajné dedičské právo, pretože kúpna zmluva bola uzavretá ako neplatná od počiatku v čase
22.7.2003, kedy táto ešte nežila s E. E. v manželstve. Rovnako jej nevznikli dedičské práva ani z
neplatnej darovacej zmluvy. Navrhovateľka nepretržite od 1.7.2003, kedy jej boli odovzdané kľúče od
bytu, nepretržite tento dodnes užíva s vedomím, že patrí jej potom ako vyplatila kúpnu cenu. Užíva ho

bez zásahu akýchkoľvek tretích osôb i samotných predávajúcich a bez akýchkoľvek zásahov fiktívneho
kupujúceho. Od 1.7.2003 ku dňu rozhodovania sporu uplynula lehota 11 rokov nepretržitého užívania
predmetného bytu. Na vydržanie súdy prihliadajú zo zákona a z úradnej povinnosti, a to aj v prípade,
keby sa ho oprávnený nedovolával. Poukázal ďalej na naliehavý právny záujem, keď jedine určovacie
právo zachováva ohrozené právo žalobkyne, keď napriek jej nerušenému užívaniu po vyplatení bytu,

je na liste vlastníctva evidovaný v zmysle neplatnej darovacej zmluvy jej zomretý syn. Podľa právneho
zástupcu navrhovateľky neexistuje iný spôsob než domáhanie sa určenia vlastníctva súdnou cestou.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 9.10.2014 uviedol, že trvajú na podanom návrhu
ako ho písomne podali a na predložených písomných dôkazov. Dôvodnosť návrhu opiera o skutočnosť,

že navrhovateľka preukázateľné byt, ktorý je predmetom tohto sporu nadobudla zo svojich vlastných
finančných prostriedkov. Tento byt nebol uvedený pôvodne na jej meno, pretože nebolo v tom čase
možné byt zapísať na občana inej národnosti, preto tento byt bol napísaný v podstate na jej vnuka a
následne tak ako bolo uvedené, keď prišiel jej syn E. na Slovensko a chcel tu dlhodobo zostať spolu
s mamou, tak vnuk vzhľadom k tomu, že mama bola už v takom veku, previedol tento byt darovacou

zmluvou potom na jej syna. Syn navrhovateľky umrel a v súčasnosti je syn písaný ako vlastník tohto
bytu. Po smrti prebehlo v S. dedičské konanie, kde navrhovateľka zistila, že jej syn má manželku, ktorá
je odporkyňou v tomto spore a že táto manželka si uplatnila nárok v S. na dedenie, kde dedičské konanie
aj prebehlo. V rámci vykonania dedičského konania medzi navrhovateľkou a odporkyňou bol prijatý
úzus, že si nebude uplatňovať odporkyňa žiadne iné nároky ako prebehli na dedičskom konaní v S..

Čiže ona si neuplatnila žiaden nárok v rámci tohto dedičského konania v S. na tento byt aj keď podľa
názoru právneho zástupcu navrhovateľky nemala nárok na tento byt, pretože preukázateľne tento byt
nadobudla navrhovateľka zo svojich finančných zdrojov. Tento byt po dobu ako ho nadobudla, takto
užíva viac ako 13 rokov, za tento byt uhrádza sama bez akejkoľvek inej podpory všetky náklady a
energie súvisiace s užívaním tohto bytu. Keďže nemohli dosiahnuť žiaden kontakt s odporkyňou a

žiadna iná možnosť nebola možná k tomu, aby navrhovateľka sa domohla svojich práv k bytu, podali
túto žalobu. Odporkyňa najskôr nereagovala na listy, ktoré sa posielali na jej adresu a právny zástupca
uviedol, že doteraz nepoznajú jej stanovisko k veci. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sa jednalo o fiktívne
manželstvo.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na Slovensko pricestovala pred 20 rokmi so svojou dcérou,
ktorá bola lekárkou. Prišla sem aj s peniazmi. Jej syn zostal pracovať v E., periodicky ju navštevoval a
stále hovorieval, že príde na stálo. Keď pricestovali na Slovensko, zistila, že ako cudzinka tu nemôže
nadobudnúť byt. Môj vnuk vtedy dovŕšil XX rokov a byt preto kúpili na jeho meno. Ona potom v byte
bývala od prvého dňa, t.j. od XX. I. XXXX a býva v tomto byte doteraz a platí všetky poplatky. Jej vnuk

v tomto byte nikdy nebol. Navrhovateľka urobila v byte len drobné opravy a nekupovala ani nábytok,
lebo čakala na svojho syna. Neskôr sa náhodou dozvedela, že sa zmenil zákon a že cudzinec môže na
Slovensku nadobudnúť aj nehnuteľnosť. V tom čase som však už mala XX rokov. Preto sa rozhodla, že
byt sa prevedie priamo na jej syna a nie na ňu. Zašla preto k notárke T.. Tejto povedala ako sa kúpilbyt na jej vnuka a že by chcela, aby sa tento byt previedol na jej syna. Navrhovateľka bola vtedy už
vážne chorá a stávalo sa, že na ulici aj odpadla. Notárka, pani T. potom pripravila podklady, aby vnuk
navrhovateľkymoholtentobytdarovaťsynovinavrhovateľky,toznamenásvojmustrýkovi,ktorýbolvtom

