Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2009

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/23/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908202901
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Fuchsová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2009:7908202901.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudca JUDr. Gabriela Fuchsová, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. A.

P., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom T., ul. S. č. XXXX/XX,. toho času bytom T., K. XX,. zastúpenej
advokátkou JUDr. V. H., so sídlom T., ul. M. R. Š. X,. proti odporcovi: B. P., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale
bytom T., S. č. XXXX/XX,. toho času bytom T., ul. Š. č. XXXX/XX,. zastúpeného JUDr. E. P., nar. XX..
XX.. XXXX,. bytom T., ul. S. XXXX/X,. o zrušenie spoločného nájmu bytu,

r o z h o d o l :

I.
Zrušuje právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k bytu č. XX. na I.. poschodí v obytnom dome
č. XXXX/XX. na ulici S. v T., a určuje, že tento byt bude ďalej ako nájomca užívať odporca.

II.
Navrhovateľka je povinná z bytu č. XX. na II. poschodí v obytnom dome č. XXXX/XX. na ulici S. v T.,
sa vysťahovať a vypratať ho v lehote do 30 dní odo dňa, kedy jej odporca zabezpečí bytovú náhradu,
a to náhradný byt.

III.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 5. 8. 2008 sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zrušenia
spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému bytu č. XX vrátane kuchyne a príslušenstva
na I.. poschodí domu č. XXXX/XX. na ulici S. v T. s tým, že ďalším nájomcom a užívateľom bude
navrhovateľka; navrhla uložiť povinnosť odporcovi predmetný byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľke
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; ďalej navrhla, aby súd rozhodol tak, že navrhovateľke neurčuje
povinnosť zabezpečiť odporcovi náhradný byt alebo ubytovanie. Súčasne navrhla odporcu zaviazať na
povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania.

Návrh dôvodila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa 12. 7. 1997. Toto manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom zo dňa 25. 1. 2007, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 2. 2007. Z
manželstva účastníkov detí nepochádzajú. Za trvania manželstva prenajímateľ B. podnik T., s. r. o.,
prenechal účastníkom konania za trvania manželstva predmetný byt, a to nájomnou zmluvou zo dňa 12.
2. 2003. Manželstvo nebolo usporiadané, odporca nechcel s navrhovateľkou žiť v spoločnej domácnosti,
a preto sa v novembri 2006 odsťahoval k svojím rodičom. Odporca sa prestal starať o spoločný byt,

neplatil nájomné, toto platil navrhovateľka a musela nájomné zaplatiť aj za neho z dôvodu dlhu na
nájomnom. Prenajímateľa požiadala o splátkový kalendár dlhu, ktorý dodržala. Dňa 17. 10. 2007 po
návrate z práce zistila, že odporca na vchodových dverách do bytu vymenil zámok. Navrhovateľke poslal
na mobilný telefón SMS správu, že do bytu sa nedostane. Výmenu zámku ohlásila na polícii. Bola zaodporcom, aby jej dal kľúč od bytu, čo on odmietol. Vzniknutú situáciu riešila tým, že je nútená bývať
u rodičov. Odporca jej dňa 19. 10. 2007 vydal časť osobných vecí, ich väčšina ostala v byte. Podľa
vedomostí navrhovateľky odporca naďalej v byte nebýva, býva u rodičov. Opätovne žiadala odporcu

o vydanie kľúčov od vymeneného zámku, čo odporca odmietol. Za trvanie manželstva s odporcom
nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1230 k. ú. T., kde je zapísaná aj stavba - rodinný dom so
súpisným číslom XXX.. V tomto rodinnom dome nebýva a nechce bývať, lebo v ňom chce bývať odporca,
s čím navrhovateľka súhlasí. Vzhľadom na to, že odporca má kde bývať, navrhla, aby jej súd neuložil
povinnosť zabezpečiť náhradné ubytovanie pre odporcu.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky dat. 25. 3. 2008 (čl. 17 až 18) uviedol, že
byt, ktorý je predmetom konania, nadobudol pred uzavretím manželstva s navrhovateľkou, a to dňa
11. 2. 1997, čo vyplýva z obsahu zmluvy, ktorú pripája. Poukázal na skutočnosť, že návrh na rozvod
manželstva podal on, navrhovateľka nepovažovala za vhodné a potrebné sa na pojednávaní zúčastniť,
súd rozhodol bez jej prítomnosti. K tvrdeniu navrhovateľky, že neplatil za byt nájomné, a toto platila

