Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/89/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6014200516.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky S.

Q. rod. K., nar. XX.V. XXXX, bytom O. XXXX/XX, K., v konaní zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP č. 70/36, proti odporkyni Sociálnej
poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.decembra 2014, z 15.decembra 2014 a z 20.januára
2016 o zrušení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, o priznaní a zvýšení
invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.decembra 2014 potvrdzuje.

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 15.decembra 2014 potvrdzuje.
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 20.januára 2016 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím z 19.decembra 2014 odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje skôr vydané
rozhodnutie z 27.januára 2014 o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
zo 16.decembra 2013, pretože v priebehu odvolacieho správneho konania bol na základe vývoja
zdravotných ťažkostí po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu konštatovaný vznik jej invalidity od

9.septembra 2014, s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti.
Rozhodnutím z 15.decembra 2014 odporkyňa priznala navrhovateľke s počiatkom od 9.septembra 2014
invalidný dôchodok vo výške 146,90 € mesačne, valorizovaný od 1.januára 2015 na 149,60 € mesačne,
pretože dňom 9.septembra 2014 bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaný vznik
jej invalidity s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti a okrem uvedeného splnila aj ďalšie zákonné
predpoklady pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Pred vznikom invalidity získala 9 844 dní
dôchodkového poistenia, tj. 26 rokov a 354 dní a nesplnila k uvedenému dňu podmienky nároku na

starobný dôchodok ani jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia bol
konkretizovaný spôsob výpočtu priznanej dôchodkovej dávky poukazom na aplikovanú právnu úpravu i
konkrétny matematický výpočet. Prílohou rozhodnutia bol osobný list dôchodkového poistenia, v ktorom
bolo zhrnuté zistené obdobie dôchodkového poistenia i zárobky, ktoré dosiahla v rozhodujúcom období.
K rozhodnutiu bola pripojená aj lekárska správa posudkového lekára Sociálnej poisťovne z 20.novembra
2014, ktorej obsahom boli všetky zistenia, týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľky a ich posudkové
vyhodnotenie.

Rozhodnutím z 20.januára 2016 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od
27.októbra 2015 na 180,80 € mesačne a na základe zákonnej valorizácie od 1.januára 2016 na
181,80 € mesačne, pretože po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskychnálezov svedčiacich o vývoji zdravotných ťažkostí navrhovateľky posudkový lekár dňom 27.októbra
2015 konštatoval zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky pri trvajúcej invalidite
z pôvodných 50 % na aktuálnych 60 %. Zvýšená suma invalidného dôchodku bola vypočítaná z

rovnakého priemerného osobného mzdového bodu ako v čase vzniku jej invalidity, z rovnakého obdobia
dôchodkového poistenia so zmenenou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti a
aktuálnou dôchodkovou hodnotou, platnou v čase zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti, tj. v
roku 2015.

Navrhovateľka sa odvolala voči všetkým označeným rozhodnutiam. Namietala dátum vzniku jej
invalidity i priznanú percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej schopnosti. Namietala, že stredne ťažká
astma jej bola odborným lekárom diagnostikovaná už 2.marca 2010, s možným 50 % vyjadrením
jej zníženej pracovnej schopnosti, preto žiadala, aby jej invalidita s 50 % poklesom jej pracovnej
schopnosti bola stanovená už od 2.marca 2010 a aby jej bol invalidný dôchodok od uvedeného dátumu
doplatený. Ťažká astma jej bola diagnostikovaná 9.septembra 2014, čomu zodpovedá 60-90 % pokles

pracovnej schopnosti poistenca, napriek tomu jej invalidný dôchodok bol priznaný od 9.septembra
2014 len pre stredne ťažkú astmu, s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti. Namietala, že neboli
zohľadnenéjejďalšiezdravotnéťažkosti.Vočivýškeinvalidnéhodôchodkuzhľadiskazistenéhoobdobia
dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty
námietkynevzniesla.Žiadala,abykrajskýsúdoznačenérozhodnutiazrušil,vecvrátilodporkyninaďalšie

konanie a uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Na pojednávaniach pred krajským súdom zotrvala na podaných odvolaniach. Opakovane predkladala
odborné lekárske nálezy, ktorými dokumentovala vývoj jej zdravotných ťažkostí, ich početnosť a ich
nesprávne posudkové vyhodnotenie. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti i obmedzenia, ktoré z

