Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoD/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100898228
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7100898228.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, vo veci žalobkýň X) D. D., U. P., E. Č.. XXX/XX, zast.
JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20 a X) D.. I. J., U. P., V.
XXX/XX, proti žalovanej L. H., X. XX, I. E. L., zast. JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom, Advokátska
kancelária, Košice, Floriánska č. 16, o neplatnosť závetu a o určenie, že pôvodná žalobkyňa D. Z. G.
I. E. G. L., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 14C/936/2000-383 z 21.1.2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, okrem výroku o trovách konania medzi

účastníkmi konania.

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že závet G. L., V.. 13.5.2000, napísaný notárom
JUDr. Andrejom Kašperom dňa 17.7.1997 v listine označenej ako „Notárska zápisnica" sp. zn. P. XXX/
XX, P. XXX/XX je neplatný. Určil, že pôvodná žalobkyňa D. Z., P.. XX.X.XXXX, V.. X.X.XXXX je dedičkou
E. G. L., V.. XX.X.XXXX a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyniam v 1. a 2. rade

vo výške 2.019,57 eur na účet JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky, so sídlom v Košiciach, Štúrova č.
20, ako právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne a toho času žalobkyne v 1. rade, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Z notárskej zápisnice N 199/97, Nz 196/97 napísanej na notárskom úrade G.. N. U. 17.7.1997 zistil,
že pred notára sa dostavili jemu menom a osobne neznámi G. L., Z.. H., P.. XX.XX.XXXX Y. U., Y. XX
ako závetkyňa, ktorá svoju totožnosť zákonným spôsobom preukázala a je podľa vlastného vyhlásenia

doloženého lekárskym potvrdením lekárky D.. J. O., praktickej lekárky pre dospelých v Košiciach, zo
16.7.1997 na právne úkony spôsobilá s tým, že pre slabozrakosť už nemôže dobre písať ani čítať,
podpísať sa však vie, a svedkyne úkonu C. G., Y. H. Č.. XXX N. T. P., Y. H. Č.. XXX, ktoré svoju
totožnosť tiež zákonným spôsobom preukázali. V zmysle tohto závetu poručiteľka odkázala všetok
svoj majetok pre prípad jej smrti L. H., Z.. E., Y. I. E. L. - X. XX ako jedinej a univerzálnej dedičke. V
zápisnici sa tiež uvádza, že poručiteľka tento závet robí slobodne a z vlastného rozhodnutia z dôvodu,
že nemá žiadnych potomkov a v presvedčení, že menovaná závetná dedička jej bude až do jej smrti

poskytovať potrebnú starostlivosť a opateru a že jej výstroji slušný pohreb. Z vykonaného dokazovania
mu vyplynulo, že poručiteľka bola 17.7.1997 schopná posúdiť následky svojho konania, t.j robiť poriadok
so svojim majetkom pre prípad smrti, zriadiť závet vo forme notárskej zápisnice 17.7.1997 a ovládať
svoje konanie pri podpise závetu zriadeného vo forme notárskej zápisnice 17.7.1997. Z výpisu zozdravotnejdokumentácieporučiteľkyG.L.,E.D..J.O.,všeobecnoulekárkoupredospelých z31.8.2006
zistil, že poručiteľka bola liečená s diagnózou cataracta senilis bilat., vekom podmienená makulárna
degenerácia - praktická slepota od roku 1996, naposledy vyšetrená v roku 1998 I.. H. - počítala prsty na

2m. Z preukazu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, ktorého členkou bola poručiteľka od roku
1994, vyvodil, že stupeň poškodenia zraku poručiteľky bol ohodnotený ako slabozraký. Konštatoval,
že účastníci sa zhodli v tvrdeniach, že poručiteľka G. L. bola osobou, ktorá nemôže čítať a písať. K
tomu , akým spôsobom prebiehalo zriaďovanie závetu formou notárskej zápisnice pred notárom G.. N.
U. 17.7.1997 sa žalobkyňa vyjadriť nemohla , keďže tam nebola prítomná, žalovaná, ktorá tam prítomná

bola uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní 4.2.2002, že keď poručiteľka, prítomné svedkyne a
žalovaná vošli do kancelárie k notárovi, notár už spísaný závet pred nimi všetkými prečítal, opýtal sa
poručiteľky L. , či možno závet podpísať a ona a svedkyne ho následne podpísali. Z výpovede svedka
JUDr. N. U., notára, na pojednávaní konanom 10.6.2002 , o. i., zistil, že svedok osobne nepozná
účastníkov tohto konania, ale naopak poznal závetkyňu G. L., pretože bývala neďaleko pri obchode X.-X.
P. S. Y., kde sa stretávali spoločne v tomto obchode, že 17.7.1997 sa závetkyňa G. L. dostavila pred neho

spolu s dvoma svedkami C. G. N. T. P., pričom on nechal túto notársku zápisnicu podpísať závetkyňou
a tiež týmito dvoma svedkyňami, pretože sa chcel poistiť pred eventuálnou možnosťou budúceho
napadnutia notárskej zápisnice. Závetkyňa nikdy neuvádzala, žeby bola liečená na nejakú psychickú
poruchu alebo chorobu, naopak, bola veľmi rozčúlená a s obsahom notárskej zápisnice, ktorú nahlas
prečítal, vyjadrila svoj súhlas, čo potvrdila svojim podpisom tam uvedeným. Z výpovede H. C. G., zistil,

že žalovaná jej telefonicky oznámila, aby sa dostavila na notársky úrad G.. U., že 17.7.1997 sa svedkyňa
dostavila aj s T. P., žalovanou a poručiteľkou na notársky úrad, kedy ich žalovaná zoznámila. Následne
ich zavolal notár, ktorý mal pripravený závet, tento prečítal, opýtal sa V. L., či súhlasí so znením, tá
povedala že áno, notársku zápisnicu podpísala a následne ju podpísala ona a T. P.. Potom z notárskeho
úradu odišli, závetkyňa L. sa im poďakovala a s T. P. odišli. Pri podrobnom opise , čo sa presne udialo

v kancelárií notára, keď vstúpili do miestnosti, svedkyňa uviedla, že vstúpili do miestnosti spoločne s T.
P., so závetkyňou a žalovanou, vošli do prvej miestnosti, kde bola pracovníčka notára. Potom prešli k
notárovi do vedľajšej miestnosti, kedy ich notár zavolal všetkých dnu. Usadil ich, oboznámil ich s tým,
čo je obsahom závetu, tento prečítal, poručiteľka s obsahom súhlasila, notársku zápisnicu podpísala
a následne túto podpísala aj ona s T. P.. Z výpovede svedkyne T. P.j zistil, že poručiteľku L. videla

