Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220335
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214220335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanému: F. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/
XX, L., o zaplatenie 12 324,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 8. decembra 2016 č.k. 13C/474/2015-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti nepriznania úroku z
omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne
zo sumy 492,33 eura od 04. 11. 2014 do zaplatenia a vo zvyšnej zamietajúcej časti, v časti úroku vo

výške 13,90% ročne od 04. 11. 2014 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania voči
žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu petitu v časti 13,90 % úroku
ročne od 19. 11. 2013 do zaplatenia a v časti 8 % úroku z omeškania ročne od 19. 11. 2013 do zaplatenia
zamietol, konanie v časti vyčísleného úroku nad 492,33 eura, v časti vyčísleného úroku z omeškania nad
10,52 eura, v časti poplatku vo výške 60 eur zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 9 660,26 eura s vyčísleným úrokom vo výške 492,33 eura, s vyčísleným úrokom z omeškania
vo výške 10,52 eura a s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 9660,26 eura od 04. 11. 2014 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti 13,90 % úroku ročne
a v časti 8 % úroku z omeškania ročne z nezaplatených úrokov od 04. 11. 2014 do zaplatenia zamietol.
Žalovaného zaviazal k náhrade trov konania žalobcovi vo výške 63,26 % o výške náhrady trov konania,
o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30. 10.
2012 Úverovú zmluva č. 0000000000011791 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 10 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120
mesačnými anuitnými splátkami po 155,61 eura, splatnými v 25. deň kalendárneho mesiaca, pričom
termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol 26. 11.2012 a splatnosť úveru bola určená na 25. 10. 2022,
pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti vo výške 13,9% ročne, pri ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“) vo výške 15,43% a priemernej RPMN vo výške 11,4%, pri celkovej sume, ktorú musí

klient zaplatiť vo výške 18 912 eura. Žalobca upomienkou z 01. 07. 2013 vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy vo výške 149,67 eura, z ktorej suma 134,67 eur predstavuje sumu omeškaných splátok.
Upomienkou z 30. 07. 2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 321,69 eura
do 04. 08. 2013, z ktorej suma 306,29 eura predstavuje sumu omeškaných splátok. Žalobca súčasneupozornil žalovaného na jednorazové spoplatnenie. Prípisom z 25. 10. 2013 žalobca vyzval žalovaného
na predčasné splatenie úveru, keď rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaného súčasne
vyzval uhradiť celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 10 130,66 eura do 16. 11. 2013. Z výpisu z účtu

žalovaného vyplýva, že tento sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 25. 07. 2013, ako
aj nasledujúcich splátok. Žalobca z úhrad žalovaného realizovaných do 02. 09. 2013, započítal na istinu
čerpaného úveru sumu 339,74 eura, a tak dlh na čerpanej istine úveru klesol na sumu 9 660,26 eura. Dlh
na úroku z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (25. 10. 2013) predstavuje podľa žalobcu
sumu 492,33 eura a úrok z omeškania za omeškanie s úhradou splátok splatných od 25. 07. 2013 do

predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 10,52 eura. Pokiaľ žalovaný ani po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nerealizoval žiadnu úhradu, potom dlh žalovaného titulom dlžnej istiny úveru
predstavuje sumu 9660,26 eura, dlžný úrok predstavuje sumu 492,33 eura a dlžný úrok z omeškania
predstavuje sumu 10,52 eura.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho

zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497, § 502 a nasledujúce
Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1, ods. 2, §
2, § 7, § 9 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

1.3. Konštatoval, že ak si strany sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 13,90% ročne do
splatnosti, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 13,90% úrok ročne zo sumy
dlžnej istiny úveru od 04. 11. 2014 až do zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí len istina
čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru žalobcom listom z 25. 10. 2013, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcom bol
vyčíslený sumou vo výške 492,33 eura bol žalobcovi priznaný. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti
splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne splatnej istiny úveru, má veriteľ dlžníka nárok
už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z

úveru je, nezvyšuje. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R
59/98, podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov
iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 25. 10. 2013 (deň, ku ktorému bola vyhlásená predčasná
splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu v časti osobitne žalovaného 13,90% úroku z úveru od 04. 11. 2014 do zaplatenia

nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju.

1.4. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru, vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, sumou vo výške 9 660,26 eura, vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej
v oznámení žalobcu z 25. 10. 2013 (do 16. 11. 2013), aj nárok na žalobcom požadovaný 8% úrok

z omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil, po nepripustení zmeny petitu, od 04. 11. 2014 nižším
percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia.

