Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cbs/5/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1004113253
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1004113253.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Glončákovej a členov

senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu C.. R. U., V. F. X, P., zast.
Mgr. J. Kučerom, advokátom, proti žalovanému H. T., F. + I., E. Y. F. XX, Y. - XXXXX V., O., zast. JUDr.
P. Seleckým, advokátom, o 89 476,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť 89 476, Eur spolu so 7,42 % p. a. úrokom z omeškania od 03. 07. 2004 do
zaplatenia istiny žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva 100 % náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 2Obo/53/2013 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Bratislave s tým, že skúmanie dôvodnosti námietky žalovaného, týkajúce sa zmluvy o prevode
obchodného podielu, ktorá sa prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, je
potrebné vykonať v širších súvislostiach vzájomného vzťahu žalobcu a žalovaného a nie je možné bez
ďalšieho konštatovať neexistenciu porušenia dobrých mravov, prípadne zásad poctivého obchodného
styku.

Žalobca si žalobou došlou dňa 20. 04. 2004 uplatnil právo na zaplatenie 178 952,- Eur na základe čl. II.
bod 3 zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej sporovými stranami dňa 20. 04. 2000.

Súd uznesením zo dňa 10. 04. 2006 zastavil konanie v časti o zaplatenie 89 476,- Eur, z dôvodu
späťvzatia žaloby.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11. 10. 2007 uviedol, že pred uzatvorením zmluvy o prevode obchodného
podielu v spoločnosti MARCOOP spol. s r. o. Pezinok /v ďalšom iba MARCOOP/ odoberala táto
od žalovaného tovar a ku dňu uzatvorenia zmluvy dlhovala za neuhradený tovar sumu 230 000,-
DEM. Zadlžená spoločnosť prostredníctvom svojich spoločníkov /manželia M. U. a R. U./, navrhla
riešiť túto pre ich spoločnosť nežiaducu situáciu spoluprácou dlžníka a veriteľa s následnou účasťou
veriteľa s majetkovou účasťou v zadlženej spoločnosti. Zadlžená spoločnosť navrhla riešiť uvedenú
situáciu trojdohodou medzi spoločnosťou MARCOOP, žalovaným a spoločníčkou R. U.. Táto dohoda

zabezpečovala prevod obchodného podielu od žalobcu na žalovaného, a podmienky spolupráce medzi
uvedenými spoločnosťami. Dlhy spoločnosti MARCOOP boli vykázané v sume 100 000,- DEM dlh voči
banke, ostatné dlhy v sume 170 000,- DEM a 230 000,- DEM dlh voči žalovanému. Hodnota obchodného
podielu podľa žalobcu vzhľadom na vykázaný majetok predstavovala sumu 350 000,- DM. Po podpísanízmluvy sa R.. U., ako riadiaca pracovníčka v spoločnosti zatajovala - neposkytovala žalovanému žiadne
informácie. Po podpise zmluvy spoločnosť žalovaného dodala ďalší tovar, za tento tovar spoločnosť
MARCOOP nezaplatila. Celkovo tak vznikla žalovanému pohľadávka v sume 695 963,77 DEM /353

531,72 Eur/. Nepravdivosť údajov o majetku spoločnosti uvedených v zmluve o prevode obchodného
podielu a spolupráci je potvrdené v účtovných súvahách spracovaných žalobcom. S odvolaním sa na
ust. § 39 Obč. zákonníka a ust. § 265 Obch. zákonníka právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

Súd uznesením zo dňa 03. 07. 2008 pripustil rozšírenie žaloby o úrok z omeškania v sadzbe 7,42 % p.
a. od 31. 05. 2000 do zaplatenia istiny žalobcovi.

V podaní zo dňa 16. 05. 2011 právny zástupca žalovaného okrem iného uviedol, že tvrdenie žalobcu
týkajúce sa nesplnenia si žalovaným ani len sčasti povinnosť, je zavádzanie súdu a snaha opätovne
sa obohatiť. Žalovaný uhradil 175 000,- DEM transakciou dňa 28. 04. 2000, kód bol B. XXXXXXXXXX.

Po zistení správania sa žalobcu žalovaný vypovedal tento záväzkový vzťah, ako je to uvedené v liste
zo dňa 16. 03. 2011.