prvýkrát 17.7.1997, teda v deň keď boli podpisovať a svedčiť pri notárskej zápisnici na notárskom úrade
G.. U.. Zoznámila ich žalovaná, ktorá ju vlastne oslovila a povedala jej, že poručiteľka, ktorá je staršia
pani, spisuje závet a je potrebné ísť k notárovi ako svedok. Potvrdila, že keď vošli k notárovi, sadli si
do miestnosti, notár začal čítať závet, opýtal sa poručiteľky L., či stým súhlasí, ona povedala že áno,
podpísala zápisnicu, potom ich vyzval, aby zápisnicu podpísali, túto podpísali a po podpise zápisnice

odišli spolu s C. G.. E. L. im poďakovala a spolu so žalovanou ešte ostali u notára.

Poukázal na to, že odvolací súd rozsudkom 9CoD/l30/2006-259 z 12.11.2007 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom 9CoD/l 30/2007-262 z 19.11.2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že závet G.
L., zomretej 13.5.2000, napísaný notárom JUDr. N. U. dňa 17.7.1997 v listine označenej ako „notárska

zápisnica" sp. zn. N 199/97, Nz 196/97 je neplatný. Určil, že žalobkyňa D. Z., P.. XX.X.XXXX je dedičkou
po G. L., zomretej 13.5.2000 a vyslovil, že účastníkom náhradu trov celého konania nepriznáva, že
Najvyšší súd SR ako dovolací súd vo svojom uznesení č.k. 4Cdo 98/2008-290 zo 17.2.2010 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12.11.2007 sp. zn. 9CoD/130/2006 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom z 19.11.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd uznesením 6CoD/41/2010-300 z 30.12.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd uznesením 9CoD/50/2011-357 z 28.6.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo

6.5.2011, č.k. 14C/936/2000-315, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť
nahradiť žalovanej trovy konania a taktiež trovy štátu. Vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že
notárska zápisnica obsahujúca závet poručiteľky G. L. síce neobsahuje výslovne údaj o tom, že
svedkovia úkonu boli prítomní pri jej prejave o tom, čo má byť zahrnuté do notárskej zápisnice, ale
obsahuje prejav notára, v ktorom notár osvedčuje, že o tomto právnom úkone (prejave vôle poručiteľky

do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle) poručiteľky bola notárska
zápisnica ním napísaná. Najvyšší súd SR uzavrel, že z tejto formulácie zápisnice dostatočne jasne
a zrozumiteľne vyplýva, že sa v nej nachádza nielen údaj o tom, že notár napísal právny úkon pred
dvoma svedkami, ale aj okolnosť, že k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlov prítomnosti dvoch pribratých svedkov (G.J. a E.N.), teda, že v listine spísanej notárom G.. N. U.
sú uvedené aj všetky tie okolnosti, ktoré ako osobitné náležitosti notárskej zápisnice predpokladá
ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku. Ako však ďalej uviedol Najvyšší súd SR, iné je, či pribraté

svedkyne v skutočnosti aj boli nepretržite prítomné pri zriaďovaní závetu, najmä pri prejave vôle
poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Treba totiž rozlišovať medzi zákonnou požiadavkou
uvedenou v § 49 veta druhá Notárskeho poriadku, podľa ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem
iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, a požiadavkou uvedenou v
tretej vete tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorej tieto okolnosti musia byť ako osobitne náležitosti

obsahom notárskej zápisnice. Aj keď teda podľa záveru Najvyššieho súdu SR z formulácie notárskej
zápisnice vyplýva, že k spísaniu právneho úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v prítomnosti dvoch
pribratých svedkov, tento údaj vzhľadom na výpoveď uvedených svedkýň (C. G. N. T. P.) sa javí ako
nepravdivý. Súd prvého stupňa napriek tomu, že mu to bolo uložené už v uznesení odvolacieho súdu
z 30.12.2010, sa nezaoberal tým, či táto skutočnosť má vplyv na platnosť závetu, tak ako to tvrdila
pôvodná žalobkyňa. Odvolací súd z dôvodu predčasného nevyslovenia právneho názoru v tomto smere

otázku vplyvu tvrdenej neprítomnosti svedkov úkonu pri celom úkone zriaďovania závetu neposudzoval
a z dôvodu rešpektovania dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (s poukazom na závery
uznesenia Najvyššieho súdu SR vydaného v tejto veci) zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p.), v ktorom odstráni vytýkaný nedostatok .

Vychádzajúc z § 476d ods. 1 OZ, § 46 prvá veta, § 47, § 49 a § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku ( ich
znenie citoval ) , na základe vykonaného dokazovania v intenciách Najvyššieho súdu ako aj Krajského
súdu v Košiciach , urobil záver, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Dôvodil,
že Notárska zápisnica z 17.7.1997 spísaná pred notárom G.. N. U., sp. zn. N 199/97, Nz 196/97,
ktorou poručiteľka G.O. L. zriadila závet v prospech závetnej dedičky L. H. , obsahuje všetky osobitné

náležitosti notárskej zápisnice, ktoré predpokladá § 49 tretia veta Notárskeho poriadku. Poukázal na
to, že žalovaná a svedkyne prítomné pri zriaďovaní závetu a spisovaní tejto notárskej zápisnice však
nezávisle od seba, zhodne potvrdili, že neboli prítomné prejavu vôle poručiteľky, ale keď sa dostavili pred
notára, ten im už len prečítal spísaný závet a závetkyňa L. s ním vyslovila súhlas, spisovaniu závetu.
Preto konštatoval, že ide o rozpor medzi skutočnosťami o priebehu zriaďovania závetu uvedenými v

notárskej zápisnici notárom a samotným priebehom spisovania tohto závetu formou notárskej zápisnice,
žechýbatuzákonnápožiadavkauvedenáv§49druhávetaNotárskehoporiadku,podľaktorejsvedkovia
musia byť prítomní, okrem iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Teda
aj napriek tomu, že notár v zápisnici uviedol, že osvedčuje, že o tomto právnom úkone (prejave vôle
poručiteľky do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle) poručiteľky bola

