Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/466/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209214452
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4209214452.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: C. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom T., J. 5, t.č. E., C. K. XXD, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom
Nitra, Školská 3, proti žalovanému: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. 6, zastúpený JUDr. Robertom
Schuchmanom, advokátom so sídlom Komárno, Námestie M. R. Štefánika č. 6, o neplatnosť právneho
úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/269/2009-486 zo dňa 5.
októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva zo dňa 25.11.2009 uzatvorená
medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti
vedené Správou katastra Komárno na LV č. XXXX pre k.ú. T. ako parc. č. 8863 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 600 m2, parc.- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m a dom so súp.
č. XXXX na pare. č. 8863 a č. 8864, je neplatná. Kúpnu zmluvu považoval za neplatnú z niekoľkých
dôvodov. Prvým bolo tvrdenie, že nemal vôľu uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu, preto je zmluva
neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka, druhým tvrdeným dôvodom neplatnosti bolo, že konaním

žalovaného a jeho zaťa I. J. bol žalobca uvedený do omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka), pretože
predpokladal že podpisuje zmluvu o pôžičke a nie kúpnu zmluvu, tretím dôvodom neplatnosti kúpnej
zmluvy mala byť výška kúpnej ceny, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a štvrtým dôvodom neplatnosti bolo že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom (§
41a ods, 2 Občianskeho zákonníka).

2. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol prvý krát rozsudkom dňa 5.10.2012 č.k.13C/269/2009-486 tak,

že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
3.263,80eura,naúčetprávnehozástupcu žalovaného,do3dníodprávoplatnostirozsudku.Vdôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebol preukázaný ani jeden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy
uvedený žalobcom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno (nepreukázal tvrdenia, neprodukoval dôkazy)
na preukázanie ním tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy.

3.Žalobcapodalprotiuvedenémurozsudku súduprvejinštancieodvolanie,oktoromrozhodovalKrajský

súd v Nitre ako súd odvolací a rozsudkom č.k. 7Co/64/2013523 zo dňa 17.4.2014 potvrdil ako vecne
správnyzamietajúcirozsudoksúduprvejinštancie,stotožňujúcsasodôvodenímnapadnutéhorozsudku
a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. 7 Cdo/266/2015 zo dňa 25.5.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn.

7Co/64/2013 zo dňa 17.4.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch uviedol, že žalobca v
dovolaní namietal, že rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP).Nesprávne právne posúdenie veci je síce
relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá . Aj keby tvrdenie
dovolateľa bolo opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala
by ale prípustnosť dovolania v zmysle 237 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že dovolaním
vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom nie je samostatným dôvodom prípustnosti
dovolania v prejednávanej veci. V preskúmavanej veci však bolo potrebné zohľadniť, že k odvolaniu
žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, podaním doručeným súdu prvého stupňa 18.2.2013, žalobca
ale nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu

toto vyjadrenie nedoručil. Opomenutím nedoručenia vyjadrenia žalovaného k jeho odvolaniu, došlo
k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, v zmysle ust. §237 ods. 1 písm. f /OSP. So zreteľom
na to dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

5. Krajský súd v Nitre, po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom, doručil vyjadrenie žalovaného
žalobcovi ( ten sa k nemu nevyjadril) a ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
vydal 5.10.2012, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky
súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku ,

postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti . Rešpektujúc, že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už
ustanovenia CSP.

7.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.2009 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené Správou katastra Komárno na
LV č. XXXX pre k.ú. T. ako parc. č. 8863 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, parc. č.
8864 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 a dom so súp. č. XXXX na parc. č. 8863 a

č. 8864. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 3.263,80 eura, na účet právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 80 písm. c/ OSP, ust. § 37, 39, 41a ods. 2 , § 49a, § 588 a §
657 Občianskeho zákonníka a s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že ani jeden
z dôvodov uvádzaných žalobcom ako dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy nebol preukázaný, preto žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovanie mal preukázané že dňa 18.6.2009 žalobca ako
predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľností
vedených Správou katastra Komárno na LV č. XXXX pre k.ú. T. ako parc. č. 8863 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 600 m2, parc. č. 8864 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 a dom
so súp. č. XXXX na parc. č. 8863 a č. 8864, za dohodnutú kúpnu cenu 43.152,09 eura ( 1.300.000,-

