Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 5, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211403
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116211403.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobkyne: F. L., Z.. X.X.XXXX,

B. O. Š., Q. X, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom so sídlom
Kukučínova 19, 040 01 Košice, proti žalovanej: Ľ. L., Z.. XX.X.XXXX, B. I.C. XX, XXX XX Q., H. I. X
XXX M. Q. X., K.

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 8 500 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne z dlžnej sumy od 3.3.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých

bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2016 domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť jej sumu 8 500 Eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná sú blízkymi osobami, žalovaná je potomkom
žalobkyne v priamom rade. Aj táto skutočnosť bola dôvodom, že žalobkyňa poskytla žalovanej
nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve na zabezpečenie záväzku žalovanej a jej manžela, ktorý už nežije.
Žalovaná si svoj záväzok voči žalobkyni riadne neplnila, dôsledkom čoho zo strany banky viackrát

hrozilo zosplatnenie celého dlhu a predaj bytu žalobkyne na dražbe by pravdepodobne výrazne pod jeho
trhovú cenu. Zosplatnenie celého úveru pomohol viackrát v priebehu roka 2013 odvrátiť syn žalobkyne
(brat žalovanej D.. P. C., ktorý trikrát uhradil dlžné sumy v prospech úverového účtu žalovanej Napriek
tejto snahe sa situáciu ohľadom splácania dlhu žalovanej dlhodobo nepodarilo vyriešiť, preto žalobkyňa
pristúpila k predaju uvedeného bytu za trhovú cenu. Dňa 9.10.2013 uzavrela žalobkyňa kúpnu zmluvu,
na základe ktorej previedla vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti na tretiu osobu, pričom časť kúpnej
ceny vo výške 15 399,62 Eur bola použitá na predčasné a úplné splatenie predmetného úveru žalovanej.

K úhrade dlhu žalovanej nedošlo ani sčasti. Z uvedenej sumy si žalobkyňa nárokuje voči žalovanej sumu
8 500 Eur v záujme zachovania rodinných vzťahov.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, uviedla že prostriedky z poskytnutého úveru čerpala nielen
ona, ale aj žalobkyňa, pričom sa ústne dohodli, že polovicu úveru bude splácať žalobkyňa. Poukázala na
svoju nepriaznivú finančnú situáciu, vyživovaciu povinnosť k trom deťom a zlý zdravotný stav. Uviedla,
že pred schválením úveru vyplatila mestu odkupnú hodnotu bytu vo výške 398,33 Eur (12 000 Sk). Z

tohto úveru vyplatila synovi žalobkyne sumu 663,88 Eur (20 000 Sk) ako dedičstvo po ich otcovi, aj
keď tento nemal právo dediť. Žalobkyňa nevyplatila svoje deti z dedičstva po ich otcovi tak, ako mala.
Žalobkyňa si vzala množstvo pôžičiek, aj od fyzických osôb, ktoré jej žalovaná pomáhala splácať.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 6.6.2008, zmluvy
o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 15.2.2013, výpisov z úverového účtu, kúpnej zmluvy
zo dňa 9.10.2013, pokusu o zmier zo dňa 29.1.2015, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s

poistením zo dňa 17.6.2010, návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.2.2008,
vyjadrení žalovanej, výpisu z účtu žalobkyne, vyjadrení žalobkyne, žiadosti o poskytnutie pôžičky,
výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovanej, výsluchom svedka D.. P. C., výsluchom svedkyne B. C..

5. V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah, ktorý

vznikol na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 40/286/08 dňa 6.6.2008.
Na základe tejto zmluvy bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov,
poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého
na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. 40/286/08, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 18 455,82
Eur (556 000 Sk) Dexia bankou Slovensko a.s. klientom Ľ. L. (žalovanej) a L. L.. Týmto zálohom bol
dvojizbový byt na ulici E. XX V. X., nachádzajúci sa v obci Prešov, okres Prešov, katastrálne územie

Prešov, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Z poskytnutého úveru
žalobkyňa vyčerpala 9 178,12 Eur, žalovaná ostávajúcu sumu spolu s manželom. Žalovaná si svoje
povinnosti z úverovej zmluvy neplnila riadne a včas, nakoľko sa ocitla v nepriaznivej životnej situácii
z rodinných a zdravotných dôvodov. Žalobkyňa ako záložca teda predčasne vyplatila úver žalovanej,
aby odvrátila hroziacu dražbu, pričom na toto vyplatenie použila finančné prostriedky získané predajom

zálohu vo výške 15 399,62 Eur.

6. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne

a včas splnená.

7. Podľa § 151b odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmluve o zriadení záložného
práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

8. Podľa § 151b odsek 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmluve o zriadení záložného
práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení
záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

9. Podľa § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú

osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

10. Podľa § 550 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený
požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

11. Základom sporu je neuvážené čerpanie spotrebiteľských úverov sporovými stranami. Spoločnosti
ponúkajúce tieto spotrebiteľské úvery rôznymi psychologickými taktikami lákajú potenciálnych klientov
s tým, že ich presviedčajú o tom, že splácať je lepšie ako šetriť. Priemerne orientovaný spotrebiteľ je
náchylný týmto tvrdeniam uveriť, čo vedie k čerpaniu týchto úverov opakovane a často vo veľkom počte.

Predstava finančného benefitu bez špeciálneho úsilia je mimoriadne lákavá. Takto získané finančné
prostriedky sa míňajú rýchlo a bez ekonomického úžitku pre spotrebiteľa. Na jedného spotrebiteľa tak
pripadá zaťaženie hneď niekoľkými spotrebiteľskými úvermi. Človek sa takto dostáva do začarovaného
kruhu brania a splácania pôžičiek, ktoré majú tzv. lavínový efekt. Nie zriedka sa totiž musí vrátiť aj o
100% viac, ako sa čerpalo. V živote postupom času môžu človeka postretnúť rôzne životné situácie,

napríklad strata živiteľa rodiny, strata zamestnania, zdravotné problémy, na čo veritelia prihliadajú len
zriedka. Do skutočných problémov sa spotrebiteľ dostáva, keď je nútený čerpať spotrebiteľské úvery len
zatýmúčelom,abysplácalinéúvery.Natietosituáciereagovalajzákonodarcaúpravouspotrebiteľského
práva v Slovenskej republike, ktorá patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s najvyššou mierou
ochrany spotrebiteľa. V štádiu neúnosného zadlženia majú spotrebitelia možnosť obrátiť sa napríklad aj

na Centrum právnej pomoci, kde im bezplatne poskytnú právne poradenstvo, praktické riešenia ponúka
aj zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v § 166 stanovuje, že každý platobne
neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo
splátkovým kalendárom.12. Záložná zmluva, ako aj ručenie patria k zabezpečovacím inštitútom občianskeho práva, súd preto
použil analógiu pri posudzovaní nároku žalobkyne domáhať sa sumy úveru splateného žalobkyňou za

žalovanú. V predmetnej veci bolo splatenie úveru žalovanej zabezpečené záložnou zmluvou, v ktorej
ako záložca vystupovala žalobkyňa. Žalobkyňa splatila dlh žalovanej, keďže hrozil predaj zálohu na
dražbe pod trhovú cenu.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

Žalobkyňa použila v konaní prostriedky procesného útoku, ktorými preukázala, že splatila dlh žalovanej
vo výške 15 399,72 Eur a z rodinných dôvodov žiada od žalovanej sumu vo výške 8 500 Eur.

14. Žalovaná v konaní použila prostriedky procesnej obrany, ktorými poukazovala na skutočnosť, že aj
žalobkyňa čerpala finančné prostriedky z tohto úveru, pričom sa preukázala suma 9 178,12 Eur. Celkové
finančné prostriedky poskytnuté z predmetného úveru boli vo výške 18 455,82 Eur, pokiaľ žalobkyňa

čerpala 9 178,12 Eur, na žalovanú pripadá suma 9 277,70 Eur.

15. Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol
o žalobe žalobkyne tak, že jej v plnom rozsahu vyhovel, keďže bolo preukázané, že žalobkyňa má nárok
na zaplatenie sumy 8 500 Eur s príslušenstvom voči žalovanej.

16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

19. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok v stanovenej lehote a dostala sa do omeškania, preto v
zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení žalobkyni patrí zároveň aj úrok z omeškania, ktorý jej

súd priznal vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 3.3.2016 do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do
omeškania dňa 3.3.2016, keďže výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy bola zasielaná dňa 29.1.2016,
po pripočítaní lehoty 18 dní na prevzatie zásielky a lehoty 14 dní na splnenie povinnosti bol posledný
deň na úhradu 2.3.2016.

20. Podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

22. Podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového

poriadku a úspešnej žalobkyni bol voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.25. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

26. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného
predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a
rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.

V Prešove, dňa 5. januára 2018