1.5. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a § 256 CSP tak, že úspešnejšiemu

žalobcovi priznal 63,126% náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti IV. výroku a v časti trov konania, napadol
v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Nesúhlasil s nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho
predčasnej splatnosti s tým, že takéto tvrdenie nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodný zákonník

priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje
iba moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku, nestanovuje. Poukázal na rozhodnutie krajského
súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Obo/143/98 s tým, že konštatovanie, že: „dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria
iba do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.“

Je vytrhnuté z kontextu a nie je možné ho paušálne uplatňovať vo všetkých konania, v ktorých si veritelia
uplatňujú svoje nároky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Nestotožnil sa ani o zamietnutím úrokov
z omeškania zo zmluvných úrokov. Žiada priznať náhradu trov konania 100%. Žiada, aby odvolací súdzmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu a priznal plnú
náhradu trov konania a trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti

§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods.1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, §
219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné. V napadnutej zamietajúcej
častiúrokuzúverupospoplatneníúveruaždozaplatenia,súdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstav
a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

podľa § 387 CSP potvrdil. V časti, v ktorej zamietol úrok z omeškania z kapitalizovaných úrokov z
úveru (zo sumy 492,33 eura) do zaplatenia, bolo odvolanie žalobcu podané dôvodne, preto v tejto časti
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania, bez potreby zopakovania, či
doplnenia dokazovania (§ 385 ods. 1 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zákonomč.160/2015z21.mája2015nadobudolúčinnosťod01.07.2016novýCivilnýsporovýporiadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech

strany.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.

5. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 9 660,26
eura, úroku vo výške 492,33 eura, úroku z omeškania vo výške 10,52 eura, úroku vo výške 13,90%
ročne zo sumy 1 797,28 eura od 19. 11. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,0% ročne
zo sumy 9660,26 eura a z nezaplatených úrokov vo výške 492,33 eura od 19. 11. 2013 do zaplatenia.
Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu v časti

zaplatenia istiny vo výške 9660,26 eura, úroku z úveru vo výške 492,33 eura, úroku z omeškania vo
výške 10,52 eura a úroku z omeškania vo výške 8,0% ročne zo sumy 9660,26 eur od 04. 11. 2014 do
zaplatenia. V časti žalobcom uplatneného úroku vo výške 13,9% ročne zo sumy 1797,28 eura od 19. 11.
2013 a úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov od 04. 11. 2014 do zaplatenia,
žalobu zamietol, dôvodiac, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z úveru iba do vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru, t.j. do spoplatnenia celého úveru dňom 20. 08. 2013. Žalobca sa s týmto názorom
súdu prvej inštancie nestotožnil a rozsudok v zamietajúcej časti napadol odvolaním dôvodiac, že jeho
nárok na úrok z úveru, ktorý bol riadne v zmluve dohodnutý, mu patrí až do zaplatenia celej dlžnej sumy.

6. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolacísúd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

7.1. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie namieta a domáha sa zmeny tohto
rozhodnutia iba v časti výroku IV., t.j. v zamietajúcej časti zmluvných úrokov 13,90% ročne z istiny a
v časti úrokov z omeškania 8% ročne z vyčíslených zmluvných úrokov a vo výroku o trovách konania
(výrok č. V.). Prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na
zmenu petitu žaloby v časti 13,90% úroku ročne od 19. 11. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania 8%

ročne od tohto dátumu, ako aj druhý (zastavenie konania) a tretí výrok (vyhovujúci) rozsudku napadnutý
nie je. Prieskumnej činnosti odvolaciemu súdu tak zostal výrok IV. a výrok V. o náhrade trov konania.
Práve výrokom IV., súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou si uplatnil úrok z úveru a úrok z omeškania
po spoplatnení úveru až do zaplatenia, zamietol. V tejto časti preto odvolací súd podrobil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie prieskumu.