Sk), ktorá cena bola zrčená dohodou zmluvných strán. V bode III zmluvy bolo dohodnuté, ako kupujúci
zaplatí kúpnu cenu. Predávajúci ( žalobca) v bode 4. zmluvy potvrdil, že pred podpísaním zmluvy mu
poskytol kupujúci ( žalovaný) zálohu z kúpnej ceny a to vo výške 1.000,- eur a vo výške 6.638,78 eura .
Časť kúpnej ceny podľa bodu 5 zmluvy mal zaplatiť kupujúci pri podpise kúpnej zmluvy v hotovosti dorúk predávajúceho vo výške 2.000 eur a do 15.7.2009 mal z kúpnej ceny vyrovnať dlh predávajúceho
z titulu úveru v Tatra banke a to zložením zostatku úveru na účet predávajúceho v banke s tým, že
na tento úkon vo vzťahu k banke predávajúci udelí kupujúcemu plnomocenstvo. Zvyšok kúpnej ceny,

ktorá bude predstavovať rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a započítaním zaplatených záloh a
žalovaným zaplateného úveru za žalobcu, zaplatí kupujúci do 3 dní od nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetu kúpy. Žalobca ako predávajúci súčasne prehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach
viaznu ťarchy - záložné právo V-5099/2007 z 9.1.2008 a záložné právo V-5198/2008 z 7.11.2008, obe
zriadené v prospech Tatra banky, a.s. Zmluvné strany ( bod VI. 4) vyhlásili, že zmluva je uzatvorená

na základe ich slobodnej vôle, nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu
si prečítali jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Kúpna zmluva bola
spísaná advokátkou JUDr. Zuzanou Šoltésovou a dňa 18.6.2009 bola notárskou koncipientkou Mgr.
Ingrid Mazúrovou Šoltésovou, poverenou notárom JUDr. Košinovou, overená pravosť podpisov na
zmluve. Z obsahu katastrálneho spisu súd zistil, že žalovaný ako kupujúci podal dňa 19.6.2009 na
Správe katastra Komárno návrh na povolenie vkladu uvedenej kúpnej zmluvy a kataster vklad povolil

dňa 23.7.2009 pod číslom V 2069/09, pričom zavkladovaná kúpna zmluva bola katastrom žalobcovi ako
predávajúcemudoručenádovlastnýchrúkdňa6.8.2009.Rovnakomalzapreukázané,žedňa29.9.2009
záložný veriteľ (Tatra banka a.s.) doručil Správe katastra Komárno vyhlásenie z 3.12.2008 o splatení
pohľadávky a návrh na výmaz záložného práva pod V-5099/07 z dôvodu, že pohľadávka záložného
veriteľa zabezpečená záložným právom pod V-5099/07 je splatená. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. zo

dňa 11.09. 2012 vyplýva, že dňa 30.11.2008 klient bezúčelovým splátkovým úverom č. 9908005796
splatil úver č. 9907005353 v sume 18.333,00 eura (552.300,- Sk ) a úroky vo výške 37,08 eura (1.117,03
Sk). Podľa výpisu z účtu žalobcu v TTB, a.s. dňa 12.6.2009 J. Bielik (zať žalobcu) vložil na tento účet
sumu 1.120,- eur a dňa 2.7.2009 vložil žalovaný na tento účet sumu 23.165,- eura. Správa katastra
na list vlastníctva č. XXXX zapísala ako výlučného vlastníka nehnuteľností ktoré boli predmetom kúpy