notárska zápisnica ním napísaná, v skutočnosti tam svedkyne pri prejave vôle poručiteľky neboli, preto
nebola dodržaná forma, ktorú zákon (Notársky poriadok) pre právny úkon ako závet vo forme notárskej
zápisniceustanovuje.Vzhľadomnauvedenéjetedatátonotárskazápisnicaneplatnouzávetnoulistinou,
pretože údaje v nej sú nepravdivé a nezodpovedajú skutočnosti. V notárskej zápisnici notár tiež v
úvode uvádza, že sa pred neho dostavili jemu menom a osobne neznáme osoby, tento údaj tiež nie

je pravdivý, pretože notár vo svojej výpovedi sám potvrdil, že závetkyňu L. poznal osobne. Taktiež súd
poukázal na znenie § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť
okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. V danom prípade mu
bolo preukázané, že poručiteľka takouto osobou bola, avšak pri spisovaní notárskej zápisnice ,okrem
svedkov tohto úkonu , nebol pribratý dôverník, takže aj toto zákonné ustanovenie bolo pri spisovaní

notárskej zápisnice porušené. Citoval znenie § 476c OZ a vyplynulo mu, že keď notárska zápisnica je
neplatná z už vyššie uvedených dôvodov, ak by poručiteľka prejavila svoju poslednú vôľu pred troma
súčasneprítomnýmisvedkami,moholbybyťzávetplatný.Avšakposlednúvôľuprejavilalenpreddvoma
svedkami, preto ani táto zákonná forma zriadenia závetu nebola dodržaná, preto je závet neplatným
právnym úkonom. K návrhu žalovanej na opätovné vypočutie svedkov, a to G.. N. U., T. P., C. G. a

poverenej zamestnankyne notára, ktorá bola prítomná pri spisovaní závetu, aby sa vyjadrili k tomu, akým
spôsobom prebiehalo spisovanie notárskej zápisnice o závete po poručiteľke, uviedol, že navrhované
dokazovanie nevykonal z toho dôvodu, že na uvedené okolnosti už tí istí svedkovia raz vypovedali a
to konkrétne na pojednávaní, ktoré prebehlo 10.6.2002, kde sa presne k týmto skutočnostiam jasne
a zrozumiteľne vyjadrili, opísali celý priebeh zriaďovania závetu u notára, boli poučení podľa § § 126

ods. 1 O.s.p., preto nepovažoval za potrebné opätovne ich na dané okolnosti vypočuť. Nevypočul
poverenú zamestnankyňu notára, ale jej výpoveď, t.č. , vzhľadom na dlhé časové obdobie, ktoré od
dňa 17.7.1997 uplynulo, považoval za neúčelnú, pretože mal za viac ako pravdepodobné, že by sa k
týmto skutočnostiam už ani nevedela vyjadriť. Z uvedených dôvodov určil, že závet je neplatný. Zároveňurčil, že pôvodná žalobkyňa D. Z. G. I. E. G.O. L., V.. XX.X.XXXX a rozhodol tak v zmysle § 475
ods. 2 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobkyniam priznal
náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala.

Trovy konania pozostávajú z trov právneho zast. pôvodnej žalobkyne a terajšej žalobkyne v 1. rade
JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou, za úkony právnej služby z 11.4.2001 prevzatie a príprava zast. á
9,96 eur, 4.2.2002 zastupovanie na pojednávaní á 9,96 eur, režijný paušál 4 x 100,- Sk á 13,28 eur,
2.4.2002 vyjadrenie á 58,26 eur, 10.6.2002 zastupovanie na pojednávaní á 58,26 eur, režijný paušál 4
x 100,- Sk á 13,28 eur, 13.2.2003 vyjadrenie á 63,78 eur, 17.4.2003 vyjadrenie á 63,78 eur, 7.7.2003

zastupovanie na pojednávaní á 63,78 eur, 9.7.2003 zastupovanie na pojednávaní - 1/4 á 15,95 eur,
režijný paušál 8 x 128,- Sk á 33,99 eur, 30.1.2004 námietky k znalcovi á 67,72 eur, 21.9.2004 vyjadrenie
á 67,72 eur, režijný paušál 4 x 136,- Sk á 18,06 eur, spolu 557,78 eur. 3.4.2006 vyjadrenie á 62,74 eur,
7.7.2006 zastupovanie na pojednávaní á 62,74 eur, 29.9.2006 zastupovanie na pojednávaní á 62,74 eur,
9.11.2006 odvolanie - 1/2 á 31,37 eur, 20.11.2006 odvolanie á 62,74 eur, režijná paušál 10 x 164,- Sk á
54,44 eur, 25.4.2007 podanie á 68,26 eur, 12.11.2007 zastupovanie na pojednávaní á 68,26 eur, režijný

paušál 4 x 178,- Sk á 23,63 eur, 30.4.2008 vyjadrenie á 72,94 eur, režijný paušál 2 x 190,- Sk á 12,61
eur, spolu základ dane 582,47 eur + 19 % DPH 110,67 eur, spolu 693,14 eur. 6.5.2011 zastupovanie na
pojednávaní á 76,- eur, 18.7.2011 odvolanie á 76,- eur, režijný paušál 4 x 7,41 eur á 29,64 eur, 8.3.2012
podanie už len za zastupovanie žalobkyne v 1. rade á 78,25 eur, režijný paušál 2 x 7,63 eur á 15,26 eur,
24.4.2013 vyjadrenie už len za zastupovanie žalobkyne v 1. rade á 80,09 eur, režijný paušál 2 x 7,81

eur á 15,62 eur, 21.1.2014 zastupovanie na pojednávaní už len za zastupovanie žalobkyne v 1. rade
á 82,49 eur, režijný paušál 2 x 8,04 eur á 16,08 eur, spolu základ dane 469,41 eur + 20 % DPH 93,88
eur, spolu 563,29 eur. Právna služba spolu 1787,21 eur, zaplatené preddavky na trovy znaleckého
dokazovania ( 1.000,- Sk + 1.000,- Sk + 5.000,- Sk) 232,36 eur - spolu trovy konania 2.019,57 eur.

