Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1055/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213225026
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213225026.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,zastúpenýTOMÁŠKUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: T. U., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom A., A. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou JUDr.

Martou Kamonczovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom
Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zastúpený advokátom JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom Bratislava,
Dobrovičova 13, o zaplatenie 1.271,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 8. júla 2015 č. k. 8C/48/2014-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1.271,48 eura s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ako aj ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01. 01. 2008, § 879j § 54 ods. 1, 2, §

100 ods. 1, § 101 a § 111 Občianskeho zákonníka, ako aj zák. č. 634/19992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkochvzneníneskoršíchpredpisovavznenízák.č.102/2014Z.z.Vykonanýmdokazovanímsúd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 25. 02. 2008 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212601430. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 50.000 Sk,

ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným
úrokom vo výške 19,40% v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.368 Sk v období od 20. 03.
2008 do 20. 02. 2013 (teda 60 mesačných splátok splatných vždy k 20. dňu v mesiaci). RPMN bola
zmluvnými stranami ustálená vo výške 24,70%. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
Žalovaná čerpala úver v sume 50.000 Sk, ktorý riadne a včas nesplácala. Konečná splatnosť úveru bola
dojednaná ku dňu 20. 02. 2013. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. k 28. 06. 2011 evidoval právny

predchodca žalobcu v bankovom informačnom systéme pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere v
sume 3.663,48 eura. Žalovaná uhradila sumu 559,20 eura. I keď predmetná sporná zmluva predstavuje
tzv.absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah,jesúčasnezmluvouspotrebiteľskouanažalovanújepotrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať
aj príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Na

právny vzťah založený zmluvou o úvere súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľaa spotrebiteľských zmlúv). Súd sa zaoberal i skutočnosťou, či žalobca neuplatňuje premlčaný nárok,
zistenieniektorýchskutočnostípotombránisúdupriznaniuplneniavočižalovanejakospotrebiteľovi,keď
počnúcúčinnosťounovelyzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľajesúdod13.06.2014povinnýna

premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s
otázkou, či na premlčanie uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o aplikáciu novely zák. č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný
právny vzťah, súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá v našom
právnom poriadku je neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Nakoľko v danej veci

jepredmetomkonanianárokvyplývajúci zospotrebiteľskejzmluvy,natentoprávnyvzťahbolopotrebné
aplikovať aj ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. Premlčacia
doba aj podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. V prejednávanej veci z predložených výpisov z účtu mal súd za preukázané, že ku dňu postúpenia
pohľadávky (28. 06. 2011) bol počet dní omeškania 1195, teda v čase postúpenia pohľadávky bola
žalovaná v omeškaní viac ako 3 roky. Žalovaná uhradila naposledy sumu 559,20 Sk dňa 20. 03. 2008,

odvtedy neuhradila nič. Potom deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh možno v zmysle ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za
deňzačatiaplynutiapremlčacejdoby.Sámžalobauviedol,žežalovanáuhradilasplátkuúverunaposledy
dňa 20. 03. 2008. Najneskôr teda od 21. 06. 2008 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej
sumy zo zmluvy o úvere na súde v trvaní 3 rokov (§ 101 OZ), ktorá márne uplynula dňa 20. 06. 2011.

Keďže v danej veci sa konanie začalo dňa 29. 10. 2013 doručením návrhu na súd, bolo to až po uplynutí
premlčacej doby. Na uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj
bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ takýchto skutočností dovolával. Z

týchto dôvodov súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej,
ktorá bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, náhradu trov konania nepriznal,
pretože si žiadne trovy neuplatnila a zároveň jej žiadne trovy nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zmeny a vyhovenia návrhu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav.
Nesúhlasil s právnym posúdením danej veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania, keď súd prvej
inštancie pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov a to z dátumu
poslednej splátky vykonanej žalovanou v jeho prospech. Má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy

nesprávne, keď vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej
doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, prípadne vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti. Podľa jeho názoru svoje rozhodnutie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. V
tejto súvislosti poukázal na bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok a zároveň poukázal na fakt,
že jeho právny postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a žalovanou,

nebolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveru,zmluvanebolavypovedaná,taktiežnedošlokodstúpeniu
od zmluvy. Výkladom ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok možno dospieť k záveru,
že postupca, následne postúpením pohľadávky žalobca, boli oprávnení, nie však povinní predčasne
ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky práva
súvisiace s danou pohľadávkou. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplývala mesačná periodicita splátok.

