Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711212527
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5711212527.14

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: W.. C. J., L..
XX.XX.XXXX, P. J. I.. N. XX, C., právne zastúpený JUDr. Marianna Dobríková, advokátska kancelária
s.r.o. so sídlom Jilemnického 8, Martin, IČO: 36 869 431, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa a.s.,
so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie 3795,93 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu3795,93eursúrokomzomeškania9%ročneod21.3.2011
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

III. Slovenská republika má právo voči žalovanému na náhradu nákladov, súvisiacich s vypracovanými

znaleckými posudkami, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou dňa 5.10.2011 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu
s príslušenstvom. V písomnej žalobe uviedol, že dňa 13.2.2011 v Martine - Stráne došlo k škodovej
udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu značky Y. S. R..Č..C. XXX Q.. Škodovú
udalosť zavinil poistený žalovaného C. J. na motorovom vozidle ev.č.C. XXX Q.. Účastníci škodovej

udalosti spísali o jej priebehu a zavinení správu o nehode. Žalobca si ako poškodený uplatnil nárok
na náhradu škody na svojom motorovom vozidle u žalovaného, ktorý jeho vozidlo ohliadol, následne
si navrhovateľ nechal svoje vozidlo opraviť a za jeho opravu zaplatil sumu vo výške žalovanej sumy,
na základe faktúry č.XXXXXX, vystavenej C. P. dňa 18.4.2011. Žalovaný listom zo dňa 21.3.2011
odmietol žalobcovi náhradu škody poskytnúť z dôvodu, že charakter vzniku škody nezodpovedá
deklarovanému priebehu skutkového stavu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa

27.6.2011 opätovne vyzval žalovaného, aby mu škodu nahradil, pričom predložil čestné prehlásenie
svedka škodovej udalosti, svojho spolujazdca C. G. o priebehu škodovej udalosti. Ani na základe tejto
výzvy a čestného prehlásenia žalovaný náhradu škody neuhradil. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k
dobrovoľnému poskytnutiu náhrady škody, žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 21.3.2011, t.j. odo
dňa oznámenia žalovaného o neposkytnutí náhrady škody.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril listom zo dňa 1.3.2012, ktorý bol doručený súdu 13.3.2012
a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odôvodnení svojho podania uviedol, že dňa 13.10.2009
žalovaný s C. J. uzavrel poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu Š. M. R..Č.. C. XXX Q.. Podľa oznámenia
poistnej udalosti poisteného zo dňa 22.2.2011 a podľa oznámenia poškodeného poistnej udalosti zo
dňa 18.2.2011 sa dopravná nehoda údajne stala dňa 13.2.2011 a bolo pri nej údajne poškodené

motorové vozidlo typu Y. S. R..Č.. C. XXX Q., ktorého vlastníkom je žalobca. Podľa uvedeného
k dopravnej nehode malo dôjsť tak, že poistený viedol motorové vozidlo Š. M. R..Č.. C. XXX Q.,pričom mal prejsť do protismeru a naraziť do motorového vozidla Y. S. R..Č.. C. XXX Q.. Nakoľko
zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. M. bola táto poistená u
žalovaného, pristúpil tento bez zbytočného odkladu k začatiu prešetrovania potrebného k zisteniu

rozsahu jeho povinnosti poskytnúť plnenie. Pri vykonávaní prešetrenia zistil skutočnosti, na základe
ktorých listom zo dňa 21.3.2011 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j.
bez nároku na poistenie. Svoje zamietavé stanovisko riadne odôvodnil tým, že nie je možné spoľahlivo
a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobcu vznikla v súvislosti s predmetnou
dopravnou nehodou. Následne sa žalobca voči tomuto zamietavému stanovisku zo dňa 31.3.2011

