Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200185
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200185.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu H. L. C. K. X. Í. F. , V. L. V. XXXX/X, R. X. Y., zastúpený
advokátom JUDr. Richard Bauer, Advokátska kancelária Bauer s.r.o. so sídlom Dénešova 19, Košice,
proti žalovanému Krajská prokuratúra Košice, so sídlom Mojmírova 5, Košice, o preskúmanie opatrenia
žalovaného č. 1Kv45/16/8800-66 zo dňa 28. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať opatrenie - upovedomenie žalovaného č. 1Kv45/16/8800-66 z 28. 12. 2016,
ktorým nebolo vyhovené žiadosti o vydanie súhlasu v písomnej podobe podľa § 9 zák. č. 221/2006 Z.z.
za účelom povolenia návštevy obvineného, t.j. žalobcu zamestnancom notárskeho úradu.

2. Žalobca podanou žalobou namieta, že napadnuté opatrenie žalovaného zo dňa 28. 12. 2016
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné pre jeho
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov.Vnamietanomkonaníanamietanýmopatrenímbolozásadným
spôsobom porušené právo žalobcu na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy ako aj jeho
právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a jeho právo na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru a práva podľa čl. 16 Ústavy. Opatrenie žalovaného nesmie a
nikdy nemôže vychádzať z neplatného právneho stavu a nezákonných dôkazov. Bola hrubo porušená
zásada zákonnosti v konaní. Napadnuté opatrenie považuje za svojvoľné, arbitrárne, nezákonné,
nezrozumiteľné a zmätočné.

3. Uviedol, že na základe opatrenia Okresného súdu Košice I Sp.zn. 6Tp/56/2016 z 2. 10. 2016 preberal

ako advokát obhajobu žalobcu obvineného v trestnom konaní vedenom pred Ministerstvom vnútra
SR sekciou kontroly a inšpekčnej služby. Vzhľadom ku potrebne urýchleného udelenia generálneho
plnomocenstva blízkej osobe žalobcu za účelom vyriešenia jeho úradných záležitostí ( podanie
daňového priznania, vzťah v sociálnej a zdravotnej poisťovni, úver v banke, akékoľvek iné konania pred
orgánmi verejnej moci, ktoré je potrebné vykonať, pretože žalobcovi hrozí doživotie) prostredníctvom
obhajcu žalobca 6. 12. 2016 písomnou žiadosťou požiadal Ústav na výkon väzby a ústav na výkon

trestu odňatia slobody Košice, kde sa ako obvinený nachádza...o povolenie návštevy obvineného
zamestnancom notárskeho úradu E.. H. G., R. R. Š. XX, F., a síce E. D., X.. XX. XX. XXXX, L. P. Č..
XXX/XX, R., občiankou SR, a to za súčasnej prítomnosti obhajcu, ak je to vzhľadom k režimu vo Vašom
ústave možné dňa 09. 12. 2016 od 14.00 hod.... O skutočnosti, že sa uvedené povoľuje alebo nie, žiada
byť obhajca vyrozumený emailom ak je to možné najneskôr do 09. 12. 2016 do 12.00 hod. ,ktorý je
uvedený v záhlaví tejto žiadosti z dôvodu zabezpečenia reálnej prítomnosti zamestnanca notárskeho

úradu E.. H.T. G.... na požadovaný dátum a čas ...4. Na uvedenú žiadosť dostal odpoveď od samostatného odborného referenta organizačného právneho
oddelenia ústavu, ktorý uviedol, že za účelom predvedenia pred obhajcu za prítomnosti príslušného
zamestnanca notárskeho úradu E.. H. G. potrebuje obhajca podľa § 9 ods. 1 zákona o výkone väzby

súhlas príslušného OČTK, t.j. vyšetrovateľa alebo príslušného prokurátora vykonávajúceho dozor nad
zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti dňa 09. 12.
2016obhajcažalobcupožiadalsamostatnoupísomnoužiadosťouvyšetrovateľaovydaniesúhlasupodľa
§ 9 ods. 1 zák.

