Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, January 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717010129
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7717010129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému V. H. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/39/2017 zo dňa 27. 7. 2017 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 15. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému V. H., nar. XX. 8. XXXX v E.,
trvale bytom H. č. XX

u k l a d á

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

1 (jedného) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom sp. zn. 3T/39/2017 zo dňa 27. 7. 2017 uznal obžalovaného V.
H. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť tak, že

ako otec mal. Alice H., nar. XX.X.XXXX, mal. Y. H., nar. XX.X.XXXX a mal. Z. H., nar. XX.X.XXXX je v
zmysle Zákona o rodine povinný prispievať na výživu svojich detí, pričom rozsah vyživovacej povinnosti
mu bol určený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8P/173/2011 zo
dňa 13.2.2012 tak, že na výživu detí má prispievať sumou 50,- EUR pre každé dieťa vždy do 20.-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky Bc. X. L.. Túto svoju vyživovaciu povinnosť si v okrese
Michalovce a inde úmyselne neplní, čím tak za obdobie od 1.6.2016 doposiaľ, okrem mesiaca júl 2016,

kedy zaplatil čiastku 50 eur, dlhuje na výživnom sumu 1.350 eur,

aj napriek tomu, že bol v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odsúdený právoplatným trestným rozkazomOkresného súdu Michalovce zo dňa 17.6.2015 sp. zn. 3T/80/2015 k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 12 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podmienečne
prepustený 26.4.2016nazákladerozhodnutia OkresnéhosúduPrešov,č.k.1Pp/25/2016soskúšobnou

dobou na 3 roky.

Súd mu za to uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák.
trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd neprihliadol na skutočnosti uvádzané v jeho prednesoch
a písomnostiach, kde preukázal, že svedkyňa - matka mal. detí X. Zolotová opakovane mu bráni vo
výkone jeho rodičovských práv a teda, že sa nemôže so svojimi deťmi riadne stretávať ako otec. Ak by
bol súd toho názoru, že je vinný zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,

ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. poukázal nato, že sa stará o ťažko nemocnú mamu, s ktorou žije v spoločnej
domácnosti a ktorá je odkázaná na jeho doprovod pri pravidelných lekárskych ošetreniach a preto tu bol
dôvod, podľa jeho názoru, na použitie § 39 Tr. zák. Má zato, že nepodmienečný trest odňatia slobody
je tak vzhľadom na jeho starostlivosť o matku v rozpore s účelom trestu a individuálnu prevenciu je
možné dosiahnuť aj podmienečným odkladom výkonu trestu. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí,
alternatívne mu uloží podmienečný trest odňatia slobody.

V písomnom podaní zo dňa 28. 9. 2017 obžalovaný v rámci dôvodov podaného odvolania podrobne
poukázal na postup ustanoveného obhajcu pri zastupovaní záujmov obžalovaného s tým, že nepovažuje

tento postup ustanoveného obhajcu za obhajovanie záujmov obžalovaného, nakoľko ustanovený
obhajca nepostupoval, podľa jeho názoru v súlade s inštrukciami obžalovaného. Obžalovaný považuje
snahu ustanoveného obhajcu opakovane uprednostňovať postup ako sa zbaviť obvinenia a to
zaplatením dlžného výživného za postup, ktorý je proti morálnym zásadám obžalovaného. Podľa názoru
obžalovaného si ustanovený obhajca dlhodobo neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, čím bolo

znemožnené obžalovanému jeho ústavné právo podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Uviedol ďalej, že postupom prokuratúry Michalovce opakovane dochádzalo k prehliadaniu porušovania
základných ľudských práv obžalovaného podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, prokuratúra
nechránila práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a štátu, teda aj práva maloletých
detí, ktoré vystupujú ako poškodené v trestnom konaní, čo obžalovaný považuje za diskriminačné

voči poškodeným, ako aj voči obžalovanému. Povinnosť vyživovať a zaopatrovať spočíva nielen v
poskytovaní peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v
naturálnej forme, t. zn. vo faktickej starostlivosti o jeho zdravie a podobne. Poukázal na negatívny vplyv
odlúčeniamaloletýchdetíodjednéhozrodičovamázato,žedošloknesprávnemuprávnemuposúdeniu
skutkovej podstaty trestného činu zo strany prokuratúry. S poukazom na konkrétne články Dohovoru