odvolal. Žalovaný zabezpečil kontrolu riešenia škodovej udalosti, avšak stanovisku ku škodovej udalosti
ohľadne nároku na náhradu škody bolo opätovne zamietavé, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa
10.5.2011. Ani pri opakovanej žiadosti žalobcu žalovaný žalobcovi nevyhovel. Žalobca tvrdil, že mal
dôvodné pochybnosti o právnom základe nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody, nakoľko
nemal preukázané, že ku škodovej udalosti vôbec došlo a už vôbec, že došlo spôsobom a v rozsahu,
ako to uviedol žalobca. K tomuto presvedčeniu došiel na základe ohliadky poškodených motorových

vozidiel a následne vyhotovenej dokumentácie, z čoho vyplynulo, že rozsah poškodenia motorových
vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody, teda absentoval právny základ
zodpovednosti škodovej udalosti a prípadne zodpovednosti poistenej za škodu. Technická neprijateľnosť
poškodených motorových vozidiel bola s ohľadom na podklady, obsiahnuté v spisovom materiály, čo
konštatoval odborný pracovník žalobcu. Z fotodokumentácie je zrejmé, že sila, ktorá poškodila obe

motorové vozidlá nebola rovnaká. Vzhľadom na celé poškodenie oboch vozidiel spolu nekorešpondujú
z energetického ako aj geometrického hľadiska, vznik poistnej udalosti nie je v príčinnej súvislosti
s deklarovanými poškodeniami motorových vozidiel. Žalovaný namietal aj výšku uplatnenej náhrady
škody, ktorá sa v danom prípade uhrádza ako skutočná škoda. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka sa
pri určovaní výšky škody na veci vychádza z ceny veci v čase poškodenia, t.j. vypočítava sa všeobecná

hodnota motorového vozidla v čase poškodenia. Žalobca si uplatňuje právo na vyplatenie nákladov
za opravu poškodeného motorového vozidla, ktoré však nemožno stotožňovať s výškou skutočnej
škody. Podľa výpočtov žalovaného došlo vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla k jeho
zhodnoteniu. Podľa názoru žalovaného je tento nárok žalobcu neoprávnený, pretože úhradou celých
nákladov na opravu by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, pretože všeobecná hodnota vozidla

po oprave vzniknutých poškodení bola vyššia ako všeobecná hodnota vozidla pred vznikom poškodenia.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkov C. J. S. C. G., listinnými dokladmi - správou o nehode, faktúrou č.XXXXXX zo dňa
18.4.2011, oznámením žalovaného zo dňa 21.3.2011, výzvou advokátskej kancelárie zo dňa 27.6.2011,

odpoveďou žalovaného zo dňa 29.7.2011, oznámením poistnej udalosti poisteným dňa 22.2.2011,
oznámením poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 18.2.2011, listom žalobcu zo dňa 31.3.2011,
oznámením stanoviska k odvolaniu voči zamietnutiu škodovej udalosti zo dňa 10.5.2011 a 29.7.2011,
znaleckýmposudkuW..C.C.č.310/2012,znaleckýmposudkomÚstavusúdnehoinžinierstvač.30/2015,
vyjadrením Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 19.1.2016, odborným stanoviskom Ústavu súdneho

inžinierstva zo dňa 5.9.2016, vyjadrením G.. B. zo dňa 30.1.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, na ním tvrdených skutočnostiach s poukazom
na listinné dôkazy, ktoré súdu predložil. Teda zotrval na tom, že dňa 13.2.2011 došlo v Martine - Stráne
k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodeného jeho motorové vozidla značky Y. S. R..Č.. C. XXX Q..

