Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/358/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227711
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114227711.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: U. M., A..

XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, F., právne zastúpená: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom
Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému: G.. U. M., A.. X.X.XXXX, trvale bytom P. A. XX, F., právne
zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3,
Prešov, v konaní o vyporiadanie BSM takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 8.335,39 EUR, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 15.10.2014 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť jej sumu 38.836,88 EUR + úroky z vkladu, predstavujúcu podiel žalobkyne z finančných
prostriedkov na vkladných knižkách č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX.
Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že manželstvo uzavreté so žalovaným dňa 21.11.1992 bolo
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 28C/83/2011 právoplatne rozvedené dňa 19.10.2011. Zo žaloby ďalej
vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 30.11.2011 dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len BSM) a to ohľadom vyporiadania hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom po

podpise dohody sa objavil majetok, ktorý nebol zahrnutý v dohode a žalovaný sa na výzvy odmieta
vyporiadať vo vzťahu k peniazom na vkladných knižkách.

2.Žalovanývrámcipísomnéhovyjadreniakžalobepoukázalnato,žestranysporudohodouvysporiadali
celý ich majetok, žiaden ďalší majetok, ktorý by patril do BSM počas manželstva nenadobudli,
ani neexistoval, žaloba bola podaná bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný potvrdil, že dňa
10.12.2008 vložil na vkladnú knižku č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX sumu 1.600.000,- Sk a dňa

11.12.2008 vložil na vkladnú knižku č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX sumu 740.000,- Sk. Dňa 30.12.2009
tieto finančné čiastky vybral z vkladných knižiek a to sumu 1.658.318,51 Sk a 766.972,41 Sk, pričom
k tomuto dňu došlo aj k zrušeniu vkladných knižiek.
Žalovaný ďalej uviedol, že suma 1.600.000,- Sk nikdy nebola jeho vlastníctvom, pričom to potvrdzuje
čestné vyhlásenie G.. P. U., zo dňa 14.1.2015, z ktorého vyplýva, že v mesiaci december 2008 požičal
žalovanému v hotovosti sumu 1.600.000,- Sk, ktorú mu žalovaný dňa 31.12.2009 vrátil, pričom dôvodom
pôžičky, ktorú poskytol žalovanému bolo to, že mal záujem začať podnikať spolu s ním, avšak vzhľadom

na zmenu podnikateľského a ekonomického prostredia v roku 2009 od tejto myšlienky upustil a požiadal
žalovaného o vrátenie pôžičky. Ohľadom sumy 740.000,- Sk žalovaný uviedol, že túto sumu mu daroval
jeho otec a v období od 1.1.2010 bola táto suma spolu s úrokmi spotrebovaná počas manželstva, pričom
tieto prostriedky ani nikdy do BSM nepatrili. Žalovaný sa tiež vyjadril, že dňu zániku manželstva nemalžiadne termínované účty. finančné prostriedky získané darom, resp. úroky z nich boli použité na chod
domácnosti, na dovolenky, zakúpenie potrieb pre deti a taktiež časť tejto sumy bola použitá na vyplatenie
sumy 47.000 EUR žalobkyni, čo vyplýva z dohody o vyporiadaní BSM. Žalovaný poukázal na to, že

žalobkyňa mala vedomosť o tom, že v roku 2008 mal zriadené tieto vkladné knižky a vedela odkiaľ tieto
finančné prostriedky pochádzali, to znamená, že nepatria do BSM, preto tieto ani nechcela vysporiadať
v dohode o vyporiadaní BSM zo dňa 30.11.2011. Žalovaný taktiež poukázal na článok VI spomínanej
dohody, z ktorej vyplýva, že účastníci tejto dohody svojimi podpismi potvrdzujú, že voči sebe uzavretím
tejto dohody majú vyporiadaný celý hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý nadobudli počas manželstva.

3. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 28C/83/2011 zo
dňa 19.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2011.

4. Na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva
zo dňa 30.11.2011 strany sporu uzavreli dohodu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá sa

týkala vyporiadania hnuteľných a nehnuteľných vecí s tým, že z článku VI dohody vyplýva, že účastníci
tejto dohody svojimi podpismi potvrdzujú, že voči sebe uzavretím tejto dohody majú vyporiadaný celý
hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorí nadobudli počas manželstva. Taktiež účastníci svojimi podpismi
potvrdzujú, že v budúcnosti si nebudú voči druhému účastníkovi tejto dohody uplatňovať žiadne nároky
z titulu podnikateľskej činnosti druhého účastníka. Z článku VII predmetnej dohody vyplýva, že účastníci

dohody zhodne prehlasujú, že jej obsahu porozumeli, že bola uzavretá na základe ich slobodnej vôle.
Dohodusiprečítalianaznaksúhlasusjejobsahomjuajpodpísalivlastnoručnýmipodpismi.Podpísaním
tejto dohody zmluvné strany zhodne prehlasujú, že neexistujú medzi nimi žiadne vzájomné dlhy a
pohľadávky, vyplývajúce z citovanej dohody.

