Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716201561
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716201561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 460, so sídlom Komenského 50, 042 28 Košice, proti žalovanému IW.. E.
M.V., W.. XX.X.XXXX, M. F. M. Č..X, V. - A., o zaplatenie 256,92 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 24C/32/2016-83 z 19.12.2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 256,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo

sumy 54,70 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy
54,70 Eur od 25.7.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 92,82 Eur od
5.5.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 54,70 Eur od 21.7.2015
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (výrok II.).
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu
sumy 256,92 Eur spolu s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania. Svoju žalobcu odôvodil

tým, že žalovaný je užívateľom nehnuteľnosti - odberného miesta Porúbka č. 163. Žalobca poskytoval
žalovanému služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd
do verejnej kanalizácie v zmysle Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách ako aj v zmysle Zmluvy č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX. Za poskytnuté služby žalobca
fakturoval žalovanému ceny v zmysle aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a
cien platných v čase poskytnutých služieb. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 92,82 Eur.
Dňa 30.5.2014 došlo na odbernom mieste k prerušeniu dodávky vody. Za vykonanie prác súvisiacich

s prerušením dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 54,70 Eur.
Následne dňa 20.6.2014 došlo na odbernom mieste obnovenie dodávky vody za vykonanie prác
súvisiacich s obnovením dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu
54,70 Eur. Dňa 19.6.2015 došlo na odbernom mieste k prerušeniu dodávky vody za vykonanie práce
súvisiacich s prerušením dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na sumu
54,70 Eur.
Súd vychádzal z toho, že obnovenie dodávky vody zo strany žalobcu nie je vykonané len v tých

prípadoch, ak o to odberateľ výslovne požiada. Následne prerušenie dodávky vody dňa 19.6.2015 bolo
vykonané z dôvodu neuhradenia faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 92,82 Eur, ktorá bola splatná dňa
4.5.2015. Žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil a žalobca vyzval žalovaného k úhrade faktúry
upomienkou zo dňa 12.5.2015, pričom ho upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi kprerušeniu, alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových
vôd do verejnej kanalizácie v súlade s ust. § 32 ods. 1 písm. n) Zákona č. 442/2002 Z.z. V zmysle
tohto ustanovenia môže prevádzkovateľ prerušiť, alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu,

alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného, alebo
stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po lehote splatnosti. Podľa ust. § 32 ods. 8 predmetného zákona
v prípade, že bola prerušená, alebo obmedzená dodávka vody, alebo odvádzanie odpadových vôd z
dôvodov uvedených v ods. 1 písm. g až n) a ods. 6 hradí si svoje náklady odberateľ, alebo producent.
Taktiež žalobca uviedol, že faktúry svojim odberateľom zasiela cestou pošty v celkových súboroch.

Pošta súbor prevezme, faktúry vytlačí, zašle a žalobcovi mailom spätne oznamuje, že uvedený súbor
prevzal. Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy boli žalovanému zaslané dňa 8.7.2014, 29.7.2014, 12.5.2014
a 23.7.2015 doporučene. Zároveň ako dôkaz predložil upomienky a poštové podacie hárky z uvedených
dní. Zároveň uviedol, že faktúry a upomienky boli žalovanému zaslané na korešpondenčnú adresu
uvedenú v zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o stavy vodomera odpočet spotrebovanej
vody vykonávajú zamestnanci žalobcu, pričom stav vodomera je zadaný do systému žalobcu, kde sa

zároveň uvádza o aký typ odpočtu ide, teda či ide o periodický odpočet, alebo mimoriadny odpočet. V
prílohe taktiež žalobca zaslal prehľad odpočet na danom odbernom mieste. Stav vodomera je taktiež
zaznamenaný na protokoloch o prerušení dodávky vody a protokole o obnovení dodávky vody, ktoré
v prílohe taktiež zaslal. Žalobca zároveň odmieta tvrdenie žalovaného, že k spotrebe vody vo výške
35 m3 došlo zavinením zamestnancov žalobcu. V prípade ak by došlo k prerušeniu hlavného uzáveru,

ako tvrdí žalovaný tak vodomer by nenameral žiadnu spotrebu nakoľko hlavný uzáver sa nachádza pred
meradlom. Strata by vznikla na strane žalobcu.
Žalobcaažalovanýuzatvorilidňa18.1.2012Zmluvuododávkevodyaodvádzaníodpadovýchvôdč.XX-
XXXXXXXXXPDXXXX,uzatvorenúpodľaZákonač.442/2002Z.z.,nazákladektorejsažalobcazaviazal
poskytovať žalovanému dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazala dodržiavať zmluvné podmienky,

najmä riadne a včas platiť poplatky na základe žalobcom vystavených faktúr. Za poskytnuté služby
žalobca žalovanému vyúčtoval Faktúrou č. XXXXXXXXXX a to na sumu 2,65 Eur, ktorú žalovaný uhradil
až po jej splatnosti ktorej deň pripadal na 25.4.2014. Z uvedeného dôvodu žalobca pristúpil v súlade so
zákonom k prerušeniu dodávky vody a až následne žalovaný predmetnú faktúru uhradil dňa 19.6.2014.
O uvedených skutočnostiach svedčí tak samotná faktúra ako aj doklad o úhrade a Upomienka zo