Na podnet žalobkyne v 1. rade - jej podania , označeného ako odvolanie proti rozsudku z 10.3.2014,
došléhosúdu11.3.2014(č.l.393),ktorépoobsahovejstránkeposúdilakonávrhnadoplnenierozsudku,
dopĺňacím rozsudkom 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 doplnil rozsudok 14C/936/2000-383 z 21.1.2014
tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyniam v 1.,2. rade trovy konania pozostávajúce
zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 182,57 eur (5.500,-Sk) na účet JUDr. Ivety Rajtákovej,

advokátky so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, ako právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne, t.č.
žalobkyne v 1.rade, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej uložil povinnosť nahradiť
trovy štátu vo výške 378,41 eur na účet Okresného súdu Košice I , do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vychádzajúc z § 151 ods. 6 a § 166 ods. 1,2 O.s.p. (ich znenie citoval) urobil záver, že
súd v pôvodnom rozsudku nerozhodol o trovách konania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych

poplatkov (ešte pôvodnou) žalobkyňou v priebehu konania a o trovách štátu, že doplnenie rozsudku
urobil dopĺňacím rozsudkom a uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyniam v 1. a
2. rade vo výške 182,57 € , pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov na účet právnej zást.
žalobkyne v 1. rade. Uviedol, že žalobkyniam vznikli v rámci tohto konania trovy pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku za žalobu 500 Sk, za preddavok na znalecké dokazovanie 2 x 1 000 Sk

a za podané odvolanie 3 000 Sk, spolu 5 500 Sk (182,57 €). V priebehu konania vznikli trovy konania aj
štátu, o ktorých v rozsudku z 21. 1. 2014 nerozhodol, preto rozsudok doplnil a uložil žalovanej povinnosť
nahradiť trovy štátu 378,41 € na účet Okresného súdu Košice I, a to do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Vychádzajúc z § 148 ods. 1 O. s. p. a zo skutočnosti, že uvedené znalečné bolo priznané
preddavkovo z rozpočtových prostriedkov štátu , vzhľadom k tomu, že žalovaná nepreukázala v konaní

okolnosti preukazujúce u nej predpoklady pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku, zaviazal ju na
náhradu trov štátu, ktoré spočívajú v priznanom znalečnom v celkovej výške 378,41 €, a to uzneseniami
14C/936/00-96 z 10. 4. 2003 1 200 Sk, 14C/936/00-144 z 9. 8. 2004 1 600 Sk, 9CoD/104/2007-263
z 27. 12. 2007 8 600 Sk.

Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) (v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h),
c),d), a f) O.s.p.), t.j., že súd jej odňal možnosť konať pred súdom, že neúplne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietala, citujúc časť odôvodnenia rozsudku , záver súdu , že z výpovedí žalovanej a svedkýň
prítomných pri zriaďovaní závetu a spisovaní tejto notárskej zápisnice , ktoré mu nezávisle od seba,zhodne potvrdili, že neboli prítomné prejavu vôle poručiteľky, ale keď sa dostavili pred notára, ten im
už len prečítal spísaný závet a svedkyňa L. H. ním vyslovila súhlas spisovaním závetu, podpísané
tvrdenie súdu sa nezakladá na skutočnostiach zistených v konaní, že z uvedených výpovedí svedkýň

vôbec nemožno vysloviť ultimatívny záver o tom, že svedkyne zhodne potvrdili skutočnosť v konaní
rozhodujúceho významu a to, že neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky , čo má byť obsahom
závetu. Naopak , z výpovede svedkyne G. Jánošíkovej jej jednoznačne vyplýva, že boli prítomné pri
prejave vole poručiteľky, čo má byť obsahom závetu, keďže jasne uviedla, že notár ich ešte pred
samotným prečitaním oboznámil s tým , čo je obsahom závetu, pričom druhá svedkyňa uviedla, že si

presný postup už nepamätá. Tvrdila, že z vykonaného dokazovania a to z Notárskej zápisnice spísanej
G.. N. U.Š. XX.X.XXXX , N199/97, Nz 196/97 jednoznačne vyplýva, že notárska zápisnica bola napísaná
závetkyni a svedkom prečítaná a vysvetlená, že závetkyňa ju schválila a vyhlásila, že obsahuje jej
poslednú vôľu a to všetko pred prítomnými svedkami úkonu C.. G. N. T.. P.. K záveru súdu , že aj
napriek tomu, že notár v zápisnici uviedol, že osvedčuje, že o tomto právnom úkone ( prejave vôle
poručiteľky do zápisnice pojatej ) pred prítomnými svedkami ( tohto) úkonu ( prejavu vôle) poručiteľky ,

bola notárska zápisnica ním napísaná, že v skutočnosti tam svedkyne pri prejave vôle poručiteľky neboli
a preto nebola dodržaná forma, ktorú Notársky poriadok pre právny úkon ako závet ustanovuje, uviedla,
že nejde len o vyhlásenie notára ale taktiež o vyhlásenie obidvoch svedkýň, ktoré pravdivosť tohto
vyhlásenia osvedčili svojimi podpismi na prvej aj druhej strane notárskej zápisnice, že pokiaľ súd dospel
k tak vážnemu záveru o tom, že svedkyne neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky , bol povinný

sa svedkýň na preukázanie tejto skutočnosti dopytovať na dôvody rozporuplnosti svojich vyhlásení v
notáskej zápisnici a v samotnom konaní pred súdom. Súd však tieto skutočnosti bližšie neskúmal a bez
existencie relevantných dôkazov, ktoré by jednoznačne preukazovali, že svedkyne neboli prítomné pri
prejave vôle poručiteľky o tom , čo má byť obsahom závetu, označil závet za neplatný pre nedoržanie
formy. Citujúc znenie § 3 ods.3 Notárskeho poriadku, § 134 O. p. jej vyplynulo, že pri verejnej listine ako

dôkazného prostriedku, ak bola uznaná za pravú ( t.j. že je vydaná orgánom na nej uvedeným a , že celý
obsah pochádza od neho ) platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje,
ak nie je dokázaný opak. To znamená, že sa zásadne pripúšťa možnosť pravdivosť v nej uvedených
skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j.dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade opačná, než je
uvedená v listine. Účastník, ktorý pravdivosť obsahu takejto listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí

však iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale
účastník musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina
osvedčuje alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také skutočnosti, ktoré úplne
podlamujú vierohodnosť obsahu vereinei listiny, inak nemožno verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily
(NS SR sp.zn. 2 Cdo 199/2005). Pokiaľ ide o odmietnutie vykonania dôkazu - výsluch zamestnankyne

