Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100898228
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7100898228.11

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkýň X) D. D.T., U. P., E. Č.. XXX/XX,
zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20 a 2) D.. I. J.,
U. P., V. XXX/XX, proti žalovanej L. H., X. XX, I. E. L., zast. JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom,
Advokátska kancelária, Košice, Floriánska č. 16, o neplatnosť závetu a o určenie, že pôvodná žalobkyňa

D. Z. G. I. E. G.O. L., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 14C/936/2000-383 z 21.1.2014 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že závet G. L., V.. XX.X.XXXX, napísaný notárom

JUDr. Andrejom Kašperom dňa XX.X.XXXX v listine označenej ako „Notárska zápisnica" sp. zn. N
199/97, Nz 196/97 je neplatný. Určil, že pôvodná žalobkyňa D. Z., P.. XX.X.XXXX, V.. X.X.XXXX je
dedičkou po G. L., V.. XX.X.XXXX a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyniam v
1. a 2. rade vo výške 2.019,57 eur na účet JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky, so sídlom v Košiciach,
Štúrova č. 20, ako právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne a toho času žalobkyne v 1. rade, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Poukázal o.i. na to, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom 9CoD/l30/2006-259 z 12.11.2007 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom 9CoD/l 30/2007-262 z 19.11.2007 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil,
že závet G. L., zomretej XX.X.XXXX, napísaný notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa XX.X.XXXX v
listine označenej ako „notárska zápisnica" sp. zn. N 199/97, Nz 196/97 je neplatný. Určil, že žalobkyňa
D. Z., P.. XX.X.XXXX je dedičkou po G. L., V. XX.X.XXXX a vyslovil, že účastníkom náhradu trov celého

konania nepriznáva, že Najvyšší súd SR ako dovolací súd vo svojom uznesení č.k. 4Cdo 98/2008-290
zo 17.2.2010 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12.11.2007 sp. zn. 9CoD/130/2006 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom z 19.11.2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd uznesením 6CoD/41/2010-300 z 30.12.2010 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Odvolací súd uznesením 9CoD/50/2011-357 z 28.6.2013 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice
I zo 6.5.2011, č.k. 14C/936/2000-315, ktorým prvostupňový súd žalobu zamietol a žalobkyni uložil
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania a taktiež trovy štátu. Vo svojom zrušujúcom uznesení
uviedol, že notárska zápisnica obsahujúca závet poručiteľky G. L. síce neobsahuje výslovne údaj o tom,
že svedkovia úkonu boli prítomní pri jej prejave o tom, čo má byť zahrnuté do notárskej zápisnice, ale

obsahuje prejav notára, v ktorom notár osvedčuje, že o tomto právnom úkone (prejave vôle poručiteľky
do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle) poručiteľky bola notárskazápisnica ním napísaná. Najvyšší súd SR uzavrel, že z tejto formulácie zápisnice dostatočne jasne a
zrozumiteľne vyplýva, že sa v nej nachádza nielen údaj o tom, že notár napísal právny úkon pred dvoma
svedkami, ale aj okolnosť, že k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v prítomnosti

dvoch pribratých svedkov (G.J. a E.N.), teda, že v listine spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom
sú uvedené aj všetky tie okolnosti, ktoré ako osobitné náležitosti notárskej zápisnice predpokladá
ustanovenie § 49 Notárskeho poriadku. Ako však ďalej uviedol Najvyšší súd SR, iné je, či pribraté
svedkyne v skutočnosti aj boli nepretržite prítomné pri zriaďovaní závetu, najmä pri prejave vôle
poručiteľky o tom, čo sa má pojať do zápisnice. Treba totiž rozlišovať medzi zákonnou požiadavkou

uvedenou v § 49 veta druhá Notárskeho poriadku, podľa ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem
iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, a požiadavkou uvedenou v
tretej vete tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorej tieto okolnosti musia byť ako osobitne náležitosti
obsahom notárskej zápisnice. Aj keď teda podľa záveru Najvyššieho súdu SR z formulácie notárskej
zápisnice vyplýva, že k spísaniu právneho úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v prítomnosti dvoch
pribratých svedkov, tento údaj vzhľadom na výpoveď uvedených svedkýň (C. G. N. T. P.) sa javí ako