ona, označil ako nepravdivé a účelové. Poukázal na to, že dlh vo výške 34.060,- Sk vznikol za trvania
manželstva v období, keď v byte bývala navrhovateľka sama. Navrhovateľka sama podpísala dohodu
o splátkach a uznaní dlhu z 19. 10. 2007, pričom ide o dlh vzniknutý za obdobie, počas ktorého bývala
v byte navrhovateľka sama. Navrhovateľka sa dobrovoľne za trvania manželstva z bytu odsťahovala k
svojím rodičom. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že o byt má záujem, poukázal na skutočnosť,

že z manželstva sa deti nenarodili. Predovšetkým otázka nadobudnutia bytu svedčia v jeho prospech.
Poukázal na to, že navrhovateľka má vyriešenú bytovú otázku, má vytvorené podmienky na riadne
bývanie v rodinnom dome svojich rodičov, kde v súčasnosti býva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka

Ing. D. P. a zistil:

Účastníci konania boli manželia, manželstvo uzavreli dňa 12. X.. XXXX.. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu T. zo dňa XX.. X.. XXXX,. č. k. 4C/116/2006-25. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23. 2. 2007. Z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že z manželstva účastníkov

konania sa deti nenarodili. Ďalej z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že: „Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené, manželia nevedú
spoločnú domácnosť, nebývajú v spoločnej domácnosti, ani jeden z nich neprejavil záujem o obnovu
spolužitia, preto ani v budúcnosti nemožno očakávať riadnu obnovu manželského spolužitia. Z
uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.“

Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 4C/116/2006 súd zistil, že návrh na rozvod manželstva
podal dňa 31. 10. 2006 B. P. a v návrhu uvádzal, že krátko po uzavretí manželstva v ňom začali problémy,
ktoré sa sústavne stupňovali. Plynula z toho, že manželka mala sústavné námietky voči nemu a jeho
rodičom. A. P. ako odporkyňa vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že nesúhlasí s

dôvodmi uvádzanými navrhovateľom, nakoľko sa nezakladajú na pravde, s rozvodom súhlasí a súhlasí,
aby bolo pojednávanie uskutočnené v jej neprítomnosti. Na pojednávaní konanom dňa 25. 1. 2007 súd
pojednával v neprítomnosti A. P. ako odporkyne a vo veci samej aj rozhodol.

Navrhovateľka v konaní predložila zmluvu o nájme bytu zo dňa 12. 2. 2003 (čl. 3 až 4), z obsahu ktorej

vyplýva, že B. podnik T., s. r. o., na strane jednej ako prenajímateľ a odporca na strane druhej ako
nájomca uzavreli nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania byt
č. XX. na I.. poschodí domu č. XXXX/XX. na ul. S. v T. na dobu neurčitú.

Navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 22. 5. 2008 (čl. 29) potvrdila, že býva u svojich rodičov

z dôvodu, že jej odporca neumožnil bývať v byte, ktorý je predmetom zrušenia nájmu. Vypovedala, že
predmetný byt patril alebo predmetný byt užíval - nevedela presne definovať vzťah - futbalový klub S.
T., ktorý ho poskytol odporcovi ešte v roku 1997, teda ešte pred uzavretím manželstva. Po tom, čo
futbalovýklubodporcoviposkytolpredmetnýbytodporcovi,tentohoneužívalazačalhoužívaťažpotom,
keď uzavreli manželstvo. Do uzavretia manželstva bol byt prázdny. Mesiac po uzatvorení manželstva