čase slobodný a žil ešte v E.. Notárka pani T. zaslala tieto dokumenty potom do E. synovi navrhovateľky,
ktorý ich podpísal a potom jej ich vrátil. Tieto dokumenty sa nachádzajú v archíve u notárky.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že s návrhom žalobkyne v plnom rozsahu
nesúhlasí. Žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Uviedol, že v tomto konaní chýba tak aktívna,
ako aj pasívna vecná legitimácia, pričom vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Má ju ten,
kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Jej nedostatok, podobne
ako nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vedie k zamietnutiu návrhu
na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Poukázal na ustanovenie § 132 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci sa môže nadobudnúť kúpou, darovaním alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak zákon neustanovuje inak. Ďalej poukázal na ustanovenie
§ 4 ods.1, 2, 3 zákona č. 132/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka nikdy nebola
vlastníčkou uvedených nehnuteľností a v zmysle samotnou navrhovateľkou predložených dokladov ani

vlastníčkou nemohla byť. Ak by sa jednalo o takýto zastretý úkon, je to úkon, ktorý sa prieči zákonu.
Sama navrhovateľka tvrdí, že v tej dobe nebolo možné v zmysle platnej právnej legislatívy Slovenskej
republiky nadobúdať nehnuteľnosti cudzincovi. Takýto právny úkon by nemohol potom požívať súdnu ani
právnu ochranu. Samotným želaním navrhovateľky bolo, aby vlastníkom nehnuteľnosti bol jej vnuk a ten
nejakým spôsobom nespochybnil prevod vlastníckeho práva na poručiteľa, ktorý je vedený na LV XXXX

prekat.úz.W.,okresW.akovlastník.Právnyzástupcaodporkyneaodporkyňanerozumieakýmprávnym
titulom by mala byť vlastníčkou nehnuteľnosti navrhovateľka, či navrhovateľka chce napadnúť kúpnu
zmluvu, ktorú nadobudol túto nehnuteľnosť vnuk navrhovateľky, či chce napadnúť darovaciu zmluvu
alebo odvíja svoje právo od dedičských práv. Toto nebolo v podanom návrhu a ani na pojednávaní
preukázané. Pokiaľ navrhovateľka odvádza svoje právo od dedičského práva po poručiteľovi, nie je tu

danýnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,nakoľkoakodedičkapatriacadookruhudedičov
stanovených v dedičskom konaní prebiehajúcich v Ruskej republike, má právo iniciovať dedičské
konanie na tunajšom súde a tak začať dedičské konanie týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti a takýmto
spôsobom dosiahnuť stav požadovaný určovacou žalobou. Sama navrhovateľka uviedla, že odporkyňa
si nenárokovala zatiaľ tento byt, že tu nie je začaté iné dedičské konanie na Okresnom súde Zvolen

alebo v priradenom notárskom úrade.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní ďalej uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom právneho
zástupcu odporkyne, pokiaľ tento uvádza, že tu nie je naliehavý právny záujem podľa § 80c O.s.p.
Navrhovateľka tento naliehavý právny záujem preukazovala už v samotnej žalobe a preukazuje ho aj

v priebehu pojednávania, kde poukazuje na skutočnosť, že tak ako vypovedala navrhovateľka, ona od
samého počiatku po zakúpení bytu svojimi peniazmi byt užíva do dnešného dňa ako svoj s vedomím,
že tento byt je jej.

Na pojednávaní dňa 11.12.2014 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka považuje

všetky výpovede, ktoré sú tu, na nepravdivé a účelové. Namietal hodnovernosť dôkazu o uzavretí
manželstva nebohého syna navrhovateľky s odporkyňou. Podľa jeho názoru by ani ruský súd takýto
doklad neprijal bez toho, aby nebol priložený k nemu sobášny list, a to v opise, pretože podľa vyjadrenia
aj ruských advokátov takýto dokument sa dá vyrobiť v S. bez akýchkoľvek problémov. S uzavretím
manželstva nebolo všetko čisté, pričom poukázal na to, že po smrti syna navrhovateľky v marci 2010

