Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115204891
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115204891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Z. E., bytom F. č. XXX, Y. J.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO:
47234466, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava IČO: 35 807 598, o zaplatenie
786 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 09. augusta
2016 pod č.k. 18C/102/2015-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 786
eur a úrok z omeškania 8,05% ročne od 25. 02. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov číslo 601600186 zo dňa 18. 09. 2012 vyhlásil
za neplatnú. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
1.1.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalpreukázanýskutkovýstav,zktoréhozistil,že stranysporu
uzavreli dňa 18. 09. 2012 Zmluvu o úvere číslo 601600186 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej

bol žalobcovi zo strany žalovanej poskytnutý úver vo výške 350 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v 12 mesačných splátkach vo výške 58 eur. Žalobca mal zaplatiť celkovú sumu 696 eur, zároveň bolo v
zmluve uvedené, že žalobca zaplatí poplatok vo výške 346 eur. Žalobca zároveň so žalovanou uzavrel
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a to dňa 18. 09. 2012. Z potvrdenia Roľníckeho družstva
Y. J. (zamestnávateľa žalobcu), zo dňa 26. 01. 2015 vyplýva, že Roľnícke družstvo Y. J. vykonalo zrážky
zo mzdy žalobcu v roku 2014 - č. zmluvy 8601600186 v celkovej výške 686 eur. Žalovaná bola výzvou
zo dňa 10. 02. 2015 vyzvaná na zaplatenie sumy 336 eur do 24. 02. 2015. Súd pripustil zmenu žaloby

tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 786 eur.
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3, § 37, § 39, § 451 ods. 1, ods.
2, § 551, Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 1,
ods. 2, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“)
a § 5a ods. 1 písm. a/ zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

1.3. Dospel k záveru, že v predmetnom konaní medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Konštatoval, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o úvere neobsahujenáležitosti podľa § 9 ods. zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca mal na predmetnom úvere
zaplatiť na základe zmluvy o úvere sumu 350 eur bez úroku a bez poplatkov, zaplatil celkom sumu 1
136 eur, v dôsledku čoho vzniklo na strane žalovanej prijatím plnenia bez právneho dôvodu bezdôvodné

obohatenie v sume 786 eur, ktoré je povinná žalobcovi vydať s poukazom na ustanovenia § 451 ods.
1, ods. 2, § 456 Občianskeho zákonníka. Zároveň priznal žalobkyni z tejto sumy i úrok z omeškania od
25. 02. 2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenej vo výzve zo dňa 10. 02. 2015.
1.4. Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neplatný právnym úkon dôvodiac ustanovením §
5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo

spotrebiteľskej zmluvy je neprípustné. Novela zákona č. 102/2014, ktorou sa menilo ustanovenie § 5a
ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, nemá prechodné ustanovenie a preto je aplikovateľné
v danej veci. Dohoda o zrážkach zo mzdy navyše nespĺňa náležitosti právneho úkonu tak, ako ich
stanovuje § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitne požiadavku určitosti, keď z obsahu dohody nie
je zrejmá určitá pohľadávka, ktorá ma byť zabezpečená, nie je vyjadrená peňažnou sumou a právnym
dôvodom vzniku.

1.4. Na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(zákončíslo160/2015Z.z.,účinnýod01.07.2016,ďalejlen„CSP“),akeďžežalobcamalvoveciúspech,
priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením
podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná namietajúc vadu konania, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vytýka súdu prvej inštancie záver o spotrebiteľskej zmluve o úvere, nakoľko zmluva bola uzavretá
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a preto na všetky právne vzťahy je potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o úvere tak, ako sú
uvedené v Obchodnom zákonníku a aj zmluvné strany sa dohodli, že ich vzťahy do budúcna sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Namieta tiež, že slovenská právna úprava v oblasti
spotrebiteľských úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni, pričom aj zákon o spotrebiteľských
úveroch totiž výslovne spomína niektoré poplatky: za notárske služby, za predčasné splatenie úveru

a pod. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa
uvádzajú aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Taktiež Obchodný zákonník umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok
úveruaúroku. Neprijateľnosťpoplatkuniejemožnévyvodiťanizosamotnéhozákonaospotrebiteľských
úveroch. Namieta, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. V čase uzavretia

zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého
by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov žalobca
musel preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z
trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi. Navyše žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu
stanovenú pre banky, ktorá je nižšia.