sa spolu s odporcom do predmetného bytu nasťahovali. Ona bola s odporcom v tomto byte už pred
uzavretím manželstva, a to po tom, čo mu bol byt odovzdaný. Podľa vedomostí navrhovateľky niekedy
vo februári alebo marci roku 1997 niekto odporcovi byt odovzdal. Už pred uzavretím manželstva mal
odporcakľúčeodtohtobytu.Bytbolúplneprázdny.Nebolivňomžiadneosobnéveciodporcu.Užvmarci1997, keď ešte s odporcom neboli manželia, začali tento byt upravovať, rekonštruovať. Začali výmenou
podláh, a to tak, že dali do celého bytu plávajúcu podlahu. Ešte pred uzatvorením manželstva obaja, t.
j. navrhovateľka i odporca začali do bytu nosiť veci, napr. ona do bytu priniesla nábytok, ktorý jej kúpili

rodičia a odporca obdobne. Tvrdila, že do času uzavretia manželstva ani jeden z účastníkov konania v
byte nemali žiadne osobné veci, čím má na mysli hygienické potreby a ošatenie. Navrhovateľka tvrdila,
že do uzavretia manželstva v predmetnom byte nikdy nespala a či v ňom do uzavretia manželstva spával
odporca, uviesť nevedela. V predmetnom byte do uzavretia manželstva okrem výmeny podláh iné práce
nerobili, ale odporca dal urobiť skrinky tak do kúpeľne, ako aj do kuchyne. Tieto skrinky umiestnil do

bytu ešte pred uzavretím manželstva.

Navrhovateľka tiež v konaní predložila listinu označenú ako „Uznanie dlhu a dohoda o splátkach“ zo dňa
19. 10. 2007 (čl. 5). Navrhovateľka uznala dlh voči prenajímateľovi sporného bytu - B. podniku T., s. r. o. -
vo výške 34.060,- Sk a zaviazala sa ho zaplatiť v splátkach, a to 1.060,- Sk do 31. 10. 2007, a následne
mesačne po 1.000,- Sk do 31. 7. 2010 s tým, že neuhradenie dohodnutej splátky alebo mesačného

predpisu služieb (nájomného) dohoda stráca splatnosť.

Odporca na pojednávaní dňa 22. 5. 2008 (čl. 32) potvrdil, že býva u svojich rodičov. Na pojednávaní
konanom dňa 1. 12. 2009 vypovedal, že posledné dva až tri mesiace býva v spornom byte a na otázku
advokátky navrhovateľky, či sústavne, uviedol, že v týždni býva v predmetnom byte asi 5 dní, a to

sám. Vypovedal, že vo februári 1997 bol ako hráč zamestnancom futbalového klubu S. T. a v tom
čase ako zamestnancovi tohto klubu mu bol byt pridelený od bytového podniku. Podľa tvrdenia odporcu
vzhľadom na to, že dopyt po bytoch bol veľký, a aby nebol problém, že mal protekčne pridelený byt -
vzhľadom na to, že jeho otec bol primátorom mesta - urobilo sa to tak, že byt sa fiktívne pridelil pre
futbalový klub S. T. s tým, že byt mu bol hneď bytovým podnikom daný do nájmu nájomnou zmluvou

zo dňa 11. 2. 1997. Teda on uzavrel nájomnú zmluvu s bytovým podnikom M. T.. Potvrdil námietku
navrhovateľky, že na zmluve o nájme bytu zo dňa 11. 2. 1997 je podpis nájomcu podpisom jeho otca,
čo vysvetlil tým, že v čase,. keď sa nájomná zmluva uzatvárala, nebol prítomný. Svedok Ing. D. P. -
otec odporcu - vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23. 7. 2009 potvrdil, že bol svojím synom - t. j.
odporcom - splnomocnený na zastupovanie svojho syna pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu. Odporca