vyjadril názor, že od 20. 7. 2011 sú porušované jeho základné ľudské práva a slobody tak, ako sú
uvedené v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na znenie § 24 Tr. zák. obžalovaný
vyjadril názor, že jeho konanie bolo konaním v krajnej núdzi, keď čin inak trestný, ktorým niekto
odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom nie je trestným
činom.Navrhol,abytrestnéstíhanieboloprerušenéasúdpodalnávrhnazačatiekonaniapredÚstavným

súdom SR, nakoľko podľa jeho názoru Zákon o rodine ako právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily, teda Ústavou Slovenskej republiky
alebo medzinárodnou zmluvou.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak vo
výroku o vine k správnym skutkovým a právnym záverom.V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu vo vzťahu k výroku o vine osvojil správne a zákonné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil
konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi

okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, vrátane rozsiahlych podaní
obžalovaného a dôvodov podaného odvolania, sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil so záverom
okresného súdu, že obžalovaný V. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. a to tak po objektívnej, ako

aj subjektívnej stránke, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú
povinnosť vyživovať svoje maloleté deti M. H., nar. XX. 4. XXXX, Y. H., nar. XX. 4. XXXX a Z. H., nar.
XX. 3. XXXX, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na viacerých
osobách, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený. V tomto smere okresný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim a kvalifikovaným spôsobom uviedol dôvody, ktoré

ho k tomuto rozhodnutiu viedli, k čomu v zásade nemá krajský súd čo dodať a doplniť.

Rovnako dôsledne a vyčerpávajúco sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a to vrátane
vyhodnotenia jeho elektronických podaní, na ktoré okresný súd zároveň podrobne poukázal s tým, že
po ich preskúmaní správne a v súlade s predmetom konania v predmetnej trestnej veci skonštatoval,

že tieto podania sa priamo nedotýkali predmetu trestného konania a to plnenia vyživovacej povinnosti
zo strany obžalovaného.

Zo značného množstva listinných podaní, ktoré obžalovaný adresoval rôznym štátnym orgánom, v
ktorých poukazuje na porušovanie jeho práv v súvislosti s neumožňovaním mu v stretnutí s deťmi,

resp. ktorými podáva trestné oznámenia pre podozrenia z rôznych trestných činov, týkajúcich sa najmä
matky maloletých detí, čo v konečnom dôsledku obžalovaný uvádza aj v dôvodoch podaného odvolania,
považuje aj krajský súd za potrebné uviesť, že skutočnosť, že obžalovanému nie je umožňovaný styk
s maloletými deťmi nemôže byť relevantnou skutočnosťou, ktorá by ho zbavovala zákonnej povinnosti
platiť výživné na svoje maloleté deti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, kde rozsah

vyživovacej povinnosti bol obžalovanému určený konkrétnym rozhodnutím súdu. Ako to okresný súd
správneuviedol,vprípade,akskutočnedochádzakporušovaniurodičovskýchprávobžalovaného,tento
sa môže domáhať nápravy tohto stavu zákonným spôsobom v inom konaní pred súdom, prípadne pred
inými príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré sú oprávnené v takejto veci konať, avšak ani podanie takýchto
návrhov nezbavuje obžalovaného od jeho povinnosti hradiť výživné na maloleté deti, resp. obžalovaný

si nemôže podmieňovať plnenie jeho zákonnej povinnosti plnením inej povinnosti, či dodržiavaním iných
rodičovských práv, ktoré mu majú byť upierané.

Je tak legitímny záver a názor okresného súdu, že takáto obhajoba obžalovaného nemá podstatný
vplyv na posúdenie jeho trestnej zodpovednosti za jeho konanie spočívajúce v neplnení si vyživovacej

povinnosti a že ak sa obžalovaný domáha plnenia a dodržiavania jeho rodičovských práv a práv
maloletých detí, tak v prvom rade by to mal byť on, kto bude plniť svoje rodičovské povinnosti a
dodržiavať práva svojich maloletých detí plnením svojej vyživovacej povinnosti voči ním, navyše za
situácie, že obžalovaný nenamieta neplatenie výživného z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov,
ale podmieňovaním si tohto plnenia plnením iných práv a povinností zo strany matky maloletých detí.