nich pre jej osobný i pracovný život vyplývajú. Domáhala sa priznania invalidného dôchodku spätne od
roku 2010, pretože už vtedy mala zdravotné ťažkosti, ktoré boli napokon posudkovo zohľadnené pre
konštatovanie jej invalidity. Dátum vzniku invalidity bol pre ňu podstatný aj z hľadiska veku, ktorý by ku
dňu invalidity dosiahla, pretože jej práceneschopnosť trvá už tretí rok. Zároveň predložila komplexný
posudok o miere jej funkčnej poruchy, ktorý bol vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

vo Zvolene 25.februára 2014. Z neho vyplynulo, že miera jej funkčnej poruchy bola stanovená na
úrovni 50 % pre jej ťažké zdravotné postihnutie súvisiace s histologicky aj laboratórne potvrdenou
celiakiou, s nutnosťou dodržiavania bezlepkovej diéty. Uvedené jej spôsobuje zvýšené výdavky na
diétnestravovanie,ktorébolikompenzovanépeňažnýmpríspevkom.Inéochorenianavrhovateľkyneboli
považované za posudkovo významné.

V priebehu preskúmavacieho konania odporkyňa žiadala, aby boli navrhovateľkou predkladané
aktuálne odborné lekárske nálezy, svedčiace o nepriaznivom vývoji jej zdravotných ťažkostí
postúpené posudkovému lekárovi za účelom ich dodatočného posudkového vyhodnotenia. Na základe
posudkových záverov žiadal potom označené rozhodnutia potvrdiť ako súladné so zákonom.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom
administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s
lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou

dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej
dávky, najmä s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia a potvrdeniami o evidovanej
nezamestnanosti navrhovateľky, s odbornými lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľkou na
pojednávaní dňa 28.januára 2016 a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici z 20.novembra 2014, 12.februára 2015,

28.júla 2015 a 3.decembra 2015 dospel k presvedčeniu, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v
súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostickéhozáveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného

postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých

zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VIII, odd. B, bodu. 3, písm. c) možno
pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu pred začatím adekvátnej
liečby, príznaky denne, nočné príznaky najmenej 1-krát týždenne alebo 60 % ? FEV1? 80 %

referenčných hodnôt, alebo variabilita PEF?30 %, prejavy ako v bode a) pri kombinovanej liečbe
nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi inhalačnými
betasympatomimetikami, prípadne antileukotrénmi alebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými
dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode b) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami
inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi vyjadriť v rozpätí 35-50 %. Podľa písm.

d) cit. položky sa pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ťažkú perzistujúcu astmu - každodenné
príznaky, časté exacerbácie, časté nočné astmatické príznaky, FEV1? 60 % referenčných hodnôt, pred
začatím liečby alebo pri akejkoľvek antiastmatickej liečbe; prejavy ako v bode b) pri kombinovanej
liečbe nízkymi až stredne vysokými dávkami inhalačných kortikoidov s dlhodobo pôsobiacimi
betasympatikomimetikami, prípadne antileukotriénmi alebo teofylínmi, alebo pri monoterapii vysokými

dávkami inhalačných kortikoidov; alebo prejavy ako v bode c) pri pravidelnej liečbe nízkymi dávkami
inhalačných kortikoidov alebo monoterapii antileukotriénmi pohybuje v rozmedzí 60-90 %. Pre určenie
konkrétneho percenta je rozhodujúci stupeň zníženia funkcie pľúc, vplyv na celkový stav organizmu a
vplyv na iné orgány a systémy.

...........
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku žiadosťou zo 16.decembra 2013 a žiadala ho priznať od 9.novembra 2013. Za účelom
rozhodnutia o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne
sosídlomvoZvolene.Vposudkuzo16.decembra2013vychádzalokremvlastnéhoklinickéhovyšetrenia

navrhovateľky z pľúcneho, alergoimunologického, gastroenterologického a neurologického vyšetrenia z
októbra - decembra 2013. Za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil stredne ťažkú perzistujúcu
astmu, tj. ochorenie dolných dýchacích ciest so zaradením pod kapitolu VIII., odd. B, pol. 3, písm. c)
v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 35 %. V
posudku uviedol, že 46-ročná navrhovateľka je niekoľko rokov sledovaná a liečená pľúcnym lekárom a