tiež vypovedal, že k predmetnému bytu existuje viac nájomných zmlúv, a to zo dňa 30. 1. 1998, 1. 3.
2001 aj 12. 2. 2003. Na všetkých je však ako nájomca on, t. j. odporca. Až v zmluva zo dňa 12. 2. 2003
prvýkrát je ako nájomníčka uvedená navrhovateľka, síce nie priamo na zmluve, ale na určení nájomcu
bytu č. 2/2003 zo dňa 30. 1. 2003, ktoré je súčasťou zmluvy o nájme bytu. Odporca uvedené nájomné
zmluvy predložil (čl. 41 až 47).

Zobsahuzmluvyonájmebytuzodňa11.2.1997(čl.19až20)vyplýva,žeB.P.,M.P.,T.,nastranejednej
ako prenajímateľ, a B. P. ako nájomca na strane druhej uzavreli nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ
prenechal nájomcovi do užívania byt č. XX na II. poschodí domu č. XXXX/XX. Z obsahu tejto zmluvy
súd zistil, že na nej nie je uvedená ulica, na ktorej sa obytný dom nachádza, a ani mesto, v ktorom sa

tento obytný dom má nachádzať.

Takto vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 11. 2. 1997 k bytu č. XX na I.. poschodí
domu č. XXXX/XX na ulici S. v T., vznikol odporcovi nájom na dobu neurčitú podľa § 685 ods. 1 a §
686 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nič na tom nemení skutočnosť, že na písomnej uzavretej zmluve o

nájme bytu zo dňa 11. 2. 1997 nie je uvedená ulica a mesto, v ktorom sa tento obytný dom č. 2501/92
nachádza, pretože z výpovede účastníkov konania, ale aj z ďalších listinných dôkazov, najmä z ďalších
zmlúv o nájme bytu uzavretých medzi B. podnikom T., s. r. o., na strane jednej ako prenajímateľom, a
na strane druhej odporcom ako nájomcom (zo dňa 30. 1. 1998, 1. 3. 2001 a 12. 2. 2003), je zrejmé, že
ide o obytný dom č. XXXX/XX na ul. S. v T. na I.. poschodí.

Podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka uzavretím manželstva účastníkov konania dňa 12. 7. 1997,
vznikol obom manželom spoločný nájom k predmetnému bytu.

Zmluvy o nájme bytu uzavreté dňa 30. 1. 1998, 1. 3. 2001 a 12. 2. 2003 nespôsobili zmenu vyššie

uvedeného právneho vzťahu, t. j. vznik nájomného vzťahu odporcu dňa 11. 2. 1997 a spoločný nájom
bytu oboch účastníkov konania ako manželov dňom uzavretia manželstva, t. j. dňom 12. 7. 1997.Z prehľadu o platbách nájomného a úhrady za plnenia poskytovaného s užívaním bytu vyhotoveného
dňa 6. 5. 2009 prenajímateľom za obdobie od februára 1997 do 31. 3. 2009 (čl. 83 až 96) a z výpovedí
účastníkov konania vyplýva, že nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie

od februára 1997 do dňa uzavretia manželstva účastníkov konania boli uhrádzané riadne a včas. Od
uzavretia manželstva účastníkov konania, následne v roku 1998, 1999, 2000 nevznikol dlh na týchto
platbách. Prenajímateľ začal evidovať nedoplatok za rok 2001 k 31. 12. 2001 vo výške 3.155,- Sk, ktorý v
nasledujúcich rokoch neustále pretrvával (výška nedoplatku k 31. 12. 2004 - 14.706,- Sk, k 31. 12. 2005
- 8.420,- Sk, k 31. 12. 2006 - 21.609,- Sk, k 31. 12. 2007 - 27.617,- Sk, k 31. 12. 2008 - 34.420,- Sk a k 31.