5. Dňa 04. 01. 2017 bolo doručené namietané upovedomenie, ktorým tento úplne svojvoľne, nezákonne
a arbitrárne neuviedol, či udeľuje, alebo neudeľuje žiadaný súhlas v zmysle § 9 zákona o výkone väzby,
hoci „ de facto“ a „ de iure“ súhlas neudelil. Prokurátor v upovedomení uviedol nejaký svoj „ názor na
vec“, s ktorým sa nemožno po skutkovej ani po právnej stránke stotožniť, nakoľko je úplne svojvoľný,
arbitrárny, nezákonný a zmätočný a navyše hrubo porušujúci všetky namietané práva žalobcu, no najmä
práva zaručené mu čl. 16 ods. 1, 2, 46, ods. 1 Ústavy ako aj čl. 8 Dohovoru. Ak evidentne dozorujúci

prokurátor vie a musí vedieť, že od 06. 12. 2016 žalobca ako obvinený bezúspešne žiada o obyčajný
výkon svojich práv vo výkone väzby, nie za účelom vybavenia „ súkromných záležitostí“ ako sa to v
argumentácii uvádza, ale za účelom vyriešenia všetkých svojich úradných záležitostí. Prokurátor mu
totiž upovedomením „ nedáva súhlas“ a súčasne úplne svojvoľne, nezákonne a arbitrárne odporúča ako
obvinenému prijať zamestnanca notára „ formou návštevy“ v zmysle príslušných ustanovení zákona o

výkone väzby. Teda v plnom rozpore s platnou právnou úpravou a v úplnom rozpore so všetkými nim
namietanými právami v danej veci sa jedná o udelenie súhlasu na predvedenie žalobcu ako obvineného
pred obhajcu, kde bude prítomný aj zamestnanec notárskeho úradu, ktorý úradne iba osvedčí podpis
žalobcu na generálnom plnomocenstve určenom výlučne na úradné účely.

6. Opatrením č. 1 Kv45/16/8800-66 z 28. 12. 2016, ktoré žalovaný označil ako upovedomenie uviedol,
že zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v ust. § 9 ods. 1 presne definuje subjekty, pred ktoré príslušníci
ZVJS predvedú obvineného v ústave. Sú nimi orgány činné v trestnom konaní (OČTK), súd, obhajca a
ďalšie osoby uvedené v § 59 - 60 zákona o väzbe a to na základe ich žiadosti. Súčasne platí, že pred iné
orgány alebo osoby možno obvineného predviesť len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu

činného v trestnom konaní alebo súdu, ak tento zákona neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia
nepochybne vyplýva, že inštitút tzv. predvedenia sa využíva v prípadoch, ak je potrebné zabezpečiť
osobný „kontakt“ OČTK, súdu obhajcu iného orgánu či inej osoby a obvineného a to či už priamo v
ústave,resp.ajmimoústavu.Predvedeniesatýkatakýchprípadov,ktorésvojoupovahoučicharakterom
majú súvis s konkrétnou trestnou vecou, prípadne aj civilnou vecou či aj iných úkonov, avšak svojou

povahou smerujú k plneniu úloh zákonom predpokladaných orgánov. Vždy teda ide o úkony, ktoré
majú konkrétny vzťah k prejednávanej veci alebo k osobne obvineného, avšak vždy v súvislosti s
plnením zákonných predpokladaných povinností jednotlivých štátnych orgánov či štátu zmocnených
osôb v konkrétnom rozsahu. Nemôže však rozhodne ísť o úkony tzv. súkromného charakteru, ktorými
by si väzobne stíhaná osoba chcela zabezpečovať nejaké vlastné „ záležitosti“. V danom prípade

udelenie generálneho plnomocenstva za účasti zamestnanca notárskeho úradu ide výlučne o záležitosť
súkromného charakteru, ktorá s trestnou vecou, v ktorej je obvinený väzobne stíhaný a ani inou trestnou
či inou právnou vecou nemá žiaden relevantný súhlas. Má zato, že takýto charakter požadovaného
úkonu vylučuje použite § 9 zákona o väzbe.

7. Poukázal na § 19 zákona o väzbe, ktorý upravuje inštitút tzv. návštevy. V zmysle tohto ustanovenia má
obvinený - žalobca právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac v trvaní najmenej dvoch
hodín, v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru. Na návšteve sa môže
zúčastniťnajviac5osôb.Ničtedanebránitomu,abyobvinený-žalobcasvojesúkromnézáležitosti,ktoré
potrebuje nevyhnutne riešiť počas výkonu väzby realizoval práve počas návštevy a to za účasti osoby,

resp. osôb, ktorých prítomnosť je k tomuto potrebná, pričom uvedenej návšteve by predchádzal vopred
vyžiadaný súhlas riaditeľa ústavu nato, aby návšteva prebehla priamym kontaktom. To potrebné nebude,
ak je obvinený umiestnený v oddelení so zmierneným režimom, kedy sa návšteva vykoná spravidla
priamym kontaktom.