bola navrhovateľka zistená ako jediná dedička s tým, že odporkyňa v tomto dedičskom konaní ani
nefigurovala. Až 9 mesiacov po smrti syna navrhovateľky, si odporkyňa uplatnila právo na dedičstvo,
čo je v rozpore s S. zákonmi, pretože tam je oprávnená urobiť to len do 6 mesiacov. Uviedol, že podľa
ruského práva si mala nárok na tento byt ako dedička uplatniť priamo v S.. Až následne prichádza do
úvahy uplatnenie dedičského konania na Slovensku. Notárka potvrdila skutočnosť, že tento byt nebol

riešený v dedičskom konaní v S.. Navrhovateľka považuje za najväčšie nepravdy výpoveď svedkyne,
kde uviedla, že synovec sa na základe dohody so zomretým alebo s jej manželom, kúpil na svoje meno
za peniaze jej manžela tento byt, to je prvá vec a potom po dohode, že mu v podstate tento byt daroval.
Navrhovateľka žije na Slovensku od r. 2001. Od r. 2001 sa snažila v podstate nájsť si niekde byt, kde byv podstate v tomto byte mohla bývať. Táto skutočnosť sa jej podarila v júli 2003, kde hneď od začiatku,
od júla 2003 boli jej odovzdané kľúče a ona urobila už začiatkom júla 2003 rekonštrukčné práce, úpravu
tohto konkrétneho bytu. K samotnému uzavretiu zmluvy došlo 22.7.2003. Kúpna zmluva bola pripojená

k návrhu. Zmluva bola zaregistrovaná až 15. augusta. Poukázal na výpoveď vnuka navrhovateľky J. P.,
ktorého navrhol vypočuť ako svedka.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení, ktoré
už bolo dané do spisu ústnym aj písomným prejavom. Uviedol, že čo sa týka listinných dôkazov, ktoré

boli preložené do slovenského jazyka tlmočníkom, pokiaľ právny zástupca navrhovateľky spochybňuje
platnosť týchto listinných dôkazov, je na ňom, aby preukázal, že tieto nie sú pravé. Uviedol, že on ich
považujezapravéanemádôvodhľadieťnaneakonanejakéfalzifikáty.Uviedol,žeodporkyňanesúhlasí
so žalobným návrhom a nemieni sa vzdať dedičských práv po zosnulom manželovi. Uviedol, že pokiaľ
súd bude prejednávať nároky s ohľadom na dedičské právo, má za to, že sa bude spravovať právnym
poriadkom Slovenskej republiky na základe zmluvy medzi Č. I. W. o právnej pomoci. Ak predmetný

byt aj nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol majetkom poručiteľa a odporkyňa je
neopomenuteľnou dedičkou v druhej dedičskej skupine.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 5.3.2015 uviedol, že trvá na podanom návrhu a
predovšetkým na jeho upresnení zo dňa 6.1.2015. Uviedol, že právny titul nadobudnutia nehnuteľností

nebol špecifikovaný v pôvodnom návrhu ale doplnením zo dňa 6.1.2015 doplnili titul uplatnenia priznania
vlastníckeho práva o titul vydržania.

Na pojednávaní bol vypočutý ako svedok, vnuk navrhovateľky T.. J. P.. Vo svojej svedeckej výpovedi
uviedol, že byt bol kúpený na jeho meno v roku 2003. Peniaze mu dala stará mama, t.j. navrhovateľka.

On mal vtedy 19 rokov a peniaze nemal. Spolu s navrhovateľkou byt kúpili na jeho meno. On mal vtedy
slovenské občianstvo. Navrhovateľka vtedy byt nemohla nadobudnúť, lebo vtedy bol taký zákon, že
ako občianka S. M. nemohla túto nehnuteľnosť nadobudnúť. Svedok uviedol, že slovenské občianstvo
mala vtedy celá jeho rodina, to znamená, že okrem neho aj jeho rodičia. Jeho matka je dcérou pani
navrhovateľky.Uviedol,žejehorodinatužijeodr.XXXX.Synnavrhovateľkynemalslovenskéobčianstvo

nikdy. K uzavretiu darovacej zmluvy potom došlo z toho dôvodu, že stará mama to vtedy tak chcela.
Uvažovali vtedy o viacerých možnostiach. Jednou z nich bolo aj to, že by sa byt bol daroval priamo
starej mame, ale ona jednoducho chcela tak, aby sa to previedlo na jej syna E., ktorý vtedy aj uvažoval
o tom, že sa sem presťahuje. Bolo to vtedy zvažovanie viacerých možností a okolností. Navrhovateľka
potom v tomto byte ďalej bývala, užívala ho tak ako doteraz. Jej syn E. sa sem nikdy nepresťahoval, ale

chodieval sem. Všetky poplatky spojené s bývaním, s bytom platila navrhovateľka. Uviedol, že vedel, že
byt kupuje pre svoju starú mamu, t.j. pre navrhovateľku. Byt nikdy nechcel kupovať pre seba. Kúpnu
zmluvu podpísal, lebo navrhovateľka, ako aj jeho mama mu povedali, že je to potrebné urobiť pre ich
rodinu. Presnejšie, že je to potrebné urobiť pre starú mamu, t.j. pre navrhovateľku. Kúpnu cenu, t.j.
peniaze za ktoré sa byt kupoval svedok ani nevidel. Vedel o čo ide, jemu dali podpísať len papiere.