alergológom pre ochorenie dolných dýchacích ciest, na liečbe boli hodnoty dychových funkcií v norme.
Konštatoval,žepriuvedenomzdravotnompostihnutínemápodstatnýmspôsobomobmedzenémožnosti
pracovného uplatnenia. Svoj posudkový záver nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľkou a
po dodatočnom posudkovom vyhodnotení ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka
spolu s odvolaním predložila a uvedené posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie

rozhodnutia odporkyne z 27.januára 2014, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie invalidného
dôchodku.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity,
zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj posudkový

lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 11.apríla 2014 vychádzal
z vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky, z totožných odborných lekárskych nálezov ako
prvoposudzovateľ i z doplnených výsledkov pľúcnych, neurologických, alergologicko-imunologických,
ORL, hematologického, kožného vyšetrenia, z RTG C chrbtice a z MR mozgu z priebehu roku 2013 a
2014 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. Na

základe v tom čase dostupných odborných lekárskych nálezov konštatoval, že astma je u navrhovateľky
plne kontrolovaná, neboli preukázané typické astmatické záchvaty, ani klinický nález nedokumentoval
typický nález na pľúcach, funkčné nálezy boli opakovane s normálnymi hodnotami, ojedinele so
zhoršením v období interkurentnej infekcie, s reverzibilitou na normálne hodnoty. Konštatoval, žeuvedenému,berúcdoúvahyajdosiahnutévzdelaniezodpovedádolnáhranicamožnéhopercentuálneho
rozpätia pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu, tj. 35 %. Pridružené ochorenia nepovažoval vzhľadom na
ich závažnosť za posudkovo významné. ORL nález napriek opakovaným problémom s paranazálnymi

dutinami bol fyziologický, v norme. Viac rokov trvajúce nižšie hodnoty železa v červených krvinkách
boli podmienené zvýšenými gynekologickými stratami, neskôr aj pri zistenej celiakii, hoci krvácanie
do zažívacieho traktu nebolo preukázané. Ostatné hodnoty v krvnom obraze boli v norme, ľahko
znížená hodnota železa bola korigovaná farmakoterapiou. V októbri 2013 mala potvrdenú celiakiu
bez subjektívneho uvádzania zažívacích ťažkostí v zmysle hnačiek a chudnutia. Bola nastavená

na bezlepkovú diétu, ktorej efekt v tom čase z časového hľadiska nebolo možné vyhodnotiť. Pre
bolesti hlavy mala opakovane vykonané neurologické vyšetrenie, podložené RTG krčnej chrbtice aj MR
mozgu, ktoré boli negatívne, neurologický nález bol fyziologický. Absolvovala tiež kožné vyšetrenie pre
dystrofické zmeny na palcoch dolných končatín. Konštatoval, že ani doplnené vyšetrenia nevysvetlili
je subjektívne ťažkosti v zmysle slabosti a nevládnosti. Konštatoval, že aj pri týchto somatických
ťažkostiach môže vykonávať práce podľa dosiahnutého vzdelania, tj. administratívneho charakteru, v

bezprašnom prostredí a bez klimatizácie.

V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu navrhovateľka opakovane predkladala množstvo
výsledkov z odborných vyšetrení, ktorými dokumentovala jednak nepriaznivý vývoj v svojich zdravotných
ťažkostiach a tiež dôvodnosť podaného opravného prostriedku so žiadaným skorším určením dátumu

vzniku jej invalidity i vyššou percentuálnou mierou jej zníženej pracovnej schopnosti. Tieto boli postupne
vyhodnocované posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici.

V posudku z 20.novembra 2014 posudkový lekár na základe predloženého pneumoftizeologického
vyšetrenia z 9.septembra 2014 konštatoval uvedeným dňom vznik invalidity navrhovateľky s 50

% poklesom jej pracovnej schopnosti, pretože uvedeným vyšetrením bolo ochorenie kvalifikované
ako chronické s progredujúcou tendenciou naďalej na úrovni stredne ťažkého stupňa podľa
funkčných výsledkov dokumentovaných aj v tomto náleze. Vzhľadom na priebeh ochorenia a
konštatovanúchronicituzmeniljehodovtedajšieposudkovévyhodnotenieapoklespracovnejschopnosti
navrhovateľky konštatoval na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia, 50 % pre stredne

ťažkú perzistujúcu bronchiálnu astmu. Pridružené ochorenia navrhovateľky z hľadiska ich závažnosti
považoval naďalej za posudkovo nevýznamné s totožných konštatovaných dôvodov ako bolo uvedené
vyššie. Doplnené psychiatrické nálezy so zistenou stredne ťažkou formou depresie, ktorá bola v liečbe
len od augusta 2014 nepovažoval za posudkovo významné preto, že toto ochorenie nespĺňalo kritériá
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo

podkladom pre vydanie rozhodnutia z 19.decembra 2014, ktorým bolo v rámci autoremedúry v súlade
s ust. § 217 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zrušené skôr vydané rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku a 15.decembra 2014 bolo vydané rozhodnutie
o priznaní invalidného dôchodku s ohľadom na vznik invalidity navrhovateľky s 50 % poklesom jej
pracovnej schopnosti.