Škodovú udalosť zavinil poistený žalovaného C. J. na motorovom vozidle ev.č. C. XXX Q.. O škodovej
udalosti spísali účastníci nehody správu, ktorá bola súdu predložená. Žalobca potom, ako žalovaný
ohliadol jeho motorové vozidlo, si toto nechal opraviť. Za opravu si uplatnil nárok, vyfakturovaný faktúrou
č.XXXXXXX, vystavenou C. P. zo dňa 18.4.2011 vo výške 3795,93 eura. Vo svojej výpovedi pred súdom
žalobca popísal priebeh nehody tým spôsobom, že na Pivovarskej ulici v Martine asi v polovici je ostrá

zákruta, videl, že sa blíži vozidlo, ktorému sa bez asi jeho pomoci nedalo vyhnúť. Snažil sa uhnúť
doprava, ale bol tam ľad taký, čo odstraňujú cestári. Celá zákruta bola namrznutá, začal sa točiť, dostal
sa do protiľahlej strany, kde vbehol do jarku a odtiaľ ho odrazilo na cestu. Následne vystúpili z auta a
začali zisťovať, čo s ním je. V danej dobe nebolo moc dobré svetlo, auto bolo pojazdné. Pán, s ktorý
došlo k nehode prišiel k autu, sa ospravedlnil s tým, že je to jeho chyba, nevolali policajtov a žalobca bol

uzrozumený, že v danom prípade to ani nebolo potrebné. Na ulici nesvietilo svetlo, preto sa rozhodli,
že auto pôjdu pozrieť. Išli do garáže, ktorá bola v práci jeho otca a pod svetlom videli poškodenia, ktoré
spísali, vymenili si kontakty s tým, že na ďalší pracovný deň vec budú hlásiť poisťovni. Ohliadca zo stranypoisťovne bol auto ohliadnuť, toto bolo v garáži otca. Pokiaľ kontaktoval poisťovňu ohľadne plnenia, táto
mu plnenie odmietla.
Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na stanovisku v tom, že nie je dôvod poskytnutia plnenia

žalobcovi. Stotožnil sa s tým, že prípadnému znalcovi v konaní je potrebné uložiť otázky, ktoré chcel
vypracovať a položiť mu ich.

5. Pred nariadením znaleckého dokazovania súd vo veci vypočul svedkov C. J. S. C. G..

Svedok C. J. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že k dopravnej nehode došlo v nedeľu medzi
siedmou - ôsmou hodinou. Išiel zo Stráni v zime, bol udupaný sneh na ceste, rezal zákrutu a prešiel do
protismeru, kde sa buchli s vozidlom p. J.. Po strete vozidiel mal za to, že auto žalobcu malo poškodenia
a to poškodený nárazník, ktorý bol na zemi, ľavý blatník, svetlo. Následne išli do garáže jeho otca, resp.
firmy, tu spísali správu o nehode a do poisťovne nahlásil túto udalosť. Opakovane ju upresňoval. Svedok
uviedol, že išiel rýchlosťou asi 60 až 70 km/hod.. Po dopravnej nehode bola tma, takže sa to na mieste

nedalo fotografovať.

6. Svedok C. G. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že so žalobcom sú kamaráti. Išiel ho zaviesť
na chatu po starej pivovarskej ceste v Martine. V zákrute vybehol mladý muž na M., dosť rezal zákrutu.
Marián strhol auto doprava, šmyklo ho, odhodilo doľava, kde sa zapichli, odrazili a ostali na ceste. Druhý

vodič prišiel, ospravedlnil sa, spýtal sa, či sa nič nestalo. Dohodli sa, že policajtov volať nebudú. Potom
išli s autom do garáže a zisťovali rozsah škody.

7. Súdom bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 5.6.2012 ustanovený znalec W..
C. C. - znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave a technický stav cestných

vozidiel. Znalcovi boli uložené otázky v spolupráci so stranami sporu. Následne znalec vypracoval
znalecký posudok, s ktorého závermi sa nestotožnil žalobca a ani žalovaný. Z tohto dôvodu bolo vo veci
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, a
tejto inštitúcii ako znaleckej organizácií boli uložené otázky, formulované žalobcom aj žalovaným.
Ústav súdneho inžinierstva vypracoval znalecký posudok, odpovedal na zadané otázky.