3. 2009 - 1.109,37 eur). Z výpovedí účastníkov konania a z citovaného prehľadu mal súd za preukázané,
že počas trvania manželstva nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu boli uhrádzané
jednak cez inkasné stredisko, poštovou poukážkou, ktoré realizoval odporca, ale aj priamo do pokladne
prenajímateľa, čo tiež za trvania manželstva realizoval odporca. Podľa výpovede navrhovateľky (na
pojednávaní dňa 22. 10. 2009) počas trvania jej manželstva s odporcom mali tak zaužívanú prax,
že nielen platby nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (ďalej len nájomné a

úhrady) realizoval osobne odporca, ale odporca realizoval osobne počas trvania manželstva aj rôzne
iné platby. Preto aj to, čo bolo ako nájomné a úhrady zaplatené do pokladne prenajímateľa, realizoval
osobne odporca. Odporca tieto skutočnosti tvrdené navrhovateľkou potvrdil (na pojednávaní dňa 1. 12.
2009). Rozporné boli tvrdenia účastníkov konania ohľadne úhrady dlhu dňa 28. 4. 2005 do pokladne
prenajímateľa vo výške 14.706,- Sk. Navrhovateľka vypovedala, že tento dlh, ale aj bežný mesačný

predpis za apríl 2005 osobne realizoval odporca, ale finančné prostriedky na zaplatenie dlhu účastníkom
konania poskytol otec navrhovateľky. Otec navrhovateľky za jej prítomnosti odovzdal odporcovi do
vlastných rúk celú dlžnú sumu 14.706,- Sk, ktorú potom osobne do pokladne prenajímateľa dňa 28. 4.
2005 odporca zaplatil. Odporca na rozdiel od navrhovateľky však tvrdil, že peňažné prostriedky vo výške
14.706,- Sk, ktoré ako dlh na nájomnom a úhradách zaplatil osobne do pokladne prenajímateľa dňa 28.

4. 2005, boli ich spoločnými peňažnými prostriedkami, teda spoločnými finančnými prostriedkami jeho
a navrhovateľky. Z výpovede navrhovateľky (na pojednávaní dňa 22. 10. 2009) vyplýva, že ešte pred
rozvodom manželstva, a to v mesiaci január a február 2007, ale aj po rozvode manželstva v marci 2007
nájomné a úhrady zaplatila do pokladne prenajímateľa ona, následne ešte nájomné a úhrady zaplatila
v októbri 2007. Po rozvode manželstva nájomné a úhrady ďalej navrhovateľka zaplatila v mesiacoch

január, marec, apríl, máj, jún, august a október 2008 (po 1.000,- Sk mesačne, v auguste 2.000,- Sk
podľa splátkového kalendára, ale aj mesačný predpis za máj 2008 dňa 30. 6. 2008 vo výške 4.383,-
Sk). Podľa výpovede navrhovateľky už ďalšie nájomné a úhrady v roku 2008 nerealizovala, v roku 2009
realizovala len jednu platbu dňa 13. 3. 2009 vo výške 33,19 eur. Prehľad prenajímateľa a výpoveď
navrhovateľky i odporcu preukazuje, že po rozvode manželstva až v novembri 2007 predpis nájomného

a úhrad zaplatil odporca, v roku 2008 zaplatil predpis nájomného a úhrad za prvé štyri mesiace roka a za
mesiace september a december roku 2008. V roku 2009 zaplatil mesačný predpis nájomného a úhrad
za mesiace február, marec a apríl cez inkasné stredisko. Na pojednávaní konanom dňa 1. 12. 2009
tvrdil, že aj za mesiace máj až december roku 2009 mesačný predpis nájomného a úhrad zaplatil, a to
cez inkasné stredisko. Na toto svoje tvrdenie však nepredložil na pojednávaní dôkaz. Navrhovateľka i

odporca zhodne v konaní svojimi výpoveďami potvrdili, že v období, keď spoločne užívali byt, robili v byte
úpravy, napr. obklad chodby, prerobenie kúpeľne, výmena okien, výmena kuchynskej linky. Zhodne tiež
potvrdili,že nákladynaúpravubytuhradilizospoločnýchprostriedkov,zúveruposkytnutéhoúčastníkom
konania a z príspevkov rodičov oboch účastníkov konania.