notára, ktorá bola prítomná pri zriaďovaní závetu , uviedla, že takýto záver súdu o odmietnutí vykonania,
pre konanie podstatného dôkazu ( len preto, že si súd myslí, že by si nič nepamätala a pritom to nemá
absolútne ničím podložené ), je v zmysle ustálenej súdnej praxe arbitrárnym rozhodnutím súdu, že
aj skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania ústavným súdom
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo
slobody (I. ÚS 13/00). Z § 51 ods.1,2, 3 a § 52 ods.1, 2, 3 Notárskeho poriadku( ich znenie citovala) jej
jednoznačne vyplynulo, že dôverník sa k spísaniu notárskej zápisnice povinne priberá len v tom prípade,
ak ide o nemého a hluchého účastníka, ktorý zároveň nevie čítať alebo písať a nie v každom prípade ,
ak ide o osoby, ktoré nevedia čítať alebo písať , hoci nie sú ani hluché ani nemé, že súd preto nesprávne

aplikoval na daný prípad § 51 ods.2 Notárskeho poriadku. Poukázala na to, že v odôvodnení rozsudku
ohľadom druhého výroku , sa uvádza jediná veta a to, že súd určil, že pôvodná žalobkyňa D. Z. je
dedičkou po G.O. L., V.. XX.X,XXXX a rozhodol tak v zmysle § 475 ods.2 OZ , že z napádaného rozsudku
nie je nijako preskúmateľné , ako súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa D. Z., nar. XX.XX.XXXX,
V..X.X.XXXXjededičkoupoG. L.V.,XX.XX,XXXX,žeprejednaniededičstvaaurčeniededičovjevecou

dedičského konania. Z rozsudku však nevyplývajú žiadne informácie , ako súd zisťoval okruh dedičov
a ako vôbec dospel k potrebe aplikovať § 475 ods.2 OZ. Preto sa ani nemôže relevantne brániť proti
uvedenému výroku súdu a považuje ho za nepreskúmateľný. Navyše súd nerešpektoval právny záver
Najvyššieho súdu uvedený v jeho rozhodnutí 4 Cdo 98/2008 zo 17.2 2010, kde na str. 6 jasne i uvádza
že, zároveň za nesprávnu treba považovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil žalobkyňu

za dedičku po G. L.. Žalovaná je toho názoru, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky,
ktoré Notársky poriadok vyžaduje pre spisovanie notárskych zápisníc, že ich nenaplnenie nebolo v
konaní relevantným spôsobom preukázané a preto je Notárska i zápisnica z 17.7,1997 spísaná pred
notárom G.. N. U., H..V.. P. XXX/XX,P. XXX/XX, U. E. G.Ú. L. zriadila závet v prospech závetnej dedičkyL. H. platným právnym úkonom. Navrhla rozsudok v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie vo veci, alternatívne rozsudok
podľa § 220 O.s.p. zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov prvostupňového

aj odvolacieho konania

Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázala, o. i., na to, že v odvolaní žalovanej
nemožno nikde identifikovať, že by sa jej postupom súdu mala odňať možnosť konať pred súdom, teda,
že by malo v konaní pred súdom prvého stupňa dôjsť k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Keďže

nedošlo k tomu, že by sa žalovanej znemožnilo využívať akékoľvek procesné právo podľa jednotlivých
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd by mal takýto odvolací dôvod považovať za
nedôvodný.K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. - súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k odvolaciemu dôvodu podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, k námietke žalovanej, že podľa jej názoru nemožno z výpovedi svedkýň C. G. N. T.

P.vej urobiť ultimatívny záver, že tieto neboli pri prejave vôle G. L., uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní
z 10.6.2012, vyplýva že po zákonnom poučení podľa § 126 O. s. p. obidve svedkyne nezávisle od
seba opísali ten istý priebeh spisovania notárskej zápisnice. To, že T. P. uviedla, že presný postup
si nepamätá, nemení nič na skutočnosti, že spontánne opísala priebeh spisovania notárskej zápisnice
zhodne s C. G., že z uvedeného je zrejmé, že svedkyne neboli pri prejave vôle poručiteľky, keďže

predmetný text závetu už bol v čase, keď prišli k notárovi napísaný. Navyše táto skutočnosť jej vyplýva aj
zo samotnej výpovede žalovanej , citujúc ju zo zápisnice o pojednávaní 4.2.2002 , že je možné vyvodiť
ten istý záver, že svedkyne neboli pri prejave vôle poručiteľky, keď tento prejav vôle bol už zaznamenaný
v písomnej podobe. Vychádzajúc z § 126 ods. 1,2 a 3 O. s. p. , poukázala na to, že v tejto súvislosti
sa javí irelevantnou poznámka žalovanej, že súd prvého stupňa bol povinný sa svedkýň dopytovať

na dôvody rozporuplnosti svojich vyhlásení v notárskej zápisnici a v samotnom konaní pred súdom,
že svedkyne boli poučené podľa § 126 O. s. p., pričom vypovedali tak, že spontánne uviedli priebeh
spisovania závetu, tak ako si ho pamätajú, pričom tento priebeh bol potvrdený aj samotnou výpoveďou
žalovanej. Viaceré svedecké výpovede tak potvrdili to, že svedkyne neboli pri prejave vôle poručiteľky,
preto súd prvého stupňa túto otázku správne vyhodnotil. Dôvodila, že taktiež ani výpoveď notára G..

N. U. na pojednávaní konanom 10. 6. 2002 nevyvrátila opísaný spôsob priebehu spisovania zápisnice,
preto súd dospel k správnemu záveru, ak uviedol, že predmetné svedkyne neboli prítomné pri prejave
vôle poručiteľky, keď všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti potvrdzujú tento záver. K namietanej
preskúmateľnosti druhého výroku rozsudku, t.j., ako súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa D. Z.,
nar. XX.X.XXXX, V.. X.X.XXXX je dedičkou po G. L., V..XX.X.XXXX, citujúc znenie 157 ods. 2 O. s.