Žalovaný vzniesol na pojednávaní dňa 07. 09. 2011 námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania z čoho zistil nasledovné:
Na pojednávaní dňa 03. 10. 2012 zástupca žalovaného, R. S. uviedol, že v čase podpisovania zmluvy o
prevode obchodného podielu bol prokuristom žalovaného a dnes je jeho konateľom. Dňa 20. 04. 2000
podpísali zmluvu o prevode obchodného podielu, kde podľa čl. 3 ods. 2 bolo dohodnuté, že kúpna cena
sa rozdelí. Prvá časť platby bude pri podpisovaní a túto platbu splnili, o čom je doklad výpisu z banky o

prevode 175 000,- DEM na účet firmy MARCOOP. Druhá časť bude vyplatená za podmienok podľa čl. 4
ods. 2 zápisom zmien v obchodnom registri a dohodnuté podmienky sa potvrdia tak, že nová firma nemá
dlhy a tiež musí dôjsť k zápisu hypotéky 500 000,- DEM k dobru firmy žalovaného. V korešpondencii
s p. U. jej bolo oznámené, že jej to zaplatili a viackrát bola vyzvaná, aby si splnila svoj záväzok, čo
dokumentuje list zo dňa 25. 09. 2001. V tomto liste žiadali p. U. predložiť zápis základného dlhu 500

000,- DEM o zapísaní hypotéky. Po zaplatení platby očakávali splnenie povinnosti zo strany p. U. a určite
by zaplatili po zapísaní hypotéky i druhú časť kúpnej ceny. Na otázku súdu, ako mu bolo oznámené číslo
účtu, na ktorý mali poukázať sumu 175 000,- DEM podľa zmluvy o prevode obchodného podielu a aký
bol dôvod žalovaného, že uvedenú sumu zaplatil na účet firmy a nie na účet p. U. pán S. uviedol, že
jemu p. U. osobne v rozhovore oznámila č. účtu a dňa 20. 04. 2000 aj napísala do zmluvy a sama to aj

podpísala, kde je napísané číslo účtu banky, na ktoré mala prísť platba. Niekoľko dní predtým realizovali
nejaké platby týkajúce sa iných dlhov firmy a zaplatili bankový dlh firmy, v deň prevodu peňazí na účet sa
zaviazal p. U. dať do obchodného registra podklady k vykonaniu zmien zápisu. Na otázku súdu, kde je
presne uvedené č. účtu a banky, ktorú oznámila pri rokovaní dňa 20. 04. 2000 p. U. jemu, p. S. oznámil,
že č. účtu, na ktorý mali poukázať sumu 175 000,- DEM je obsiahnutý v čl. 4 bod 3 zmluvy o prenesení

obchodného podielu a podmienkach spolupráce. Súd p. S. oznámil, že predmetom sporu je zmluva
o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000 a nie zmluva o prenesení /prevode/ obchodného
podielu a podmienkach spolupráce zo dňa 20. 04. 2000. Na otázku súdu, či bola zaplatená prvá časť
kúpnej zmluvy p. S. povedal, že áno, zaplatil ju cez konto, spoločnosti p. U.. Na otázku súdu, či došlo k
úhrade druhej časti platby kúpnej ceny p. S. uviedol, že nie. Na otázku súdu prečo sumu 175 000,- DEM

uhradil na účet spoločnosti MARCOOP p. S. uviedol, že toto je jediné bankové konto, na ktoré mala p.
U. prístup, ktoré mu bolo oznámené a cez ktorý robila obchody. Vo svojej výpovedi sa p. S. odvolal aj
na list zo dňa 12. 10. 2001, v ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že sa odvoláva na rozhovor zo dňa 8.
- 9. 10. 2001, kde ako jej a jej synovi vysvetlili sa nenaplnili ich očakávania, ktoré sa spájali so získaním
jej podielu. Keďže aj ona hospodársky vývoj označila za nedostatočný, dohodli sa na znížení kúpnej

ceny na 175 000,- DEM, túto sumu už v roku 2000 zaplatili. Na otázky právneho zástupcu žalovaného
p. S. uviedol, že dlho prebiehali rokovania sporových strán, pred stretnutím dňa 20. 04. 2000, poznajú
sa roky. Či požadovali vypracovanie auditu spoločnosti MARCOOP pred stretnutím dňa 20. 04. 2000 si
odstupom času nevie spomenúť. Viedli rokovania, ale nejaké konkrétne previerky neurobili. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či si p. S. pamätá, že mu bol predložený výsledok auditu firmy MARCOOP

pred podpisom zmluvy p. S. odpovedal, že nevie o tom presne, iba vie že bol predložený výsledok o
dlhoch a tie zodpovedajú počtu alebo výpočtu, ktorý potom uviedli v zmluve o prevode obchodného
podielu a podmienkach spolupráce v čl. 4 bod 1. Nezaoberal sa týmito otázkami, nebol finančný vedúci.Na pojednávaní dňa 22. 11. 2012 súd z výpovede žalobcu zistil, že dňa 20. 04. 2000 pripravovali
podklady k zmluve o prevode obchodného podielu a tieto sa písali na papier v slovenskom jazyku a v
nemeckom jazyku. Zaznamenával sa priebeh rokovania a podkladové materiály. Keď sa toto spísalo,