V ďalších posudkoch sa posudkový lekár vyjadril jednak k námietkam navrhovateľky ohľadom dátumu
vzniku jej invalidity a závažnosti jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tiež k ďalším odborným
lekárskym nálezom, ktoré v priebehu konania predkladala. Z hľadiska určenia vzniku invalidity
navrhovateľky dňom 9.septembra 2014 doplnil, že pre akceptovanie trvalého chronického stavu nie je

dostatočné jedno odborné vyšetrenie v čase zhoršenia pre aktuálny infekt. Ani v doplnených aktuálnych
pneumoftizeologických nálezoch nebolo podložené pretrvávanie ťažkej formy ochorenia dýchacej
sústavy, či už klinicky alebo funkčne, preto aj v posudku z 12.februára 2015 zotrval na poklese jej
pracovnej schopnosti pre toto ochorenie na úrovni 50 %. Z hľadiska duševných ťažkostí navrhovateľky,
v liečbe od 21.mája 2014 ako stredne ťažká depresívna epizóda na simplexnej liečbe, po úprave liečby

pre zhoršenie stavu od 17.októbra 2014, považoval naďalej toto ochorenie za posudkovo nevýznamné,
pretože efekt liečby nebolo možné vyhodnotiť a neboli využité všetky dostupné terapeutické možnosti,
tzn., že ochorenie naďalej nespĺňalo kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bez možnosti
liečebného ovplyvnenia. V posudku z 28.júla 2015 vyhodnotil aktuálny pľúcny nález z marca 2015
bez zmeny vysloveného posudkového záveru a ortopedické, neurologické a MRI vyšetrenie mozgu

z februára až apríla 2015. Uviedol, že tieto nálezy nepreukazujú závažnejší stupeň somatického
postihnutia, ktorý by ovplyvňoval jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Kardiopulmonálne bola
kompenzovaná, zistená artóza pravého kolena I.-II. stupňa bola primeraná dosiahnutému veku bez
obmedzenia hybnosti a bolesti hlavy s podielom vertebrogénnej zložky pri stabilizovanom MR nálezemozgu, či bolesti chrbtice bez obmedzenia hybnosti s takmer fyziologickým funkčným nálezom neboli
posudkovo významné. V posudku z 3.decembra 2015 vyhodnotil posudkový lekár psychiatrické,
pneumologické, hematologické, neurologické, imunologické a rehabilitačné vyšetrenia zo septembra

- novembra 2015 a zotrval na percentuálnom poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie, stredne ťažkú perzistujúcu astmu na úrovni 50 %. Na rozdiel od
predchádzajúcich posudkových záverov však posudkovo zohľadnil aj jej pridružené zdravotné ťažkosti
a to 10 % navýšením miery jej zníženej pracovnej schopnosti na celkových 60 % od 27.októbra 2015.
Uviedol, že po zhodnotení uvedených nálezov navyšuje percentuálnu mieru jej zníženej pracovnej

schopnosti pre ostatné ochorenie, predovšetkým pre duševné ťažkosti navrhovateľky konštatované
v psychiatrickom náleze z 27.októbra 2015 v spojení s psychologickým vyšetrením zo 14.októbra
2015. Z nich vyplynulo, že v ambulantnej liečbe, pri nevyužití všetkých terapeutických možností nebola
dosiahnutá remisia depresívnych prejavov v teréne zmenenej premorbídnej osobnosti s neurotizáciou
pri somatických ťažkostiach s incipientným organickým psychosyndrómom. Konštatoval, že uvedené
má vplyv na pracovnú schopnosť navrhovateľky. Toto posúdenie jej zdravotného stavu bolo podkladom

pre vydanie rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku z 20.januára 2016.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných

lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou so zohľadnením ich vývoja. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by
závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
označených rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i
preskúmavané rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti

navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej pracovnej schopnosti v
dôsledku jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, pretože platná právna úprava vznik invalidity
poistenca podmieňuje poklesom jeho pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.
Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo
vzťahu k prvému vydanému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného

dôchodku z 27.januára 2014 potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa
§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie
zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre zhodnotenie konkrétnej miery
ich zníženej pracovnej schopnosti v dôsledku pretrvávajúcich, liečbou neovplyvniteľných zdravotných
ťažkostí. Odporkyňa postupovala správne, keď s ohľadom na vývoj v zdravotných ťažkostiach v

priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľky s
konštatovaním vzniku jej invalidity. Na základe tejto zmeny v skutkovom stave veci správne rozhodnutím
z 19.decembra 2014 v rámci autoremedúry zrušila predchádzajúce rozhodnutie z 27.januára 2014,
preto ho krajský súd ako zákonné a vecne správne potvrdil. Po vzniku invalidity navrhovateľky s
ohľadom na splnenie aj ďalších zákonných predpokladov jej odporkyňa rozhodnutím z 15.decembra

2014 správne priznala invalidný dôchodok od vzniku jej invalidity a správne ho rozhodnutím z
20.januára 2016 v dôsledku zistenia ďalších posudkovo významných skutočností zvýšila po navýšení
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti. Posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí
navrhovateľky,vktorombolzohľadnenýajvývojjejzdravotnéhostavupovažovalkrajskýsúdzasprávne,
zohľadňujúce objektívne zistené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a posudkové a zákonné kritériá,

ktorýmisaprikonkrétnompercentuálnomzhodnotenízníženejpracovnejschopnostinavrhovateľkymusí
posudkový lekár i súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia riadiť. Zdravotné ťažkosti
navrhovateľky boli správne vyhodnotené s ohľadom na trvanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, s ohľadom na vývoj ochorení, ďalšej možnosti liečby a výsledky funkčných vyšetrení. Správne
bolo zobrané do úvahy aj vzdelanie navrhovateľky a jej vek, pretože aktuálne zdravotné ťažkosti

poistenca sa pre účely jeho prípadnej invalidizácie vyhodnocujú v porovnaní s obvyklým stavom
zdravia fyzických osôb v porovnateľnom fyzickom veku. V podrobnostiach krajský súd poukazuje
na posudkové vyhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ktoré bolo obsahom lekárskych
správ posudkových lekárov, konkretizovaných vyššie, pretože ich považoval za logické, presvedčivé,vyčerpávajúce, zohľadňujúce objektívnymi nálezmi zistený stav zdravotných ťažkostí navrhovateľky a
posudkové a zákonné kritéria, ktoré boli aplikované v súlade s medicínskymi poznatkami o závažnosti
jednotlivých ochorení, ich vývoja a možností liečby. Odporkyňa považovala správne za rozhodujúce

zdravotné postihnutie navrhovateľky ochorenie dolných dýchacích ciest, pretože napriek početnosti
ďalších zdravotných ťažkostí pri tomto ochorení zákon umožňoval priznať najvyšší percentuálny
pokles jej pracovnej schopnosti a uvedené ochorenie sa najväčšou mierou podieľalo na poklese
jej pracovnej schopnosti. S ohľadom na funkčné vyšetrenia, neexistenciu typických astmatických
záchvatov, reverzibilitu prípadného zhoršenia ochorenia do normálnej funkčnosti, bez negatívneho

nálezu na dolných dýchacích cestách vyjadril správne pokles jej pracovnej schopnosti najskôr 35 %,
keď funkčný parameter FEV1 presahoval 80 %, čo by zodpovedalo len ľahkej perzistujúcej astme,
avšak s ohľadom na započatú kombinovanú liečbu bolo uvedené ochorenie zaradené pod stredne
ťažkú perzistujúcu astmu s priznaním percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti na dolnej
hranici možného percentuálneho rozpätia. Zmenu vo funkčných parametroch - s FEVl menej ako
80 % referenčných hodnôt ale viac ako 60 %, ktorá bola zistená pneumoftizeologickým vyšetrením

z 9.septembra 2014, s konštatovaním chronicity ochorenia s progredujúcou tendenciou správne
odporkyňa uvedené zohľadnila v navýšení percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti na
hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pre stredne ťažkú perzistujúcu astmu, pretože funkčné
parametre dýchacej sústavy, ktoré sú pre posudkové účely rozhodujúce, naďalej zodpovedali stredne
ťažkej perzistujúcej astme. Na základe dĺžky trvania duševných ťažkostí a nedostatočnej odpovede na