2.1. Žalovaná je toho názoru, že žalobca na neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemá naliehavý právny
záujem. Poukázal na ustanovenie § 137 písm. c/ CSP a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, zo
dňa 25. 05. 2016 sp.zn. 52C/135/2014, ktorý zamietol návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ
domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov konštatujúc nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

2.2. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetná
dohoda spĺňa všetky zákonné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, uvedenie
rozsahu vykonávaných zrážok, identifikáciu platiteľa mzdy. Pri podpise dohody je zmluvná strana
upovedomená o jej následkoch. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť žalobca túto
individuálne dohodnúť, čo znemožňuje tvrdenie o formulárovej listine, ktorú možno buď prijať alebo

odmietnuť. Žalobca túto dohodu podpísal, prijal a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho
dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil, v čom spočíva
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ale snaží sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť klienta pri
jej podpise.
2.3. Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej, poukázal na charakter zmluvy ako
spotrebiteľskej, na ktorú nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa jeho názoru
v prejednávanom prípade nedošlo k uzavretiu zmlúv o úvere podľa Obchodného zákonníka, ale došlok uzavretiu zmlúv o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovanej ide iba o obchádzanie
zákona, aby sa vyhla posudzovaniu absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, vzťahom na množstvo
chýb v zmluvách, ktoré žalovaná predkladá spotrebiteľom. Obsah zmlúv je nevyvážený, postavený

v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere mala obsahovať obligatórne
náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje a ich absenciu sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úverovej zmluvy.
3.1.Namieta poplatok, ktorý žalovaná uviedla do zmluvy, ktorý však reálne predstavuje úroky, resp.
odplatu z poskytnutého úveru. Poukázal na skutočnosť, že v prípade predmetného poplatku ide o

zakrývanie úroku, nakoľko výška závisí od výšky istiny, hoci administratívne náklady sú rovnaké pri istine
napr. 100 eur, ako aj istine 1 000 eur. V danej veci výška tohto poplatku, resp. úroku dosahuje 98,84%,
čo je v absolútnom rozpore s právnymi predpismi i s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na ustanovenie §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že výška odplaty viac ako 98% je v absolútnom rozpore
s týmto ustanovením, ako aj v rozpore s dobrými mravmi.
3.2.K námietke naliehavého právneho záujmu, o nedostatku ktorého dôvodí žalovaná v podanom

odvolaní, žalobca uviedol, že v danom prípade nejde o určovaciu žalobu, ale o vydanie bezdôvodného
obohatenia, preto je potrebné považovať argumentáciu žalovanej za irelevantnú.
3.3. K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že samotná dohoda je neurčitým právnym úkonom, na
základe ktorej si žalovaná môže samovoľne uplatňovať ním určenú výšku dlhu, ktorý eviduje voči
spotrebiteľovi a to v časovo neobmedzenom období ohraničenom len samotnou vôľou žalovanej, ktorá

sama a svojvoľne oznámi zamestnávateľovi spotrebiteľa, kedy môže tento s výkonom zrážok zo mzdy
prestať. Týmto môže žalovaná vymáhať dlh od žalobcu, ktorý aj neexistuje, resp. dlh, ktorého výšku si
sámurčí.Bezakéhokoľvekobmedzeniataktaviažalobcudopozície,kedytentostrácaprávodisponovať
s jeho príjmom ako s vlastným majetkom, a to bez právneho dôvodu. Poukazuje na to, že žalobca nemal
možnosť sa rozhodnúť, či takúto dohodu chce uzavrieť, alebo nie, v dôsledku čoho absentuje dostatok

vôle na strane žalobcu uzavrieť takúto dohodu o zrážkach zo mzdy. Poznamenáva, že takáto dohoda
o zrážkach zo mzdy bola posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka aj komisiou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu Nitra zo dňa 11. 02. 2015 sp.zn. 25Copr 5/2014, Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 31. 10. 2012 sp.zn. 3Co/353/2012, Okresného súdu Prešov. Podporne poukázal na

ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
3.4. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá opätovne poukázala na tie isté dôvody, aké uviedla
v podanom odvolaní, pričom sa zaoberal prednostnou aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka a

nie Občianskeho zákonníka.

5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý s tvrdeniami žalovanej nesúhlasil a opätovne uviedol
dôvody, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

7. Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.Z uvedeného vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou
zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 01. 03. 2016, preto všetky procesné úkony
účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na

odvolacom súde od účinnosti CSP od 01. 07. 2016.
8. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 786 eur z
titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej dôvodiac, že zmluva o úvere č. 601600186 zo dňa 18. 09.
2012, je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko neobsahovala údaje vyplývajúce z ustanovenia § 9 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné takúto zmluvu

považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
8.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 786 eur z
titulu bezdôvodného obohatenia v dôsledku toho, že zmluvu o úvere vyhodnotil ako bezúročnú a bez
poplatkov dôvodiac, že v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch a preto podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročná a bez
poplatkov.

8.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná, namietajúc záver súdu o
spotrebiteľskom charaktere predmetnej úverovej zmluvy a v neposlednom rade aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka, namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. Taktiež namietala určenie, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná.

9.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.
10.Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10.1. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, súc viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovanej, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré
mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné

dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v
dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba

poukazuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba dodáva, že je absolútne nespochybniteľné,
že v danej veci strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko
spĺňa všetky podmienky takejto zmluvy. Ďalej odvolací súd poukazuje na zákon o spotrebiteľských

úveroch (129/2010 Z.z. v znení účinnom k 30. 03. 2011), a to ustanovenie § 9, v ktorom sú presne
špecifikované podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Predmetné ustanovenie v ods.
2 písm. a/ upravuje, že zmluva musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, v danom prípade táto
náležitosť absentuje. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch upravuje dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, taktiež táto

náležitosť v zmluve nie je dohodnutá; zmluva musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
ročnú percentuálnu mieru nákladov (písm. j/ tohto ustanovenia), prípadné poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov (písm. n/), úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa
s platením splátok a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskomúvere, priemernú hodnotu RPMN (písm. y/), pričom predmetná zmluva o úvere, uzavretá medzi stranami
sporu dňa 26. 03. 2013 a podrobená súdnemu prieskumu, ani jednu z týchto náležitostí neobsahuje.
Odvolací súd preto, poukazujúc na ustanovenie § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré upravuje

dôsledky porušenia povinnosti a ktoré v ustanovení v ods. 1 písm. a/ jednoznačne stanovuje sankciu
za nedodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1, resp. § 9 ods. 2 písm.
a/ až k/, r/ a y/ a to bezúročnosťou poskytnutého úveru a bez poplatkov. Za situácie, že posudzovaná
zmluva o úvere neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, a to najmä: dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie (písm. i/), ročnú percentuálnu
mieru nákladov (písm. j/), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (písm. y/), upravené
zákonom o spotrebiteľských úveroch, záver súdu prvej inštancie o tom, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, je správny. Ak následne žalobca na základe zmluvy o úvere zaplatil žalovanej aj úrok a
poplatky vo výške 786 eur, došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej, a to plnením bez
právneho dôvodu zo strany žalobcu, z ktorého dôvodu je žalovaná povinná toto bezdôvodné obohatenie

vydať. Odvolací súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.
11.1. Odvolateľove tvrdenie o tom, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, je
vyvrátená ustanovením § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, zmluva
musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,

index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru. Keďže ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských

úveroch sankcionuje absenciu uvedenia tejto podmienky bezúročnosťou a bez poplatkovosťou
spotrebiteľského úveru, tvrdenia žalovanej v tomto smere sú iba účelové a neopodstatnené.
11.2.OdvolateľomnamietanáaplikáciaustanoveníObčianskehozákonníkavspotrebiteľskýchzmluvách
namiesto ustanovení Obchodného zákonníka už bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí a
odvolací súd ju vyhodnotil ako účelovú neopodstatnenú. Okrem toho poukazuje na ustanovenie § 52

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 879r Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ktorým ustanovením
sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014.
11.3. K námietke žalobcu, uvedenej v podanom odvolaní, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na

určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd iba dodáva, že sa stotožnil s rozhodnutím
súdu prvej inštancie o určení neplatnosti tejto dohody, nakoľko právne postavenie žalobcu v prípade
neurčenia neplatnosti tejto dohody, by bolo neistým, nakoľko žalobca by sa opätovne mohol domáhať
plnenia zo zmluvy zrážkami zo mzdy.
11.4. K samotnej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu

prvej inštancie, iba dodáva, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou
dňa 18. 09. 2012, t.j. v deň uzavretia zmluvy o úvere bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 5a ods.
1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko obsahuje žiadne poučenie žalobcu o dôsledkoch
jej uzavretia a o možnosti ju odmietnuť. Takéto zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je v
rozporesustanovením§37ods.1Občianskehozákonníkaapretojepodľa§39Občianskehozákonníka

absolútne neplatným právnym úkonom. Neurčitosť obsahu dohody nespočívala v údaje o výške splátky
98 eur mesačne, ale v tom, že nebola časovo obmedzená a vzťahovala sa na akékoľvek aj budúce
pohľadávky žalovanej, až do momentu, kedy žalovaná uzná za vhodné oznámiť zamestnávateľovi
žalobcu, že jeho pohľadávky sú splatené. Predmetná dohoda skutočne neobsahuje okrem čísla úverovej
zmluvy, žiadne identifikačné údaje zo zmluvy, neobsahuje skutočnú dlžnú sumu (istiny a úrokov), údaj,

ku ktorému dňu bol dlh vyčíslený, ani čas, dokedy má zamestnávateľ na základe takejto dohody zrážať
žalobcovi zo mzdy sumu 98 eur. Na základe absencie takýchto údajov by mohlo dôjsť k tomu, že žalobca
na základe tejto dohody o zrážkach zo mzdy žalovanej zaplatí podstatne vyššiu sumu, akú mal zaplatiť,
pretože táto dohoda výšku dlžnej sumy neobsahovala a žalobca o nej nemal žiadnu vedomosť. Aj z
tohto dôvodu, dôvodu neurčitosti, je uvedený právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

12. Na základe vyššie uvedených dôvodov, mala žalovaná nárok iba na vrátenie istiny ňou poskytnutej
žalobcovi, a to sumu vo výške 350 eur. Za situácie, že predmetný úver tak súd prvej inštancie, ako ajodvolací súd, vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a za situácie, že žalobca na predmetnom úvere
zaplatil celkom sumu 1136 eur, napriek tomu, že žalovaná mu poskytla úver vo výške 350 eur, a keďže
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, je potrebné konštatovať, že žalovaná sa bezdôvodne

obohatila o sumu 786 eur. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je žalovaná povinná toto
bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať, pretože bez dôvodu prijala od žalobcu plnenie vo výške 786
eur.

13. Vzhľadom na vyššie závery odvolací súd, dôvody žalovanej, uvádzané v podanom odvolaní,

vyhodnotil ako nedôvodné a účelové, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP. O
výškenáhradytrovrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).