Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 27Cb/18/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110209195
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110209195.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade: T. Š.,

Potočná 26, 900 91 Limbach, zast. JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1,
902 01 Pezinok, v 2. rade: L. Š., Májová 178/238, 956 21 Jacovce, zast. JUDr. Ing. Ján Felšöci,
advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok proti žalovaným: v 1. rade: Obec Veľký Biel,
Železničná76,90024VeľkýBiel,IČO:00305146,zast.JUDr.IvanJánošík,advokát,sosídlomKlincová
35, 810 05 Bratislava, v 2. rade: CIRIDIS, a.s., Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO : 35 820 624, zast.
JUDr. Rastislav Železník, advokát, Gajova 11, 811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti memoranda o
vzájomnom porozumení a spolupráci a notárskej zápisnice N 7403/2008

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že Memorandum o vzájomnom porozumení a spolupráci uzavreté dňa 07.10.2008
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, je n e p l a t n é .

Súd u r č u j e , že vyhlásenie žalovaného v 2. rade poňaté v notárskej zápisnici napísanej dňa
07.10.2008 na Notárskom úrade Mgr. Tomáša Leškovského č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs
XXXXX/XXXX, že žalovaný v 2. rade v prípade nesplnenia svojich záväzkov z titulu Memoranda o
vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa 07.10.2008, t. j.

- ak po splnení odkladacej podmienky podľa bodu 1.5.1 písm. a) Memoranda o vzájomnom porozumení
a spolupráci zo dňa 07.10.2008 nezaplatí žalovanému v 1. rade finančné prostriedky včas a riadne podľa
bodu 1.4.1 Memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa 07.10.2008 alebo
- ak po splnení odkladacej podmienky podľa bodu 1.5.2 písm. b) Memoranda o vzájomnom porozumení
a spolupráci zo dňa 07.10.2008 nezaplatí žalovanému v 1. rade finančné prostriedky včas a riadne
podľa bodov 1.4.2, 1.4.3, 1.4.4, 1.4.5 a 1.4.6 Memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa
07.10.2008, súhlasí, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia
pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný

poriadok), a to na všetok jeho majetok a súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku
na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je n e p l a t n é .
Súd žalobu voči žalobcovi v 2. rade z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2010 domáhali vydania
rozsudku, ktorým by súd určil, že Memorandum o vzájomnom porozumení a spolupráci uzavreté dňa

07.10.2008 medzi spoločnosťou CIRIDIS, a.s. a Obcou Veľký Biel, ako aj určenia, že Notárska zápisnica
č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, spísaná na Notárskom úrade Mgr. Tomáša
Leškovského v Bratislave, dňa 07.10.2008, sú neplatné.Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v 2. rade (spoločnosť CIRIDIS, a.s.)
je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území Obce Veľký Biel (žalovaného v 1. rade), na ktorom
plánuje uskutočniť svoj investičný zámer - výstavbu komplexu so športovo-rekreačným zameraním

spolu s výstavbou rodinných domov s úmyslom jeho ďalšieho predaja. Žalovaní v 1. a v 2. rade
uzavreli dňa 07.10.2008 Memorandum o vzájomnom porozumení a spolupráci v zmysle § 269 ods. 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, účelom ktorého malo
byť zabezpečenie vykonania všetkých krokov potrebných na prijatie zmeny územného plánu Obce
Veľký Biel a právoplatného územného rozhodnutia a konania vo veciach vydania a nadobudnutia

právoplatnosti územných rozhodnutí, stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí nevyhnutných k
realizácii investičného zámeru bez prieťahov, za poskytnutie finančných a nefinančných plnení zo strany
žalovaného v 2. rade t.j. spoločnosti CIRIDIS, a.s.. Žalobcovia uviedli, že z Memoranda, konkrétne
z článku I ods. 1.4 Memoranda, sa spol. CIRIDIS, a.s. (žalovaný v 2. rade) zaviazala poskytnúť
Obci Veľký Biel (žalovanému v 1. rade) priamo vlastné finančné prostriedky, alebo ich zabezpečiť
zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo z fondov Slovenskej republiky za účelom realizácie

projektov žalovaného v 1. rade, a to najmä: riešenie havarijného stavu Základnej školy žalovaného v
1. rade, rekonštrukcia objektov Materskej školy žalovaného v 1. rade, realizácia západného obchvatu
žalovaného v 1. rade, realizácia nového územného plánu žalovaného v 1. rade, vybudovanie kanalizácie
v súlade s projektovou dokumentáciou predloženou žalovaným v 1. rade, vybudovanie multifunkčnej
športovej haly pre potreby súčasných a budúcich obyvateľov žalovaného v 1. rade a zároveň splniť

nasledovné podmienky: vykonať opatrenia zabezpečujúce čo najvyššiu mieru prihlásenia budúcich
majiteľov/nájomcov nehnuteľností k trvalému pobytu u žalovaného v 1. rade a zaviesť benefity pre
občanov s trvalým pobytom v Obci Veľký Biel. Odkladacou podmienkou plnenia spol. CIRIDIS, a.s. bol
podľa čl. 1.4.1 Memoranda súhlas Obce Veľký Biel so začatou zmenou a doplnkom územného plánu
žalovaného v 1. rade, pričom sa priamo v Memorande konštatuje, že tento súhlas Obec Veľký Biel

udelí do 10.10.2008. Odkladacou podmienkou splnenia záväzkov spol. CIRIDIS, a.s. bolo podľa čl. 1.4.2
- 1.4.8 Memoranda vydanie právoplatného územného rozhodnutia, ktoré umožní spol. CIRIDIS, a.s.
realizovať jej investičný zámer na pozemkoch v katastrálnom území Obce Veľký Biel.
Žalobca v 1. rade svoju aktívnu legitimáciu odôvodnil tým, že je akcionárom spol. CIRIDIS, a.s., t.j.
žalovaného v 2. rade a žalobu o určenie neplatnosti Memoranda podal v záujme ochrany svojich

investícií v spoločnosti CIRIDIS, a.s., ktoré dosahujú výšku niekoľko miliónov eur. Žalobca v 1. rade
ďalej uviedol, že vzhľadom na napäté vzťahy medzi akcionármi a členmi predstavenstva spoločnosti
CIRIDIS, a.s. nie je podanie takejto žaloby zo strany žalovaného v 2. rade možné, nakoľko valné
zhromaždenie akcionárov spoločnosti CIRIDIS, a.s. sa aj napriek nevyhnutnosti riešiť aktuálne problémy
súvisiace s realizáciou investičného zámeru nekonalo už niekoľko mesiacov, pričom spol. CIRIDIS, a.s.

neschválila riadnu účtovnú závierku ani za rok 2008. Zároveň vzniklo podozrenie, že jedinou osobou,
ktorá do spoločnosti CIRIDIS, a.s. skutočne investovala finančné prostriedky, bol len žalobca v 1. rade,
nakoľko ostatní akcionári nezískali akcie žalovaného v 2. rade za finančné protiplnenie, ale za obligácie
pravdepodobne už neexistujúcej nemeckej spoločnosti.
Žalobca v 2. rade aktívnu legitimáciu odôvodnil tým, že je členom dozornej rady spoločnosti CIRIDIS,

a.s., pričom žalobu o určenie neplatnosti Memoranda podal s prihliadnutím na svoje povinnosti ako
člena dozornej rady žalovaného v 2. rade, t.j. povinnosť dohliadať na výkon pôsobnosti predstavenstva a
uskutočňovanie podnikateľskej činnosti žalovaného v 2. rade a akejkoľvek aktivity zo strany žalovaného
v 2. rade, jeho členov predstavenstva, jednotlivých akcionárov, s výnimkou žalobcu v 1. rade.
Žalobcovia v 1. a v 2. rade ďalej uviedli, že neplatnosti Memoranda sa dovolávajú z dôvodu jeho rozporu

so zákonom a dobrými mravmi. Rozpor so zákonom vidia v tom, že konanie Obce Veľký Biel, ako
orgánu verejnej moci, ktorá sa zaviazala podniknúť všetky kroky pre prijatie zmeny územného plánu a
vydania územného rozhodnutia a konať vo veci vydania územných rozhodnutí, stavebných povolení a
kolaudačných rozhodnutí bez zbytočných prieťahov za predpokladu, že žalovaný v 2. rade prevezme
záväzok poskytnúť žalovanému v 1. rade protiplnenia, je jednoznačne v rozpore so zákonom, nakoľko

sa jedná o konania nad rámec dovolený právnym poriadkom. Obec je oprávnená rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb len v rozsahu zákonných splnomocnení, nie na základe
individuálnych (súkromných) dohôd medzi týmito osobami za poskytnutie protiplnenia. Uvedených
povinnostísažalovanýv1.radenemôžežiadnymspôsobomzbaviť,pretoženiejemožné,abysavopred
za protiplnenie zaväzoval podniknúť všetky kroky nevyhnutné k zmene územného plánu a vydania