Z tvrdení účastníkov konania vyplýva, že počas trvania manželstva v predmetnom byte bývali spolu
do jesene roku 2006, podľa navrhovateľky do novembra 2006, podľa odporcu do septembra 2006.
Podľa odporcu, on sa z bytu odsťahoval v septembri roku 2006, keď podal návrh na rozvod manželstva.
Navrhovateľka v tom čase končila štúdium na vysokej škole, umožnil jej preto byt nerušene užívať. V
októbri 2007 sa dozvedel o dlhu na nájomnom a úhradách a vyzval navrhovateľku, aby byt opustila.

Tá s tým nesúhlasila, preto vymenil zámok, o čom navrhovateľku upovedomil. Ešte v ten večer ho
navrhovateľka požiadala o vydanie kľúča od bytu, on tým však nesúhlasil a kľúč jej nevydal. Skutočnosť,
že navrhovateľke kľúč od bytu nevydal, dôvodil odporca tým (pojednávanie 1. 12. 2009), že má obavy o
to, že keď v byte bude bývať navrhovateľka, vzniknú nedoplatky na nájomnom a na službách spojených
s užívaním bytu. Nereagoval žiadnym spôsobom ani na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorý

mu súd predbežným opatrením nariadil, aby navrhovateľke umožnil nerušené užívanie bytu.

Navrhovateľka i odporca potvrdili, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu č. súpisné XXX zapísaného
na LV č. 1230 k. ú. T.. Podľa tvrdenia odporcu v dome nebýva nikto, dom je neobývateľný, a to jednakz dôvodu, že jeho časť je postavená z tzv. „vaľkov“ a druhá časť, ktorá nie je postavená z „vaľkov“, má
deravú strechu, do domu zateká a podlahy v tejto druhej časti domu sú prehnuté. Tento dom kúpili v roku
2002 a od kúpy v dome nikto nebýva. Navrhovateľka v konaní vypovedala, že nevie, kto v rodinnom

dome býva, nemá od neho kľúče, a ani ich od odporcu nepýtala. Vypovedala, že predmetom návrhu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania je aj tento rodinný dom. Z LV č.
1230 k. ú. T. zo dňa 1. 12. 2009 (čl. 151) vyplýva, že účastníci konania sú bezpodieloví spoluvlastníci
rodinného domu č. s. XXX.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9C/124/2007 súd zistil, že konanie o vydanie
predbežného opatrenia začalo na návrh navrhovateľky A. P. dňa 23. 10. 2007. Odporcom v konaní bol
B. P.. Navrhovateľka navrhla, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by odporcovi bola uložená
povinnosť umožniť navrhovateľke nerušené užívanie bytu č. 34 na II. poschodí domu č. XXXX/XX na
ul. S. v T. a zdržať sa rušivých zásahov do realizácie práva spoločného nájmu k tomuto bytu. Súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 23. 11. 2007, č. k. 9C/124/2007, návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka a Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 28. 12. 2007, č. k. 4Co/326/2007-24, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak,
že nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľke nerušené
užívanie trojizbového bytu č. XX vrátane kuchyne a príslušenstva na 2.. poschodí na ul. S. v T. č. dv.
XXXX/XX a zdržať sa rušivých zásahov do realizácie práva spoločného nájmu k tomuto bytu.

Pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov, z manželstva ktorých dieťa nepochádza, bude
ďalej byt užívať, súd prihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním. Súd
dospel k záveru, že je to odporca, ktorý sa pričinil o vznik nájmu k spornému bytu, keďže nájom k
bytu vznikol ešte pred uzavretím manželstva účastníkov konania. Do uzavretia manželstva odporca

hradil nájomné a úhrady a z jeho výlučných finančných prostriedkov boli hradené náklady súvisiace
s čiastočnou rekonštrukciou bytu (podlahy, skrinky do kúpeľne a kuchyne). Od uzavretia manželstva
účastníkov konania až do jesene roku 2006 manželia zo spoločných finančných prostriedkov uhrádzali
nájomné a úhrady, aj keď nie riadne a včas. Súd na základe výpovedí oboch účastníkov konania dospel k
záveru,žemiera,akousaobajaúčastnícikonaniapodieľalinauhrádzanínájomnéhoaúhrad,jepribližne

rovnaká. Ako približne rovnakú súd posúdil aj mieru, akou obaja účastníci konania prispeli k zhodnoteniu
bytu jeho rekonštrukciou financovanou z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a z príspevkov rodičov oboch účastníkov konania. Aj mieru, akou účastníci konania uhrádzali
nájomné a úhrady od jesene roku 2006 (teda do prerušenia manželského spolužitia, keď odporca opustil
spoločnú domácnosť) do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania (23.

2. 2007) a následne do októbra 2007, keď odporca vymenil zámok na vchodových dverách do bytu,
súd posúdil ako približne rovnakú. Ani jeden z účastníkov konania totiž v tomto období neuhrádzali
nájomné a úhrady riadne a včas. Navrhovateľka, ktorá v byte bývala sama od presne nezisteného
dňa jesene roku 2006 až do dňa 17. 10. 2007, uznala dňa 19. 10. 2007 dlh voči prenajímateľovi vo
výške 34.060,- Sk, ale dohodnuté splátky uznaného dlhu neplatila riadne a včas. Odporca vypovedal na

pojednávaní konanom dňa 1. 12. 2009, že predpis nájomného a úhrad za mesiace máj až december
vrátane prenajímateľovi zaplatil, avšak nepreukázal úplnú úhradu dlhu na nájomnom a úhradách, keďže
k 31. 3. 2009 prenajímateľ na nájomnom a úhradách predmetnému bytu evidoval dlh vo výške 1.109,37
eur. V roku 2009 zaplatila len jednu splátku, a to dňa 13. 2. 2009. Obaja účastníci konania majú
približne rovnaké sociálne a zdravotné pomery (ani u jedného z účastníkov konania v tomto smere nebol

preukázaný žiadny exces). Ani čo sa týka okolností rozvratu manželstva, vzhľadom na obsah a rozsah
dokazovania v konaní o rozvod manželstva účastníkov konania a vzhľadom na obsah odôvodnenia
rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania, súd nezistil také skutočnosti, ktoré
by preukazovali záver o tom, ktorý z účastníkov konania spôsobil rozvrat manželstva.

Vzhľadomnatietoskutočnostisúdprirozhodovaníourčení,ktorýzúčastníkovkonaniabudeďalejužívať
byt, prihliadol na skutočnosť, že k spornému bytu vznikol nájom pred uzavretím manželstva odporcovi.

Preto súd podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil právo spoločného nájmu bytu a určil, že
byt bude ďalej ako nájomca užívať odporca.

Aj keď bolo v konaní preukázané, že účastníci konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného
domu č. XXX zapísaného na LV č. 1230 v k. ú. T., vykonané dokazovanie tiež preukázalo, že tento
rodinný dom je neobývateľný. V konaní nebolo preukázané, aby účastníci konania boli vlastníci inéhobytu či domu, prípadne že by boli nájomcami iného ako sporného bytu. Súd preto podľa § 712c ods. 1
Občianskeho zákonníka súd uložil navrhovateľke povinnosť vysťahovať sa z bytu a byt vypratať v lehote
do 30 dní odo dňa, keď jej odporca zabezpečí náhradný byt.

Navrhovateľka nebola v konaní úspešná. Úspešný odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania,
vznik trov konania však nepreukázal a z obsahu spisu ani nevyplýva, že mu trovy konania vznikli, preto
súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na súde, proti rozsudku ktorého smeruje.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované;
podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak
je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.