8. V správnom súdnictve poskytuje správy súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom (§ 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok „ ďalej len SSP“). Na účely
správneho súdneho poriadku sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy vrámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktoch
a normatívnych správnych aktoch, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za

rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb, opatrením orgánu verejnej správ správny akt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva a právom
chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté ( § 3 os. 1 písm.
a/, b/, c/ SSP ).

9. Originalita a špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že správny súd prejednáva záležitosť,
ktorou sa už zaoberal, resp. mal sa zaoberať orgán verejnej správy s výsledkom vydania správneho
aktu. Konkrétnym predmetom súdneho prieskumu v rámci súdneho konania v zmysle § 6 SSP sú
rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy posudzovanie nečinnosti a iného
zásahu orgánu verejnej správy a ďalšie veci ustanovené správnym súdnym poriadkom. Týmito orgánmi

sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá a orgány
záujmovej samosprávy, ak im osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, ďalšie právnické
osoby ako aj fyzické osoby, ak im osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány,

iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

10. V danom prípade prokurátor, ktorý vydal opatrenie č. 1Kv 45/16/8800-66 z 28. 12. 2016 konal ako
orgán činný v trestnom konaní a nie ako orgán verejnej správy tak ako to vyžaduje správny súdny

poriadok v zmysle § 2 ods. 1 a § 4, z ktorého dôvodu je vylúčená možnosť súdneho prieskumu jeho
postupu, prípadne rozhodnutí v správnom súdnictve.

11. Žalobca prostredníctvom svojho advokáta žiadal o predvedenie pred zamestnanca notárskeho úradu
podľa § 9 ods. 1 zák. č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby.

12. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 221/2006 Z.z. príslušník zboru predvedie obvineného v ústave pred orgán
činný v trestnom konaní, súd obhajcu, osoby, orgány uvedené v § 59-60, probačného a mediačného
úradníka v pracovných dňoch v čase od 7.00 hod. a 18.00 hod. a v sobotu v čase medzi 7.00 a 15.00 hod.
na základe žiadosti. Pred iné orgány, alebo osoby možno obvineného predviesť len po predchádzajúcom

súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu ak tento zákon neustanovuje inak.
Žiadosť o predvedenie obvineného na deň pracovného pokoja a vo sviatok doručí oprávnený orgán
riaditeľovi ústav najneskôr do 12. hod. predchádzajúceho pracovného dňa.

13. Podľa § 59 uvedeného zákona dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor

podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 60 uvedeného zákona kontrolu na výkonom väzby v ústave vykonávajú : a/ Národná rada
SR, b/ Minister spravodlivosti SR a osoby ním poverené, c/ Generálny riaditeľ a osoby ním poverené, d/
právnické osoby alebo fyzické osoby ak tak ustanovuje osobitný predpis, alebo medzinárodný dohovor,

ktorým je Slovenská republika viazaná.

15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ustanovením ods. 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu
svojej pôsobnosti vykonať vlastnú kontrolnú činnosť

16. V danom prípade v čase podania žiadosti žalobca sa nachádzal vo väzbe. Súhlas s predvedením
vydáva orgán činný v trestnom konaní, v danom prípade prokurátor a to s prihliadnutím na výsledky
prípravného konania, ktoré vykonáva podľa trestného poriadku a nie podľa administratívnych predpisov.

17. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prokurátor konal ako orgán činný v trestnom konaní a nie

ako orgán verejnej správy, správnemu súdu chýba v zmysle §6 ods. 1 SSP právomoc vo veci konať.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Z uvedených dôvodov preto podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.

19. Zároveň správny súd uvádza, že krajský prokurátor listom č. 1Kv45/16/8800-105 zo 07.04.2017
dal súhlas na predvedenie obvineného žalobcu pred zamestnankyňou notárskeho úradu E.. H. G. za
účelom osvedčenia podpisu obvineného na generálnom plnomocenstve pre blízku osobu obvineného.

20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, lebo žaloba bola
odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno

odpustiť.

Lehotanapodaniekasačnejsťažnostije30dníoddoručeniarozhodnutiakrajskéhosúdu,aksarozhodlo
o
a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,

ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.