vystalo niekoľko nezrovnalostí, ktoré sa potom upravovali a tieto nezrovnalosti sa týkali napr. toho kto
bude kupujúcim, či p. G. alebo firma, ako sú nastavené finančné podmienky. Ustálili sa na odstránení
týchto nedostatkov a potom sa začala písať zmluva, ktorá by spĺňala náležitosti pre vykonanie zmien
zápisu v obchodnom registri. V zmluve boli podmienky podľa ktorých mali žalovaní plniť po ich zapísaní
v obch. registri. Rokovania sa zúčastnili p. G., p. S., ich právnici, tlmočník a neskôr boli prizvaní aj notári.

Do obchodného registra bola predložená zmluva, kde boli uvedené všetky požadované podmienky, ktoré
boli obojstranne parafované a odsúhlasené.

K prednesu žalobcu sa vyjadril p. S. s tým, že dňa 20. 04. 2000 sa podpísali dve zmluvy. Prvá zmluva sa
nazývazmluvaoprevodeobchodnéhopodieluadruházmluvasanazývazmluvaoprevodeobchodného
podielu a podmienkach spolupráce. V prvej zmluve v čl. 2 ods. 3 je uvedené, že kúpna cena sa rozdelí,

čiže prvá časť kúpnej ceny je splatná pri podpise zmluvy a túto časť splnili. Druhá čiastka sa vyrovná
po splnení podmienok, ktoré sa nachádzajú v druhej zmluve. V prvej zmluve sa dohodli podmienky,
ktoré sú v druhej zmluve. Podmienky, ktoré pred zaplatením druhej časti sumy sa chápali ako zápis
hypotekárneho vkladu a zápisu do obch. registra, že firma nemá dlhy. Zároveň sa dohodlo, že platby
100 000,- DEM k zaplateniu bankových dlhov a 170 000,- DEM k zaplateniu iných firemných dlhov

sa tiež zrealizuje, čo urobili. Naliehali, aby táto podmienka, zo strany firmy MARCOOP bola splnená,
vo viacerých písomnostiach uviedli, že radi zaplatia druhú časť, pokiaľ budú tieto podmienky firmou
MARCOOP splnené. Keďže táto podmienka nebola splnená, tak neskôr odstúpili od nej, čo je uvedené
v liste zo dňa 12. 10. 2001. K tvrdeniu, že dňa 20. 04. 2000 bolo na papieriku uvedené číslo súkromného
devízového účtu žalobcu a tento bol odovzdaný, žalobca si presne nepamätá či p. G., alebo p. S.,

na čo p. S. uviedol, že si nespomína, že by dostal nejaký lístok dňa 20. 04. 2000 a ako vie p. G. sa
vyjadril písomne, že tiež nedostal žiaden lístok. Na otázku súdu na aký účel žalovaný realizoval platbu
spoločnosti MACRCOOP dňa 28. 04. 2000 cez N. v sume 175 000,- DEM zástupca žalovaného uviedol,
že účelom platby bola prvá čiastka kúpnej ceny, ako je to uvedené v zmluve o prevode obchodného
podielu a podmienkach spolupráce, čo je v čl. 4 bod 3. Žalobca na základe plnej moci mohol disponovať

devízovým kontom firmy MARCOOP. Na otázku súdu prečo túto sumu poukazovali cez konto firmy p.
S. uviedol, že nemali iné číslo účtu a túto úhradu zároveň oznámil p. U. telefonicky niekedy pred 27. 04.
2000. Na otázku súdu, či si žalobca pamätá na tento telefonický rozhovor s p. S. žalobca uviedol, že
na účet firmy boli poukázané sumy 100 000,- DM, 170 000,- DEM, ktoré sú vyrovnaním kontokorentu a
suma 175 000,- DEM. V čase realizácie platby neexistoval spôsob, ako by bolo možné previesť finančné

prostriedky z firemného účtu na súkromný účet a preto bolo dávané súkromné číslo devízového účtu
dňa 20. 04. 2000. Prebiehali debaty o tom, že na žiadosť žalovaného sa začne stavať skladová hala a na
tejto investícii sa bude podieľať firma žalovaného finančne, a v tejto súvislosti je možné, že to považovali
ako zálohu. Na otázky právneho zástupcu žalobcu prečo časť kúpnej ceny nezaplatili v hotovosti, alebo
šekom priamo pri podpise zmluvy p. S. odpovedal, že nechceli takúto sumu peňazí nosiť cez hranice a