dňa 6.5.2014 ako aj Podací hárok zo dňa 7.5.2016. Následne zo strany žalobcu došlo k obnoveniu
dodávky vody a to dňa 20.6.2014 z dôvodu úhrady vyššie uvedenej faktúry za vodné a stočné, ako aj z
dôvodu, že pominul dôvod prerušenia, resp. obmedzenia dodávky vody. Žalobca si teda začal ďalej plniť
svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o dodávke vody. Následne bola žalovanému vystavená
faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 92,82 Eur, ktorá bola splatná dňa 4.5.2015 a ktorou mu žalobca

vyúčtoval ďalšiu dodávku vody. Súd citoval o.i. aj § 488, § 4, § 26, § 28 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a dôvodil, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení, ktoré
aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
Dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko mal za preukázané, že sporové
strany uzatvorili Zmluvu č. XX-XXXXXXXXXXPD 2012 o dodávke vody z verejného vodovodu a

odvádzania odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou a to dňa
18.1.2012. Podľa Zákona č. 442/2002 Z.z., na základe ktorej žalobcovi vznikla povinnosť poskytovať /
dodávať žalovanému dohodnuté tovary a služby, v danom prípade pitnú vodu prostredníctvom verejného
vodovodu ako aj odvádzanie odpadových vôd na základe ktorej zároveň žalovanému vznikla povinnosť
platiť za poskytnuté tovary a služby odplatu. Žalovaný užíval žalobcom dodané služby, pričom za

tieto neplatil poplatky na základe faktúr, ktoré mu žalobca vystavil. Keďže žalovaný nedodržal zmluvné
podmienky, žalobca mu pozastavil dodávky vody, pričom následne u žalovaného došlo k úhrade a
opätovne žalobca dodávku vody spustil, pričom po opätovnom neuhradení faktúr opäť žalobca dodávku
prerušil čím mu vznikol nárok na vyúčtovanie poplatkov s tým súvisiacich. Keďže žalovaný sa dostal
do omeškania súd žalobcovi zároveň priznal úroky z omeškania na základe jednotlivých fakturovaných

súm a to odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúr, ktoré žalobca vystavil. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní plne úspešný má v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami nárok na plnú a to 100% náhradu trov konania voči žalovanému.

2. V podanom odvolaní žalovaný žiadal rozsudok zrušiť a prideliť miestne príslušnému Okresnému súdu
Košice II na ďalšie konanie a rozhodnutie.V odvolaní namietal, že zástupkyňa žalobcu nepodložené tvrdí, že v každom dome sa nachádza ďalší
uzáver, kde majiteľ domu si sám uzatvára prístup vody. Toto tvrdenie je nepravdivé. Ako sa dozvedel od
predchádzajúceho majiteľa, uzáver vody pre predmetnú nehnuteľnosť je len v šachte a nachádza sa tam

aj odvzdušňovací ventil. Žalobkyňa zároveň poukazuje na to, že sa má starať o svoju časť potrubia, aby
nedošlo k zatopeniu, prípadne zamrznutiu potrubia. Ale veď práve tým, že predchádzajúci majiteľ nechal
v dome otvorené batérie, bolo potrubie na jeho pozemku prázdne a nemohlo dôjsť k jeho zamrznutiu.
Vzmluvemedzižalobcomažalovanýmsavčl.Vuvádza,žekupujúcijepovinnýumožniťpredávajúcemu
vstup na nehnuteľnosť pripojenú na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na účely jej spoľahlivej

funkcie, zistenia stavu meradla atď. Nikde však nie je uvedené, že predávajúci tam má právo vstúpiť
aj bez prítomnosti kupujúceho, prípadne ním poverenej osoby. Žalobkyňa konštatuje, že za svoju časť
zodpovedá odberateľ. On s tým súhlasí, ale len v tom prípade, ak pracovníci žalobcu vstúpia na moju
nehnuteľnosť len v jeho prítomnosti, resp. v prítomnosti jeho poverenej osoby. V opačnom prípade
nemôže zodpovedať za manipuláciu s ventilmi, ku ktorým majú zamestnanci žalobcu prístup.
Súd poznamenal, že nie je možné vylúčiť manipuláciu s ventilmi iným subjektom. Ak by to chcel urobiť

niektoiný,muselbyriskovať,žehobudúvidieťminimálne4susedia,jednasusedajenamaterskej,dvaja
sú nezamestnaní, takže by riskoval, že ho niekto udá na políciu. Zároveň by musel mať zdroj el. energie,
aby uviedol do činnosti čerpadlo na odčerpanie vody zo šachty, ktorého hluk by vyvolal pozornosť okolia.
A ak by to aj urobil, aký osoh by z toho mal a prečo by zastavoval prívod vody a opäť riskoval, že by ho
niekto videl. Musel by riskovať trikrát, najprv niekoľko minút, aby bol zaznamenaný pohyb zopár litrov,