8. Na otázku, či je možné z fotodokumentácie brzdových kotúčov motorového vozidla ev.č. C. XXX
Q., vyhotovenej žalovaným dňa 15.2.2011 jednoznačne vysloviť, že toto vozidlo v žiadnom prípade
nemohlo byť v prevádzke dňa 13.2.2011 znalec odpovedal, že napriek značnej korózií na trecích
plochách brzdových kotúčov jednotlivých kolies, sú na častiach brzdových kotúčov viditeľné stopy

trenia, ktoré možno vyhodnotiť ako stopy po vzájomnom kontakte medzi brzdovým obložením a trecou
plochou brzdových kotúčov. Na základe uvedených viditeľných stôp nemožno z technického hľadiska
jednoznačne vylúčiť, že vozidlo Y. dva dni pred vyhotovením predmetnej fotodokumentácie mohlo byť
v prevádzke. Uvedené možno z technického hľadiska vysvetliť v súvislosti s vodičom, popísaným
priebehom brzdenia počas jazdy pred vznikom dopravnej nehody (brzdenie s minimálnou hodnotou

brzdného spomalenia, t.j. pôsobenia minimálnych síl na trecie plochy kolesových bŕzd). Vzhľadom na
výsledky vykonaného experimentu znalcom je potrebné uviesť, že podľa povahy a hrúbky koróznych
produktov musela byť expozícia brzdových kotúčov v atmosfére pred použitím vozidla podstatne dlhšia
ako tri týždne, pretože za tri týždne sa na základe výsledkov experimentu vytvorila tenká nerovnomerná
vrstva koróznych produktov, ktorá by sa úplne alebo aspoň lokálne odstránila z trecej plochy brzdového

kotúča pri brzdení.

9. Znalcovi bola daná úloha vykonať technický experiment s brzdovými kotúčmi motorového vozidla
ev.č. C. XXX Q. a zodpovedať, či toto vozidlo s prihliadnutím na spôsob jeho prevádzky pred škodovou
udalosťou dňa 13.2.2011, poveternostné podmienky, stav vozovky a rigolov a spôsob jazdy v deň

škodovej udalosti a dobu a podmienky, v akých sa nachádzalo po príchode technika žalovaného
dňa 15.2.2011 mohlo byť v prevádzke dňa 13.2.2011. Znalec na uvedené odpovedal, že možnosť
použitia vozidla sa vzhľadom na prítomnosť viditeľných trecích plôch na ploche brzdového kotúča
nedá jednoznačne vylúčiť, z technického hľadiska nie je možné stanoviť, kedy boli uvedené stopy
na brzdových kotúčoch vytvorené. Podľa povahy hrúbky koróznych produktov musela byť expozícia

brzdových kotúčov v atmosfére pred použitím vozidla podstatne dlhšia ako tri týždne, pretože za tri
týždne sa na základe výsledkov experimentu vytvorila tenká nerovnomerná vrstva koróznych produktov,
ktorá by sa úplne alebo aspoň lokálne odstránila z trecej plochy brzdového kotúča pri brzdení.Na otázku či účastníkmi škodovej udalosti zo dňa 13.2.2011 tvrdený priebeh nehodového
deja je technicky prijateľný znalec uviedol, že v súvislosti s posúdením technickej prijateľnosti
nehodového deja, popísaného vodičmi vozidiel boli v rámci znaleckého dokazovania Ústavom

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vykonané nasledovné úkony a to experiment, ktorého
cieľom bola determinovať korózne správanie a charakter koróznych produktov liatiny, použitej na
výrobu brzdového kotúča v definovaných podmienkach, posúdená možnosť prevádzky vozidla Y.
vzhľadom na zadokumentovaný rozsah korózie brzdových kotúčov vozidla, vyhodnotená geometrická
korešpondencia poškodení vozidla Y. S. a Š. M., vyhodnotená technická prijateľnosť vzniku poškodení

ľavých predných častí vozidiel pri ich vzájomnom kontakte v súlade s vodičmi popísaným priebehom
nehodového deja, posúdená technická prijateľnosť vzniku ostatných poškodení vozidla Honda v
súvislosti so stratou jeho smerovej stability a následným nárazom do časti priekopy.
Na základe záverov, vyplývajúcich z uvedených vypracovaných analýz je možné konštatovať, že
nehodový dej, popísaný vodičmi vozidiel, ku ktorému malo dôjsť 13.2.2011 je z technického hľadiska
prijateľný.