Je teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach, preto si uplatnil nárok na úhradu
neuhradených a nepremlčaných splátok. K ukončeniu zmluvy došlo ku dňu 20. 02. 2013, kedy nastala
konečná splatnosť úveru. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.
07. 2008 sp. zn. 4Cdo/146/2008, rozhodnutie NS SR 7NCdo/9/2014 zo dňa 24. 03. 2015. Ďalej zastáva
názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa

premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o
zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jeden zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Ďalej poukázal na rozhodnutia Krajských súdov v Banskej Bystrici, v Trnave a v
Žiline.Záveromsiuplatnilvočižalovanejavedľajšiemuúčastníkovitrovykonaniaaprávnehozastúpenia,
tak za prvostupňové, ako aj odvolacie konanie.

K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaná, resp. jej opatrovníčka, ani vedľajší účastník písomne
nevyjadrili.3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1

písm. c) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Podľa § 389 odsek 1 písmeno c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

6. Žalobca sa podanou žalobou na súde prvej inštancie podanej dňa 29. 10. 2013 domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.271,48 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval zo
Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl. OZ zo dňa 28. 06. 2011 medzi
postupcomSlovenskásporiteľňa,a.s.sosídlomTomášikova48,Bratislavaažalobcom,ktoroupostupca

postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 25. 02. 2008 zmluvu
č. 212601430, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom uvedenej zmluvy o
splátkovom úvere bola výška úveru 50.000 Sk (1.659,70 eura) s pevnou úrokovou sadzbou 19,40%
do konečnej splatnosti úveru. Výška splátky istiny predstavovala sumu 1.368 Sk (45,41 eura) s tým,
že splatnosť prvej splátky nastáva dňom 20. 03. 2008, počet splátok je 60, pričom periodicita splátok

nastáva k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dátumovaná dňom 20.
02. 2013. RPMN predstavovala 24,70 eura a celkové náklady spojené s úverom predstavovali čiastku
32.668,10 Sk. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28. 06. 2011 (č. l.
32 spisu) vyplynulo, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka z úverovej zmluvy žalovanej zo dňa
25. 02. 2008 a zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval sumu 3.663,48 eura, z toho istina

3.390,79 eura a úrok 272,69 eura s počtom dní omeškania 1195. Sumu 272,69 eura predstavujúcu úrok
z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňoval. Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje splátky
úveru splatné od 20. 11. 2010 do 20. 12. 2013 v počte 28 x 45,41 = 1.271,48 eura. Súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie, keď vychádzal z toho, že žalovaná uhradila poslednú splátku
úveru dňa 20. 03. 2008 (559,20 Sk) a najneskôr od 21. 06. 2008 (uplynutím 3 mesiacov splatnosti splátky

splatnej dňa 20. 03. 2008) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere
na súde v trvaní 3 rokov podľa § 101 OZ, ktorá potom márne uplynula dňa 20. 06. 2011. Súd prvej
inštancie vychádzal z toho, že deň, kedy bol žalobca oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle
ust. § 101 OZ považovať za deň, kedy sa mohlo právo vykonať po prvýkrát, ktorý považoval deň, kedy
uhradila žalovaná splátku poslednýkrát, t. j. 20. 03. 2008 a uplynutím 3 mesiacov od splatnosti poslednej

zaplatenej splátky počítal premlčaciu dobu.