preto sa dohodli, že to radšej pošlú prevodom. Šekom by to bolo pre nich komplikované zaplatiť, alebo
v hotovosti, ako to stojí v zmluve o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce čl. 4 bod 3.
Na otázku prečo žalovaný podľa znenia čl. 4 bod 2 prvá veta zmluvy o prevode obchodného podielu a
podmienkach spolupráce: „Budúci spoločník firmy UNIPOOL zaplatí p. U. prvú polovicu kúpnej ceny jej
obchodného podielu vo výške 175 000,- DM v hotovosti alebo šekom pri podpísaní zmluvy o prevode.“

nepostupoval, P. S. odpovedal, že sa báli, že je to veľká suma, s ktorou nechceli cestovať, a preto sa
dohodli, že to zaplatia prevodom. Toto bolo dohodnuté v zmluve o prevode obchodného podielu v čl. 2
bod 3. Zmluvné strany sa dohodli, že nemusia nosiť peniaze v hotovosti, ale že ich môžu poslať na účet.

Podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov je daná právomoc Krajského súdu

v Bratislave na prejednávanie a rozhodovanie veci proti žalovanému H. T. F. + I., keďže ide o majetkové
právaažalovaný,akospoločníkvspoločnostiMARCOOP-UNIPOOL,spol.sr.o.,sosídlomMoyzesova
4, Pezinok, Slovenská republika bol v čase podania žaloby zapísaný do obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I. v Bratislave, vložka č. 13603/B, odd. Sro. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb.
vzneníjehozmienadoplnkov,inézmluvy,medziktorépatríajzmluvaoprevodeobchodnéhopodielu,sa

spravujú právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá. Zmluva o prevode obchodného práva
zo dňa 20. 04. 2000 bola uzatvorená v P..Súd upustil z navrhovaného výsluchu U.. R.. R., prekladateľky, pretože nie je účastníčkou zmluvného
vzťahu a vykonávala iba prekladateľský úkon. Jej prípadné informácie o tom, ako prebiehalo
podpisovanie zmluvy by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu.

Súd upustil od výsluch svedka p. U., manžela žalobkyne. Vzhľadom k príbuzenskému pomeru mal
pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je

zaplatenie kúpnej ceny zo zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej sporovými stranami dňa
20. 04. 2000 /v ďalšom iba zmluva o prevode/. Podľa čl. II. bod 3 zmluvy o prevode sa žalovaný, ako
nadobúdateľobchodnéhopodieluzaviazalzaplatiťkúpnucenuvdvochsplátkach,prvúvsume175000,-
DEM do 28. 04. 2000 a druhú po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I., po vykonaní
zmien v zápise obchodnej spoločnosti MARCOOP spol. s r. o. Pezinok potvrdzujúcich dohodnuté zmeny
podľa zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce uzavretej

medzi zmluvnými stranami 20. 04. 2000.

Súd zistil, že dňa 20. 04. 2000 bola podpísaná sporovými stranami aj zmluva o prevode obchodného
podielu a podmienkach spolupráce /v ďalšom iba zmluva o spolupráci/.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že dňa 20. 04. 2000 sa uskutočnili rokovania so zástupcami žalovaného
za prítomnosti ich právnikov, prekladateľa a notára. Záverom týchto rokovaní bolo podpísanie zmluvy
o prevode obchodného podielu a zmluvy o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce.
Ku koncu rokovaní mal žalobca na papier napísať číslo svojho devízového účtu, na ktorý mal žalovaný
zaslať kúpnu cenu. Toto tvrdenie žalobcu bolo zo strany žalovaného napadnuté, ako nepravdivé.

Zástupca žalovaného p. B. G. v písomnom vyhlásení zo dňa 11. 10. 2011 uviedol, že žiaden z nich /
mysliac aj p. S./ nechcel poukázať sumu vo výške 175 000,- DEM na nejaký iný účet, ako bol účet
spoločnosti. Zástupca žalovaného p. R. S. na pojednávaní dňa 03. 10. 2012 uviedol, že jemu p. U.
osobne v rozhovore oznámila č. účtu a dňa 20. 04. 2000 aj napísala do zmluvy a túto podpísala. Súd
zistil, že tento údaj sa nachádza v zmluve o spolupráci a nie v zmluve o prevode, z ktorej si žalobca

uplatnil právo, v prejednávanej veci. V písomnom vyhlásení zo dňa 11. 10. 2011 p. S. vyhlásil, že dňa
20. 04. 2000 sa stal riaditeľom firmy MARCOOP, na účet ktorej bola poukázaná suma 175 000,- DEM.
Na pojednávaní dňa 22. 11. 2012 p. S. uviedol, že nezaplatili za prevod obchodného podielu v hotovosti,
alebo šekom priamo pri podpise zmluvy o spolupráci, lebo nechceli takúto sumu peňazí nosiť cez hranice
a preto sa dohodli, že to radšej pošlú prevodom. Súd zistil, z vyjadrenia žalovaného zo dňa 11. 10.