nepravdivý. Súd prvého stupňa napriek tomu, že mu to bolo uložené už v uznesení odvolacieho súdu
z 30.12.2010, sa nezaoberal tým, či táto skutočnosť má vplyv na platnosť závetu, tak ako to tvrdila
pôvodná žalobkyňa. Odvolací súd z dôvodu predčasného nevyslovenia právneho názoru v tomto smere
otázku vplyvu tvrdenej neprítomnosti svedkov úkonu pri celom úkone zriaďovania závetu neposudzoval
a z dôvodu rešpektovania dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (s poukazom na závery

uznesenia Najvyššieho súdu SR vydaného v tejto veci) zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O.s.p.), v ktorom odstráni vytýkaný nedostatok.

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc z § 476d ods. 1 OZ, § 46 prvá veta, § 47, § 49 a § 51 ods. 2
Notárskeho poriadku (ich znenie citoval), na základe vykonaného dokazovania v intenciách Najvyššieho

súdu ako aj Krajského súdu v Košiciach, urobil záver, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu
vyhovel.Dôvodil,žeNotárskazápisnicazXX.X.XXXXspísanáprednotáromJUDr.AndrejomKašperom,
sp. zn. N 199/97, Nz 196/97, ktorou poručiteľka G. L. zriadila závet v prospech závetnej dedičky L. H.,
obsahuje všetky osobitné náležitosti notárskej zápisnice, ktoré predpokladá § 49 tretia veta Notárskeho
poriadku. Poukázal na to, že žalovaná a svedkyne prítomné pri zriaďovaní závetu a spisovaní tejto

notárskejzápisnicevšaknezávisleodseba,zhodnepotvrdili,ženeboliprítomnéprejavuvôleporučiteľky,
alekeďsadostaviliprednotára,tenimužlenprečítalspísanýzávetazávetkyňaL.snímvyslovilasúhlas,
spisovaniu závetu. Preto konštatoval, že ide o rozpor medzi skutočnosťami o priebehu zriaďovania
závetu uvedenými v notárskej zápisnici notárom a samotným priebehom spisovania tohto závetu formou
notárskej zápisnice, že chýba tu zákonná požiadavka uvedená v § 49 druhá veta Notárskeho poriadku,

podľa ktorej svedkovia musia byť prítomní, okrem iného, aj pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa
má pojať do zápisnice. Teda aj napriek tomu, že notár v zápisnici uviedol, že osvedčuje, že o tomto
právnom úkone (prejave vôle poručiteľky do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu
(prejavu vôle) poručiteľky bola notárska zápisnica ním napísaná, v skutočnosti tam svedkyne pri prejave
vôle poručiteľky neboli, preto nebola dodržaná forma, ktorú zákon (Notársky poriadok) pre právny

úkon ako závet vo forme notárskej zápisnice ustanovuje. Vzhľadom na uvedené je teda táto notárska
zápisnica neplatnou závetnou listinou, pretože údaje v nej sú nepravdivé a nezodpovedajú skutočnosti.
V notárskej zápisnici notár tiež v úvode uvádza, že sa pred neho dostavili jemu menom a osobne
neznáme osoby, tento údaj tiež nie je pravdivý, pretože notár vo svojej výpovedi sám potvrdil, že
závetkyňu L. poznal osobne. Taktiež súd poukázal na znenie § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku, ak

účastník nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník, ktorý sa s
ním vie dorozumieť. V danom prípade mu bolo preukázané, že poručiteľka takouto osobou bola, avšak
pri spisovaní notárskej zápisnice, okrem svedkov tohto úkonu, nebol pribratý dôverník, takže aj toto
zákonné ustanovenie bolo pri spisovaní notárskej zápisnice porušené. Citoval znenie § 476c OZ a
vyplynulo mu, že keď notárska zápisnica je neplatná z už vyššie uvedených dôvodov, ak by poručiteľka

prejavila svoju poslednú vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami, mohol by byť závet platný.
Avšak poslednú vôľu prejavila len pred dvoma svedkami, preto ani táto zákonná forma zriadenia závetu
nebola dodržaná, preto je závet neplatným právnym úkonom. K návrhu žalovanej na opätovné vypočutie
svedkov, a to G.. N. U., T. P., C. G. a poverenej zamestnankyne notára, ktorá bola prítomná pri spisovaní
závetu, aby sa vyjadrili k tomu, akým spôsobom prebiehalo spisovanie notárskej zápisnice o závete po

