Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/621/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609210137
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7609210137.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., IČO: 36 039 039, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 2712, zastúpený JUDr.
Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom v Lučenci, P. Rádayho 14/A, proti povinnému: Š. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. W. XX/XX, L. W.Á. U., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka, so

sídlom v Lučenci, Jiráskova 12, pod sp.zn. EX 5934/2009, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.05.2016, č.k.
10Er/475/2009-19, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 14.08.2009
poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 eur s prísl. a trov exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej veci je zmenkový platobný rozkaz zo dňa 28.07.1999, č.k. 5Zm 1212/99-4. Dňa

25.01.2016 súdny exekútor predložil súdu v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že v danom prípade sa nejedná
o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Dôkazy týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným však nevie predložiť, pretože jeho právny predchodca (spoločnosť M.,
E..L..) medzičasom zanikol a vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný podľa
žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinným. Preto podľa názoru

oprávneného nie je možné od neho v súčasnosti žiadať akékoľvek doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Po právnom posúdení veci podľa § 39 ods.
4 a § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd prvej inštancie uviedol, že informácia o tom, že právny predchodca oprávneného, ktorý bol
navrhovateľom v pôvodnom zmenkovom konaní, zanikol je irelevantná. Oprávnený je povinný k návrhu
na vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným

osvedčujú. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, odkázal len na konanie, v
ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie týchto skutočností. Súd
prvej inštancie preto exekúciu zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.4. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v konaní došlo

k vade, podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. a z dôvodu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods.
1 písm. e) C.s.p. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Poznamenal, že svoju povinnosť si v stanovenej
lehote splnil, keď exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na

vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Mal za to, že exekučný
súd mal za daného právneho stavu vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného
oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť,
že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Ďalej
uviedol, že exekučný súd nemal zastaviť exekúciu, keďže predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej
oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa zmenila,
pričom oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa
bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Napokon

uviedol, že v čase vystavenia zmenky bol síce platný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
ale ten v tom čase účinnom znení nepoznal inštitút spotrebiteľskej zmluvy. Navrhol preto, aby odvolací
súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie a vykonal dokazovanie pripojením spisu základného
súdneho konania, ktorý obsahuje zmenkový platobný rozkaz, teda exekučný titul v prejednávanej veci.

5. K odvolaniu oprávneného zaslal vyjadrenie poverený súdny exekútor, ktorý navrhol súdu, aby
odvolaniu oprávneného vyhovel a vydal uznesenie o pokračovaní v exekučnom konaní, najmä s
poukazom na dodržiavanie základných zásad právneho poriadku, a to najmä zásadu výkladu právnej
normy, zákaz retroaktivity a skutočnosť, že v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah,
ktorý má ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku chrániť.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že

odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie

je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

9. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd dodáva
nasledovné:

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v
Košiciach dňa 28.07.1999, č.k. 5Zm 1212/99-4, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť právnemu
predchodcovi oprávneného špecifikovanú sumu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie dňa 14.08.2009
poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Následne dňa 25.01.2016

oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora s poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku doplnil
návrh na vykonanie exekúcie.11. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. K doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným odvolací súd uvádza, že oprávnený síce
doplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, avšak v doplnení
svojho návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu

jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré preukazujú spotrebiteľský, resp.
nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného. Uviedol len, že nakoľko
právny predchodca oprávneného M., E..L.. zanikol, oprávnený týmito dokumentmi nedisponuje.

15. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že zo zmlúv o postupovaní pohľadávok nachádzajúcich

sa v spisovom materiáli vyplýva, že v každom prípade postupník preberal od postupcu kompletnú
dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej pohľadávky, a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal
možnosť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným.

16. Z uvedeného dôvodu námietky oprávneného o nemožnosti doloženia dôkazov preukazujúcich
spotrebiteľský, resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného
neobstojí.

17. Ďalšou námietkou odvolateľa bolo, že súd pri svojom rozhodovaní nemal podľa zásady zákazu

retroaktivity prihliadať na právnu domnienku uvedenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

18. Podľa § 243f ods. 1, 4 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na

vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Podľa názoru odvolacieho súdu sa v danom prípade nejedná o retroaktivitu, pretože citované
zákonné ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna,

t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný
poriadok, (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného
vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

20. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením základného spisu, ktorého obsahom je aj
exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm 1212/99-4 zo dňa 28.07.1999 vydaný Krajským
súdom v Košiciach. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pripojenie tohto súdneho spisu je neúčelné,
pretože podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p účinného v čase vydania exekučného titulu, k vydaniu zmenkovéhoplatobného rozkazu bolo potrebné predložiť iba návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,
originál zmenky a zaplatiť súdny poplatok. Žiadne iné dokumenty nie sú prevažne obsahom súdnych
spisov, výsledkom ktorých je vydanie zmenkového platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací

súd tento súdny spis, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul, v prejednávanej veci nepovažoval
z hľadiska hospodárnosti a účelnosti konania za potrebné pripojiť.

21. Vzhľadom k tomu, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaných
ustanovení Exekučného poriadku o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil, odvolací súd

považoval odvolacie námietky oprávneného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť
napadnutého uznesenia.

22. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože oprávnený

nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu
exekútorovi ako ani povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).