10. Na otázku, aká je výška škody na motorovom vozidle ev.č. C. XXX Q., vzniknutá v dôsledku škodovej
udalosti zo dňa 13.2.2011 znalec uviedol, že výška škody vzniknutej na vozidle Y. S. bola vypočítaná
na základe údajov, uvedených v spisovom materiály 5C/33/2012 Okresného súdu Martin. Pre výpočet
výšky škody nebola vykonaná ohliadka vozidla, všetky údaje boli použité pri výpočte pri prevzatí zo

spisového materiálu. Výška škody na vozidle Y. S. predstavovala ku dňu 13.2.2011 čiastku vrátane 20%
DPH 3424 eura.

11. Na otázku, či bola vyfakturovaná suma nákladov na opravu predmetného vozidla vo výške 3795,93
eura účelne vynaložená na uvedenie vozidla do stavu pred jeho poškodením znalec uviedol, že na

základe porovnania zadokumentovaného rozsahu poškodenia vozidla, uvedené v zápise o poškodení
vozidla k škodovej udalosti č.XXXXXXXXXX a položiek, uvedených vo faktúre na opravu predmetného
vozidla je možné sumu nákladov na oprave vozidla vo výške 3795,93 eura považovať za zodpovedajúcu
nákladom na materiál a nákladom na práce, potrebné na opravu poškodeného vozidla.

12. Kontrolný znalecký posudok bol zaslaný stranám sporu, ktoré sa k nemu vyjadrili a žiadali poskytnúť
lehotu na predloženie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania, resp. položiť doplňujúce otázky
znalcovi, ktorý vypracoval kontrolný znalecký posudok. Takýto procesný postup bol stranám sporu
umožnený a to opakovane, pričom zo strany Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bolo
zaslané vyjadrenie k otázkam strán sporu dňa 19.1.2016 a 5.9.2016. Znalecká organizácia odpovedala

na otázky položené stranami sporu a vo veci zotrvala, resp. upresnila svoje stanovisko nasledovne:
podľa záverov znaleckého skúmania, vykonaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline mohlo byť predmetné vozidlo Y. dňa 13.2.2011 v prevádzke. Vysvetlenie vzniku hĺbkovej korózie
na brzdových kotúčoch, uvedené vo vyjadrení znaleckej organizácie považovali vo všeobecnosti za
správne. Samotný postup vykonania experimentu je možné považovať za správny, avšak vzhľadom

ku skutočnosti, že žalobcom vykonaný experiment bol vykonávaný bez prítomnosti Ústavu súdneho
inžinierstva v Žiline nie je možné jeho výsledky verifikovať len na základe žalobcom predložených
fotografií, ktoré boli značne nekvalitné. Podľa Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline z technického
hľadiska nie je možné vylúčiť, že k dopravnej nehode medzi vozidla Š. a Y. došlo v danom mieste a čase
dňa 13.2.2011 za vzniku poškodení, ktoré sú zadokumentované na jednotlivých vozidlách a spôsobom,

aký je opísaný účastníkmi dopravnej nehody a svedkom.