5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2014 však žalobkyňa navrhla, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 38.836,88 EUR + úroky z vkladu, ktoré majú predstavovať
jej podiel z finančných prostriedkov na vkladných knižkách. Ako prílohu žaloby predložila fotokópiu
vkladnej knižky vedenej v Istrobanke pod č. účtu XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že dňa

11.12.2008 bola na túto vkladnú knižku vložená suma 740.000,- Sk, pričom sa jednalo o vklad viazaný
na jeden rok a obdobne na vkladnú knižku č. účtu XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX bola vložená suma
1.600.000,- Sk s dobou viazanosti na jeden rok. Žalovaný potvrdil, že uvedené vklady realizoval, pričom
sumu 740.000,- Sk mu daroval jeho otec a suma 1.600.000,- Sk predstavovala vklad svedka G.. U. pre
budúce podnikanie, resp. sa malo podľa čestného prehlásenia zo dňa 14.1.2015 vyhotoveného týmto

svedkom jednať o pôžičku. Žalovaný k obom sumám zhodne uviedol, že tieto mu boli poskytnuté za
účelom plánovaného budúceho podnikania, ktoré by bol realizoval spoločne so svedkom G.. U., avšak
keďže po analýze potencionálneho podnikania, ktoré malo spočívať jednak vo výrobe kovových roštov,
ako aj ich predaji, zistil, že na takýto rozsah podnikania by nemali dostatok finančných prostriedkov, preto
od tohto zámeru ustúpil a začal podnikať iba v oblasti predaja kovových roštov, pričom Ing. Jakubovovi

finančné prostriedky vrátil dňa 31.8.2009.

6. Čo sa týka sumy 740.000,- Sk, tak otec mu viackrát v priebehu roka 2008 dal nejaké peniaze, mohlo
sa jednať maximálne o sumu 700.000,- Sk, pričom na konci roka dal dokopy sumu 740.000,- Sk, ktorú
vložil na termínovaný vklad. Zároveň uviedol, že peniaze boli spotrebované, nejaká časť bola použitá aj

na výplatu BSM pre manželku, pričom to mohla byť asi polovica z týchto peňazí a druhá polovica bola
použitá na bežnú potrebu domácnosti, účty, stravu a pod..

7.ZvýsluchusvedkaF..U.M.(otecžalovaného)vyplynulo,žepokiaľjehosynpotrebovalnejaképeniaze,
tak mu ich dal a neriešil na aký účel ich potrebuje, pričom niekedy v máji r. 2008 mu poskytol sumu

740.000,- Sk. Svedok uviedol, že synovi poskytol peniaze v pättisícových bankovkách a jednalo sa o
148 bankoviek. Svedok zároveň uviedol, že niekedy v roku 2011 mu spolu s manželkou poskytli ešte
sumu 20.000 EUR, ku ktorej sa žalovaný vyjadril, že tieto peniaze vráti, avšak doposiaľ ich nevrátil.

8. V súvislosti s poskytnutou sumou 1.600.000,- Sk svedok Ing. Marek Jakubov, PhD., vypovedal, že so

žalovanýmsapoznádlhodobo,bolidásapovedaťdennodennespolu,keďžemalivedľasebakancelárie,
pričom on pracoval v oblasti kovovýroby a žalovaný skôr v oblasti predaja. Keďže mali obaja určité
skúsenosti a kontakty, po určitom čase dospeli k záveru, že by mohli spoločne podnikať a za tým účelom
poskytol žalovanému, pokiaľ si pamätá, sumu 1.640.000,- Sk, o čom spísali dohodu o pôžičke a tiežbol vystavený príjmový doklad, avšak tieto doklady už nemá k dispozícii, keďže pôžička bola vrátená a
považoval za zbytočné skladovať tieto doklady. Svedok pôvodne uviedol, že peniaze mu boli vrátené
na Silvestra v r. 2008, avšak vzhľadom na rozpor v súvislosti s ním vystavením čestným prehlásením

zo dňa 14.1.2015 už uviedol, že peniaze boli vrátené na Silvestra v roku 2009, pričom od toho času
uplynula dlhá doba a presne si to už nepamätá. V rámci výsluchu pred súdom svedok taktiež spontánne
vypovedal, že pri odovzdávaní peňazí neboli prítomní žiadni svedkovia, pričom peniaze boli odovzdané
uňho doma na adrese Čaklov č. 269.