p. uviedla, že z časti napadnutého rozsudku „čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov", je
zrejmé, že v prípade neplatnosti závetu je jedinou dedičkou pôvodná žalobkyňa D. Z., U. H. G. L. toto
dedičstvoodmietla,žesúdsprávnerozhodol,žeD.Z.G.I.E.G.L.vej,odôvodniactentozáverpoukazom
na § 475 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti mala za zavádzajúci poukaz žalovanej na citáciu uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 98/2008 zo 17. 2. 2010, že zároveň za nesprávnu treba

považovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil žalobkyňu za dedičku po G. L. , že tento
záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaná vytrhla z kontextu rozhodnutia a nesprávne ho
interpretovala., že z cit. časti vyplýva, že najvyšší súd poukázal na to, že takýto záver je nesprávny,
ak je nesprávny záver, že závet je pre rozpor so zákonom neplatný, teda ak by bol platný závet, tak
jedinou dedičkou nemôže byť pôvodná žalobkyňa. Z uvedeného jej vyplynulo, že v tejto veci súd vec

správne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
tedatietonamietanéodvolaciedôvody(§205ods.2písm.d)ae)O.s.p.)bymalodvolacísúdpovažovať
za nepreukázané. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p. - súd neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
k namietaným nevykonaným dôkazom a to opätovným výsluchom svedkýň , poukázala na prednes

právneho zást. žalovanej na pojednávaní 21.1.2014 , že žiadajú, aby súd vypočul svedkyne opätovne
z toho dôvodu, že svedkyne pravdepodobne nepripisujú priebehu deja spisovania závetu takú vážnosť,
aká by mu mala byť pripísaná, preto by bolo opodstatnené, aby boli opätovne vypočuté a poučené o
tom, aký by to malo následok, aby teda správne opísali priebeh deja, načo prostredníctvom koncipienta
svojej právnej zást. reagovala, že nesúhlasí s tým, aby svedkyne boli vypočuté a taktiež, že súd ich

má poučiť o tom, aké následky a priebeh spisovania závetu, že by tým pádom mohla byť ich výpoveď
ovplyvnená. Z uvedeného jej vyplýva, že žalovaná sa dožadovala toho, aby svedkyne prípadne aj
poverený zamestnanec notára , či notár samotný vypovedali takým spôsobom, ktorý by ich výpoveď
nasmeroval k tomu, aby potvrdili, že predmetné svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky.Ako vyplýva z uvedeného, vykonané dokazovanie však bolo dostatočné a preukázalo, že závery súdu
prvého stupňa boli správne. Takýto postup, kedy by súd mal poučovať svedka o tom, akým spôsobom
má vypovedať, resp. , k akým právnym záverom dospeje, ak bude vypovedať konkrétnym spôsobom,

nezodpovedá právu na spravodlivé súdne konanie či ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku.
Poukázala na to, že svedkyne, ako to už bolo uvedené, boli vypočuté spôsobom, ktorý predpisuje
zákon a v miere dostatočnej na zistenie potrebných skutočností, navyše svedkyne vypovedali týmto
spôsobom päť rokov po spísaní závetu, pričom v súčasnosti odvtedy uplynula doba sedemnástich rokov
a nemožno tak reálne očakávať, že by výpoveď svedkýň bola o udalosti spred sedemnástich rokov

presnejšia ako výpoveď o tej istej udalosti, ktorá nasledovala päť rokov po nej. Z uvedeného tak vyplýva,
žesúdprvéhostupňapostupovalsprávne,aknevykonalžalovanounavrhovanédôkazy,keďževykonané
dokazovanie bolo dostatočné a navyše ,vzhľadom na cit. prednes právneho zást. žalovanej , takto
vykonané dokazovanie by nebolo súladné s ust. Občianskeho súdneho poriadku. K odvolaciemu dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. - súd nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav, poukázala na to, že žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že súd na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenie § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku, keď konštatoval, že aj toto ustanovenie bolo
porušené pri spisovaní notárskej zápisnice. Tvrdila, že § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku nevyžaduje,
aby účastník, ktorý nemôže čítať alebo písať, musel byť zároveň hluchý a nemý, že ak by tomu tak bolo,
tak by zákonodarca toto ustanovenie upravil tak, že by uviedol, že ak účastník, ktorý je hluchý alebo

nemý, nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník. Keďže uvedené
ustanovenie zákonodarca takto neupravil, je potrebné toto ustanovenie vykladať spôsobom, akým ho
vyložil súd prvého stupňa, keď uviedol, že aj toto ustanovenie Notárskeho poriadku bolo pri spisovaní
notárskej zápisnice porušené. Navyše, ak by odvolací súd zaujal aj právny názor, ktorý uviedla žalovaná,
skutočnosť, že k tomuto úkonu nemusel byť pribratý dôverník, nemení nič na tom, že predmetné dve

svedkyne neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky a pre tento dôvod je uvedený závet neplatný.
Nie je tak preukázaný odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., teda že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav ani súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle §
205 ods. 2 písm. f) O. s. p. Navrhla rozsudok ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť

a a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 108,64 eur.

Žalovaná v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku , vychádzajúc z § 166 ods. 2 O.s.p. , poukázala
na to, že dopĺňací rozsudok je zmätočný v celom jeho rozsahu, že pokiaľ ide o výrok, že je povinná
nahradiť žalobkyniam v 1.2. rade trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov vo

výške 182,57 eur (5.500,-Sk) , súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že ide o zaplatený poplatok za návrh
a za preddavok na znalecké dokazovanie 2x 1.000,-Sk , že už v rozsudku 14C /93/2000-383 z 21.1.2014
ju súd zaviazal nahradiť zaplatené preddavky na trovy znaleckého dokazovania a to vo výške 1.000,-Sk
+ 1.000,-Sk + 5.000,-Sk, že v konaní uložil zaplatiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania len 3x
a to 2x žalobkyni po 1.000,-Sk a raz žalovanej 5.000,-Sk, pričom na ich náhradu ju už zaviazal a to v

rozsudku z 21.1.2014, že nie je zrejmé, o aké ďalšie preddavky na znalecké dokazovanie ide. Vytýkala
súdu, že nedodržal § 166 ods. 2 O.s.p., že o existencii dopĺňacieho rozsudku sa dozvedela až v deň jeho
doručenia a , že už len z uvedeného dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Výrok, ktorým
jej súd určil povinnosť nahradiť trovy štátu 378,41 eur na účet Okresného súdu Košice I , považovala za
nepreskúmateľný a nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave, vychádzajúci z nesprávneho právneho

posúdeniaveci.Tvrdila,žesúdjejodňalmožnosťkonaťpredsúdomakeďžesaodvolalaprotipovinnosti
nahradiť trovy konania, považuje aj výrok o povinnosti nahradiť trovy štátu za nesprávny, nemajúci oporu
v zistenom skutkovom stave. Navrhla dopĺňací rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti dopĺňaciemu rozsudku, vychádzajúc z §

164 O.s.p. uviedla, že z tvrdenia žalovanej je zrejmé, že súd urobil chybu v počítaní, keď aj v rozsudku
14C/936/200-383 z 21.1.2014, ako aj v dopĺňacom rozsudku 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 dvakrát
spočítal preddavky na trovy znaleckého dokazovania vo výške 2 x 1.000,- Sk, že predmetné preddavky
mali byť priznané 2x a, že v tejto veci účinným právnym prostriedkom na opravu tejto skutočnosti , je
vydanie opravného uznesenia, ktorým by sa opravil výrok dopĺňacieho rozsudku o priznaní náhrady trov

konania za zaplatené súdne poplatky.

Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne v 1. rade k jej odvolaniu uviedla, že v ňou podanom odvolaní podrobne
opísala, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre vážne nedostatky výrokovej častirozhodnutia a pre nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, čo jednoznačne zakladá
uvedený odvolací dôvod. Poukázala na ústavne konformný výklad § 157 ods. 2 O.s.p., že došlo k
naplneniuodvolaciehodôvodupodľa§205ods.2písm.a)O.s.p.vspojenís§221ods.1písm.f)O.s.p.,

v čom konkrétne vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu aj riadne popísala v podanom vyjadrení.
Dodala,že čosatýkaďalšiehovýsluchusvedkýňT.P.N.C.G.,niejezrejmé,odkiaľžalobkyňavyvodzuje
skutočnosť, že sa dožadovala toho, aby uvedené svedkyne a prípadne aj poverený zamestnanec a
samotný notár vypovedali takým spôsobom, ktorý by ich výpoveď nasmeroval k tomu, aby potvrdili, že
predmetné svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky, že takéto tvrdenie je účelové a nezakladá

sa na pravde. Záver súdu o odmietnutí vykonania dokazovania pre konanie podstatného dôkazu, len
preto , že si myslí, že by si nič nepamätal svedok a pritom to nemá ničím podložené , považovala v
zmysle ustálenej súdnej praxe arbitrárnym rozhodnutím súdu. V ostatnom zotrvala na všetkých svojich
tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených

v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, okrem
výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania, potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., lebo je vecne
správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ju správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku
má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v podstatnej miere stotožňuje, pretože

dôvody napadnutého rozsudku sú správne. Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o
trovách konania medzi účastníkmi konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 3 O.s.p. zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná napadla rozsudok v celom jeho rozsahu z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm.

a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h), c), d) a f) O.s.p., t.j., že postupom súdu sa jej odňala možnosť
konať pred súdom, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Žalovaná v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia a jeho arbitrárnosť , pokiaľ ide o
odmietnutie vykonanie dôkazu, výsluchu zamestnankyne notára, ktorá mala byť prítomná pri zriaďovaní
závetu.

Dôvodom nevykonania dôkazu výpoveďou uvedenej svedkyne bola skutočnosť ,že vzhľadom na
dlhé časové obdobie, ktoré od 17.7.1997 uplynulo, súd považoval za neúčelnú, pretože je viac ako
pravdepodobné, že by sa k týmto skutočnostiam už nevedela vyjadriť. K výhrade žalovanej je potrebné
uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy
budú vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníka konania a , že aj súdna prax

sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za
následokneúplnosťskutkovýchzistení,nievšakprocesnúvadupodľa§221ods.1písm.f)ah)O.s.p.,a,
že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, preto namietaná
neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je vadou konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods.2 písm. c) O. s. p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je
nepochybne zrejmé z obsahu spisu.K výhradám žalovanej, že súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (výsluch zamestnankyne notára, ktorá
bola prítomná pri zriaďovaní závetu, ako aj opätovné vypočutie svedkov JUDr. N. U., T. P. N. C.
G.M.U.) , je potrebné uviesť, že súd uvedených svedkov okrem zamestnankyne notára už raz vypočul,

tí sa jasne a zrozumiteľne vyjadrili a opísali celý priebeh zriaďovania závetu u notára. Je potrebné
poukázať aj na závery Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení 4Cdo/98/2008-290 zo 17.2.2010, ktorý
hodnotí výpovede pribratých svedkov C. G. N. T. P. tak, berúc do úvahy znenie a formuláciu notárskej
zápisnice, spísanie závetu, že z formulácie notárskej zápisnice vyplýva, že k spísaniu právneho úkonu
(právo vôle poručiteľky) došlo v prítomnosti dvoch pribratých svedkov, že tento údaj vzhľadom na

výpoveď uvedených svedkýň (C. G. N. T. P.) sa javí ako nepravdivý. Z výsluchu svedka G.. N. U.
na pojednávaní 10.6.2002 (zápisnica na č.l. 67-68) vyplýva, že notársku zápisnicu nechal podpísať
poručiteľkou a tiež dvoma svedkyňami C. G. N. T. P.. S obsahom notárskej zápisnice, ktorú nahlas
prečítal, poručiteľka vyjadrila svoj súhlas, čo potvrdila svojim podpisom tam uvedeným. So zreteľom
na znenie § 49 Notárskeho poriadku, podľa ktorého ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou,
ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu, títo svedkovia musia byť prítomní pri

prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválením tým
účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené. Z výsluchu
svedka notára G.. N. U., ktorý zápisnicu, závet s poručiteľkou spisoval , nevyplýva, že svedkyne C.
G. N. T. P. boli prítomné pri prejave vôle účastníka - poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice.
Naopak, z výsluchu uvedeného svedka vyplýva, že text zápisnice už mal dopredu pripravený a ten

prečítal pred poručiteľkou a dvoma prítomnými svedkami, že pred svedkami nedošlo k formulácii prejavu
vôle poručiteľky o tom, čo má byť jej obsahom, aká je vôľa poručiteľky, ktorá sa následne má pojať do
zápisnice, ktorú notár spíše následne , až po prejavení vôle poručiteľa pred prítomnými svedkami . Aj z
výsluchu svedkyne C. G. na pojednávaní 10.6.2002 (zápisnica na č.l. 68-69) jednoznačne vyplýva, že
nebola pri prejavení vôľe poručiteľky, čo sa má pojať do zápisnice - závetu. Jej výpoveď : „ následne

nás zavolal notár, ktorý mal pripravený závet, tento prečítal, opýtal sa E.. L., či súhlasí so znením, tá
povedala, že áno, notársku zápisnicu podpísala a následne som ju podpísala aj ja a slečna P. , je
jednoznačná a nepripúšťa žiaden iný výklad , ako ten, že svedkyne neboli pri prejave vôle účastníka
- poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Rovnako svedkyňa T. P. na pojednávaní 10.6.2002
(zápisnica na č.l. 69-70) jednoznačne popísala postup spísania závetu formou notárskej zápisnice, keď