13. Predmetom znaleckého dokazovania bolo aj posúdenie, či sa v mieste nehody nachádzali pne,
odpadky, prípadne plastové úlomky, či miesto nehody bolo zľadovatelé. K tejto skutočnosti znalecká
organizácia uviedla, že posúdenie technickej prijateľnosti vzniku poškodení vozidla Y. bolo spracované

pre popisovaný priebeh nehodového deja vodičom Y.. Keďže nemali k dispozícií fotodokumentáciu
miesta dopravnej nehody, ktorá by bola vyhotovená bezprostredne po dopravnej nehode, nevedeli
posúdiť,čisavpriekopenachádzalipne,aodpadkytak,akotouviedolvodičvozidlaY..Rovnakonevedeli
posúdiť, či sa po dopravnej nehode v priekope nachádzali plastové úlomky. Technická prijateľnosť
poškodenia prednej časti vozidla Y. teda bola vyhodnotená za predpokladu, že v priekope sa nachádzali

pne a iné predmety. Pri náraze prednej časti vozidla Y. do pňa okrem iného tuhého predmetu je možné
vysvetliť vznik poškodení prednej časti vozidla Y.. Pri zohľadnení uvedených podmienok je možné
technicky vysvetliť vznik poškodenia prednej časti vozidla Y. v takom rozsahu a charaktere, ako je
to zachytené na fotodokumentácií. Z technického hľadiska sa nevedeli vyjadriť, či v čase nehody sanachádzali v priekope pne, odpadky, alebo tuhá zľadovatelá vrstva snehu. Žalobcom zadokumentované
miesto bolo cca dva týždne po nehode, t.j. 26.2.2011, kde má byť zachytené miesto nárazu vozidla Y.
prednou časťou. Na tomto obrázku sú vyznačené pne po vyrezaných stromoch, ktoré sa nachádzajú na

vonkajšej strane rigola smerom ďalej od cesty, pričom niektoré pne sa nachádzajú tesne vedľa rigolu,
niektoré zasahujú do vnútorného obrysu rigolu. Je zrejmé, že pne nie sú pohodené, ale sú to zvyšky
po zrezaný kmeňoch stromov, ktorých kmene sú rozvetvené do viacerých tenších kmeňov a sú stále
pevne spojené so zemou koreňovými systémami, je teda možné predpokladať ich výraznú tuhosť. Podľa
názoru znaleckej organizácie miesto a okolie miesta nehody, popísané žalobcom zodpovedá miestu,

ktoréjezachytenénafotografiipredloženejžalobcomstýmrozdielom,ževdanommiestesanachádzajú
už len zvyšky snehu. Vzhľadom na časové rozpätie nie je možné vylúčiť, že v čase udalosti sa na mieste
nachádzala taká vrstva snehu, akú popisuje žalobca. Je teda zrejmé, že okolie rigolu mohlo v danom
čase tvoriť zľadovatelý odhrnutý sneh nepravidelného tvaru, nerovnomernej konzistencie (tuhosti), pne
po vyrezaní v stromoch a popadané konáre stromov. Vo vypracovanom znaleckom posudku č.30/2015
nie je podrobne vyhodnotené poškodenie prednej časti vozidla Y. z dôvodu, že v čase vypracovania

znaleckého posudku neboli dostatočne dobre známe parametre prekážky resp. prekážok v okolí rigolu,
s ktorými mala kontaktovať predná časť vozidla Y.. Tieto parametre nie sú známe doteraz. Po predložení
podkladov,nazákladektorýchbybolomožnépresne modelovaťmiestonárazuvozidlaY.voblastirigolu
vrátane tuhosti jednotlivých oblastí, takto vzniknutého 3D modelu by bolo možné vyhodnotiť možnosť
vzniku jednotlivých poškodení pri kontakte prednej časti vozidla s takou prekážkou, a dostatočne

presnejšie vyhodnotiť technickú prijateľnosť možnosti vzniku poškodenia prednej časti vozidla Y. pri
kontakte s touto do toho času exaktne geometricky a prenosne nedefinovateľnou prekážkou. Keďže aj
laikovi musí byť zrejmé, že na zostavenie takéhoto 3D modelu objektu neexistujú údaje a nie je možné
ich dodatočne doplniť, potom je len možné vysloviť konštatovanie o technickej prijateľnosti možnosti
vzniku poškodení prednej časti vozidla Y. pri kontakte s prekážkou, ktorej všeobecný tvar a tuhosť