2007, že žalovaný podal žalobu na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia v spore žalobcu
UNIPOOL GmbH swimmingpools + fitness, Bargteheide, Nemecko, proti žalovanému v 1. rade M. U.,
F. X, P. a žalovanému v 2. rade C.. R. U., F. X, P.. V tejto žalobe je uvedené, že dňa 30. 05. 2000 bola
v obchodnom registri vyznačená zmena spoločníka v spoločnosti MARCOOP spol. s r. o., so sídlom
Moyzesova 4, Pezinok, na základe zmluvy o prevode obchodného podielu a o vzájomnej spolupráci. V

časti II. žaloby k úhrade kúpnej ceny sa uvádza, že „žalobca uhradil žalovanej 2. na účet spoločnosti /
v zmysle čl. 4 ods. 3 zmluvy/ druhú časť kúpnej ceny za obchodný podiel v spoločnosti vo výške 175
000,- DM dňa 28. 04. 2000, kód transakcie bol B. XX.“ Ďalej v tejto časti žaloby žalobca uviedol, že
„Prvú časť uhradil žalobca pri podpise zmluvy - 20. 4. 2000 - v hotovosti, taktiež vo výške 175 000,-
DM. Spolu tak uhradil kúpnu cenu vo výške 300 000,- DM, t. j. 153 387,56 Eur.“ Uvedená žaloba bola

podaná na Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 06. 10. 2004 č. k. 3 Cbm 1/04-71 konanie
zastavil, pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 08. 12. 2004.

Súd z predložených dokladov a na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že podľa čl.

II. bod 3 zmluvy o prevode sa žalovaný, ako nadobúdateľ obchodného podielu zaviazal zaplatiť kúpnu
cenu v dvoch splátkach, prvú v sume 175 000,- DEM do 28. 04. 2000 a druhú časť v sume 175 000,-
DEM po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I. po vykonaní zmien v zápise obchodnej
spoločnosti MARCOOP spol. s r. o. Pezinok potvrdzujúcich dohodnuté zmeny podľa zmluvy o budúcej
zmluve o prevode obchodného podielu a podmienkach spolupráce uzavretej medzi zmluvnými stranami

20. 04. 2000. I keď znenie tejto časti zmluvy o prevode je neurčité, nespôsobuje neplatnosť zmluvy,
pretože účel, ktorým bol prevod obchodného podielu bol splnený.Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 09. 2015 č. k. 2 Obo/53/2013 nespornou
a zistenou ostáva skutočnosť, že žalovaný v lehote splatnosti, dňa 28. 04. 2000, zaplatil na účet
spoločnosti žalobcu MARCOOP, Moyzesova 4, Pezinok vedenej v Slovenskej sporiteľni, a. s., v čase,

keď ešte nebol spoločníkom tejto spoločnosti sumu 175 000 DEM /89 476,- Eur/. Vzhľadom na výšku
sumy, dátum zaplatenia a skutočnosť, že iné platobné povinnosti žalovaného voči žalobcovi neboli
preukázané je pravdepodobnosť, že išlo o zaplatenie prvej dohodnutej splátky ceny obchodného podielu
hraničiaca s istotou. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní má zamerať na zisťovanie, či došlo následne
k splneniu podmienok pre druhú splátku dohodnutých v zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa

20. 04. 2000 a skúmať dôvodnosti námietky žalovaného v širších súvislostiach vzájomného vzťahu
sporových strán a nie bez ďalšieho konštatovať neexistenciu porušenia dobrých mravov, prípadne zásad
poctivého obchodného styku.

Súd prvého stupňa viazaný právnym záverom odvolacieho súdu, že prvá splátka ceny bola uhradená,
pri skúmaní úhrady druhej časti /splátky/ kúpnej ceny za prevod obchodného podielu, v súvislosti s

vysporiadaním sa s námietkami žalovaného týkajúcich sa dobrých mravov, prípadne zásad poctivého
obchodného styku, vychádzal z doteraz vykonaného dokazovania, a dospel k záveru, že nárok žalobcu
je oprávnený.