9. Z čestného prehlásenia, na ktorom bol úradne overený podpis dňa 14.1.2015 vyplýva, že svedok
v mesiaci december roku 2008 požičal žalovanému v hotovosti sumu 1.600.000,- Sk, ktorá mu bola
vrátená 31.12.2009, pričom dôvodom pôžičky bolo to, že mal záujem začať podnikať so žalovaným,
avšak vzhľadom na zmenu podnikateľského a ekonomického prostredia v roku 2009, od tejto myšlienky
upustil a preto požiadal žalovaného o vrátenie pôžičky, čo tento aj dňa 31.12.2009 urobil a požičanú
sumu mu vrátil.

10. Žalobkyňa v rámci svojich prednesov, resp. písomných vyjadrení poukázala na to, že v mesiaci
októberroku2008bolazjejpodnikateľskéhoúčtuvybranásuma1.400.000,-Sk(23.10.2008)avmesiaci
december roku 2008 suma 400.000,- Sk (31.12.2008). Taktiež poukázala na výbery ďalších súm, ktoré
bolipresúvanénaosobnýúčetžalovanéhozdôvodu,abybolitietoprostriedkylepšiezhodnotené,pričom

manžel sa v tom vedel lepšie pohybovať, mal lepší prehľad a z tohto dôvodu boli dá sa povedať zisky
z podnikania prevádzané na jeho osobný účet.

11. Na druhej strane z vyjadrení žalovaného vyplynulo, že zisk z podnikania za rok 2006 predstavoval
sumu 177.650,- Sk, za rok 2007 sumu 128.776,- Sk a až v roku 2008 to bola suma 463.450,- Sk a

následne už bola v roku 2009 strata. Taktiež poukázal na to, že množstvo obchodných transakcií bolo
uhrádzaných v hotovosti a z tohto dôvodu boli peniaze vyberané a vkladané podľa potrieb.

12. Strany sporu zhodne vyjadrili, že suma 560.000,- Sk, ktorá bola prevedená z osobného účtu
žalovaného na podnikateľský účet žalobkyne, nebola použitá na úhradu faktúr, ale za túto sumu bolo

zakúpené motorové vozidlo. Žalobkyňa taktiež poukázala na to, že dňa 13.5.2008 vložil žalovaný na
jej vytvorený nový podnikateľský účet sumu 635.000,- Sk, pričom na jeho osobnom účte mal napr. ku
koncu roku 2005 sumu cca 545.000,- Sk, ku koncu roku 2006 sumu 768.000,- Sk a ku koncu roku 2007
sumu 430.000,- Sk.

13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je
všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s
výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej
potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii
majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo

ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150 .
Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie

písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.
Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný

do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že
sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 149 ods. 5 OZ, ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka
uvedená v odseku 4.Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že strany sporu uzavreli

dohodu o vyporiadaní BSM, pričom z textu tejto dohody jasne vyplýva, že jej účastníci slobodne
prejavili svoju vôľu a uzavretím tejto dohody si vysporiadavali celý hnuteľný a nehnuteľný majetok,
ktorý nadobudli počas manželstva. Z tejto dohody nevyplýva, aby následne mala byť uzavretá ešte
nejaká ďalšia dohoda týkajúca sa vysporiadania finančných prostriedkov, resp. aby mala byť táto
otázka nejakým spôsobom riešená. Zo samotnej žaloby, ako aj z výsluchu žalobkyne ale vyplynulo, že
predmetom dohody mali byť aj finančné prostriedky na vkladných knižkách, avšak keďže žalobkyňa

si potrebovala akútne riešiť svoju bytovú otázku, túto dohodu podpísala s tým, že k vysporiadaniu
finančných prostriedkov sa ešte vrátia. Táto skutočnosť, ako už bolo konštatované, však z predmetnej
dohodynevyplývaaajžalovanýtietoskutkovétvrdeniajednoznačnepoprelauviedol,žekudňuzrušenia
BSM neexistovali žiadne zostatky na vkladných knižkách, pričom tieto skutočnosti tvrdil aj v emailovej
komunikácii, ktorá predchádzala uzavretiu dohody. Taktiež v emailovej komunikácii tvrdil, že ohľadom

pôžičky so svedkom Ing. Jakubovom má k dispozícii zmluvu o pôžičke, ako aj príjmové a výdavkové
doklady, ktoré však súdu nepredložil. Žalovaný teda jednoznačne tvrdil, že celý majetok patriaci do BSM
bol vysporiadaný na základe dohody a už nie je čo vyporiadávať. Žalobkyňa si uplatnila sumu 38.836,88
EUR+úrokyzvkladov,ktorévžalobebližšienešpecifikovala,alezprednesuprávnehozástupcuvyplýva,
že finančné prostriedky, ktoré majú byť predmetom vyporiadania sú v sume 97.175 EUR (istina a úroky

z vkladov na vkladných knižkách v sume 80.504,91 + zostatok na podnikateľskom účte žalovaného k
19.10.2011 v sume 16.670,78 EUR).