územných rozhodnutí, stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí. Obec je vždy povinná vykonať v
plnom rozsahu všetko, čo jej v danom prípade ukladajú platné právne predpisy, a to riadne a včas. Obec
sa nemôže v konaní o vydanie akéhokoľvek povolenia alebo rozhodnutia v zmysle Stavebného zákona
a Správneho poriadku zaväzovať vykonávať akékoľvek úkony v prospech niektorého účastníka konania,pretoževtomtoprípadeobecvystupujeakoorgánverejnejmoci,ktorýjepovinnýchrániťverejnýzáujem.
Žalobcovia majú za to, že obsah záväzku žalovaného v 1. rade a účel Memoranda sú v rozpore so
zákonomvzmysle§39Občianskehozákonníka,apretojezáväzokžalovanéhov1.radeakoajsamotné

Memorandum neplatné. V uvedenom prípade sa podľa žalobcov jedná o absolútnu neplatnosť právnych
úkonov, ktorú nie je možné konvalidovať.
Naliehavý právny záujem žalobcovia zdôvodnili tým, že bez určenia neplatnosti Memoranda je
postavenie žalobcu v 1. rade ako akcionára žalovaného v 2. rade neisté a sú v prvom rade ohrozené
investície žalobcu v 1. rade.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.09.2010 sa k žalobe vyjadril žalovaný v 1. rade. Uviedol,
že mu nie je zo žaloby zrejmé postavenie žalobcov, nakoľko nie je zrejmé, či v konaní vystupujú ako
fyzické osoby, alebo ako akcionári spoločnosti žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade sa domnieva,
že ani žalobca v 1. rade a ani žalobca v 2. rade nie sú oprávnení podať žalobu a teda nie sú v tomto
konaní aktívne vecne legitimovaní. Podľa názoru žalovaného v 1. rade na podanie takejto žaloby by
bola oprávnená iba spoločnosť CIRIDIS, a.s. (žalovaný v 2. rade), alebo v mene žalovaného v 2. rade

na žiadosť akcionárov, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou najmenej 5% základného imania, jeho
orgány - predstavenstvo, dozorná rada, a až v prípade ich nečinnosti aj samotní akcionári.
Súčasne žalovaný v 1. rade namietal naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe, nakoľko mu
nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo byť postavenie žalobcu v 1. rade ako akcionára žalovaného v
2. rade bez určenia neplatnosti neisté, nakoľko samotná neplatnosť Memoranda môže postihovať len

jeho účastníkov, teda žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade sa domnieva,
že žalobcovia nie sú v spore aktívne legitimovaní a teda nemôžu mať ani naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti Memoranda, ktorého neboli signatármi, resp. účastníkmi.
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/18/2010-162 dňa
20.01.2011 tak, že žalobu žalobcov zamietol. Súčasne žalobcov zaviazal zaplatiť žalovaným v 1. a 2.

rade náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade vo výške 301,13 € a na účet
právneho zástupcu žalovaného v 2. rade vo výške 226,52 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žaloba mala byť správne podaná len vzájomne
medzi signatármi Memoranda, nakoľko iba účastníci Memoranda môžu mať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že ide o

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov, nakoľko títo neboli účastníkmi Memoranda,
a teda neboli v spore aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby, v dôsledku čoho súd žalobu
zamietol.
Na základe odvolania žalobcov, Krajský súd v Bratislave, rozsudkom sp. zn. 3Cob/121/2011-198 zo
dňa 18.04.2012, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 27Cb/18/2010-162 zo dňa

20.01.2011 potvrdil a zaviazal žalobcov k úhrade trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odvolací
súd odôvodnil tak, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ako aj žalovaných, že žalobcovia
v zmysle žiadneho právneho predpisu neboli oprávnení podať predmetnú určovaciu žalobu, nakoľko
spôsob ich ochrany upravujú najmä § 181 a § 182 Obchodného zákonníka, medzi ktoré však nepatrí
právo vo vlastnom mene podať predmetnú určovaciu žalobu a oprávnenia dozornej rady a jej členov

upravujú § 197 až § 199 Obchodného zákonníka, ale ani z týchto ustanovení nevyplýva oprávnenie
člena dozornej rady vo svojom mene podať predmetnú žalobu. Odvolací súd uviedol, že nie je prípustná
určovacia žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali neplatnosti notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so
súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica
osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených, pokiaľ nie je preukázaný opak. Podľa názoru odvolacieho

súdu je možné sa domáhať iba určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici
odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Odvolací súd napokon považoval rozsudok súdu prvého stupňa za
vecne správny aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.
Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, na základe ktorého
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, uznesením sp. zn. 2Obdo 40/2012 zo dňa

13.12.2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.04.2012, č. k. 3Cob/121/2011-198 a
rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.01.2011, č. k. 27Cb/18/2010-162 zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Dovolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo
porušené právo žalobcov na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dovolací súd ďalej uviedol, že
odvolací súd neuviedol žiadne primerané argumenty, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcov s odkazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 222/2001 a jeho rozhodnutie z tohto dôvodu,
je tak arbitrárne. Súčasne dovolací súd v rámci odôvodnenia uviedol, že súd prvého stupňa ako aj
odvolací súd sa vo svojich rozhodnutiach nedostatočne vysporiadali so skutočnosťou, ktorá má pre
konanie rozhodujúci význam a to v otázke vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu napožadovanom určení. Najvyšší súd SR v rámci svojho odôvodnenia konštatoval, že v napadnutom
rozhodnutí absentovala právna argumentácia, ktorá by vyvrátila ustálenú judikačnú prax Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 5 Obo 29/2006, sp. zn. 2 Obo 222/2001), na ktorú poukázali aj žalobcovia ohľadom

aktívnej vecnej legitimácie, a tým vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p.
zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.10.2014. Na tomto pojednávaní právny
zástupca žalobcov predniesol vyjadrenie, ktorého písomné vyhotovenie súčasne založil do súdneho

spisu. V rámci svojho vyjadrenia navrhol pripustiť zmenu petitu, a to jeho druhej časti tak, že: „Vyhlásenie
žalovaného v 2. rade poňaté v notárskej zápisnici napísanej dňa 07.10.2008 na Notárskom úrade Mgr.
Tomáša Leškovského č. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, že žalovaný v 2. rade
v prípade nesplnenia svojich záväzkov z titulu Memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo
dňa 07.10.2008, t. j. (i) ak po splnení odkladacej podmienky podľa bodu 1.5.1 písm. a) Memoranda
o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa 07.10.2008 nezaplatí žalovanému v 1. rade finančné

prostriedky včas a riadne podľa bodu 1.4.1 Memoranda o vzájomnom porozumení a spolupráci zo
dňa 07.10.2008 alebo (ii) ak po splnení odkladacej podmienky podľa bodu 1.5.2 písm. b) Memoranda
o vzájomnom porozumení a spolupráci zo dňa 07.10.2008 nezaplatí žalovanému v 1. rade finančné
prostriedky včas a riadne podľa bodov 1.4.2, 1.4.3, 1.4.4, 1.4.5 a 1.4.6 Memoranda o vzájomnom
porozumení a spolupráci zo dňa 07.10.2008, súhlasí, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným

titulomprevýkonrozhodnutiapreexekúciupodľa§41ods.2zákonač.233/1995Z.z.vzneníneskorších
predpisov (Exekučný poriadok), a to na všetok jeho majetok a súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle
Exekučného poriadku“ na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je neplatné.
Súd predmetnú zmenu petitu na pojednávaní konanom dňa 27.10.2014 uznesením pripustil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. a 2. rade, prednesmi právneho zástupcu

žalobcov, právnych zástupcov žalovaných, Notárskou zápisnicou č. B Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/
XXXX, Memorandom o vzájomnom porozumení a spolupráci, rozhodnutím odvolacieho i dovolacieho
súdu, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a z vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav:
Dňa 07.10.2008 bolo medzi spoločnosťou CIRIDIS, a.s. a Obcou Veľký Biel uzavreté Memorandum o

vzájomnom porozumení a spolupráci v rámci ktorého sa spoločnosť CIRIDIS, a.s. zaviazala poskytnúť
buď priamo vlastné finančné prostriedky alebo bude pripravená na všetku možnú podporu alebo pomoc
pri získaní finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo z fondov Slovenskej
republiky za účelom realizácie projektov obce a to najmä tých, ktoré sú uvedené v bodoch 1.4.1 až 1.4.8
tohto memoranda.