žalovaného a zároveň došlo k výmazu záložného práva v prospech banky.
7.2 Žalobca sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy z niekoľkých dôvodov. Prvým dôvodom bolo tvrdenie,
že nemal vôľu uzatvoriť so žalovaným kúpnu zmluvu, preto je zmluva neplatná podľa § 37 OZ, druhým
dôvodov neplatnosti bolo to, že konaním žalovaného a jeho zaťa I. J. bol uvedený do omylu( § 49a Obč.
zákonníka), pretože predpokladal že podpisuje zmluvu o pôžičke a nie kúpnu zmluvu, tretím dôvodom

neplatnosti kúpnej zmluvy je výška kúpnej ceny , ktorá je v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1
OZ) a štvrtým dôvodom neplatnosti je že kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom (§ 41a ods. 2
OZ). Podľa názoru súdu prvej inštancie v konaní nebol preukázaný ani jeden dôvod neplatnosti kúpnej
zmluvy uvedený žalobcom.
7.3 Na preukázanie nedostatku vôle žalobcu odpredať svoje nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX

pre k.ú. T. žalovanému , žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz. Práve naopak, z obsahu kúpnej
zmluvy a okolností, ktoré viedli žalobcu k predaju nehnuteľností ( úmysel odísť do zahraničia za rodinou
potom, čo zaplatí úver v banke) je zrejmé, že žalovaný chcel nehnuteľnosti predať (ponúkol ich
aj realitnej kancelárii) a dohodol sa so žalovaným na kúpnej cene i spôsobe jej zaplatenia, vrátane
vyrovnania zostatku jeho úveru, ktorý mal v banke ( čo žalovaný aj splnil) a na úkony vo vzťahu k

banke dokonca splnomocnil žalovaného. Kúpna zmluva bola vyhotovená advokátkou, ktorá potvrdila,
že účastníkov oboznámila s jej obsahom a nemali k nej žiadne pripomienky. Za týchto okolností je
prejav vôle žalobcu predať nehnuteľnosti kúpnou zmluvou za v nej dohodnutých podmienok dostatočne
preukázaný a preto nie je daný dôvod pre vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 37 Obč.
zákonníka.

7.4 Druhým dôvodom neplatnosti mal byť omyl na strane žalobcu spočívajúci v tom, že žalovaný a I.
J. s ktorým za žalovaného jednal, ho uviedli do omylu , pretože pri podpise zmluvy sa domnieval, že
podpisuje zmluvu o pôžičke. Tvrdil, že s I. J. sa dohodol, že mu poskytne pôžičku vo výške 33.194
eur (1.000.000,-Sk) a z nej bude suma 23.235 eur použitá na zaplatenie jeho úveru v banke a zvyšok
pôžičky si ponechá v hotovosti. Žalovaný i svdok I.k popreli tvrdenie žalobcu o dohode o pôžičke,

žalobcu nepoznali, nemyli dôvod mu poskytovať pôžičku, navyše ak bol zadl´žený a chcel predať svoje
nehnuteľnosti. Žalobca ničím nepreukázal tvrdenie, že si od zaťa žalovaného I. J. požičal peniaze a
preto je nelogické jeho tvrdenie, že túto pôžičku potreboval na úhradu svojho úveru v Tatra banke,
aby si mohol vybaviť čerpania ďalšieho úveru z OTP banky, a.s. na prevádzkovanie škôlky vo svojich
nehnuteľnostiach. Poukázal na to, že OTB banka, a.s. nielenže poprela, že by ju žalobca požiadal o

úver, ale uviedla, že žalobca ani nemal úverový prísľub na hotovostnú pôžičku, ako to tvrdil žalobca
pred súdom. Rovnako tak svedok Bielik poprel poskytnutie pôžičky žalobcovi. Žalobca napriek tomu, že
nevedel presnú výšku sumy poskytnutej mu J. raz tvrdil, že mu ani nebola v celej výške vyplatená (návrh
vo veci), no potom tvrdil, že chce vrátiť z titulu pôžičky sumu 1.300.000,- Sk, teda o 300.000,- Sk viac akodostal (výpoveď žalobcu z 29.6.2012). Z Dodatku č. 1 k žiadosti žalobcu číslo XXXXXXXXXX Americká
hypotéka (čl. 14 spisu) je zrejmé, že žalobca už dňa 15.6.2009, teda ešte pred podpisom kúpnej zmluvy
účastníkmi konania (18.6.2009), požiadal z osobných dôvodov Tatra banku, a.s. o predčasné splatenie

