Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/122/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010115
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616010115.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. marca 2018
prejednal odvolania poškodenej J. Y. a obžalovanej

P. F.,

nar. XX.X.XXXX v R., trvale bytom Y. č. XXX, prechodne bytom Y. č. XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/52/2016-362 zo dňa 28.06.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovanej a poškodenej z a m i e t a j ú , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/52/2016-362 zo dňa 28.06.2017 bola obžalovaná P.
F. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pretože dňa 18.10.2013
v doobedňajších hodinách v byte č. X na ul. F. č. XXXX/XX v R. v úmysle uviesť poškodenú do
omylu a vylákať od nej finančnú hotovosť, požiadala poškodenú J. Y. o poskytnutie pôžičky vo výške
15.000 €, ktorú sa pod vymyslenou legendou zaviazala vrátiť do dvoch dní zo získaných finančných

prostriedkov od svojho priateľa, ktorého touto pôžičkou "vykúpi" z vojenskej misie v G., hoci vedela,
že uvedené finančné prostriedky poškodenej nevráti, následne dňa 18.10.2013 v presne nezistenom
čase v poobedňajších hodinách v R. na presne nezistenom mieste pri pošte obžalovaná P. F. so
súhlasom poškodenej prevzala od ďalšej osoby finančnú hotovosť vo výške 7.500 € získanú z predaja
dvojizbového bytu poškodenej, ktorej potom odovzdala len sumu 1.100 €, čím poškodenú J. Y. uviedla
do omylu, vylákané finančné prostriedky doposiaľ poškodenej nevrátila a spôsobila tak poškodenej J.

Y. škodu vo výške 6.400 €.

Bola za to odsúdená podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného
zákona súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., F. XXXX/
XX, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol hneď po jeho vyhlásení napadnutý odvolaním
poškodenej, ktorá odvolanie odôvodnila až na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom a domáhala
sa, aby jej súd priznal náhradu škody v plnom rozsahu tak, ako túto špecifikovala v prípravnom

konaní a aj pred začatím hlavného pojednávania. K veci ďalej uviedla, že obžalovaná jej nevrátila
žiadne finančné prostriedky, tie, ktoré jej dala, boli v súvislosti s tým, že poškodená jej predávalakoberce, nábytok a ďalšie veci zo svojho bytu, pretože obžalovaná si zriaďovala podnájom. Poškodená
ju výslovne upozornila, že tieto peniaze nemajú s vracaním dlhu nič spoločné.

Následne v zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie aj obžalovaná. V dôvodoch odvolania,
ktoré smerovalo proti výroku o vine namietala, že skutkový stav tak ako je uvedený vo výrokovej
časti rozsudku nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Obžalovaná vo svojej výpovedi uvádzala,
že poškodenej požičanú sumu vo výške 2.500 € postupne vrátila. Toto potvrdila samotná poškodená,
ktorá uviedla, že chodila za obžalovanou a tá jej dávala nejaké peniaze. Že za ňou skutočne chodila,

môže dosvedčiť druh poškodenej, ako aj taxikár J. D.. Nebola preukázaná ani subjektívna stránka
obžalovanej, že konala v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., pretože obžalovaná
očakávala finančné prostriedky hneď po tom, akoby na účet zástupcov organizácie „I. Q.“ zaslala
finančné prostriedky za účelom vykúpenia jedného vojaka z misie, za čo jej bola sľúbená odmena.
Obžalovaná tomuto verila a sama sa tak stala obeťou trestného činu. Na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní toto doplnila úradným prekladom z e-mailovej komunikácie s K. „T. N., z ktorej vyplýva, že

títo od nej žiadali zaplatenie sumy X.XXX € ako poplatky za dokumentáciu v súvislosti s vykúpením
predmetného vojaka z misie. Priložila tiež výpis z účtu A., z ktorého vyplynulo, že dňa 21.10.2013
poukázala na účet s názvom J. U. F. sumu 4.500 €. Žiadala preto, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám podľa §
322 ods. 3 Tr. por. a ju podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť
a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a navrhla odvolania obžalovanej a poškodenej
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.
1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania obžalovanej a poškodenej nie sú dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne, tak ako mu ukladajú
ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. vyhodnotil a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i
právnym záverom. Vychádzajúc z dôkazného stavu, ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o