Podľa ust. § 39 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 265 Obch. zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah alebo účel ocitne v rozpore so všeobecne
uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania,
aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Zmluva
o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000 bola uzatvorená v súlade s ust. § 115 Obch.
zákonníka. So súhlasom valného zhromaždenia spoločník, žalobca, previedol svoj obchodný podiel na

inú osobu, čo spoločenská zmluva pripúšťala. Podľa tejto zmluvy bol žalovaný zapísaný do obchodného
registra Okresného súdu Bratislava I. v Bratislave, ako spoločník v spoločnosti MARCOOP. Právny
úkon spočívajúci v uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20. 04. 2000, je platným
právnym úkonom. Súd nezistil, že by sa zmluva o prevode priečila dobrým mravom spočívajúcim v tom,
že by svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu, alebo ho obchádzala v zmysle ust. § 39 Obč.

zákonníka. Žalovaný mal možnosť odstúpiť od zmluvy o prevode, čo nebolo preukázané. List zo dňa 16.
03. 2011, ktorým mal vypovedať „tento záväzkový vzťah“ nie je tým právnym úkonom, ktorý by spájal
účinky odstúpenia od zmluvy o prevode, ak už z iného dôvodu nie, tak v súvislosti s dobou, kedy tak
konal /zmluva o prevode bola uzatvorená dňa 20. 04. 2000 a list, ktorým vypovedal tento záväzkový
vzťah je zo dňa 16. 03. 2011/. Žalovaný mal možnosť domáhať sa svojich práv na súde žalobou o určenie

neplatnosti zmluvy o prevode. Súdu nebolo preukázané, že by takéto súdne konanie prebiehalo a bolo
o ňom právoplatne rozhodnuté. Zároveň pri svojom rozhodovaní, súd prihliadol aj na vyššie uvedenú
žalobu žalovaného, ktorou sa domáhala náhrady škody a bezdôvodného obohatenia, a rozhodnutie v
tejto veci, ktorým je zastavenie konania.

Vychádzajúc z právnej teórie, pri skúmaní vzťahu medzi ust. § 39 ods. 1 Obč. zákonníka a ust. § 265
Obch. zákonníka sa vychádza z toho, že konanie podnikateľa, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nie je neplatné za predpokladu, že tento rozpor nie je takej intenzity, že by zároveň
išlo o rozpor s dobrými mravmi. Ak ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ide o konanie právne
neplatné /§ 39 Obč. zákonníka/. Naproti tomu konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného

styku nie je neplatné. Je nesprávne, ak je konanie, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom,
a konanie, ktoré sa prieči dobrým mravom ponímané ako vzťah príčiny a následku. Keby mal byť
vzťah oboch ustanovení chápaný týmto spôsobom, potom by ustanovenie § 265 Obč. zákonníka nebolo
samostatne aplikovateľné, čo odporuje jeho ustálenému výkladu i tomu, ako tento inštitút interpretuje
právna teória. Z toho, že konanie je v zmysle ust. § 265 Obch. zákonníka v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, bez ďalšieho nevyplýva, že ide o konanie /právny úkon/ neplatné, pretože
sa v intenciách ust. § 39 Obč. zákonníka prieči dobrým mravom.Pri posudzovaní námietok žalovaného, v súvislostiach vzájomného vzťahu žalobcu a žalovaného, s
prihliadnutím na zásady poctivého obchodného styku, súd z vyššie uvedených vyjadrení zástupcov
žalovaného zistil, že:

- sumu 175 000,- DM zaplatil dňa 20. 04. 2000 v hotovosti /viď žaloba žalovaného o náhradu škody a
bezdôvodného obohatenie/,
-napojednávaní dňa22.11.2012p.S.uviedol,ženezaplatilizaprevodobchodnéhopodieluvhotovosti,
alebo šekom priamo pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu dňa 20. 04. 2004, lebo nechceli
takúto sumu peňazí nosiť cez hranice a preto sa dohodli, že to radšej pošlú prevodom,

- zároveň na tomto pojednávaní uviedol, v zmluve o prevode obchodného podielu je dohodnuté, že
polovica kúpnej ceny sa musí uhradiť najneskôr k 28. 04. 2000, to sme splnili. Druhá časť kúpnej zmluvy,
hneď ako potom zmluva vstúpi do platnosti,
- v písomnom vyhlásení ho dňa 11. 10. 2011 p. S. uviedol, že dňa 20. 04. 2000 sa stal riaditeľom firmy
MARCOOP, a na účet tejto spoločnosti bola poukázaná suma 175 000,- DM,
- v písomnom vyhlásení zo dňa 11. 10. 2011 p. G. uviedol, že žiaden z nich /mysliac aj p. S./ nechcel

poukázať sumu vo výške 175 000,- DM na nejaký iný účet, ako bol účet spoločnosti.