Darovaciu zmluvu on potom netvoril. Dali mu vypracovanú darovaciu zmluvu podpísať. On si ju najskôr
prečítal a podpísal. Stará mama mu povedala, že sa to prevádza na jej syna E.. Svedok s tým súhlasil
a nemal s tým žiadne problémy. Uviedol, že jeho vzťah k starej mame - navrhovateľke bol normálny.
Niekedy sa aj pohádajú, ale vzťah hodnotí ako normálny vzťah. Svedok uviedol, že on býva v Bratislave
už 8 rokov a teraz študuje druhú vysokú školu. Odporkyňu vôbec nepozná, videl ju len jeden raz. Vzťah

k odporkyni nemá žiadny, teda ani pozitívny, ani negatívny. Svoj vzťah k strýkovi E. hodnotí ako dobrý.
Bol to mamin mladší brat a svoj vzťah k nemu považoval skôr za kamarátsky. Svedok vedel o tom,
že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nemohla túto nehnuteľnosť nadobudnú stará matka. Bol o tom
informovaný. Kúpnu zmluvu si pred podpisom prečítal, bolo mu vysvetlené prečo sa to robí. On tomu
porozumel a súhlasil s tým. Ešte pred podpisom zmluvy sa ho spýtali, či s tým nemá žiadny problém,

či tomu všetkému porozumel. On im povedal, že s tým problém nemá a že tomu porozumel. Najskôr
sa rozprávali o tom, ako to budú celé robiť. Potom sa pripravili dokumenty. Bolo mu vysvetlené prečo
sa to robí a až potom on podpísal kúpnu zmluvu. Vedel, že keď podpíše kúpnu zmluvu, že sa stane
vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Vedel o tom, že byt bude vlastniť on, navrhovateľka bude byt užívať a
svedkovi nebude za to nič platiť. neboli žiadne dôvody na to, aby mohol od strýka pýtať tento dar späť.

So strýkom mal dobré vzťahy a strýko od starkej tiež nechcel žiadne peniaze. On hovoril, že tento byt
je starkej, že ona tam aj dožije.Právny zástupca navrhovateľky po vypočutí svedka uviedol, že opäť poukazuje na skutočnosť, že trvá na
upresnenínávrhuzodňa6.1.2015.Žiada,abysúdprejudiciálnerozhodoloabsolútnejneplatnostikúpno-
predajnej zmluvy a aj darovacej zmluvy. Zo svedeckej výpovede bolo preukázané, že s vedomím sa

obchádzal zákon, o čo je však dôležitejšia iná skutočnosť, že kupujúci vlastne nemal vôľu byt kúpiť. Jeho
prejav preto nebol vážny a rovnako nemal slobodnú vôľu, pretože reagoval na požiadavky jeho najbližšej
rodiny. Plnil vlastne požiadavky svojej rodiny. Ak by kúpna zmluva bola vyhlásená pre obchádzanie
zákona a pre nesplnenie podmienok vážnosti a slobody vykonaného právneho úkonu za neplatnú, v
takom prípade právny zástupca navrhovateľky namietal a žiadal rozhodnúť aj o neplatnosti darovacej

zmluvy, pretože kupujúci nemohol prevádzať darom niečo čo mu vôbec nepatrilo. Odporkyňa L. P. nemá
žiadny právny nárok na to, čo si uplatnila v priebehu tohto pojednávania. Poukázal na to, že právna
úprava pripúšťa inštitút vydržania i v prípade, ak boli predchádzajúce úkony vyhlásené za neplatné.
Umožňuje na základe toho, ak sú splnené podmienky pre vydržanie vlastníctva vydržaním priznať.