vine obžalovanej. Že ku skutku došlo spôsobom, tak ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, uviedla nielen poškodená ale aj samotná obžalovaná. Námietka obžalovanej v tom, že
poškodenú nechcela uviesť do omylu a zapožičanú sumu jej chcela vrátiť z prostriedkov, ktoré by
dostalapovykúpení jednéhovojakazmisie, všakpodľanázoruodvolaciehosúduneobstojí.Zúradného
prekladu e-mailovej komunikácie vyplýva, že subjektom, s ktorým mala obžalovaná komunikovať, je

T. rada K. Y. (takýto orgán vôbec neexistuje, existuje iba U. N. K.) a hovorí sa v ňom o programe
prepustenia snúbenice, v dôsledku čoho zaslali obžalovanej účet, na ktorý má zaplatiť poplatky
za dokumentáciu vo výške 4.450 €. Úmysel obžalovanej uviesť poškodenú do omylu vyplýva
predovšetkým z toho, že žiadala od nej poskytnutie pôžičky 15.000 € (teda nie 4.450 €,) a u pána R.
spísali zmluvu, že po založení bytu poškodenej dostane poškodená 30.000 €, z ktorej bude mať

poškodená 15.000 € a 15.000 € sa vráti nejakému pánovi J. (od ktorého obžalovaná prevzala 7.500
€). V podstate však išlo o predaj tohto bytu s podmienkou, že ak poškodená nevráti do 3 mesiacov
predmetnú sumu, stratí byt. Že k tomuto príde, musela si byť obžalovaná vedomá, pretože obdobným
spôsobom ešte v priebehu roku 2013 (pod legendou vykúpenia vojaka z misie - priateľa P. F.), prišiel
o dom a značnú sumu peňazí poškodený J. F. (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

23To/48/2017 - obžalovaný J. R., ktorého trestná vec sa však skončila oslobodením), pri ktorej transakcii
boli všetky menované osoby zúčastnené, t.j. obžalovaná P. F., J. R. a H. J.. Všetko toto nasvedčuje
tomu, že minimálne samotná obžalovaná sa pod legendou vykúpenia vojaka z misie, snažila takýmto
spôsobom získať od dôverčivých ľudí finančné čiastky.

Vychádzajúczuvedenéhonemalpretoaniodvolací súd osubjektívnejstránkeobžalovanejspočívajúcej
v tom, že sa obohatila uvedením inej osoby do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu
(a to aj za cenu straty 4.450 €), žiadne pochybnosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje navyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa, ktoré si v celom rozsahu
osvojil. Pokiaľ sa teda týka viny, odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovanej za dôvodné.

Pokiaľ sa týka postupu súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu, ani tu odvolací súd nezistil žiadne
pochybenie, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní dôsledne vychádzal z príslušných ustanovení
Trestného zákona a trest uložený obžalovanej tak ako to vyplýva z tohto výroku napadnutého rozsudku
sa javí aj odvolaciemu súdu ako trest primeraný a dostatočne spôsobilý splniť svoj účel vyžadovaný
Trestným zákonom.

Aj keď súd prvého stupňa v skutku ustálil výšku spôsobenej škody poškodenej v sume 6.400 €, z
vyjadrenia poškodenej ohľadne prijatia nejakých ďalších súm od obžalovanej, pri ktorých malo ísť
o kúpu použitého zariadenia, keď na druhej strane obžalovaná tvrdí, že išlo o vrátenie časti dlhu a
poškodená požadovala náhradu škody vo výške 30.000 €, súd prvého stupňa správne podľa § 288 ods.
1 Tr. por. odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie. Odvolací

súd preto odvolanie poškodenej pokiaľ sa týka tohto výroku nepovažoval za dôvodné.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.