Žalovaný tvrdil, že časť kúpnej ceny zaplatil v hotovosti žalobcovi, potom prevodom na účet bez toho,
aby uviedol, že išlo o účet spoločnosti a nie žalobcu /až súd v tomto konaní zistil, že tým účtom nebol
účet žalobcu, ale spoločnosti MARCOOP/ a následne tvrdil, že nechcel poukázať sumu 175 000,- DM

na nejaký iný účet, ako bol účet spoločnosti. Tieto rozporné tvrdenia žalovaný, v kontexte so zásadami
poctivého obchodného styku, na ktoré sa odvoláva, súdu nijak nevysvetlil. Podľa žalovaného žalobca
na základe plnej moci mohol disponovať devízovým kontom firmy MARCOOP. Ak by súd aj odhliadol od
toho, že takúto plnú moc žalovaný súdu nepreukázal, nie je zrejmé ako účtovne by si mal žalobca, ktorý
od 20. 04. 2000 nebol spoločníkom a nikdy nebol konateľom obch. spoločnosti MARCOOP, previesť

z firemného devízového účtu určitú finančnú čiastku na svoj súkromný účet, a ako by bol tento úkon
následne kvalifikovaný.

Žalovaný k podaniu zo dňa 16. 03. 2011 doložil okrem iných dokladov aj
- zmluvu zo dňa 17. 07. 2001 o prevzatí záväzku uzavretú medzi I.. F., ako veriteľom, M.. U., ako

pôvodným dlžníkom a MARCOOP - UNIPOOL spol. s r. o. Pezinok, ako novým dlžníkom o 2 100 000,-
Sk s úrokom,
- odpis notárskej zápisnice zo dňa 27. 09. 2001 spísanej notárkou JUDr. J. Chovancovou č. NZ
214/2001 o vyhlásení MARCOOP - UNIPOOL, spol. s r. o. Pezinok sú súhlasom s exekúciou v prospech
oprávnenej osoby I.. F.,

- platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok zo dňa 07. 05. 2003 č. k. 14 ROB/17/03,
dôvodiac, že žalobca nesplnil podmienky upravené v zmluve o spolupráci. Nie je možné akceptovať
nezaplatenie druhej časti /splátky/ kúpnej ceny za prevod obchodného podielu do 30. 05. 2000 z dôvodu,
že o rok /budú/ boli podpísané nejaké zmluvy, vyhlásenia, ....

Z vyššie uvedených dokladov je možné zistiť, že tieto boli uzatvorené po 20. 04. 2000, kedy
bola podpísaná zmluva o prevode 100 % obchodného podielu. Zo strany žalovaného nebolo súdu
preukázané, v čom žalobca nedodržal zásady poctivého obchodného styku, ako mohol reálne ovplyvniť
konanie v spoločnosti, v ktorej nebol spoločníkom, po podpise zmluvy o prevode, a ako už bolo
konštatované nikdy nebol ani konateľom, pričom dňom 20. 04. 2000 sa zástupca žalovaného p. S. stal

riaditeľom tejto spoločnosti. Riaditeľ spoločnosti, p. S., mal možnosť podrobne sa oboznámiť, po podpise
zmluvy o prevode obchodného podielu, so všetkými dokladmi - dokumentáciou spoločnosti MARCOOP,
medzi ktorými mala byť aj ročná účtovná závierka za rok 1999, alebo podklady k valnému zhromaždeniu,
na ktorom by malo dôjsť k schváleniu riadnej účtovnej závierky za rok 1999.

Po zhodnotení vyššie uvedených tvrdení žalovaného uvádzanými v súvislosti s konaním žalobcu, súd
dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu zásad poctivého obchodného styku tak, ako sú tieto upravené v
ust. § 265 Obch. zákonníka. Žalovaný obchodoval s obch. spoločnosťou MARCOOP tak, že jej dodával
tovar aj napriek tomu, že za predchádzajúce dodávky mu nebolo zaplatené. Na základe stretnutí so
zástupcami spoločnosti MARCOOP sa rozhodol namiesto podania žalôb na zaplatenie za dodaný tovar,

vstúpiť do tejto obchodnej spoločnosti, ako spoločník. Na rokovaní dňa 20. 04. 2000, ako zhodne
uviedol žalobca aj žalovaný, mali prítomných svojich právnych zástupcov, bola prítomná prekladateľka
a aj notár. Záver z tohto rokovania je podpis dvoch zmlúv, ktorých význam vzťahujúci sa k predmetu
sporu súd vyhodnotil ako je uvedené vyššie. Súd nemá za preukázané, že žalobca, ako fyzická osoba,vykonal niečo čo by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý v zmysle ust.
§ 265 Obch. zákonníka nepožíva právnu ochranu. Žalovaný mal možnosť, aby sa domáhal svojich
práv súdnou cestou, či už určením neplatnosti zmluvy o prevode, odstúpením od zmluvy o prevode,

žalobou o náhradu škody a bezdôvodné obohatenie /ktorá právoplatne skončila zastavením konania/,
atď. Konanie žalovaného, tak ako bolo súdom zistené, v prejednávanej veci, je možné vyhodnotiť
ako nesplnenie si povinností, na ktorých sa dohodol so žalobcom a ktoré potvrdil svojim podpisom /
štatutárnymi zástupcami/ v zmluve o prevode.