15. Pri posúdení nároku žalobkyne súd samozrejme vychádzal z vykonaného dokazovania, a to
predovšetkým z výsluchu strán sporu, svedkov, ako aj predložených listinných dôkazov. Žalobkyňa

síce preukázala, čo žalovaný ani nepopieral, že koncom roku 2008 boli založené dve vkladné knižky,
jedna na sumu 1.600.000,- Sk, druhá na sumu 740.000,- Sk, avšak nepochybným a jednoznačným
spôsobom nepreukázala, že by tieto prostriedky existovali aj ku dňu zániku BSM a že zároveň patria
do ich BSM. Na druhej strane žalovaný výsluchom svedkov, ktorých výpovede žalobkyňa síce hodnotila
ako jednoznačne účelové, preukázal, že suma 1.600.000,- Sk predstavovala pôžičku, resp. vklad do

podnikaniasvedkaG..U.abolavrátenádňaasuma740.000,-Skpredstavovaladarodotcažalovaného.
V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov, súd síce konštatuje, že tieto sa môžu javiť ako účelové, avšak
žalobkyňa žiadnym iným spôsobom nepreukázala, aby tvrdenia týchto svedkov boli nepravdivé, resp.
aby preukázala, že týmito prostriedkami žalovaný ku dňu zániku BSM disponoval. Súd taktiež poukazuje
na to, že do určitého obdobia disponovala svojím podnikateľským účtom výlučne žalobkyňa, ktorá z

neho sama vyberala prostriedky a tieto vkladala na bežný účet žalovaného a skutočne aj z pohybov
na jednotlivých účtoch vyplýva, že prostriedky boli viacnásobne vyberané a vkladané, avšak žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že ku dňu zániku manželstva, teda
zároveň zániku BSM strán sporu, existovali aj finančné prostriedky v sume 80.504,91 EUR.
16. Na druhej strane z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že finančný zostatok na

podnikateľskom účte žalovaného ku dňu zániku BSM predstavoval sumu 16.670,78 EUR (č.l. 314), z
čoho polovica predstavuje sumu 8.335,39 EUR. Keďže žalobkyňa v konaní nepochybne preukázala
skutočnosť, že ku dňu právoplatnosti rozvodu strán sporu bol zostatok finančných prostriedkov na
účte žalovaného v uvedenej sume a v konaní nebola preukázaná skutočnosť, aby ku dňu zániku
BSM preukázateľne existovali aj iné finančné prostriedky, súd riadiac sa aj princípom tzv. formálnej

pravdy v dokazovaní, v predmetnej veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 8.335,39 EUR, čo predstavuje polovicu zistených finančných prostriedkov, titulom vyporiadania
finančných prostriedkov existujúcich ku dňu zániku BSM a žalovanému zároveň vzhľadom na výšku
tejto sumy určil dlhšiu, 90-dňovú lehotu splatnosti uvedenej pohľadávky. Súd taktiež v prevyšujúcej časti
nezamietol žalobu keďže spôsob vyporiadania BSM vyplýva z právneho predpisu a v tomto ohľade súd

nie je viazaný návrhmi strán sporu.

17. Súd zároveň zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného ohľadom predloženia výpisov z
podnikateľského účtu žalobkyne od roku 2006 do času, pokiaľ nebol tento účet zrušený, s poukazomustanovenia § 149 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný netvrdil, že sa objavil nejaký
ďalší majetok (napr. zostatok na účte) a za tým účelom je potrebné doplniť dokazovanie, ale iba
potencionálne navrhol dôkaz, ktorý by mohol, byť v prospech jeho klienta, avšak súd ma za to, že

žalovanému nič nebránilo konať starostlivo aj so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania tak, ako
torealizovalažalobkyňa,ktorávdostatočnompredstihunavrhlavykonaniedôkazov(predloženievýpisov
z účtu). Navyše pokiaľ by sa v budúcnosti objavil nejaký majetok vzťahovala a by sa neho domnienka
ustanovenia § 149 ods. 4 OZ.

18. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žiadnej zo
stránnáhradutrovkonanianepriznal,pričomdôvodyhodnéosobitnéhozreteľavidelvtom,žekomplexné
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu je v záujme ich oboch a z tohto dôvodu si má

každá zo strán sama znášať trovy konania. Navyše žalobkyňa, ktorá bola v konaní neúspešnejšia sa
mohla domnievať, že do BSM môže patriť aj iný majetok (finančné prostriedky), čo však v konaní, okrem
zostatku na podnikateľskom účte žalovaného, preukázané nebolo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).