Právny zástupca odporcu po vypočutí svedka uviedol, že v prvom rade uvádza, že pokiaľ sa

domáha navrhovateľka určenia vlastníckeho práva titulom vydržania, nie titulom dedičského práva,
k naliehavému právnemu záujmu a aktívnej legitimácií, zastáva rovnaký právny názor ako ho už
prezentoval na prvom pojednávaní a má za to, že s ohľadom na to, že tu ešte neprebehlo dedičské
konanie k tejto nehnuteľnosti, nemôže mať navrhovateľka naliehavý právny záujem na určení, že je
vlastníčkou titulom vydržania. Čo sa týka samotného spochybňovania vlastných právnych úkonov, má

za to, že zákon a ani súd nemôže poskytnúť takémuto právnemu úkonu ochranu priamo zo zákona,
pokiaľ neplatnosť právneho úkonu bola dosiahnutá pričinením navrhovateľky. Nebolo však preukázané,
že by tento právny úkon bol neplatný. Naopak svedok viackrát vo výpovediach povedal, že si bol
vedomý právnych následkov tohto úkonu, ako aj obsahu tohto úkonu. O jeho obsahu bol uzrozumený,
rozumel aké to bude mať následky. Nebol v nijakom nátlaku, bol to prejav jeho slobodnej vôle, čo v

podstate je aj obsahom kúpnej zmluvy, aj darovacej zmluvy, kde prehlasujú účastníci týchto zmlúv,
že teda nevykonali tento úkon v tiesni alebo za inak nevýhodných podmienok. Jeho prejav bol určitý
a zrozumiteľný, bolo na základe neho prevedené vlastnícke právo, čo navrhovateľka, ako aj svedok
chceli, aby bolo prevedené vlastnícke právo na svedka a nie na niekoho iného. Celú túto situáciu,
kedy sa snaží navrhovateľka toto zneužiť, on považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy

sa navrhovateľka snaží ukrátiť dedičskú podstatu simulovaním neplatnosti právneho úkonu a vnáša
neistotu do tých právnych vzťahov v dedičskom konaní. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.3.2011 sp.zn. 3Cdo/144/2003, ktorý hovorí o platnosti simulovaných a disimulovaných
úkonov a hovorí teda, že aj disimulovaný právny úkon je platným za určitých podmienok, a teda tento
disimulovaný právny úkon v tomto sporovom konaní spĺňa tieto podmienky a teda právnym úkonom

je platným. V priebehu konania svedok potvrdil a preukázal, že nenastali žiadne okolnosti, na základe
ktorých by žiadal zrušenie darovacej zmluvy. Nepreviedol viac práv ako sám mal, disponoval so svojim
vlastníctvom.

Ďalej uviedol, že čo sa týka vydržania samotného, vonkoncom tu nemožno hovoriť, že sú splnené všetky

podmienky na vydržanie, a to hlavne dobromyseľnosť. Navrhovateľka od počiatku vedela, že nemôže
nadobudnúť túto nehnuteľnosť. Sám právny zástupca navrhovateľky hovorí o konaní protizákonnom
a na druhej strane sa na základe dobromyseľnosti navrhovateľky domáha určenia vlastníckeho práva
vydržaním. Navrhovateľka po celú dobu vedela, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve jej vnuka. Následne
chcela túto nehnuteľnosť, ktorá bola v jeho vlastníctve, previesť na svojho syna, čo aj urobila a teda v

tomto konaní aj právny zástupca navrhovateľky, aj svedok hovorili, že sa zúčastňovala týchto prevodov,
a teda bola si vedomá toho, že vlastníkom tých nehnuteľností je jej vnuk a nie ona sama. Preto žiadal
návrh v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania.

Súd sa oboznámil aj s predloženými listinnými dôkazmi.

Dňa 22.júla 2003 bola uzavretá kúpno-predajná zmluva medzi predávajúcimi 1./ O.. D. C., nar.
X.XX.XXXX, 2./ C. E., rod. C., nar. X.X.XXXX a 3./ R. C., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcimi a J. P.,
nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcim. Predmetom kúpy a predaja bol byt č. XXX, I. kategórie o výmere
59,32 m2, nachádzajúci sa na I. nadzemnom podlaží obytného domu umiestneného vo W. na ul. D..

P., súp.č. XXXX/XX na parcele KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/X, KN č. XXXX/XX, KN
č. XXXX/XX, KN č. XXXX/XX, KN č. XXXX/XX a KN č. XXXX/XX. Byt pozostáva z dvoch obytných
miestností a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC, komora, balkón a pivnice č. XX a
XX o výmere 4,12 m2. Zároveň kupujúci kúpil od predávajúcich do svojho podielového spoluvlastníctvaspoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ktoré sú nerozlučne spojené s
vlastníctvom vyššie citovaného bytu vo veľkosti XXXX/XXXXXX. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške
400.000,- Sk. Kúpna zmluva bola zavkladovaná Správou katastra W. dňa 15.8.2003 pod č. V XXXX/XX.

Dňa 26.11.2006 bola uzavretá Darovacia zmluva medzi darujúcim J. P., nar. XX.XX.XXXX a
obdarovaným E. I. E., nar. X.X.XXXX. Predmetom tejto darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré
boli darujúcim J. P. nadobudnuté ako kupujúcim na základe predchádzajúcej kúpno-predajnej zmluvy.
Darovacia zmluva bola zavkladovaná Správou katastra W. dňa 23.5.2007 pod č. V XXXX/XX.