Z predmetného Memoranda súd ďalej zistil že spoločnosť CIRIDIS, a.s. sa zaviazala:
a)zabezpečiť výmenu všetkých okien základnej školy obce v hodnote 45.253,33 eura,
b) vykonať opravu tepelných zariadení objektu - základnej školy obce vo výške 16.177,62 eura
c) podieľať sa na vnútornom maľovaní priestorov objektu základnej školy obce vo výške 16.270,33 eura

a teda zaplatiť obci finančné prostriedky pre potreby základnej školy uvedené vyššie v celkovej výške
77 701,29 eur prevodom na účet Obce do siedmych dní odo dňa splnenia podmienky uvedenej v bode
1.5.1 písm. a) tohto memoranda
d) za účelom rekonštrukcie objektu Materskej školy obce zaplatiť stavebné práce vo výške 79.001,53 eur
e) Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na realizáciu investičného zámeru spol.

CIRIDIS, a.s. zabezpečiť projektové činnosti na vlastné náklady pri vybudovaní západného obchvatu
obce a zabezpečiť vybudovanie tejto komunikácie a súčasne zaplatiť finančné prostriedky obci vo
výške 1.975.038,18 eura najneskôr do 31.12.2009 prevodom na jej účet a súčasne sa zaviazal, že
výstavbu západného obchvatu obce začne najneskôr do 31.12.2009 a do 31.12.2010 požiada o vydanie
kolaudačného rozhodnutia.

f) Po schválení nového doplnku a zmeny územného plánu obce má spol. CIRIDIS, a.s. zaplatiť obci
finančné prostriedky vo výške 59.354,91 eura za účelom realizácie nového územného plánu obce a to
najneskôr do 31.12.2009.
g) ďalej sa spoločnosť CIRIDIS, a.s. zaviazala po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia
na realizáciu investičného zámeru zaplatiť finančné prostriedky na vybudovanie kanalizácie v súlade

s projektovou dokumentáciou predloženou obci vo výške 1.410.414,92 eura. Súčasne sa zaviazala,
že tieto prostriedky obci poukáže prevodom na jej účet do 31.12.2009, aby sa práce súvisiace s
vybudovaním kanalizácie riadne ukončili najneskôr do 31.12.2010.h) Po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia na realizáciu investičného zámeru sa
spoločnosť CIRIDIS, a.s. zaviazala zaplatiť finančné prostriedky na vybudovanie multifunkčnej športovej
haly pre potreby súčasných aj očakávaných obyvateľov obce na pozemkoch základnej školy vo výške

995.817,57 eura a súčasne sa zaviazala, že ak obdrží právoplatné stavebné povolenie na vybudovanie
multifunkčnej športovej haly poukáže finančné prostriedky podľa prvej vety tohto bodu obci prevodom na
jej účet do 31.12.2010, aby multifunkčná športová hala bola riadne ukončená najneskôr do 31.12.2012.
i) spoločnosť CIRIDIS, a.s. sa zaviazala po realizácii investičného zámeru vykonať opatrenia, ktoré
zabezpečia čo najvyššiu mieru prihlásenia budúcich majiteľov alebo nájomcov nehnuteľných jednotiek k

trvalému pobytu v obci, tak aby obecný rozpočet mal čo najväčšie príjmy z podielových daní a to najmä
vytvorením benefitov vo forme cenových zliav za služby v budúcom golfovom klube na golfovom ihrisku
Veľký Biel pre občanov s trvalým bydliskom v obci.
j) Po realizácii investičného zámeru sa zaviazala vo vzťahu k poplatkom na všetkých športoviskách
vybudovaných v rámci investičného zámeru zaviesť benefity pre občanov s trvalým pobytom v obci.
Z článku 1.5 citovaného memoranda vyplýva, že zmluvné strany sa v zmysle ustanovenia § 36

Občianskeho zákonníka dohodli, že vznik povinnosti CIRIDISU, a.s. konať v zmysle článku 1.4.1 tohto
Memoranda je viazaný na splnenie odkladacej podmienky, ktorou je
a) súhlas so začatou zmenou a doplnkom územného plánu obce v súlade s predloženou štúdiou
spoločnosťou CIRIDIS, a.s., ktorý bude udelený do 10.10.2008 a nadobudne právoplatnosť.
Vznik povinnosti CIRIDIS, a.s., konať v zmysle článku 1.4.2 až 1.4.8 tohto memoranda je viazaný na

splnenie odkladacej podmienky, ktorou je
b) právoplatné územné rozhodnutie, ktoré umožní na pozemkoch vo vlastníctve spoločnosti CIRIDIS,
a.s., výstavbu v súlade s predloženou štúdiou spoločnosťou CIRIDIS, a.s..

Z predmetného Memoranda taktiež vyplýva že, ak spoločnosť CIRIDIS, a.s., si nesplní svoje záväzky v

zmysle bodov 1.4.1 až 1.4.6 tohto Memoranda riadne a včas, dostáva sa do omeškania v dôsledku čoho
vzniká obci nárok, a to v závislosti od porušenia tej, ktorej povinnosti a to jednak nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 10 % za každé jedno porušenie a taktiež pokiaľ bude spoločnosť CIRIDIS, a.s.
v omeškaní so splnením povinnosti požiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia vzniká obci nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % zo sumy 1.975.038,18 eura za každý aj začatý deň

omeškania. Ak bude spoločnosť CIRIDIS, a.s. v omeškaní s poskytnutím finančných prostriedkov podľa
bodu 1.4.5 tohto Memoranda, vzniká obci nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % zo
sumy 1.410.414,92 eura za každý aj začatý deň omeškania a taktiež ak bude spoločnosť CIRIDIS, a.s.
v omeškaní s poskytnutím finančných prostriedkov obci podľa bodu 1.4.6 tohto Memoranda, vzniká obci
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,02 % zo sumy 995.817,57 eura za každý aj začatý deň

omeškania.

Z notárskej zápisnice č. N XXXX/XXXX NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX spísanej na Notárskom
úrade Mgr. Tomáša Leškovského v Bratislave dňa 07.10.2008 vyplýva, že spoločnosť CIRIDIS, a.s., ako
povinná osoba dala vyhlásenie o súhlase s exekúciou, a to na základe vyššie uvedeného Memoranda.

Z predmetnej notárskej zápisnice vyplýva, že predmetom plnenia má byť aj záväzok z vyššie uvedených
zmluvných pokút. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva a to konkrétne z bodu 3, že v prípade, ak
bude splnená odkladacia podmienka podľa bodu 1.5.1 písmeno a) dohody o spolupráci spoločnosť
CIRIDIS, a.s., zaplatí obci finančné prostriedky podľa bodu 1.4.1 dohody o spolupráci, a ak bude splnená
odkladacia podmienka podľa bodu 1.5.2 písm. b) dohody o spolupráci spoločnosť CIRIDIS, a.s., zaplatí

obci finančné prostriedky podľa bodov 1.4.2, 1.4.3, 1.4.4, 1.4.5, a 1.4.6 dohody o spolupráci.

Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že prítomní účastníci Ing. T. R. a Ing. I. K. zastupujúci spoločnosť
CIRIDIS, a.s., vyhlásili, že spoločnosť CIRIDIS, a.s., v prípade nesplnenia svojich záväzkov z titulu
dohody o spolupráci, t.j. ak po splnení odkladacej podmienky podľa bodu 1.5.1 písm. a) dohody o

spolupráci nezaplatí obci finančné prostriedky včas a riadne podľa bod 1.4.1 dohody o spolupráci, alebo
ak po splnení odkladacej podmienky podľa bodu 1.5.2 písm. b) dohody o spolupráci nezaplatí obci
finančné prostriedky včas a riadne podľa bodov 1.4.2 až 1.4.6 dohody o spolupráci súhlasí, aby sa táto
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia pre exekúciu podľa § 41 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), a to na všetok jej majetok

a súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako
exekučného titulu.V rámci zisteného skutkového stavu mal teda súd za nesporné, že žalovaný v 1. a 2 rade uzavreli
Memorandum, a súčasne žalovaný v 2. rade spísal pred notárom notársku zápisnicu ako exekučný
titul. Predmetné Memorandum, ako aj vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo

predmetom právneho posúdenia daného nároku.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia vo svojom návrhu boli
povinní v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy,

ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Žalovaní
boli poučení, že majú možnosť k veci sa písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu
uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľaust.§1ods.2Obchodnéhozákonníkaprávnevzťahyuvedenév§1ods.1Obchodnéhozákonníka

sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva .Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia
sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

Podľa ust. § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

Súd pri právnom posúdení predmetného nároku postupoval v zmysle intencií uznesenia Najvyššieho
súdu SR č.k. 2 Obdo 40/2012 - 224 zo dňa 13.12.2012.

Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné predmetnú žalobu považovať za určovaciu žalobu podľa § 80
písm. c) O.s.p..

Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú
vecnú legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o
ktoré v konaní ide. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva; rozhodujúce

je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Z právnej
úpravy Memoranda vyplýva, že je to dvojstranný právny úkon vznikajúci medzi žalovaným v 1. rade na
jednej strane a žalovaným v 2. rade na druhej strane. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti Memoranda,
predmet konania sa preto týka tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade.

Pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, tento je akcionárom žalovaného v 2. rade, čo bolo v konaní preukázané
výpisom z Centrálneho depozitára cenných papierov, a.s., podľa ktorého tento vlastní 5000 kmeňových
akcií na meno týkajúcich sa spoločnosti žalovaného v 2. rade. Tieto skutočnosti boli preukázané aj
výpoveďou samotného žalobcu v 1. rade ako aj výpoveďou žalobcu v 2. rade a v neposlednom rade inepreukázaním opaku tejto skutočnosti zo strany žalovaných. Žalobca v 1. rade sa ako akcionár teda
podieľa na podnikaní spoločnosti žalovaného v 2. rade svojím majetkovým vkladom. Vkladom je pritom
podľa § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných

hodnôt, ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
Vklad spoločníka sa pritom stáva majetkom spoločnosti, ktorá má k nemu okamihom svojho vzniku
vlastnícke právo (§ 60 ods. 1 Obchodného zákonníka), čím spoločník/akcionár s ním stráca dispozíciu a
nemá nárok na jeho vrátenie. Rozhodnutia spoločnosti (jej štatutárnych orgánov), ktoré majú dopad na
jej majetok (a teda aj peňažné prostriedky pochádzajúce z vkladov), sa tak spoločníka/akcionára priamo

dotýkajú, nakoľko od jej hospodárenia sa odvíja čisté obchodné imanie (podľa § 6 ods. 3 Obchodného
zákonníka ide o obchodný majetok po odpočítaní záväzkov), na ktorom má spoločník/akcionár podiel
(§ 61 Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že úkony žalovaného v 2. rade nakladajúceho
s majetkom spoločnosti môžu mať nepriaznivý vplyv na výšku čistého obchodného imania a tým na
hodnotu podielu akcionára. Nakoľko hodnota podielu akcionára nezávisí len od jeho samostatného
konania, ale aj od fungovania spoločnosti, ktorá je mimo sféry jeho faktického ovplyvnenia (ide o konanie

štatutárneho orgánu), a nemožno mu preto uprieť právo ani záujem tento chod spoločnosti ovplyvniť
vo forme žaloby domáhajúcej sa určenia neplatnosti úkonov spoločnosti. Záujmom akcionára je to, aby
spoločnosť riadne fungovala, vykonávala činnosť za účelom dosiahnutia zisku a uzatvárala obchody,
ktoré sú pre ňu zjavne prospešné (naopak, nie také, ktorými sa neúmerne, rizikovo a protizákonne
zaväzuje), čo sa môže priamo premietnuť aj do hodnoty jeho podielu (akcií). Z tohto pohľadu nemožno

na akcionára nazerať iba striktne v zmysle jeho výslovne upravených práv a povinností v Obchodnom
zákonníku, ale z hľadiska jeho materiálneho nároku ochrany svojich záujmov i majetku. Preto nevyužitie
formálne stanovených zákonných oprávnení domáhania sa konkrétnych zákonom stanovených nárokov
(akoupravujenapr.§182ods.2alebo§183Obchodnéhozákonníka)nemôžeznamenaťstratumožnosti
podať určovaciu žalobu. S ohľadom na vyššie uvedené, najmä však aj s prihliadnutím na ustálenú

judikatúru, ktorá uvedené závery potvrdzuje (rozsudok NS SR č. 2Obo222/2001, rozsudok NS SR
6Obo222/2007, rozsudok NS ČR č. Cdon 1690/97, rozsudok NS ČR č. C290/2001, rozsudok NS ČR č.
21Cdo679/2001),možnokonštatovať,žeakcionárzaurčitýchokolnostímôžebyťaktívnelegitimovaným
a mať aj naliehavý právny záujem na podanie žaloby týkajúcej sa určenia neplatnosti úkonov akciovej
spoločnosti.

Pozitívne postavenie akcionára/spoločníka ako majiteľa spoločnosti vo vzťahu k domáhaniu sa určenia
neplatnosti úkonov spoločnosti teda bolo, aj napriek absencii výslovnej zákonnej úpravy, ustálené
rozsiahlou judikatúrou slovenských i českých súdov z rôznych časových období, ktorú je možné
považovať za ustálenú judikačnú prax, a teda je zjavne potrebné na ňu prihliadať ako na relevantnú aj
keď formálne nie je záväzná. Jej podstatou je totiž to, že osoba majúca majetkový podiel v spoločnosti

v zásade má nárok (právo) domáhať sa neplatnosti úkonov, ktoré v mene spoločnosti uzavreli orgány
spoločnosti (je teda aktívne legitimovaná aj na podanie žaloby) aj napriek tomu, že ako majiteľ nie je
priamym účastníkom a signatárom takýchto úkonov (ide o výkon iného oprávnenia ako je stanovené v §
182 ods. 2 OBZ /uplatňovanie nárokov v mene spoločnosti/ alebo v § 183 OBZ /vyhlásenie rozhodnutia
valného zhromaždenia za neplatné/). Z toho a contrario vyplýva, že toto právo nie je možné akcionárovi

uprieť a teda iba stroho konštatovať, že takéto právo mu neprislúcha len preto, že osobne nebol
účastníkom právneho úkonu (opäť, ani takéto tvrdenie nemá výslovnú oporu v zákone). Na základe
uvedeného súd ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 1. rade, keďže úkony žalovaného v 2. rade
(podpísanie Memoranda a vyhlásenie poňaté do notárskej zápisnice), ktorými došlo k nakladaniu s
majetkom spoločnosti nepochybne mali nepriaznivý vplyv na výšku čistého obchodného imania tejto

spoločnosti, čo sa negatívne prejavilo na hodnote podielu akcionára (žalobcu v 1. rade).
Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, ktorý nie je a ani nebol akcionárom žalovaného v 2. rade, a od februára
2014 nie je už ani členom predstavenstva žalovaného v 2. rade, aktívna vecná legitimácia nie je daná,
preto voči nemu súd žalobu zamietol (úkony žalovaného v 2. rade nijako neovplyvňujú jeho právne
postavenie).

V ďalšom sa súd zaoberal otázkou platnosti resp. neplatnosti vyššie citovaného Memoranda a súčasne
posúdením platnosti resp. neplatnosti vyhlásenia o súhlase s vykonateľnosťou predmetnej notárskej
zápisnice.

Vdanomprípadesúdpostupovalvzmysleust.§1ods.2Obchodnéhozákonníkanakoľkopreposúdenie

platnosti resp. neplatnosti vyššie citovaného Memoranda a súčasne pre posúdenie platnosti resp.
neplatnostivyhláseniaosúhlasesvykonateľnosťoupredmetnejnotárskejzápisnicebolopotrebnépoužiť
subsidiárne Občiansky zákonník (ustanovenia Občianskeho zákonníka pojednávajúce o absolútnej
neplatnosti právnych úkonov sa vzťahujú aj na právne úkony vzniknuté podľa Obchodného zákonníka).V ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré
musí vykazovať vôľa, a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa citovaného ustanovenia musí

byť právny úkon urobený a) slobodne, b) vážne, c) určito, d) zrozumiteľne. Pokiaľ tomu tak nie je
a právny úkon niektorú z týchto zákonných náležitostí nespĺňa, právny úkon síce vznikol a existuje,
avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu pôsobí, s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom záujme, priamo zo
zákona, a to od počiatku (ex tunc), a taktiež aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal.