poručiteľke, uviedol, že navrhované dokazovanie nevykonal z toho dôvodu, že na uvedené okolnosti
už tí istí svedkovia raz vypovedali a to konkrétne na pojednávaní, ktoré prebehlo 10.6.2002, kde sa
presne k týmto skutočnostiam jasne a zrozumiteľne vyjadrili, opísali celý priebeh zriaďovania závetu u
notára, boli poučení podľa § § 126 ods. 1 O.s.p., preto nepovažoval za potrebné opätovne ich na danéokolnosti vypočuť. Nevypočul poverenú zamestnankyňu notára, ale jej výpoveď, t.č. vzhľadom na dlhé
časové obdobie, ktoré od dňa XX.X.XXXX uplynulo, považoval za neúčelnú, pretože mal za viac ako
pravdepodobné, že by sa k týmto skutočnostiam už ani nevedela vyjadriť. Z uvedených dôvodov určil,

že závet je neplatný. Zároveň určil, že pôvodná žalobkyňa D.Z. Z. je dedičkou po G. L., V.. XX.X.XXXX a
rozhodoltakvzmysle§475ods.2OZ.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.aúspešným
žalobkyniam priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalovanej, ktorá
vo veci úspech nemala.

6. Na podnet žalobkyne v 1. rade - jej podania, označeného ako odvolanie proti rozsudku z 10.3.2014,
došlého súdu 11.3.2014 (č.l. 393), ktoré po obsahovej stránke posúdil ako návrh na doplnenie rozsudku,
dopĺňacím rozsudkom 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 doplnil rozsudok 14C/936/2000-383 z 21.1.2014
tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyniam v 1., 2. rade trovy konania pozostávajúce
zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 182,57 eur (5.500,- Sk) na účet JUDr. Ivety Rajtákovej,
advokátky so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, ako právnej zástupkyne pôvodnej žalobkyne, t.č.

žalobkyne v 1. rade, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy
štátu vo výške 378,41 eur na účet Okresného súdu Košice I , do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z
odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) (v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h),

c),d), a f) O.s.p.), t.j., že súd jej odňal možnosť konať pred súdom, že neúplne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Namietala, citujúc časť odôvodnenia rozsudku, záver súdu, že z výpovedí žalovanej a svedkýň
prítomných pri zriaďovaní závetu a spisovaní tejto notárskej zápisnice, ktoré mu nezávisle od seba,
zhodne potvrdili, že neboli prítomné prejavu vôle poručiteľky, ale keď sa dostavili pred notára, ten
im už len prečítal spísaný závet a svedkyňa L. s ním vyslovila súhlas spisovaním závetu, podpísané
tvrdenie súdu sa nezakladá na skutočnostiach zistených v konaní, že z uvedených výpovedí svedkýň

vôbec nemožno vysloviť ultimatívny záver o tom, že svedkyne zhodne potvrdili skutočnosť v konaní
rozhodujúceho významu a to, že neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky, čo má byť obsahom
závetu. Naopak, z výpovede svedkyne C.. G. jej jednoznačne vyplýva, že boli prítomné pri prejave
vôle poručiteľky, čo má byť obsahom závetu, keďže jasne uviedla, že notár ich ešte pred samotným
prečítaním oboznámil s tým, čo je obsahom závetu, pričom druhá svedkyňa uviedla, že si presný postup

už nepamätá. Tvrdila, že z vykonaného dokazovania a to z Notárskej zápisnice spísanej JUDr. Andrejom
Kašperom XX.X.XXXX, N199/97, Nz 196/97 jednoznačne vyplýva, že notárska zápisnica bola napísaná
závetkyni a svedkom prečítaná a vysvetlená, že závetkyňa ju schválila a vyhlásila, že obsahuje jej
poslednú vôľu a to všetko pred prítomnými svedkami úkonu C.. G. N. T.. P.. K záveru súdu, že aj
napriek tomu, že notár v zápisnici uviedol, že osvedčuje, že o tomto právnom úkone (prejave vôle