liečbu odporkyňa v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu správne posudkovo zohľadnila
aj toto zdravotné postihnutie (spolu s ostatnými) tak , že od 27.októbra 2015 skonštatovala zmenu miery
zníženej pracovnej schopnosti z 50 % na 60 % s tým, že pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky,
najmä duševné, boli zohľadnené v maximálnom zákonom umožnenom rozsahu. Pre posudkové účely
musí byť preukázaný z hľadiska ktoréhokoľvek ochorenia dlhodobo nepriaznivý (v zásade trvajúci viac

ako 1 rok) zdravotný stav, ktorý napriek aplikovanej dostupnej liečbe ovplyvňuje pracovnú schopnosť
poistenca v zákonom predpokladanom rozsahu. Uvedený čas slúži na využitie známych liečebných
postupov, ktoré by mali z hľadiska medicínskych poznatkov prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu
poistenca, pričom v tom čase je zhoršený zdravotný stav riešený dočasnou pracovnou neschopnosťou.
Až po uplynutí primeraného (v tomto prípade aj zákonom predpokladaného) času, určeného na liečbu

je možné z posudkového hľadiska vyhodnotiť, či ide o zdravotný stav, ktorý je dlhodobo nepriaznivý a
liečbou neovplyvniteľný a zároveň dosahuje posudkovo významný stupeň závažnosti.

Vovyššieuvedenýchsúvislostiachnepovažovalkrajskýsúdodvolanianavrhovateľky,týkajúcesajednak
dátumu vzniku jej invalidity i percentuálneho zhodnotenia jej zníženej pracovnej schopnosti za dôvodné.

Jej námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia bola neopodstatnená, pretože údaje o jej
zdravotnom stave boli obsahom lekárskych správ posudkových lekárov, ktoré boli prílohou rozhodnutia o
priznaní a o zvýšení invalidného dôchodku. Údaje o zdravotnom stave sú osobnými údajmi a preto podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemajú byť v podrobnostiach obsahom
rozhodnutia, ktoré je verejnou listinou a pre preskúmateľnosť rozhodnutia postačuje ich zhrnutie v

prílohe rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.januára 2016 predložila ORL nálezy,
dokumentujúce opakujúce sa nosové polypy s nutným operačným riešením a stratu čuchu, uvedené
nepovažoval krajský súd za potrebné posudkovo vyhodnotiť, pretože pridružené zdravotné ťažkosti
navrhovateľky už boli maximálne zohľadnené a uvedené by ani v minulosti z hľadiska percentuálneho
vyjadrenia zníženej pracovnej schopnosti invaliditu nepodmieňovalo (kapitola VIII., odd. A, prílohy č. 4).

Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný

dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Určenie obdobia dôchodkového poistenia,
osobnéhovymeriavaciehozákladu,osobnéhomzdovéhobodu,priemernéhoosobnéhomzdovéhobodu,
či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva zo zákonných ust. § 60-64 cit. zákona.

Výšku invalidného dôchodku z hľadiska zisteného priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia, či aplikovanej aktuálnej dôchodkovej hodnoty navrhovateľka nenamietala a
ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení výšky priznaného, neskôr zvýšeného invalidného
dôchodku. Odporkyňa vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľky, ktoré bolopodložené prvotnými podkladmi, tj. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia potvrdenými
jednotlivými zamestnávateľmi navrhovateľky ohľadom trvania jej jednotlivých zamestnaní i dosiahnutých
zárobkov v tom -ktorom roku i s potvrdenými náhradnými dobami. Správne bola zohľadnená aj jej

evidovaná nezamestnanosť do konca roku 2000, dokedy bola obdobím dôchodkového poistenia aj
bez poberania podpory v nezamestnanosti. Uvedené údaje boli správne a v celosti prenesené do
osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.
Po zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bola pre účely zvýšenia
invalidného dôchodku správne aplikovaná aktuálna dôchodková hodnota, určená zákonom a platná v

čase zmeny miery poklesu jej pracovnej schopnosti. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet
sumy priznaného a zvýšeného invalidného dôchodku, pretože bol realizovaný na základe správne
aplikovaných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom.

Náhradutrovkonaniakrajskýsúdnavrhovateľkenepriznal,pretoževkonanínebolaúspešná rozhodujúc
podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jehodoručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.