7. S právnym posúdením otázky plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie sa odvolací súd
nestotožňuje, keď má za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré malo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

8. Vychádzajúc zo samotnej zmluvy o splátkovom úvere č. 021260143 zo dňa 25. 02. 2008, uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou, a. s.) a žalovanou, okrem iného
vyplynulo, že všetky údaje a náležitosti uvedené v základných podmienkach v úverovej zmluve sú platné
ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy a ich zmeny sa riadia úverovou zmluvou, úverovými podmienkami a

všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami.Zovšeobecnýchobchodnýchpodmienokbodu7.6.1.vyplývajú
oprávnenia žalobcu v prípadoch, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta. V zmysle uvedeného bodu je možné dospieť k záveru, že banka, resp. jej
nástupca je oprávnený v prípadoch omeškania so splácaním jednej splátky istiny alebo úrokov, alebo
v prípadoch s omeškaním so splácaním poplatku za poistenie, ako aj z iných dôvodov (nevzťahujúcich

sa na túto vec) oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo od
nej odstúpiť. Uvedený bod všeobecných obchodných podmienok tak upravuje oprávnenie banky využiť
uvedené právne možnosti v prípade neplnenia si povinností klientom z úverovej zmluvy, avšak uvedenéoprávnenie nie je povinnosťou banky, to znamená, že banka ho môže využiť, ale nemusí, a teda nie je
možné mu toto oprávnenie dať za povinnosť.

9. V preskúmavanej veci nesporne vyplynulo, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu
zmluvu o splátkovom úvere dňa 25. 02. 2008, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
1.659,70 eura (50.000 Sk), ktoré žalovaná v deň uzatvorenia zmluvy vyčerpala. Splácanie úveru bolo
dohodnuté v 60-tich mesačných splátkach po 1.368 Sk (45,41 eura). Na žalobcu bola na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok postúpená pohľadávka voči žalovanej v celkovej výške 3.663,48 eura, ktorá

pozostáva z istiny 3.390,79 eura a úroku z omeškania vo výške 272,69 eura, ktoré si však žalobca v
konaní neuplatňuje. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 29. 10. 2013 domáha voči
žalovanej zaplatenia splátok splatných od 20. 11. 2010 do 20. 02. 2013 v počte 28 x 45,41 = 1.271,48
eura. Napriek tvrdeniu v podanej žalobe, že dňa 06. 08. 2011 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, takáto listina sa v spise nenachádza. Práve naopak, v zmluve o postúpení pohľadávky (na č. l.
32) je uvedená splatnosť úveru dňa 20. 02. 2013, pričom mimoriadna splatnosť sa v zmluve o postúpení

pohľadávky a konkrétne k pohľadávke žalovanej neuvádza. Uvedenú skutočnosť konštatuje v podanom
odvolaní i samotný žalobca, ktorý uvádza, že jeho právny predchodca neukončil záväzkovo-právny
vzťah medzi postupcom a žalovanou, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a zmluva nebola
vypovedaná, ani nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, keď takýmito dokladmi ani žalobca nedisponuje.

10. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď posudzoval danú úverovú zmluvu ako absolútny
obchod, avšak na otázku premlčania je potrebné, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy,
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo
je v ustálenej aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd SR v uznesení pod sp. zn.
IÚS 402/2013-10 zo dňa 19. 06. 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho

zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

11. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 OZ), že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy

prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o
posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a pod., aj
keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie potom
správne aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinného od 01. 05. 2014 na danú vec, nesprávne

však, vzhľadom na vyššie uvedené, posúdil plynutie premlčacej doby a následne tak prijal nesprávny
právny názor, že nárok žalobcu je premlčaný.

12. Keďže v konaní bolo nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bol poskytnutý úver vo forme splátkového kalendára, pričom žalovaná mala uhradiť požičanú sumu v

60-tich mesačných splátkach po 45,41 eura, pri splatnosti prvej splátky dňa 20. 03. 2008 a splatnosti
konečnej splátky dňa 20. 02. 2013, je v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka nesporné, že súd prvej
inštancie mal postupovať pri posudzovaní plynutia premlčacej doby tak, že by posudzoval premlčanie
každej jednotlivej splátky osobitne. Keďže žalobca si uplatňoval v konaní len nepremlčané splátky od 20.
11.2010do20.02.2013vpočte28,budepovinnosťousúduprvejinštancieopätovneposúdiťpremlčanie

každej jednotlivej splátky osobitne, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 29. 10. 2013, a teda sa
javí, že uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci
nesprávne určil počiatok plynutia premlčacej doby, a preto vec nesprávne právne posúdil a z tohto

dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len jeho rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Rozhodnutie vo veci bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).