úveru ku dňu 21.7.2009, vo výške 23.235,74 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca 4 dni pred
podpisomkúpnejzmluvymalistotuvosvojusolventnosťk21.7.2009,zaúčelom(predčasného)splatenia
úveru, ktorého splatnosť mala trvať 12 rokov od uzavretia zmluvy. Žalobca, ktorý tvrdil, že zmluvu na
notárskom úrade pri overovaní jeho podpisov dňa 18.6.2009 už nečítal, pričom pred jeho podpisom je
uvedený text predávajúci, pod ktorým je text kupujúci, nevysvetlil, prečo súčasne s overeným podpisom

podpísal dňa 18.6.2009 aj svoje splnomocnenie, ktorým žalovaného splnomocnil na zastupovanie pred
Tatra banka, a.s. vo veci zaplatenia úveru a prevzatia kvitancie o zániku záložného práva V-5099/07
a V 5198/2008. Nevysvetlil, na čo bolo potrebné žalovaného splnomocniť na splatenie jeho peňažných
záväzkov v Tatra banke, a.s., pokiaľ sa dohodol so zaťom žalovaného len na pôžičke. Netvrdil a
nepreukázal žiadne súvislosti údajnej pôžičky poskytnutej mu J. a nehnuteľnosťou. Žalobca neuniesol
ani dôkazné bremeno preukázania ním tvrdenej účasti E. L. pri podpise zmluvy dňa 18.6.2009. Navyše

doručenkou Správy katastra Komárno bolo vyvrátené aj tvrdenie žalobcu, že kúpnu zmluvu uzavretú so
žalovaným nevidel do doby, keď si prišiel na Správu katastra Komárno pre čistý list vlastníctva, resp.
kópiu kúpnej zmluvy. Z uvedenej doručenky je zrejmé, že zavkladovaná kúpna zmluva V-2069/09 bola
žalobcovi doručená do vlastných rúk a žalobcom prevzatá (už) dňa 6.8.2009. Tvrdenie žalobcu, že
neovláda jazyk slovenský a nevedel čo je v zmluve a teda čo podpisuje, bolo vyvrátené zápisnicou z

ústneho pojednávania o priestupku na ODI OR PZ Komárno dňa 26.9.2007, podľa ktorej ovláda jazyk
slovenský a v ňom aj vypovedal.
7.5 Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie ďalšieho dôvodu neplatnosti zmluvy
a to že kúpna zmluva je simulovaný právny úkon ( §41a ods. 2 OZ), ktorým sa len zastieral iný právny
úkon a to zmluva o pôžičke, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný mal vôľu so žalobcom uzatvoriť

zmluvu o pôžičke.
7.6 Ohľadne žalobcom tvrdenému dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy pre výšku kúpnej ceny
predávaných nehnuteľností, súd uviedol, že v rámci zmluvnej autonómie nie sú účastníci kúpnej zmluvy
v zásade viazaní a ani obmedzení v dohode o výške kúpnej ceny prevádzaných nehnuteľností, ktorá nie
je upravená cenovými predpismi a tak je na ich dohode výška kúpnej ceny. Pretože súd prvého stupňa

nezistil ani jeden dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy návrh žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.
7.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému , ktorý bol
v konaní úspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.263,80 eura. Súd priznal trovy
právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej pomoci (prevzatie veci dňa 14.9.2010, účasť na pojednávaní

v dňoch 11.10.2011, 13.12.2011, 23.3.2012, 15.5.2012 v trvaní od 8.00 hod. do 10.25 hod., 29.6.2012
v trvaní od 10.00 hod. do 14.00 hod. a 5.10.2012 v trvaní od 12.30 hod. do 15.00 hod.) jeden úkon po
320,32 eura . Ku každému úkonu priznal režijný paušál , ktorý v roku 2010 bol v sume 7,21 eura, v
roku 2011 v sume 7,41 eura a v roku 2013 v sume 7,63 eura. Súd prvého stupňa žalovanému nepriznal
náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa 16.6.2010, keďže na uvedený deň nebolo vytýčené

pojednávanie vo veci a navyše právny zástupca žalovaného prevzal zastupovanie až 14.9.2010. Ďalej
nepriznal náhradu právneho zastúpenia za úkon z 14.5.2012 - ďalšia porada s klientom, keď o takejto
porade a jej dĺžke nebol súdu predložený žiadny dôkaz, napr. predvolanie - pozvánka na poradu, záznam
z porady a podobne.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napdnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že bol konaním žalovaného a
ďalších osôb zbavený svojho majetku - predmetných nehnuteľností a takýmto konaním boli dotknuté aj
jeho ústavou zaručené práva vlastniť majetok. Poukázal na to, že žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie uviedol, že predmet kúpy , teda rodinný dom, videl iba zvonku . Mal za to, že v dnešnej dobe