Na liste vlastníctva č. XXXX zo dňa 11.6.2012 je zapísaný ako vlastník uvedených nehnuteľností E. I.
E., nar. X.X.XXXX. List vlastníctva je vedený Správou katastra W. /v súčasnosti Okresným úradom W.,
katastrálny odbor/. Byt sa nachádza v kat.území W..

Súdu bol do spisu predložený aj úmrtný list E. I. E., z ktorého bolo zistené, že zomrel XX.X.XXXX.

Z predloženého čestného prehlásenia J. P. zo dňa 14.11.2012 vyplýva, že J. P. čestne prehlasuje, že z
dôvodu, že stará mama W. v roku 2003 ako ruská občianka nemohla zakúpiť byt do svojho vlastníctva,
zakúpila zo svojich finančných prostriedkov kúpnou zmluvou zo dňa 14.8.2003 byt na jeho meno. Od
zakúpenia tohto bytu v tomto byte bývala a býva do dnes a uhrádzala a uhrádza do dnes všetky poplatky

spojené s užívaním bytu. Po dohode so starou mamou a jej synom, byt ktorý kúpila a vyplatila zo
svojich prostriedkov stará mama W. na svedkove meno, previedol on darovacou zmluvou na jej syna
dňa 23.5.2007. Čestným prehlásením potvrdzuje, že na kúpu bytu na jeho meno on sám neposkytol
žiadne finančné prostriedky, tieto mu dala stará mama. Rovnako potvrdzuje, že stará mama W. E. odo
dňa zakúpenia bytu tento byt sama užíva a uhrádza zaň príslušné úhrady.

Odporkyňa bola vypočutá dožiadaným súdom S. E. J. E. Z. dňa 24.6.2014 (č.l. 241) - slovenský preklad,
č.l. 259. Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že fakticky býva tam, kde má aj adresu trvalého pobytu. Žalobu
dostala poštou od p. W. E.. Žaloba jej bola doručená približne pred rokom spolu s kópiami dokumentov.
Predpokladá, že ju chcú zbaviť dedičského práva. Sporný byt bol nadobudnutý synovcom jej nebohého

manžela za manželove peniaze. V tej dobe žili spoločne po uzavretí občianskeho sobáša a po dvoch
týždňoch manželský zväzok oficiálne uzavreli Sporný byt kúpil synovec manžela, pretože manžel bol
občanom S. a nemohol na Slovensku kúpiť nehnuteľnosť. Potom na základe dohody synovec darovaním
odovzdal byt manželovi. Toto sa stalo 26. novembra 2006. Manželov synovec sa volá J. P.. Jej nebohý
manžel sa volal E. I. E.. Manželstvo uzavreli X. I. XXXX. V roku XXXX jej manžel zahynul. Sporný byt

nejakú dobu užívala matka jej manžela O. I.. Odporkyňa v spornom byte nežila. Sporný byt má 2 izby.
Uviedla, že odmieta vyhovieť vznesenej žalobe, domnieva sa, že má právo na dedičstvo po manželovi.
V S. sa obracala na notára z dôvodu prevzatia dedičstva. Neuvádzala sporný byt v nároku na dedičstvo,
pretože nemala presnú adresu tohto bytu a notár odmietol vyžiadať takéto
informácie zo Slovenska. Nemala možnosť samostatne vyhľadať adresu sporného bytu. Uviedla, že

deti s nebohým manželom nemala. V momente úmrtia jej manžela boli ešte manželia. V S. prevzala
dedičstvo v zákonom stanovených termínoch. Žiadala ku spisu pripojiť kópie dokumentov, ktoré sa týkajú
prejednávanej veci.

Notárka Z. R. Q., E.Á. oblastná notárska komora, notársky obvod v S., E. Z. prípisom zo dňa 26.5.2014

oboznámila S.É. E. J. E. Z. R. S., že dedičmi po E. I. E. boli jeho manželka L. R. P. a jeho matka W. I.
E.. Byt č. XXX nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX, v obytnom dome so súp. č.
XXXX na ulici D.. P., W., zapísaný na Správe katastre W., katastrálne územie W. na liste vlastníctva č.
XXXX, vyššie uvedenými dedičmi nebol do pozostalosti po E. I. E. zahrnutý.