Preto právne účinky t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne
neplatného právneho úkonu nevzniknú. Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo
zo zákona (ex lege), a v žiadnom prípade na základe chovania sa účastníka občianskoprávnych resp.
obchodnoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok t.j. absolútna neplatnosť, odvrátený ani s
poukazom na princíp dobrých mravov. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu, konkrétne zmluvy sa
môže dovolávať s úspechom každá osoba, ktorá má na tom právny záujem. Takouto osobou s právnym

záujmom je nepochybne povinný zo zmluvy, ale aj tretia osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou, je však
právnym úkonom, konkrétne zmluvou, vo svojich právach dotknutá.

V zmysle rozhodnutia NS SR sp.zn. 2 Obo 222/2001 podľa ktorého: „Spoločníkovi spoločnosti s ručením
obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré

uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu....“
na základe uvedeného je potrebné uviesť, že na určení neplatnosti Memoranda je daný naliehavý
právny záujem, pričom je v prvom rade potrebné uviesť, že pokiaľ ide o absolútne neplatný právny
úkon spravidla pokiaľ ide o zmluvu, tejto sa môže s úspechom dovolávať každá osoba, ktorá má na
tom, právny záujem. Takouto osobou s právnym záujmom je však nielen účastník zmluvy, ale aj tretia

osoba, ktorá nie je zmluvnou stranou, je však právnym úkonom spravidla zmluvou, vo svojich právach
dotknutá. Je treba tomu rozumieť tak, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať iba
taká tretia osoba, ktorej hmotnoprávne postavenie (konkrétne jej majetkové práva) môžu byť objektívne
posudzované respektíve dotknuté neplatnosťou právneho úkonu v dobe jeho uskutočnenia.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že: „Každý spoločník teda má právo byť informovaný o
činnosti spoločnosti, vrátane zmlúv, ktoré na zabezpečenie svojej činnosti uzatvára, manažérske zmluvy
a dohody o pracovnej činnosti nevynímajúc. Pokiaľ spoločnosť uzavrie takéto zmluvy s niektorými zo
spoločníkov a ich obsah odporuje pravidlám slušnosti, ako tvrdí žalobca, napríklad aj neprimerane
vysokou dohodnutou odmenou, takáto skutočnosť môže mať negatívny dopad na hodnotu obchodného

podielu ostatných spoločníkov spoločnosti, ako aj na výšku ich podielu zo zisku spoločnosti, na ktorý
majú nárok v zmysle § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka v pomere zodpovedajúcom ich splateným
vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Preto najmä tzv. minoritným spoločníkom, ktorí nemôžu
ovplyvniť činnosť spoločnosti na valnom zhromaždení, nemožno zásadne uprieť naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti takýchto zmlúv....“. Hoci sa predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR týka obchodnej spoločnosti v právnej forme - s.r.o., rovnaký výklad je potrebné použiť aj pri
akcionárovi akciovej spoločnosti. Ak predseda predstavenstva a súčasne člen predstavenstva nakladajú
s finančnými prostriedkami akciovej spoločnosti v rozpore s dobrými mravmi, s prihliadnutím na
skutočnosť, že všetky, resp. reálne finančné prostriedky do akciovej spoločnosti vložil práve žalobca v 1.
rade, je preto zrejmé, že uvedené Memorandum vážne zasahuje do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade,

pričom zuvedenéhomožnodovodiťnaliehavýprávnyzáujemžalobcuv1.radenapožadovanomurčení.

Naliehavý právny záujem žalobcu v 1. rade na žalovanom určení spočíva taktiež v tom, že žalobca v 1.
rade iba predmetnou určovacou žalobou má jednoznačne vyriešenú otázku platnosti, resp. neplatnosti
Memoranda, ktoré má slúžiť ako podklad pre vykonanie exekúcie, pričom samotné konštatovanie

neplatnosti Memoranda by spôsobilo neprípustnosť exekúcie na podklade predmetnej notárskej
zápisnice.

Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom už na vyššie uvedený verejný -
všeobecný záujem aj bez návrhu, tzn. z úradnej povinnosti. To však platí vzhľadom k pojednávacej

zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101 ods. 1 O.s.p.), iba za predpokladu, že skutočnosti,
ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Platná právna
úprava nestanovuje žiadne časové obmedzenie do kedy je treba k vade právneho úkonu prihliadať. Je
tomu tak preto, že z takéhoto právneho úkonu nevznikne žiadne právo, a teda ani právo, ktoré by samohlo v danom prípade premlčať. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné podľa právneho
stavu spätne zhojiť ani dodatočných schválením (tzv. ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle
(tzv. konvalidáciou). Pokiaľ ide o určitosť právneho úkonu, súd poukazuje na to, že právny úkon je

neurčitý a teda neplatný, pokiaľ je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak
nejednoznačný - a tým neurčitý, pričom neurčitosť tohto obsahu nie je možné odstrániť ani preklenúť
použitím výkladových pravidiel, podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustálenej súdnej praxe nestačí, že zmluvnej strane respektíve zmluvným stranám, je jasné, čo je
predmetomzmluvy,pričomtoniejetozároveňobjektívnepoznateľnéosobám,ktorézmluvnýmistranami

nie sú. Súdna prax sa v zhode s teóriou ustálila na názore, že napríklad pre posúdenie určitosti zmluvy
o prevode nehnuteľností - pozemkov je významný iba prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Pokiaľ
je písomná forma o prevode týchto nehnuteľností objektívne neurčitá (napr. z dôvodu, že pozemky
neboli určené parcelným číslom, výmerou, katastrálnym územím, listom vlastníctva, obcou kde pozemok
leží) je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, aj keď jej účastníkom bolo zrejmé, ktoré
nehnuteľnosti sú predmetom prevodu; v takýchto prípadoch totiž prevažuje verejný (všeobecný) záujem

na určitosti vlastníckych práv nad individuálnym záujmom účastníkov zmluvy. Uvedené závery možno
aplikovať aj v tomto prípade. V posudzovanej veci ide o určenie neplatnosti Memoranda o vzájomnom
porozumení a spolupráci, účelom ktorého bolo zabezpečenie vykonania všetkých krokov potrebných
na prijatie zmeny územného plánu žalovaného v 1. rade a právoplatného územného rozhodnutia a
konania vo veciach vydania a nadobudnutia právoplatnosti územných rozhodnutí, stavebných povolení

a kolaudačných rozhodnutí nevyhnutných k realizácii investičného zámeru bez prieťahov za poskytnutie
finančných a nefinančných plnení zo strany žalovaného v 2. rade, uzavretého dňa 07.10.2008 medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Čo sa týka tvrdení žalobcov o neurčitosti a nezrozumiteľnosti
Memoranda, s týmito sa súd stotožnil. Ani súdu totiž z Memoranda nie je zrejmý jeho konkrétny
obsah a k tomuto nemožno dospieť ani za použitia ďalších zákonných výkladových pravidiel, a teda

predovšetkým na ktorých nehnuteľnostiach sa má zámer uskutočniť, o aký konkrétny zámer na podklade
akej štúdie ide, kto, a akým spôsobom ani v akom horizonte bude činnosti, ku ktorých úhrade sa žalovaný
v 1. rade zaväzuje, uskutočňovať, aké konkrétne opatrenia má žalovaný v 1. rade vykonať, o akú
materskú školu, základnú školu, kanalizáciu, obchvat a podobne má ísť (čl. I). Obsah Memoranda teda
súd považoval za neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko z celého jeho kontextu nebolo možné presne

špecifikovať presný obsah vôle oboch strán (t. j. žalobcu 1 a žalobcu 2) a tento nebolo možné vyvodiť
ani dodatočným výkladom. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa názoru súdu spôsobujú absolútnu
neplatnosť Memoranda podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. neplatnosť, ktorá nastáva priamo
zo zákona, na ktorú súd musí prihliadať a ktorej sa môže dovolať každý. Ide predovšetkým o to, že:

- Memorandum neobsahuje identifikáciu nehnuteľností, ktorých je žalovaný v 2. rade vlastníkom a
ktorých sa teda má týkať
- Memorandum bližšie nešpecifikuje investičný zámer - výstavbu komplexu so športovo - rekreačným
zameraním spolu s výstavbou rodinných domov
- Memorandum neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciou činností, ktoré sa majú vykonať, kto ich

bude vykonávať ani podklad, na ktorom sa majú vykonať (napr. uznesenie obecného zastupiteľstva,
projektová dokumentácia, zmluvy o dielo, znalecké posúdenie a pod. - Memorandum napr. odkazuje
na nejaké cenové ponuky (jedna dokonca písaná rukou s odhadnými cenami), ktorých sumy boli v
identickej výške prenesené do textu samotného Memoranda) - naproti tomu však sumy, ktoré má zaplatiť
žalovaný v 2. rade, sú stanovené exaktne spolu s exaktným termínom úhrady; ide predovšetkým o tieto

ustanovenia:
a) bod 1.4.3 Memoranda uvádza ako záväzok žalovaného 2 zaplatiť exaktne stanovené peňažné
prostriedky „pri vybudovaní západného obchvatu Obce“ i záväzok zabezpečiť „projektové činnosti“ a
„vybudovanie komunikácie“ bez toho, aby uvedené bolo bližšie špecifikované
b) rovnaké platí aj v prípade bodu 1.4.4, ktorý zaväzuje žalovaného 2 zaplatiť exaktné peňažné

prostriedky „za účelom realizácie nového územného plánu Obce“
c) žalovaný 2 sa podľa bodu 1.4.5 zaväzuje zaplatiť exaktné peňažné prostriedky „na vybudovanie
kanalizácie“, avšak projektová dokumentácia ešte len bude prílohou Memoranda
d) podľa bodu 1.4.6 sa majú presné finančné prostriedky vynaložiť „pre vybudovanie multifunkčnej
športovej haly pre potreby súčasných a aj očakávaných obyvateľov Obce na pozemkoch Základnej

školy“, čo opäť nie je nijako špecifikované ani podložené
e) absolútne neurčitý záväzok žalovaného 2 vykonať „opatrenia, ktoré možno od spoločnosti CIRIDIS
rozumne požadovať (...) tak, aby mal obecný rozpočet čo najväčšie príjmy z podielových daní“
- neurčitý je i záväzok zo strany žalovaného v 1. rade-zMemorandaniejejasnýprávnydôvod,zakéhosažalovanýv2.radezaväzujeúhradynatamuvedené
účely zaplatiť, keďže s činnosťami, ktoré sú tam uvedené, nemá podľa textu Memoranda nič spoločné
- Memorandum na jednej strane stanovuje presný dátum povinnosti úhrady zo strany žalovaného v 2.

rade, na druhej strane však tento viaže na splnenie odkladacej podmienky (bod 1.5)
- čo sa týka prvej odkladacej podmienky v bode 1.5 písm. a) „súhlas so začatou zmenou a doplnkom
územného plánu Obce, v súlade s predloženou štúdiou spoločnosti CIRIDIS, ktorý bude udelený do
10.10.2008 a nadobudne právoplatnosť“ - údajná štúdia nebola nijako špecifikovaná napr. číslom,
dátumom, podmienkami a pod. a naviac, je nevykonateľné, ak starosta v mene obce odsúhlasí

podmienku s exaktným termínom a právoplatnosťou, ak toto zjavne nezávisí len od jeho konania
- aj pokiaľ ide o odkladaciu podmienku v bode 1.5 písm. b) v znení „...právoplatné územné rozhodnutie,
ktoréumožnínapozemkochvovlastníctvespoločnostiCIRIDISvýstavbuvsúladespredloženouštúdiou
spoločnosťou CIRIDIS“, aj táto je podľa súdu nezrozumiteľná a vopred nemožná, nakoľko vydanie
územného rozhodnutia nezávisí od vôle spoločnosti CIRIDIS, ale ide o proces v rámci správneho
konania

- za nezrozumiteľný a nevykonateľný treba považovať aj čl. II, podľa ktorého „všetky informácie týkajúce
sa investičného zámeru sú dôverné“, čo nie je možno dodržať, nakoľko tento bude premietnutý do
územného, stavebného a napokon aj kolaudačného rozhodnutia, ktoré je možné sprístupniť verejnosti,
čím sa toto dojedanie nedá dodržať.
Z Memoranda je naviac jasne zreteľný nepomer vzájomných práv a povinností, no i jeho vzájomných

peňažných i nepeňažných plnení a tým jeho nevyváženosť v prospech žalovaného v 1. rade (a teda
v neprospech žalovaného v 2. rade), avšak znova nie je jasné a zrozumiteľné, z akého dôvodu sa
tak k tomu žalovaný v 2. rade v Memorande mal zaviazať. Uvedené vyplýva najmä z a) povinnosti
žalovaného v 2. rade zaplatiť peňažné prostriedky bez skutočného protiplnenia žalovaného v 1. rade,
resp. na podklade konania žalovaného v 1. rade spočívajúceho v konaní v súlade so zákonom -

v zabezpečení prijatia zmeny územného plánu, právoplatného územného rozhodnutia ako aj konať
vo veciach územných rozhodnutí, stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí týkajúcich sa
investičného zámeru bez prieťahov v zmysle všeobecne záväzných predpisov; b) neprimerane vysokých
zmluvných pokút a nároku na náhradu škody len na strane žalovaného 2 (bod 1.7: napr. podľa
písm. a) je 10% z dlžnej sumy za každé jedno porušenie suma od 1.617,76 € po 7.900,15 €; podľa

písm. b) je 0,02% denne 395 €) - zmluvná pokuta je podľa bodu 1.7 b) dohodnutá dokonca aj za
porušenie povinnosti požiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia (ide pritom o právo, nie o povinnosť,
ktoré nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou); c) povinnosti žalovaného v 2. rade zabezpečiť
„exekučnú vymáhateľnosť“ tohto Memoranda vo forme notárskej zápisnice (bod 4.5). Takéto prevzatie
jednostranných záväzkov bez primeraného protiplnenia (dokonca plnenia, ktoré nevyžaduje skoro

žiadnu aktívnu činnosť, len vykonávanie funkcií orgánu verejnej moci v zmysle zákona), spôsobuje
rozpor tohto úkonu s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, a teda jeho absolútnu neplatnosť. Ani zmluvná
voľnosť nemôže byť totiž v rozpore s dobrými mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku.

Súd sa v ďalšom venoval aj posúdeniu bodu 1.6 Memoranda obsahujúceho de facto jediný záväzok

žalovaného v 1. rade v znení „Obec a členovia miestnej samosprávy Obce sa zaväzujú vykonať všetky
kroky, ktoré zabezpečia prijatie zmeny územného plánu Obce a právoplatného územného rozhodnutia
tak, aby CIRIDIS mohol vykonať Investičný zámer ako aj konať vo veciach územných rozhodnutí,
stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí týkajúcich sa Investičného zámeru bez prieťahov v
zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov.“ V prvom rade súd poukazuje na subjekt tohto

záväzku: obec i členovia miestnej samosprávy obce. Subjekt „členovia miestnej samosprávy obce“ nie
je nijako špecifikovaný a ako taký ho nepozná ani žiaden právny predpis. Podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 360/1990 Zb. o obecnom zriadení samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce orgánmi obce,
miestnym referendom a zhromaždením obyvateľov obce. Orgánmi obce pritom podľa ustanovenia §
10 ods. 1 zákona sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Ak teda Memorandum takýto pojem ako

subjekt záväzku používa, nevedno, koho tým myslí: či len starostu obce ako štatutárneho zástupcu; či
poslancov obecného zastupiteľstva (z Memoranda nie je jasné, či bolo ako také schválené obecným
zastupiteľstvom /teda poslancami/, preto nie je možné vyvodiť, či s ním niekto okrem starostu vôbec
súhlasil); či dokonca všetkých obyvateľov obce. V druhom rade súd poukazuje aj na predmet záväzku
obce v znení „vykonať všetky kroky“, čo je rovnako neurčité. Uvedené skutočnosti sú podľa súdu ďalším

dôvodom nahliadania na Memorandum ako na neplatné pre nejasnosť a nezrozumiteľnosť.