zadefinoval žalobca vo svojich vyjadreniach. V danom prípade znalecká organizácia konštatovala, že
možnosť vzniku zdokumentovaných poškodení prednej časti vozidla Y. pri kontakte s prekážkou v rámci
škodovejudalostizodňa13.2.2011vzmysleskutočností,uvádzanýchžalobcomopriebehunehodového
deja je z technického hľadiska prijateľná.
Znalecká organizácia sa vyjadrila aj k námietkam žalovaného, týkajúce sa zachytenia pohybu vozidla

poškodeného prednej a zadnej časti, kedy bolo znaleckou organizáciou opakovane konštatované, že v
danom prípade nie sú dostatočne dobre známe parametre, resp. prekážky v oblasti rigolu, s ktorými mala
kontaktovať predná časť vozidla, a jednak s ktorými mohla kontaktovať zadná časť vozidla. Poškodenie
zadnej časti vozidla pri uvádzanom priebehu nehodového deja mohlo dôjsť pri pohybe vozidla od miesta
nárazu prednej časti po zastavení vozidla v jeho konečnej polohe. Do času, pokiaľ nebude zadefinovaný

tvar, tuhosť prekážok, s ktorými malo vozidlo Y. sa kontaktovať, nie je možné vo väčšom rozsahu
odpovedať na položené otázky zo strany žalovaného.

14. Znalecká organizácia v záverečnom zhrnutí uviedla, že žalovaný si závery znaleckého posudku
a podávané vyjadrenie interpretuje zjavne nesprávne a z tejto nesprávnej interpretácie vyvodzuje

nesprávne závery. S takýmto postupom sa nestotožňujú a považovali ho nesprávny. Pri vypracovaní
znaleckého posudku boli Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline aplikované
postupy, ktoré okrem iného zohľadňovali taktiež účelnosť a efektívnosť prostriedkov, vynaložených
na znalecké dokazovanie (najmä počet hodín, potrebných na vypracovanie znaleckého posudku).
Účelom znaleckého posudku nebolo „vymýšľať varianty nehodového deja“ tak, ako to vyplýva z tvrdení

žalovaného. Z hľadiska posúdenia technickej prijateľnosti možností vzniku poškodenia vozidiel Š. a
Y. počas deklarovaného nehodového deja za daných podmienok dospeli k záveru, že z technického
hľadiska neboli pri vypracovaní znaleckého posudku zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
technickej neprijateľnosti priebehu nehodového deja vrátane technickej neprijateľnosti možnosti vzniku
poškodení zadokumentovaných na vozidlách Š.T. S. Y..

15. Zo strany žalovaného bolo navrhnuté, aby na ním položené otázky zodpovedala G.. O.. P. B.
G.. v súvislosti so stanoviskom W.. P., z Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Menovanej boli zaslané otázky a táto na ne odpovedala podaním zo dňa 6.2.2017 s nasledovným
záverom, že pri experimentoch, vykonávaných v reálnych podmienkach nie je možné dosiahnuť úplne

rovnaké podmienky len sa k ním priblížiť. Je možné v prípade, že východiskové podmienky boli
rozdielne (stav povrchu diskov kolies) experimenty boli vykonané na osústružených diskoch kolies
havarovaného vozidla, nebol jej známy východzí stav korózneho napadnutia pred nehodou. Menovaná
nebola oboznámená s prevádzkou vozidla pred haváriou, nevedela posúdiť štandardnú prevádzkuvozidla. Odpovede boli zaslané stranám sporu tak, že si ich prevzali zástupcovia na strane žalobcu
13.2.2017 a na strane žalovaného 17.2.2017. Do dňa pojednávania z ich strany neboli žiadne námietky
k uvedenému. Až na pojednávaní dňa 20.4.2017 zástupca žalovaného žiadal doplniť vyjadrenie G..

B., čo súd vzhľadom na doterajší rozsah vykonaného dokazovania, závery vykonaného dokazovania,
hospodárnosť a dĺžku konania zamietol.