si nikto nedovolí kúpiť ani hnuteľné veci , nie ešte nehnuteľnosť, v sume okolo 40.000 eur bez toho, aby
sa riadne oboznámil s predmetom kúpy a aby sa podrobne oboznámil so stavom kupovanej veci. Podľa
názoru žalobcu v predmetnej zmluve absentuje vážnosť a vôľa žalovaného predmetnú nehnuteľnosť
nadobudnúť do vlastníctva, pretože v rozpore so skutočnosťami, ktoré uviedol v jeho výpovedi, podpísal
zmluvu, ktorá v ustanovení IV ods. 1, 2 upravovala, že predávajúci oboznámil kupujúceho so stavom

nehnuteľností . Keďže sa žalovaný neoboznámil so stavom kupovaného rodinného domu, vlastne
nevedel čo kupuje, či táto nehnuteľnosť má takú hodnotu, aká bola stanovená v zmluve. Z uvedeného
vyplýva, že v danom prípade chýbala vážnosť vôle žalovaného pri tomto právnom úkone. Namietal, že
súd neskúmal a nevenoval pozornosť skutočnosti, že žalovaný neodovzdal žalobcovi ani jeden rovnopisnapadnutej zmluvy, ktorá bola vo všetkých 4 vyhotovených rovnopisoch pripojená žalovaným k návrhu
na vklad vlastníckeho práva . Mal za to, že bol žalovaným podvedený, pretože tento získal nehnuteľnosť
- rodinný dom za cenu 2 až 3 izbového bytu v rovnakom mieste. Podľa názoru žalobcu samotný

proces vyhotovenia a podpísania kúpnej zmluvy svedčí o tom, že žalovaný aj prostredníctvom ďalších
osôb chcel predmetným právnym úkonom zastrieť iný právny úkon, a to zmluvy o pôžičke. V danom
prípade napadnutá kúpna zmluva nezodpovedala vôli účastníkov, pretože žalobca podpísaním zmluvy
o pôžičke a získanými finančnými prostriedkami chcel jednou splátkou vyrovnať hypotekárny úver a
vymazať záložné práva na predmetnú nehnuteľnosť v prospech Tatra banky, a.s. a vyrovnať si svoje

ďalšie podlžnosti a nie zbaviť sa nehnuteľnosti predajom, pričom predmetnú pôžičku aj s úrokmi chcel
vrátiť z ďalšieho hypotekárneho úveru na vyššiu sumu a so záložným právom na nehnuteľnosť a začať
podnikať v predmetných nehnuteľnostiach prevádzkovaním jaslí alebo materskej škôlky.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že o kúpe rodinného domu sa dozvedel od jeho zaťa I. J. , ktorý v rodinnom dome

osobne bol a mal možnosť si ho prezrieť , pričom pri ich prvom stretnutí mu odovzdal žalobcom
vyhotovený jednoduchý náčrt jednotlivých podlaží predmetného rodinného domu. Keďže sa mu kúpa
rodinného domu za daných podmienok pozdávala, tak sa pokúšal spolu so zaťom dostať do rodinného
domu, čo sa im však nepodarilo. Zdôraznil, že jeho rozhodnutie nadobudnúť rodinný dom do jeho
vlastníctva formou kúpnej zmluvy bolo vážne a slobodné, jeho prejav pojatý do tohto právneho úkonu

bol určitý a zrozumiteľný. Z uvedeného dôvodu považoval za správne závery súdu , týkajúce sa
jednak posúdenia otázky absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ ako aj
možnosti aplikácie ust. § 41 a ods. 2 OZ. Žalovanému nie je zrejmé, z akého zákonného ustanovenia
odvodzuje žalobca povinnosť žalovaného odovzdať žalobcovi rovnopisy kúpnych zmlúv. Poukázal na
to, že návrh na vklad bol podľa dohody účastníkov podaný na Správu katastra v Komárne, ktorá po