Pokiaľ ide o samotný obsah záväzku, nie je prípustné, aby obec uzatvárala s právnickými alebo fyzickými
osobami akékoľvek zmluvy alebo dohody súkromnoprávneho charakteru, v ktorých by boli určenépodmienky,zaktorýchbudeplniťsvojuúlohuorgánuverejnejmoci,atonajmäzaposkytnutiefinančného
alebo iného protiplnenia. Obec je oprávnená a povinná rozhodovať o právach a povinnostiach len v
rozsahuzákona,nieindividuálnychdohôdzaposkytnutieprotiplnenia(podmienkyprijímaniaavydávania

verejnoprávnych rozhodnutí upravených zákonom nemožno dojednávať vo forme individuálnych
súkromnoprávnych dojednaní). Obec sa nemôže v konaniach zaväzovať uskutočňovať akékoľvek úkony
v prospech niektorého účastníka konania, resp. tohto zvýhodňovať alebo znevýhodňovať naviac bez
toho, aby sa takýchto dojednaní zúčastnili iné tretie dotknuté osoby s oprávneným záujmom, ktoré sú
v konaní inak tiež jeho účastníkmi (z tohto pohľadu ide aj o nevykonateľný záväzok, a teda záväzok

na nemožné plnenie, nakoľko obec predsa nemôže vopred poznať stanoviská všetkých dotknutých
osôb, ktoré môžu takýto proces správneho konania obmedziť až úplne znemožniť). A napokon, obec
sa nemôže individuálne zaväzovať dodržiavať zákon, urobiť všetko pre jeho naplnenie ako aj konať
bez prieťahov, nakoľko uvedená povinnosť jej z tohto zákona priamo vyplýva. Akékoľvek individuálne
zaväzovanie sa k plneniu inak verejných funkcií naviac v prospech súkromnej osoby je konaním, ktoré
svojim obsahom alebo účelom zákonu odporuje alebo ho obchádza, a teda konaním neplatným v

zmysle § 39 OZ. Okrem uvedeného, ak za naplnenie inak zákonných ustanovení a povinností obce táto
vyžaduje (alebo vyplývajú z písomne uzavretej dohody akou je i Memorandum) peňažné plnenia nad
rámec stanovený zákonom (napr. o správnych poplatkoch) naviac v čase, kedy tieto ešte nie sú vydané,
pričom na ich vyžadovanie nie je žiaden dôvod ani zákonný podklad, ide o konanie nedovolené. Takýmto
konaním je i zakotvenie sankčných podmienok výlučne v prospech jednej strany i ostatná nevyváženosť

dojednania. Na uvedenom základe nič nemení ani fakt, že uvedené podmienky sú navonok zastreté
akoby dohodou, s ktorou obe strany akoby dobrovoľne súhlasili. Takéto konanie nemôže požívať
právnu ochranu pre priečenie sa dobrým mravom, čím aj z tohto dôvodu je Memorandum neplatným
právnym úkonom podľa § 39 OZ. Z Memoranda nevyplýva ani v ňom nie je žiadna zmienka o tom,
že by bolo ako také vopred pred podpísaním schválené obecným zastupiteľstvom žalovaného v 1.

rade, ani o tom, že by orgány obce vôbec predtým schválili nakladanie s jej majetkom, t.j. jej zámer
uvedený v Memorande (napr. opraviť základnú školu, materskú školu, západný obchvat, kanalizáciu
a pod.), spôsob, subjekty ani rozsah jeho vykonania - a napriek tomu už zaviazali žalovaného v
2. rade na ich konkrétnu úhradu. Už táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť Memoranda pre jeho
neurčitosť a nevykonateľnosť bez toho aby bolo možné poznať, či sa o ňom vôbec vopred hlasovalo

(bez schválenia nakladania s majetkom obce je tak otázka hlasovania o Memorande i samotné
Memorandum irelevantné). Napokon obsah jednotlivých práv a povinností zmluvných strán Memoranda
nasvedčuje skôr charakteru jednostranného úkonu, nakoľko sa v ňom zaväzuje na povinnosti iba
spoločnosť CIRIDIS, a.s.. Povinnosti Obce Veľký Biel (okrem úkonov smerujúcich k vydaniu zmeny
územného plánu) tu nie sú nijako konkretizované (resp. nie sú vôbec), a napokon aj samotné úkony

smerujúce k vydaniu zmeny územného plánu (ako jediná zmluvná povinnosť obce) majú charakter
neprípustného individuálneho dojednania obce s podnikateľským subjektom, hoci ide o úkony, ku
ktorým je obec oprávnená/povinná ako orgán miestnej samosprávy. Nemožno zmeny územného plánu
dohadovať formou individuálnej súkromnoprávnej zmluvy. Ide o obchádzanie zákona o stavebnom
konaní prostredníctvom zmluvy súkromnoprávneho charakteru. V podstate takýto postup znamená, že

sa starosta obce dohodne (súkromne) s akýmkoľvek developerom na zmene územného plánu, bez
rešpektovania práv tretích dotknutých osôb. Ako už bolo uvedené, poslanci obecného zastupiteľstva
nerozhodli zákonom predpísaným spôsobom (t.j. nehlasovali) o samotnom nakladaní s majetkom
obce, ale schválili len súkromnoprávny akt (Memorandum), ktorý v podstate predstavuje len „výber
zhotoviteľa stavebných prác“, ktoré sa mali v obci uskutočniť. Do právomocí obecného zastupiteľstva

však patrí len rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce, čo však nie je to isté ako schvaľovanie
zmluvy (Memoranda). Zákonu zodpovedajúci postup obecného zastupiteľstva mal byť preto taký, že
sa ako prvé malo schvaľovať samotné nakladanie s obecným majetkom, t.j. že sa napr. opraví škôlka,
vybuduje kanalizácia a komunikácie a pod. a až následne po tomto schválení jednotlivých čiastkových
a konkrétnych investícií sa mohlo dať hlasovať a schvaľovať aj samotná realizácia týchto aktivít, t.j.

Memorandum. Memorandum ako záväzkový vzťah súkromnoprávneho charakteru teda nepredstavuje
schvaľovanie nakladania s majetkom obce, ale predstavuje schvaľovanie firmy (dodávateľa), ktorý tieto
práce bude realizovať (predstavuje len samotný výkon týchto prác). V Memorande sa teda mala prejaviť
(konkretizovať) už vopred prejavená (t.j. pred tým schválená) vôľa obecného zastupiteľstva o nakladaní
s majetkom obce a nie naopak. Obecné zastupiteľstvo malo v prvom rade zákonom predpísaným

spôsobom rozhodnúť o nakladaní s majetkom obce, následne malo dať hlasovať o obsahu Memoranda
a až následne mohlo dôjsť k jeho podpisu. Nebol správny postup, ak sa len hlasovalo o Memorande
bez toho, aby sa zákonom predpísaným spôsobom vôbec rozhodlo o nakladaní s majetkom obce
(Memorandum nie je možné stotožňovať s rozhodnutím o nakladaní s majetkom obce, keďže v prvomprípade ide o záväzkovo-právny akt súkromného práva - za obec podpísaný starostom, a v druhom
prípade o prejav vôle kolektívneho orgánu - obecného zastupiteľstva). Memorandum teda predstavuje
len výber konkrétneho dodávateľa, a jeho „zazmluvnenie“, ktorý sa mal zaviazať potrebné práce (ktoré

mali byť pred tým odsúhlasené obecným zastupiteľstvom) realizovať. Schválením Memoranda totiž
obec odsúhlasila povinnosť tretieho subjektu (spoločnosti CIRIDIS), ale nie samotné nakladanie s
majetkom obce. Na druhej strane schválením Memoranda zároveň došlo k odsúhlaseniu toho, že obec
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zmeny územného plánu, pričom táto povinnosť bola
schválená, ako povinnosť súkromnoprávneho charakteru, čo je vylúčené. Obec nemôže na základe

súkromnej zmluvy (zmluvy uzavretej podľa súkromného práva) vyvíjať činnosť, ktorá je jej zverená
zákonom (stavebným poriadkom). Obec teda nemôže vykonávať činnosť miestneho orgánu štátnej
správy (prenesenej právomoci štátu) resp. výkon samosprávnych činností verejnoprávneho charakteru
ako súkromná osoba a zmluvná strana súkromnej zmluvy. Vzhľadom k tomu bola otázka hlasovania o
Memorande obecným zastupiteľstvom vo veci irelevantná, nakoľko sa týmto nerozhodovalo o nakladaní
s majetkom obce.