7.2. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania, ktoré mu predchádzalo, ako
aj odvolania žalobcu, odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti stotožnil
v časti, v ktorej zamietol žalobu, týkajúcu sa uplatneného nároku na zaplatenie úroku z úveru vo
výške 13,90% ročne od 04. 11. 2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v časti

istiny, v časti kapitalizovaného úroku z úveru, ako aj v časti úroku z omeškania. Nevyhovel žalobcovi
v časti uplatneného nároku, ktorým sa domáhal zaplatenia úroku z úveru aj po spoplatnení úveru.
K vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany žalobcu došlo v dôsledku neplnenia a porušenia
zmluvných povinností žalovaným dňa 18. 11. 2013. Žalobca si však uplatnil v podanej žalobe svoj
nárok predovšetkým na úrok, ako aj na úrok z omeškania až odo dňa 04. 11. 2014, napriek tomu, že

k omeškaniu dlžníka so splatením predčasne vyhlásenej splatnosti úveru, došlo dňom nasledujúcim po
dni splatnosti, t.j. dňom 19. 11. 2013. Vzhľadom na dispozitívnu možnosť žalobcu, uplatniť si úroky od
ním určenej doby, ako aj skutočnosť, že zamietnutie návrhu žalobcu na zmenu petitu žaloby odvolaním
napadnuté nebolo, v tejto časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný, odvolací súd nemal
možnosť zmeniť a priznať úrok z omeškania odo dňa splatnosti istiny a ďalších nárokov, t.j. od 19. 11.

2013, aj keď odvolaciemu súdu nie je zrejmé, za akých okolností súd prvej inštancie tento návrh na
zmenu žalobného petitu zamietol.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania
žalobcu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého

vychádzal,aplikovalsprávneprávnenormyadospelksprávnemuprávnemuzáveru,okremzamietajúcej
časti úrokov z omeškania 8% ročne z nezaplatených úrokov od 04. 11. 2014 do zaplatenia. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej časti v časti úroku
13,9% ročne od 04. 11. 2014 do zaplatenia, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné
dôvody.

8.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.
3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej

splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy
spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.8.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimeranépostupyniektorýchveriteľov,novelouObčianskehozákonníkazákonomčíslo106/2014Z.z.

súčinnosťouod01.júna2014,vsúvislostisúpravourežimustratyvýhodysplátokzaviedolnovépravidlo,
podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude
môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať

bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po
jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len a úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška
dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením

tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

8.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.

IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem

zákona v neprospech spotrebiteľa.

8.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé

obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu

na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene

záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.

8.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že
po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
záverynapreskúmavanúvec,jepotrebnékonštatovať,žeaksúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuv časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 20. 08. 2013), rozhodol
správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8.6. Aplikujúc vyššie uvedené závery na predmet sporu, odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej časti, v ktorej súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi
nárok na úrok z úveru vo výške 13,9% ročne až do zaplatenia, potvrdiť.

9. Podľa § 388 CSP odvolaní súd zmení napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani zrušenie.

9.1. V časti žalobcom uplatneného úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 492,33 eura, ktorá
suma predstavuje kapitalizovaný dohodnutý úrok z úveru za obdobie do spoplatnenia úveru, t.j. do 18.
11. 2013, sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým aj v tejto časti žalobu zamietol,
nestotožnil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej

inštancie, súd prvej inštancie aj aplikoval v danej veci správny právny predpis, avšak nesprávne ho
na daný prípad vyhodnotil, odvolací súd rozhodol v tejto časti bez nariadenia pojednávania, nakoľko
nepovažoval za potrebné ani doplniť, ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.

9.2. Je nesporné, že úrok z úveru tvorí súčasť istiny a bol splatný dňom vyhlásenia predčasnej splatnosti

celej dlžnej sumy titulom úveru. Úrok z úveru, ktorý bol dohodnutý v zmluve a bol dohodnutý platne, tvorí
jednoznačne súčasť istiny, jej príslušenstvo podľa § 121 Občianskeho zákonníka. Úroky zo zmluvy o
úvere predstavujú odplatu za peňažné prostriedky, ktoré boli dlžníkovi na požiadanie poskytnuté podľa
zmluvy o úvere a boli v zmluve riadne dohodnuté. Úroky sú splatné v dohodnutej dobe, inak spolu
so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Za tejto situácie potom, ak došlo k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru, stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina, ale aj
kapitalizované úroky z úveru. V prípade, ak ich žalovaný dlžník neuhradí, dostáva sa aj s touto sumou
do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržanú lehotu splatnosti v podobe
úrokov z omeškania. V prípade, ak veriteľ tieto úroky z omeškania si uplatní v zákonnej výške, má na
ich zaplatenie nárok.

10. Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej
časti úroku z úveru po spoplatnení úveru, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti
uplatneného úroku z omeškania z úrokov z úveru, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jejzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).