uviedla, že išli spoločne k notárovi, že si sadli do miestnosti, p. notár začal čítať závet, opýtal sa p. L.,
či súhlasí s tým, ona povedala, že áno, podpísala zápisnicu, potom ich vyzval, aby zápisnicu podpísali,
túto podpísali a po podpise zápisnice odišli spolu s C. G.. Výpoveď aj tejto svedkyne dáva jednoznačnú
odpoveď,akýmspôsobomapostupomdošlokspísaniuzávetu,žesvedkyneneboliprítomnépriprejave
vôle účastníka - poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Preto ich opätovný výsluch by bol

nadbytočný a aj v rozpore so zásadou hospodárnosti už aj vzhľadom na dĺžku konania v prejednávanej
právnej veci. Je potrebné uviesť, že žalovaná a ani jej právny zást. na pojednávaní , na ktorom došlo
k výsluchu svedkov , nemali ďalšie otázky na svedkov, čím dali najavo, že dostatočne a vyčerpávajúco
odpovedali na zistenie skutočností , potrebných pre rozhodnutie súdu a už aj z tohto dôvodu sa javí
návrh na ich opätovné vyslúchnutie ako účelový.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132

O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd vec správne právne posúdil podľa § 49 Notárskeho poriadku ( v znení účinnom k 17.7.1997) a
správnehoivyložil(zpodradenia skutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilsprávnezáveryoprávach

a povinnostiach účastníkov konania).

Súd však nesprávne v prejednávanej veci aplikoval § 51 ods. 2 ( v znení účinnom k 17.7.1997)
Notárskeho poriadku, keď urobil záver že pri spisovaní notárskej zápisnice , okrem svedkov tohto úkonu ,
mal byť pribratý aj dôverník , že poručiteľka bola osobou, pri úkone ktorej mal byť pribratý aj dôverník, ,

že aj toto zák. ust. pri spisovaní notárskej zápisnice bolo porušené.

Podľa cit. zák. ust. ak účastník nemôže písať alebo čítať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho
dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Prostredníctvom neho notár zistí a do zápisnice uvedie, či
účastník zápisnicu schvaľuje.

Súd opomenul znenie § 51 ods. 1 Notárskeho poriadku ( v znení účinnom k 17.7.1997), za ktorým
nasleduje ods. 2 cit. ust. , ktorý ods. na ods. 1 nadväzuje a súvisí s ním.

Podľa § 51 ods. 1 cit. zák.( v znení účinnom k 17.7.1997) , ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však

môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju
schvaľuje.

Pribratie dôverníka podľa cit. zák. ust. sa vyžaduje len v tom prípade, ak ide o nemého a hluchého
účastníka, ktorý zároveň nevie čítať alebo písať a nie v každom prípade, ak ide o osoby, ktoré nevedia

čítať alebo písať, hoci nie sú ani hluché ani nemé.

V opačnom prípade by Notársky poriadok v § 49 osobitne neupravoval podmienky spísania notárskej
zápisnice výlučne len s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať (bez toho, aby bola nemá, resp. hluchá).
Ak by sa malo vykladať znenie § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku ( účinného k 17.7.1997) tak, ako si ho

vyložil súd prvého stupňa, nebola by potom potrebná zák. úprava uvedená v § 49 Notárskeho poriadku,
ktorá sa aplikuje v prípade osoby, ktorá nemôže čítať alebo písať a nevyžaduje sa prítomnosť dôverníka,
iba dvoch svedkov.

Nesprávnosť právneho posúdenia pri aplikácii § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku v prejednávanej veci ,

však nič nemení na správnosti rozhodnutia súdu, pokiaľ žalobe vyhovel, lebo postačovalo správne
vyloženie § 49 Notárskeho poriadku (účinného k 17.7.1997).

Odôvodnenie výroku rozsudku, že pôvodná žalobkyňa D. Z. G. I. E. G. L., V.. XX.X.XXXX , vychádzajúc z
§ 475 ods. 2 OZ , dáva odpoveď na žalobkyňou uplatnený nárok, resp. jej právnych nástupcov. Zo znenia

§ 475 ods. 2 OZ a vykonaného dokazovania vyplýva, keďže závet zo 17.7.1997 je neplatný , že právna
predchodkyňa žalobkýň Mária Rošková, ako neter poručiteľky, prichádza do úvahy ako zákonná dedička
v 3. skupine (§ 473 ods. 2 OZ), čo v prípade neplatnosti závetu , nespochybňuje ani žalovaná a pretotakéto zdôvodnenie, aj keď iba jednou vetou je postačujúce. Z uvedených dôvodov bolo rozhodnutie
súdu aj v tomto výroku správne a nemožno mu vytknúť nepreskúmateľnosť.

Pokiaľ ide o výrok o povinnosti žalovanej nahradiť trovy štátu vo výške 378,41 eur na účet Okresného
súdu Košice I , žalovaná nespochybnila jeho správnosť žiadnymi relevantnými skutočnosťami a jeho
nesprávnosť odôvodňuje iba nesprávnym rozhodnutím o trovách konania. Z uvedeného dôvodu bolo
potrebné rozsudok aj v tomto výroku potvrdiť ako vecne správny.

Rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania
však bolo potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Možno prisvedčiť odvolacím námietkam žalovanej, že rozsudok vo výroku o trovách konania, pokiaľ
ide o priznanie náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov a zaplatený

poplatok za návrh a preddavok na znalecké dokazovanie 2 x 1 000,00 Sk , je zmätočný. Súd už v
rozsudku z 21.1.2014 žalovanej uložil povinnosť nahradiť zaplatené preddavky na trovy znaleckého
dokazovania 1 000,00 Sk + 1 000,00 Sk + 5 000,00 Sk - 232,36 eur a v dopĺňacom rozsudku z
3.4.2014 žalovanej opätovne ukladá tú istú povinnosť žalobkyniam nahradiť za preddavok na znalecké
dokazovanie 2 x 1 000,00 Sk.

Povinnosťou súdu bude preto opätovne o trovách konania medzi účastníkmi rozhodnúť, odôvodniť
rozhodnutie tak, aby bolo preskúmateľné; pričom o trovách konania rozhodne v jednom rozhodnutí.

V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § §224 ods. 3 O. s. p. ) a

o trovách dovolacieho konania.

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania ( § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 O. s. p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.