vydaní rozhodnutia o povolení vkladu zaslala žalobcovi jeden rovnopis tejto kúpnej zmluvy s vyznačením
povolenia vkladu. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že právnym úkonom mal byť zastretý iný právny úkon,
dodal, že toto tvrdenie ničím nezdôvodňuje. V tejto súvislosti uviedol, že dohodnutá kúpna cena vo výške
43.152,09 eura bola vyplatená žalobcovi spôsobom, ako je uvedené v čl. III/4 a III/5 predmetnej kúpnej
zmluvy. Podľa názoru žalovaného žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ale najmä závery, ktoré vôbec

nevyplývajú z doposiaľ vykonaného dokazovania . Nie je zrejmé, akým konaním mal prejaviť žalovaný
vôľuuzatvoriťzastretýprávnyúkonsožalobcom,keďodzačiatkukonaniadôvodilvážnuaslobodnúvôľu
uzavrieť kúpnu zmluvu, na obsahu ktorej sa dohodli. Žalobcom uvedené tvrdenia v odvolaní považuje
za účelové. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

10. V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne
a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že predmetná kúpna

zmluva spĺňa všetky náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a
súčasne spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz
na preukázanie jeho tvrdenia o nedostatku jeho vôle odpredať predmetné nehnuteľnosti žalovanému .
Rovnako tak žalobca nepreukázal, že uzavretím kúpnej zmluvy zmluvné strany zastierali iný právny

úkon, a to zmluvu o pôžičke. V konaní totiž nebolo preukázané, že by žalobca a žalovaný mali
vôľu uzatvoriť zmluvu o pôžičke, no na oko uzatvorili kúpnu zmluvu ( simulovaný právny úkon). Na
to, aby mohla byť kúpna zmluva simulovaný právny úkon, musela by byť kúpna zmluva aj zmluva o
pôžičke, ktorú chceli účastníci zastrieť, uzatvorená medzi tými istými subjektami, čo nie je v tomto
prípade splnené. Kúpnu zmluvu uzatvoril žalobca so žalovaným a zmluvu o pôžičke mal podľa tvrdenia

žalobcu uzatvoriť s treťou osobou I. J.. V nadväznosti na uvedené žalobca nevysvetlil, prečo súčasne
s uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 18.06.2009, ktorú podľa neho považoval za pôžičku, podpísal toho
istého dňa , t.j. 18.06.2009 aj splnomocnenie, ktorým žalovaného splnomocnil na zastupovanie pred
Tatra bankou, a.s. vo veci zaplatenia úveru a prevzatia kvitancie o zániku jeho záložného práva . Akby si skutočne požičal peniaze na predčasné splatenie úveru v banke, je nelogické, aby na úkony s tým
súvisiace ( vloženie peňazí na svoj účet, prevzatie kvitancie o zániku záložného práva) splnomocnil
žalovaného. K námietke žalobcu, že mu žalovaný neodovzdal ani jeden rovnopis napadnutej zmluvy,

ktorá bola vo všetkých 4 vyhotovených rovnopisoch pripojená žalovaným k návrhu na vklad vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľnosti, odvolací súd poukazuje na obsah kúpnej zmluvy zo dňa 18. 06.2009
ktorá v čl. VI. bod 1 upravuje, že zmluva sa vyhotovuje v 4 - och exemplároch, ktoré budú pripojené k
návrhu na povolenie vkladu na KÚ Nitra, Správa katastra Komárno a kataster po zavkladovaní kúpnej
zmluvy mu túto doručil. S ohľadom na ďalšie dôvody uvádzané v odvolaní odvolací súd konštatuje,

že tieto sú totožné s jeho tvrdením pred súdom prvého stupňa, pričom súd sa s nimi v napadnutom
rozsudku vysporiadal. Odvolací súd preto v ďalšom poukazuje na dostatočné dôvody, ktoré uviedol súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, pričom
ani dôvody uvádzané žalobcom v tomto smere v písomne podanom odvolaní nemôžu nijako zmeniť
inak správne skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP).

12. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a §
255 ods. 1 , § 453 ods.1,3 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho a dovolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).