16. Pri vyhodnotení vykonaného dokazovania súd rozhodol s prihliadnutím na závery Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý skonštatoval, že nehodový dej, popísaný vodičmi vozidiel,

ku ktorému malo dôjsť 13.2.2011 je z technického hľadiska prijateľný a výška žalovanej sumy bola
považovaná za zodpovedajúcu nákladom na materiál a nákladom na prácu, potrebnú na opravu
poškodeného vozidla.

17. Podľa § 4 ods.2 písm.b/ zák.č.381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody,

vzniknutej poškodením veci.

18.Podľa§ 15ods.1zák.č.381/2001Z.z.náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému,poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

19. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

20. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

21. Po zistení skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
preukázania nároku, ktorý si uplatnil voči žalovanému. Tento nárok bol preukázaný závermi znaleckého
dokazovania Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Keďže nárok bol posúdený ako
dôvodný, bolo potrebné zaoberať sa aj priznaním výšky uplatnenej škody žalobcom voči žalovanému.

Podľa záverov znaleckého dokazovania uplatnená žalovaná suma zodpovedala nákladom na materiál
a nákladom na prácu, potrebných na opravu poškodeného vozidla.

22. Pri priznávaní rozsahu náhrady škody v prípade havarovaného vozidla súd vychádzal z Nálezu
Ústavného súdu sp.zn. II ÚS 2221/2007 zo dňa 19.3.2008, ktorý je v súdnej praxi aplikovaný.

Vychádzajúc z uvedeného ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po
poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol
poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu, v danom prípade na opravu
vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou.

Pokiaľ pôvodný majetkový stav nie je možné obnoviť inak, ako použitím nových náhradných dielov,
oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nemožno prenášať
povinnosťnaúhradunákladovzauvedenievecidopôvodnéhostavunapoškodenéhonaneodôvodnene
ho zvýhodňovať proti škodcovi. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného vozidla
opraveného novými dielmi je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého vozidla.

V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy aj, že poškodenému tzv. „zhodnotenie“ vozidla v
podstate bolo protiprávnym konaním vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie,
keď hoci narozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (v konkrétnom prípade nebolo
zistené, že by porušil dopravné predpisy), je nútený vynaložiť značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo
vôbec mohol používať ako pred škodovou udalosťou. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie

existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Ak
poškodený má po vykonaní opravy havarovaného vozidla vlastniť v stave, zodpovedajúcom stavu pred
poškodením a nebolo preukázané, že by došlo k zhodnoteniu vozidla inak, musel na uvedenie vozidla
do predchádzajúceho stavu poškodený vynaložiť predmetnú čiastku, z ktorej je zrejmé, že sa majetková
sféra v dôsledku škodovej udalosti zmenšila. Výška tejto finančnej čiastky bola ako dôvodná potvrdená

aj znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

23. Okrem istiny súd priznal žalobcovi uplatnené príslušenstvom a to úrok z omeškania v súlade s
ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č.87/1995 Z.z.vo výške osem percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej
banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania bol priznaný od
21.3.2011, teda odo dňa oznámenia žalovaného o neposkytnutí náhrady škody do zaplatenia.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku
a žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
100%, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný.

25. Slovenskej republike bol priznaný nárok na náhradu nákladov, súvisiacich s vypracovaním
znaleckého posudku v časti, kde náklady neboli kryté preddavkom a časť znaleckej odmeny bola
znalcom vyplácaná zo štátnych prostriedkov. V súlade s uznesením zo dňa 7.5.2015 zo štátnych
prostriedkov bola uhradená čiastka 775,68 eura (znalecká odmena priznaná 1975,68 eura zo zálohy
hradenej 1200 euro). Uznesením zo dňa 6.3.2017 vyplatené zo štátnych prostriedkov znalcovi 102,61
eura.Uznesenímzodňa2.5.2017priznanáznaleckáodmenavovýške373,66eurasúpravouvyplatenia

zo štátnych prostriedkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.