V tejto súvislosti je tak irelevantný a právne neakceptovateľný návrh obžalovaného na posúdenie jeho
konania ako konania v zmysle inštitútu krajnej núdze podľa § 24 Tr. zák. Len pre úplnosť krajský súd
udáva, že nesúvis návrhov na vykonanie ďalších dôkazov s predmetom konania v predmetnej trestnej
veci bol aj dôvodom, ktorý viedol krajský súd k zamietnutiu týchto návrhov na doplnenie dokazovania.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného týkajúcu sa jeho právneho zastúpenia v prípravnom konaní, krajský
súd uvádza, že okresný súd sa už v prípravnom konaní zaoberal návrhom orgánov prípravného konania
na vydanie príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu s tým, že tomuto návrhu v zmysle § 148 ods. 2
Tr. por. nevyhovel vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pre takýto postup. Následne v konanípred súdom bol obžalovanému na jeho žiadosť ustanovený opatrením zo dňa 7. 4. 2017 podľa § 40
ods. 2 Tr. por. obhajca, u ktorého krajský súd na podklade predloženého spisového materiálu nezistil
žiadnedôvody,ktorébyzakladalipochybnosťojehopovinnostiposkytovaťobvinenémupotrebnúprávnu

pomoc.

Ešte pred predložením veci Krajskému súdu v Košiciach sa súd prvého stupňa zákonným spôsobom
vysporiadal aj so vznesenou námietkou zaujatosti zo strany obžalovaného a to s poukazom na
ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por., k čomu taktiež nemá krajský súd čo dodať a doplniť.

Vo vzťahu k výroku o treste okresný súd správne poukázal na osobu obžalovaného a jeho
predchádzajúci život. Z odpisu registra trestov mal aj krajský súd preukázané, že obžalovaný bol
doposiaľ trikrát súdne trestaný s tým, že jeho prvé dve odsúdenia boli zahladené a teda vo vzťahu k
týmto odsúdeniam (Okresný súd Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/11/2011 a Okresný súd Michalovce sp.
zn. 4T/176/2013) platí fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu

Michalovce sp. zn. 3T/80/2015 zo dňa 17. 6. 2015, právoplatným dňa 30. 7. 2015, ktorým bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka nepodmienečne so zaradením pre
jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z tohto trestu bol následne
podmienečne prepustený dňa 26. 4. 2016 uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1Pp/25/2016 s

určením skúšobnej doby v trvaní troch rokov, t. j. do 26. 4. 2019.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
2 roky, ak

a/ vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b/ prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má

zato, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1/ sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, že obžalovaný je v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia od 26. 4. 2016 do 26. 4. 2019, aplikujúc citované ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. nebolo
možné obžalovanému uložiť podmienečný trest odňatia slobody, ako to navrhol prostredníctvom svojho
obhajcu.

Okresný súd však vzhľadom na vyššie konštatovaný predchádzajúci život obžalovaného a fikciu
neodsúdení v prvých dvoch prípadoch, na ktoré krajský súd vyššie poukázal, pochybil, keď ustálil ako
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. okolnosť, že obžalovaný už bol odsúdený za rovnakú
trestnú činnosť.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.

Podľa § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený
alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Keďže skutočnosť, že obžalovaný už bol (v predchádzajúcich 24 mesiacoch) za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. právoplatne odsúdený, resp. z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin aj prepustený, je zákonným znakom trestného činu podľacitovaného ustanovenia § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., je v rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák.
na túto okolnosť prihliadať zároveň ako na priťažujúcu okolnosť.

Preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.
zák. bez zistenia a ustálenia priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a teda v rámci riadnej zákonnej
trestnej sadzby bez jej úpravy v zmysle príslušných ustanovení § 38 Tr. zák. rozhodol o uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka, teda na spodnej hranici takto

zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorý podľa názoru krajského súdu spĺňa vo vzťahu k osobe
obžalovaného a všetkým okolnostiam majúcim význam z hľadiska určenia druhu trestu, jeho výmery a
účelu všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Keďže obžalovaný už bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (trestný rozkaz Okresného súdu

Michalovcesp.zn.3T/80/2015),vsúladesustanovením§48ods.2písm.b/Tr.zák.rovnakoakookresný
súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o návrh obhajoby na uloženie prípadného trestu za aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.,

teda vzhľadom na mimoriadnu okolnosť spočívajúcu v starostlivosti obžalovaného o matku, s ktorou žije
v spoločnej domácnosti z dôvodu jej zdravotného stavu krajský súd uvádza, že za tým účelom aj odročil
verejné zasadnutie a vyzval v rámci kontradiktórneho konania obžalovaného na predloženie príslušných
dokladov preukazujúcich aktuálny zdravotný stav matky obžalovaného. Aj napriek dostatočnej lehote
obžalovaný žiadne aktuálne doklady o zdravotnom stave matky súdu nepredložil, preto nebolo možné

zvažovať aplikáciu tohto ustanovenia, resp. nebolo možné pristúpiť k hodnoteniu zdravotného stavu
matky obžalovaného ako mimoriadnej okolnosti na strane osobných pomerov obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.