druhýkrát by musel pustiť a nezavrieť ventil a po niekoľkých mesiacoch opäť odčerpávať vodu a zavrieť
ventil. To nedáva logiku a je to prakticky vylúčené. Naopak, ak by to urobili zamestnanci žalobcu, korí tam
chodili bez mojej prítomnosti, mal by ich zamestnávateľ majetkový prospech nielen z fakturácie vodného
a stočného, ale aj za pravdepodobné prevedené práce súvisiace so zastavením a obnovením prístupu
vody v prípade neuhradenia faktúry v lehote splatnosti. A ak bola nehnuteľnosť zjavne neobývaná, bola

vysoká pravdepodobnosť, že faktúra aj za 1m3 v sume cca 2 € nebude včas zaplatená, pretože o nej
nebudem vedieť, rovnako ako o tom, že vodomer zaznamenal nejaký pohyb a to bude dôvod, aby bola
voda odstavená a naúčtovaná suma cca 55 € za výkon prác súvisiacich so zastavením prívodu vody
z verejného vodovodu.
O.i. namietal, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným sa v čl. 5 uvádza, že kupujúci je povinný umožniť

predávajúcemu vstup na nehnuteľnosť pripojenú na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu na účely
jej spoľahlivej funkcie, zistenie stavu meradla, nikde však nie je uvedené, že predávajúci tam má právo
vstúpiť aj bez prítomnosti kupujúceho, prípadne ním poverenej osoby. Pracovník žalobcu pri kontrole
stavu vodomera bez jeho prítomnosti otočil jeden alebo druhý ventil, voda tiekla do umývadla alebo do
šachta a ak príslušný ventil, pohyb na meradle bol ukončený alebo zaznamenaný aspoň nepatrný pohyb

na meradle, z faktúry žalobcu však vyplýva, že žalobca účtuje každý začatý m3, preto mohol byť aj po
veľmi krátkej dobe, kedy otvorený ventil účtovaný celý 1m3. Od 17.1. do 4.4.2014 nebol zaznamenaný
odber na záhrade, tzn. že nebol otvorený ani hlavný ani odvzdušňovací ventil. On nespôsobil túto chybu.
Je presvedčený, že žalobcu jemu vodu nedodal, ale vnútil.

3. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 485 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené a
napadnutý rozsudok je treba potvrdiť podľa § 387 CSP a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku.

4. Bol zistený úplne skutkový stav vo veci, vec správne súd právne posúdil v napadnutej časti, t.j. v

celom výroku a aj trovách konania a dôvody rozsudku súdu sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené zákonným spôsobom. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri

ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl pri aplikácii právnej normy alebo nezákonný výklad konkrétneho zákona.6. Odvolací súd okrem výstižných dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
stotožňuje dopĺňa pre úplnosť aj ďalšie dôvody, pre ktoré je rozsudok vecne správny a treba ho potvrdiť.

7. Treba súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že vstup na nehnuteľnosť bez prítomnosti žalovaného je
samozrejmezákonný,lebovodomerjevovlastníctvežalobcupodľa§17ods.4máoprávnenievstupovať
v nevyhnutnom rozsahu na cudzie pozemky a do cudzích objektov na účely okrem iného aj zistenia stavu
meradla alebo jeho opravy, údržby alebo výmeny (aj napr. vykonanie kontrolného merania množstva a
kvality vody). Urobiť tak môže žalobca aj za asistencie Policajného zboru SR (PZ SR) alebo za asistencie

mestskej polície, ak je v danej lokalite zriadená.

8. V odvolacom konaní neponúkol žalovaný žiadne dôkazy a pri koncentrácii konania podľa Civilného
sporového poriadku, ktorá je založená práve na procesnej aktivite, aj žalovaný nutne má svoje tvrdenia
doložiť, resp. navrhnúť dôkazy a keďže nenavrhol žiaden dôkaz pre svoje tvrdenia v odvolaní, nie je
možné už zvrátiť skutkový stav tak ako ho zistil súd prvej inštancie a odvolací súd súhlasí aj so správnym

právnym záverom súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, a preto rozsudok potvrdil
podľa § 387 CSP.

9. Podľa čl. 8 CSP: „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu“.

10. Aj podľa ustálenej súdnej praxe rozhodoval miestne príslušný súd v tejto veci, pretože je povinný
platiť za odber vody žalovaný podľa miesta odboru, teda miestom odberu je obec Porúbka, okres
Michalovce a miestne príslušný je Okresný súd Michalovce. Podľa § 20 písm.c/ CSP je nehnuteľnosť v
obvode Okresného súdu Michalovce, preto aj tento súd rozhodoval v spore.

11.Napokontrebauviesť,žežalovanývodvolaníneuvádzaskutočnosti,resp.nemožnosť,abybezsvojej
viny mohol označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a na nemožnosť ich procesného uplatnenia
v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie (rozsudok NS SR sp.zn. 5M Cdo/4/2007).

12. Podľa § 396 CSP odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania, lebo vyjadrenie žalobcu už
nepovažuje za účelne vynaložené trovy, pretože neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by neboli známe z
obsahu spisu a tak trovy odvolacieho konania neboli priznané úspešnej strane žalobcu.

13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.