Hlavná správa matriky E. oblasti, S. oddelenie matriky prípisom zo dňa 14.5.2014 pod č. 837 oznámila
M. J. S. E.É. J. E. Z., že v archíve matričného oddelenia sa nachádza matričný záznam o uzavretí
manželstva č. 06 z 2. augusta 2003 na meno E. E. I., nar. X. D. XXXX a P. L. R., nar. X. J. XXXX. Pri
uzavretí manželstva si P. L.. R.. priezvisko nezmenila. Informáciou o rozvode tohto manželstva matričné
oddelenie nedisponuje. Záznam o narodení detí vyššie uvedených občanov nebol v matričnom oddelení

vykonaný. Kontrola bola uskutočnená za obdobie od 1.1.1993 do 13.5.2014. Archívny fond je zachovaný
v plnom rozsahu.Súd boli predložené aj Osvedčenia o nároku na dedičstvo zo zákona. Z predložených osvedčení
vyplýva, že predmetom dedičského konania nebola nehnuteľnosť nachádzajúca sa vo W., ktorej určenie
vlastníctva je predmetom tohto sporu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté

inak.

Podľa § 133 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 461 ods.1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 461 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú
namiestonehodedičiazozákona.Aksanadobudnezozávetulenčasťdedičstva,nadobúdajúzvyšujúcu
časť dedičia zo zákona.

Dedenie je nadobudnutie dedičstva (majetku) dedičmi po smrti fyzickej osoby. Dedičia sú právnymi

nástupcami po poručiteľovi v tých veciach, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Dediť teda možno iba
po smrti fyzickej osoby. Právnická osoba môže zaniknúť tak, že má právneho nástupcu, na ktorého
prechádza majetok, práva i povinnosti. Spravidla na dedičov prechádzajú majetkové práva.

Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto skutočnosť - nadobudnutie majetku

potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý z hľadiska právneho nástupníctva, a to nielen
z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv, ale aj iných práv či povinností. Okamihom smrti poručiteľa
(fyzickej osoby), ktorý je uvedený v úmrtnom liste alebo deň, ktorý súd v konaní o vyhlásenie za mŕtveho
(§ 198, 200 O.s.p.) v rozsudku určil za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil,
je podľa § 460 rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre prechod práv a povinností, ktoré sú predmetom

dedičstva. Dedičstvo sa nadobúda k tomuto dňu. Rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o
dedičstve vydaným notárom sa nadobudnutie dedičstva potvrdzuje, a to spätne ku dňu smrti. Niekedy
medzi dňom smrti a dňom rozhodnutia o dedičstve, resp. dňom vydania osvedčenia o dedičstve ubehne
pomerne dlhý čas.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

K zákonným predpokladom vydržania patria :

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu. Po celú vydržaciu dobu musí byť
držba pokojná, bez toho, aby si niekto uplatňoval vlastnícke právo na túto vec,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonomustanovenejdoby,ktorájeprihnuteľnostiach3rokyaprinehnuteľnostiach10rokov.Prekážkounepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať
aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté
vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Oprávnená, a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené
oba pojmové znaky:
a) dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec

by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe
nej sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované
právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a podobne. Z toho vyplýva, že
dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome zmocní veci protiprávne, a to konaním naplňujúcim
skutkovú podstatu niektorého trestného činu alebo komu bola hnuteľná vec zverená iba na dobré slovo
(tzv. výprosa),

b) ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník, vykonáva oprávnenia patriace do obsahu
vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou. Súčasne však musí existovať úkon, ktorým
bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako
so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ
dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva iba občas.

Podľa § 19 ods.1 zákona č. 202/1995 Z.z. /devízový zákon/ v znení účinnom ku dňu 22.júla 2003
cudzozemec s výnimkou, ktorý je občanom Slovenskej republiky, môže nadobudnúť vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam v tuzemsku iba :
a) dedením,

b) pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c) ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden
je cudzozemec, alebo ak má cudzozemec nadobúdať nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov
alebo prarodičov, to neplatí, ak sa na nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vzťahuje osobitný
predpis,

d) výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej cena
zistená podľa osobitného predpisu neprevyšuje cenu pôvodnej nehnuteľnosti zistenú podľa osobitného
predpisu,
e) ak má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, to neplatí, ak sa na
nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vzťahuje osobitný predpis,

f) ak ide o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve,
g) ak tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 19a ods.1 a ods.2 zákona č. 202/1995 Z.z. /devízový zákon/ v znení účinnom ku dňu 23. mája
2007, cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku s výnimkami

podľa odseku 2. Podľa odseku 2 cudzozemec nemôže nadobudnúť vlastnícke právo :
a) k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia
obce ak pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond, nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce; toto
obmedzenie neplatí pre cudzozemca pri dedení ani pre cudzozemca, ktorý je :
1./ občanom Slovenskej republiky,

2./štátnympríslušníkomčlenskéhoštátuEurópskejúnieamánazákladeregistrácieprávonaprechodný
pobyt, ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond a na
ktorej hospodári a najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky
k Európskej únii a
b) k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi.

Dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dňa 22. júla 2003 uzavrel vnuk navrhovateľky J. P.
ako kupujúci kúpno-predajnú zmluvu s H. O.. D. C., C. E., S.. C. I. R. C.T.. Predmetom tejto kúpno-
predajnej zmluvy bol byt - nehnuteľnosti, pri ktorých určenia vlastníctva sa domáha navrhovateľka
podaným návrhom. Kupujúci J. P. následne dňa 26.11.2006 uzavrel darovaciu zmluvu s obdarovaným

E. I. E., nar. X.X.XXXX, ktorý bol synom navrhovateľky. Táto darovacia zmluva bola zavkladovaná pod
č. R. XXXX/XX dňa 23.5.2007. Predchádzajúca kúpno-predajná zmluva bola zavkladovaná Správou
katastra W. dňa 15.8.2003 pod č. R. XXXX/XX. Ako vyplynulo z predloženého čestného prehlásenia,
ktoré bolo predložené právnym zástupcom navrhovateľky a ako aj zo svedeckej výpovede svedka J.P., tento vedel, že byt nemôže kúpiť navrhovateľka ako občianka S. republiky, čiže ako cudzozemec.
Preto sa v rodine dohodli, že byt nadobudne do svojho vlastníctva svedok J. P., ktorý bol už v tom
čase občanom Slovenskej republiky a nehnuteľnosť mohol nadobudnúť. Kúpno-predajná zmluva bola

uzavretá slobodne, vážne. Kúpno-predajná zmluva je zrozumiteľná, je v nej jednoznačne uvedené kto
uzaviera kúpno-predajnú zmluvu, s kým, t.j. kto je predávajúci, kto je kupujúci, čo je predmetom kúpno-
predajnej zmluvy a je tam riadne dohodnutá aj kúpna cena nehnuteľnosti. Vlastníkovi nehnuteľnosti J.
P. nič nebránilo v uzavretí darovacej zmluvy s obdarovaným E. I. E., ktorý bol strýkom darujúceho J.
P. a synom navrhovateľky. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že vedel to on

a vedela aj navrhovateľka, že sa nemôže stať vlastníčkou bytu - nehnuteľnosti, lebo nebola občiankou
Slovenskej republiky. V čase uzavretia darovacej zmluvy nič nebránilo, aby sa navrhovateľka stala
vlastníčkou bytu - uvedenej nehnuteľnosti, lebo v zmysle ustanovenia § 19a ods.1 a ods.2 zákona č.
202/1995 Z.z. /devízový zákon/, nič nebránilo navrhovateľke v nadobudnutí tejto nehnuteľnosti a to či
už darovacou zmluvou alebo kúpnou zmluvou. Ako potvrdil svedok navrhovateľka chcela, aby svedok
daroval túto nehnuteľnosť jej synovi E. I. E., čo sa darovacou zmluvou aj stalo a darovacia zmluva bola

riadne zavkladovaná Správou katastra W..

Ani jedna z týchto zmlúv nie je absolútne neplatným právnym úkonom.

Takistobolojednoznačnepreukázané,žesynnavrhovateľkyE.I.E.zomrelXX.D.XXXX.Stálejevedený

ako vlastník uvedeného bytu na liste vlastníctva. Dedičské konanie po nebohom bolo uskutočnené v S.
republike a bolo preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že tieto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
kat.úz. W., t.j. v Slovenskej republike, neboli predmetom dedičského konania po nebohom E. I. E.. Podľa
názoru súdu navrhovateľke nič nebránilo a ani nič nebráni v tom, aby dedičské konanie pokračovalo
a bol prejednaný tento byt ako novoobjavený majetok. Preto nie je daný ani právny záujem na určení

vlastníctvabytunavrhovateľky,pretožezákonnepoznámožnosťvyhnúťsadedičskémukonaniuurčením
vlastníctva k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť, ktorej vlastníctva sa navrhovateľka domáha je stále vedená
vo vlastníctva už nebohého E. I. E. a doteraz nebola predmetom dedičského konania.

Na základe toho, že podľa názoru súdu kúpno-predajná zmluva uzavretá svedkom J. P. ako kupujúcim a

darovacia zmluva uzavretá medzi darujúcim J. P. a obdarovaným E. I. E.. sú riadne platné právne úkony,
nemohlo dôjsť ani k vydržaniu vlastníctva nehnuteľnosti navrhovateľkou. Keďže darovacia zmluva bola
platná, nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu pripadajú do dedičstva po nebohom E. I.L. E. a
podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Navrhovateľka preto
nemá právny záujem na určení vlastníctva týchto nehnuteľností rozsudkom, lebo o majetku, ktorý je

predmetom dedenia, sa musí rozhodnúť v dedičskom konaní.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným

rozhodnutím podľa § 151 ods.3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).