Podľa ust. § 13 ods. 1 Obch. zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho
koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa ust. § 115 ods. 1 Obch. zákonníka /platného v čase uzatvárania zmluvy o prevode/, so súhlasom
valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľaust.§115ods.4Obch.zákonníka/platnéhovčaseuzatváraniazmluvyoprevode/,účinkyprevodu
obchodného podielu podľa ods. 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti dňom doručenia zmluvy o prevode.

Podľa ust. § 133 ods. 1 prvá veta Obch. zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo

viac konateľov.

Súd má za preukázané, že valné zhromaždenie spoločnosti MARCOOP konané dňa 20. 04. 2000 dalo
súhlas k prevodu obchodného podielu zo žalobcu na žalovaného, v súlade s ust. § 115 ods. 1 Obch.
zákonníka. A na tomto valnom zhromaždení ustanovilo do funkcie riaditeľa p. S..

O tom, že by bola uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a podmienkach
spolupráce uzavretá medzi zmluvnými stranami dňa 20. 04. 2000 nebol súdu predložený žiadny dôkaz.
Žalobca tvrdil, že takáto zmluva uzatvorená nebola a žalovaný tvrdenie o jej existencii nepreukázal.
Žalobca nebol nikdy konateľom v spoločnosti MARCOOP, spol. s r. o., so sídlom v Pezinku, tzn. aj

zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy by podľa ust. § 289 a nasl. Obch. zákonníka musel uzatvoriť konateľ
spoločnosti, nie spoločník, prípadne bývalý spoločník, ktorý dňom 20. 04. 2000 platne previedol svoj
100 % obchodný podiel v spoločnosti MARCOOP na žalovaného.
Zmluva o prevode je tou zmluvou, ktorá bola daná do obchodného registra, ako podklad k vykonaniu
zmien v zápise obchodnej spoločnosti MARCOOP, na strane spoločníkov, a je tou zmluvou, z ktorej

si žalobca žalobou došlou 20. 04. 2004 uplatnil právo na zaplatenie za prevod obchodného podielu v
obchodnej spoločnosti MARCOOP. Súd zmluvu o spolupráci vyhodnotil ako zmluvu, ktorá nebola tou
zmluvou, ktorá by spôsobila účinky spočívajúce v základnom úmysle zmluvných strán týkajúcich sa
prevodu obchodného podielu.

Súd uznesením pripustil rozšírenie žaloby podľa ust. § 95 ods. 1 OSP. Žalobca si v tomto rozšírení žaloby
uplatnil úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka v sadzbe 7,42 % p. a. od 31. 05.
2000 do zaplatenia. Vzhľadom k vzneseniu námietky premlčania súd žalobcovi priznal úrok z omeškania
v sadzbe 7,42 % p. a. od 03. 07. 2004 do zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd
žalobu zamietol. Podľa ust. § 397 Obch. zákonníka je premlčacia doba štyri roky a začína plynúť v

zmysle ust. § 391 Obch. zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Žalobca si žalobou
došlou dňa 20. 04. 2004 uplatnil právo na zaplatenie spornej sumy a súčasne s úhradou tejto sumy si
mohol uplatnil právo na úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka. Toto právo využil až
rozšírením žaloby dňa 03. 07. 2008, a vzhľadom k vznesenej námietke premlčania súd žalobu v časti
úroku z omeškania od 20. 04. 2004 do 02. 07. 2008 zamietol.

Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavu,súduznalprávnynárokžalobcuzaoprávnený.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že kúpnu cenu v prospech žalobcu uhradil, t. j. že sa dostala finančná
suma predstavujúca kúpnu cenu do dispozície žalobcu. Súd zaviazal žalovaného uhradiť sumu 89 476,-
Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 7,42 % p. a. od 03. 07. 2004 do zaplatenia istiny žalobcovi.

Vo zvyšku, vzhľadom k námietke premlčania, súd žalobu týkajúcu sa uplatnených úrokov z omeškania
zamietol.Žalobcovi sa priznáva 100 % náhrada trov konania. O náhrade trov konania bude podľa ust. § 142 ods.
3 OSP rozhodnuté samostatným uznesením.

Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajskom
súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, v čom sa toto rozhodnutie,
alebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnéodôvodniť

podľa ust. § 205 ods. 2 OSP.