Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221573
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221573.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom v
Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. januára 2014 č. k. 8C/603/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, 2, 3 ods.
1, § 4 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. a zistil, že dňa 23. 11. 2009 súdny exekútor JUDr.

Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598 proti
povinnému: H. P., o vymoženie 1.478,66 eura s príslušenstvom. Dňa 17. 02. 2010 Okresný súd
Nové Zámky vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote 14 dní súdu zaslal úverovú zmluvu.
Dňa 18. 03. 2010 oprávnený doručil požadované listiny. Uznesením č. k. 14Er/1297/2009-12 zo dňa 23.
11. 2010 bola žiadosť exekútora zamietnutá a dňa 27. 01. 2011 uznesením bolo konanie zastavené.

Ani proti jednému uzneseniu oprávnený opravný prostriedok nepodal.

V tomto konaní sa žalobca domáha náhrady škody a to jednak skutočnej škody v sume 1.587,34 eura
a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 317,47 eura, ktoré škody podľa jeho tvrdenia mali vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Nárok
na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný

súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu
sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol
Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu mal súd za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa podaním
adresovaným priamo žalovanému domáhal v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003

Z. z. predbežného prerokovania uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na súd
šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodol po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia
predmetnejžiadostižalovaným,žalobutaksúdnepovažovalzapredčasnú.Žalobcasapodanoužalobou
domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v 15-dňovej
v zákonnej lehote. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. skutočnosť, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nie je kompetentný preskúmať súd konanie o náhradeškody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
respektíve predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, prípadne disciplinárny senát alebo

Európsky súd pre ľudské práva. Žalobca však do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým bolo konštatované porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby

okresný súd opätovne preskúmal rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však
všeobecné súdy, pričom vecne príslušnými by v 1. stupni boli okresné súdy preskúmavali postup iných
všeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve,
nakoľko v prípade, ak by sa prieťahu dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup preskúmaval okresný
súd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní
podľa zák. č. 514/2013 Z. z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v

konaní. Súd poznamenal, že v exekučnom konaní neboli predložené listiny zo strany oprávneného,
ktoré boli podkladom pre exekučný titul. Tieto listiny boli predložené až po urgencii súdom, teda
oprávnený zapríčinil, že súd nemohol skôr posúdiť, či je možné vydať poverenie. Teda žalobca svojou
nečinnosťou sťažoval súdu jeho rozhodovaciu činnosť. Absenciou rozhodnutia oprávneného orgánu o
existencii prieťahov nebola splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku

nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a preto sa súd v
konaní existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu (t. j. protiprávne konanie, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a následne samotnou výškou škody)
ďalej nezaoberal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu a

žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti
žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, pretože mu žiadne nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac

ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu

pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto

ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012
Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu

sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelenípoverenianavykonanieexekúcie, sčímnemalničspoločnérozhodcovskýsúd.Právnaistota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len
súdu exekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami.

Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
naktoromnemožnozaložiťmeritórnerozhodnutie.Súdsvojimiúvahamiúplnenegujedoposiaľvytvorenú
a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť

štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali
svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo narozhodnutie veci v primeranej lehote. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221
ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C 603/2012 domáhal náhrady
škody v sume 1.587,34 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 317,47 eura. Nároky odvodzoval od
nesprávneho úradného postupu súdu v konaní, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky, vedenom
pod sp. zn. 14Er/1297/2009 (EX 11862/09), v ktorom ako povinná vystupovala H. P. a exekučným titulom
v tejto veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24. 08. 2009 sp. zn. SR 13369/00,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava. Žiadosť o udelenie poverenia v

danej veci bola na súde podaná dňa 23. 11. 2009 a súd Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 23.
11. 2010 č. k. 14Er/1297/2009-12 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 13. 11. 2009 zamietol.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred

súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,abyjeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkoviznemožnírealizáciatýchjehoprocesnýchpráv,ktorémuObčianskysúdnyporiadokpriznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
priaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav. Onesprávnuaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu, spočívajúce v namietaní odňatia možnosti konať pred súdom, ako aj v nesprávnom právnom

posúdení veci (aplikácie ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. podľa novej právnej úpravy platnej
v znení po prijatí zák. č. 412/2012 Z. z.) je dôvodné. Súd prvého stupňa na danú vec, napriek tomu,
že žalobca nesprávny úradný postup odvodzuje od konania, začatého na Okresnom súde Nové Zámky
dňa 23. 11. 2009 (teda v čase účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. pred novelou zák. č. 412/2012 Z. z.), na
vec aplikoval znenie zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, teda po novele zák. č.

412/2012 Z. z., vrátane ustanovenia § 9 ods. 2, ktoré v odvolaní namietal žalobca, teda aplikoval princíp
retroaktivity, a teda vec nesprávne právne posúdil. Zák. č. 514/2003 Z. z. súd pritom citoval bez toho,
aby uviedol, v ktorom znení ho cituje a pri citovaní ustanovenia § 6 ho citoval bez toho, aby uviedol,
ktorý jeho odsek cituje, napriek tomu, že v znení, ktoré uvádzal súd, má toto ustanovenie štyri odseky.
Súd tiež uviedol, že cituje ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom v čase začatia

exekučnéhokonaniaOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.14Er/884/2009(tedavznenído31.05.2010),
avšak v rozsudku uviedol citáciu tohto ustanovenia v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011,
teda vec aj v tomto nesprávne právne posúdil, resp. jeho rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, je z
tohto dôvodu zmätočné a takýmto postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f)

a h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.