Z uvedeného potom vyplýva, že z Memoranda nie je jednak zrejmý dôvod, prečo sa žalovaný v 2.
rade zaväzuje k úhrade záväzkov, keďže s činnosťami, ktorých sa týkajú, nemá zjavne nič spoločné, a
rovnako tak nie je zrejmé ani to, či žalovaným v 1. rade bolo náležite rozhodnuté o potrebe tieto činnosti
uskutočniť, a teda či došlo k rozhodnutiu o nakladaní, príp. o potrebe zásahu do majetku obce, nakoľko

sa tohto Memorandum preukázateľne týka.

Pokiaľ ide o odkladacie podmienky, na ktoré sa Memorandum odvoláva, súd má za to, že tieto
nie sú jednak vykonateľné, na druhej strane sú aj plnením nemožným (dosiahnutie právoplatnosti
rozhodnutia v prospech jedného účastníka konania v dohodnutom termíne) a napokon, sú aj neurčité

pre ich rozpornosť (povinnosť úhrady do konkrétneho termínu podľa bodov 1.4.2, 1.4.3 v porovnaní s
odkladacou podmienkou bodu 1.5.2 Memoranda). Neurčitosť Memoranda konštatuje súd aj vo vzťahu k
záväzku žalovaného v 1. rade uvedeného v bode 1.6 Memoranda, a to tak vo vzťahu k subjektu záväzku
„obec a členovia miestnej samosprávy obce“ ako aj k predmetu záväzku „vykonať všetky kroky“. Bez ich
bližšej špecifikácie nie je možné predmetný záväzok považovať za zrozumiteľný. Z vyššie uvedených

dôvodov považuje súd Memorandum za neplatné aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ ide o žalobcami napádaný nepomer vzájomných práv a povinností žalovaného v 1. rade a
žalovaného v 2. rade, aj v tomto možno s ich názorom súhlasiť. Absolútne exaktným peňažným

záväzkom žalovaného v 2. rade v celkovej hodnote istiny 4.439.625,58 € totiž nezodpovedá adekvátne
protiplnenie žalovaného v 1. rade, ktorý sa v Memorande zaväzuje k plneniu iba inak zákonných
povinností konať vo vybraných správnych konaniach (v konaní, o ktorých možno v zmysle zákona
požadovať len zaplatenie zákonom stanoveného správneho poplatku). Hrubý nepomer vidí súd aj
v dohode o zmluvných pokutách (bod 1.7), ktoré sú však dojednané len pre porušenie povinností

žalovaným v 2. rade. Ani zmluvná voľnosť nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi ani zásadami
poctivého obchodného styku. Naviac, ak sa žalovaný v 1. rade ako obec zaväzuje uskutočňovať úkony
inak stanovené všeobecne záväznými predpismi iba v prospech žalovaného v 2. rade na základe ich
individuálnej dohody, ide o dojednanie neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podmienky
prijímania a vydávania verejnoprávnych rozhodnutí upravených zákonom nemožno dojednávať vo

forme individuálnych súkromnoprávnych dojednaní (akým Memorandum nepochybne je). Z tohto
pohľadu nie je záväzok obce v Memorande bližšie špecifikovaný ani odôvodnený (bod 1.6), naopak, z
kontextu Memoranda je zrejmé, že sa tak zaväzuje uskutočňovať v priamej súvislosti s vyžadovaním
peňažných plnení od žalovaného v 2. rade (body 1.4.1 až 1.4.8) za činnosti, ktoré priamo súvisia so
zveľadením majetku žalovaného v 2. rade. Takémuto konaniu i zaväzovaniu sa (naviac pod sankciou

pokuty financujúcej strany) súd nemôže prisvedčiť, nakoľko ide o úkon svojím obsahom alebo účelom
odporujúci a obchádzajúci zákon, a teda o úkon neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Vo vzťahu k notárskej zápisnici, resp. vyhláseniu žalovaného v 2. rade v nej poňatom, súd predovšetkým
konštatuje absenciu právneho dôvodu uvedeného vyhlásenia, nakoľko z predmetnej zápisnice nie je

zrejmé, na akom podklade žalovaný v 2. rade súhlasí s exekúciou i s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. V notárskej zápisnici teda absentuje jej právny dôvod - zrejme uznanie záväzku, ktoré v
nej nie je výslovne uvedené. Ak by sme aj vychádzali z toho, že zjavne k tomu zápisnica smerovala,
podstatnou náležitosťou uznania záväzku podľa § 323 Obchodného zákonníka je uznanie určitéhozáväzku. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval záväzok, jeho splatnosť nenastala a
nebola známa ani jeho výška, žalovaný v 2. rade nemohol byť v omeškaní a v tom čase teda nemohol
realizovať svoje právo záväzok uznať a tým súhlasiť s exekúciou; možno dodať, že inak by povinnému

bolo odňaté právo namietať výšku uznaného záväzku v čase jeho uznania, pretože záväzok nie je
dostatočne do budúcnosti určiteľný a nemožno predpokladať, či určité okolnosti do budúcnosti nastanú.
Je potom neprípustné, aby niekto do budúcna uznal záväzok, ktorý ešte neexistuje a nie je isté, či do
budúcna vôbec vznikne (a jeho výška do budúcna nie je určitá) - ak vôbec došlo k uznaniu záväzku,
nakoľko to v zápisnici absentuje - a zároveň, aby súhlasil s vykonateľnosťou a exekúciou. Nemožnosť

uznania neexistujúceho záväzku ako aj nemožnosť súhlasu s vykonateľnosťou a exekúciou (v prípade,
ak by k uznaniu záväzku nedošlo) spôsobuje, že takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa
§ 37 ods. 1 OZ, čím notárska zápisnica nespĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľného
exekučného titulu podľa § 46 a nasl. notárskeho priadku (zákona č. 323/1992 Zb.). V tomto smere
súd poukazuje na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov (rozhodnutie KS v BB č. 15CoE/110/2009 ako
aj 15CoE/161/2009, 15CoE/147/2010, 16CoE/105/2009). Napokon súd poukazuje aj na znenie § 41

ods. 3 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.), za ktorého podmienok je neprípustná exekúcia
na zmluvné pokuty: „Ak záväzok v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté
peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať
zmluvných pokút.“

Z toho potom vyplýva, že ak malo byť predmetom notárskej zápisnice uznanie záväzku, toto nie je v
zápisnici výslovne uvedené. Pokiaľ ide o samotný záväzok, tento nie je vo vyhlásení určitý, nakoľko je
zjavné, že jeho splatnosť ešte nemohla nastať (vyhlásenie povinného bolo do notárskej zápisnice poňaté
a táto bola spísaná v rovnaký deň ako Memorandum). Vyhlásenie žalovaného v 2. rade ako povinného

v notárskej zápisnici tak vzniklo v čase, kedy žiaden záväzok ešte neexistoval a do budúcna bolo možné
lenpredpokladať,žebymoholvzniknúť,nebolovšakurčité,vakejvýške.Naviac,akMemorandumakoaj
exekučný titul viaže povinnosť žalovaného v 2. rade ako povinného na splnenie niekoľkých podmienok,
resp. na splnenie vzájomných povinností i oprávneným, z vyhlásenia žalovaného v 2. rade v notárskej
zápisnici nevyplýva, že by vzájomné povinnosti, resp. podmienky nastavené pre vyžadovanie plnenia od

povinného, tento splnil, príp. ich splnenie zabezpečil. Bez preukázania splnenia podmienky, či vzájomne
dohodnutých povinností nemožno hovoriť o spôsobilosti exekučnej notárskej zápisnice ani vyhlásení v
ňom poňatom privodiť exekúciu. Aj z tohto dôvodu notárska zápisnica, resp. vyhlásenie v nej poňaté
podľa názoru súdu nespĺňa formálne i materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu podľa §
46 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok.

V neposlednom rade neurčitosť Memoranda ako i vyhlásenia poňatého v notárskej zápisnici, nebola
žalovanými spochybnená ani rozporovaná.

Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania navrhované žalovaným v 1. rade - vypočutie osôb p. Y. V. a Ing. U.

R., tomuto súd nevyhovel, nakoľko s predmetom konania, spočívajúcim v právnom posúdení platnosti
Memoranda a vyhlásenia žalovaného poňatého v notárskej zápisnici, nesúvisí.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v 1. rade vyhovel. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade
súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je možné podať na Okresnom súde Bratislava
I v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo ním sleduje, a rovnako musí byť podpísané a datované. Zároveň
v odvolaní treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví ich kópie na trovy odvolateľa
(§ 42 ods.3 O.s.p.).