poručiteľky do zápisnice pojatej) pred prítomnými svedkami (tohto) úkonu (prejavu vôle) poručiteľky, bola
notárska zápisnica ním napísaná, že v skutočnosti tam svedkyne pri prejave vôle poručiteľky neboli a
preto nebola dodržaná forma, ktorú Notársky poriadok pre právny úkon ako závet ustanovuje, uviedla,
že nejde len o vyhlásenie notára ale taktiež o vyhlásenie obidvoch svedkýň, ktoré pravdivosť tohto
vyhlásenia osvedčili svojimi podpismi na prvej aj druhej strane notárskej zápisnice, že pokiaľ súd dospel

k tak vážnemu záveru o tom, že svedkyne neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky, bol povinný
sa svedkýň na preukázanie tejto skutočnosti dopytovať na dôvody rozporuplnosti svojich vyhlásení v
notárskej zápisnici a v samotnom konaní pred súdom. Súd však tieto skutočnosti bližšie neskúmal a bez
existencie relevantných dôkazov, ktoré by jednoznačne preukazovali, že svedkyne neboli prítomné pri
prejave vôle poručiteľky o tom, čo má byť obsahom závetu, označil závet za neplatný pre nedodržanie

formy. Citujúc znenie § 3 ods.3 Notárskeho poriadku, § 134 O.s.p. jej vyplynulo, že pri verejnej listine ako
dôkazného prostriedku, ak bola uznaná za pravú (t.j. že je vydaná orgánom na nej uvedeným a, že celý
obsah pochádza od neho) platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje,
ak nie je dokázaný opak. To znamená, že sa zásadne pripúšťa možnosť pravdivosť v nej uvedených
skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade opačná, než je

uvedená v listine. Účastník, ktorý pravdivosť obsahu takejto listiny popiera, musí dokázať opak. Nestačí
však iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu, ale
účastník musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina
osvedčuje alebo potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také skutočnosti, ktoré úplnepodlamujú vierohodnosť obsahu verejnej listiny, inak nemožno verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily
(NS SR sp.zn. 2Cdo 199/2005). Pokiaľ ide o odmietnutie vykonania dôkazu - výsluch zamestnankyne
notára, ktorá bola prítomná pri zriaďovaní závetu, uviedla, že takýto záver súdu o odmietnutí vykonania,

pre konanie podstatného dôkazu (len preto, že si súd myslí, že by si nič nepamätala a pritom to nemá
absolútne ničím podložené), je v zmysle ustálenej súdnej praxe arbitrárnym rozhodnutím súdu, že aj
skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania ústavným súdom
vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo

slobody (I. ÚS 13/00). Z § 51 ods. 1,2, 3 a § 52 ods.1, 2, 3 Notárskeho poriadku( ich znenie citovala)
jej jednoznačne vyplynulo, že dôverník sa k spísaniu notárskej zápisnice povinne priberá len v tom
prípade, ak ide o nemého a hluchého účastníka, ktorý zároveň nevie čítať alebo písať a nie v každom
prípade, ak ide o osoby, ktoré nevedia čítať alebo písať, hoci nie sú ani hluché ani nemé, že súd preto
nesprávne aplikoval na daný prípad § 51 ods.2 Notárskeho poriadku. Poukázala na to, že v odôvodnení
rozsudku ohľadom druhého výroku, sa uvádza jediná veta a to, že súd určil, že pôvodná žalobkyňa D. Z.

je dedičkou po G. L., V.. XX.X.XXXX a rozhodol tak v zmysle § 475 ods. 2 OZ, že z napádaného rozsudku
nie je nijako preskúmateľné, ako súd dospel k záveru, že pôvodná žalobkyňa D. Z., P.. XX.X.XXXX, V..
X.X.XXXX je dedičkou po G. L. V.. XX.X.XXXX, že prejednanie dedičstva a určenie dedičov je vecou
dedičského konania. Z rozsudku však nevyplývajú žiadne informácie, ako súd zisťoval okruh dedičov
a ako vôbec dospel k potrebe aplikovať § 475 ods.2 OZ. Preto sa ani nemôže relevantne brániť proti

uvedenému výroku súdu a považuje ho za nepreskúmateľný. Navyše súd nerešpektoval právny záver
Najvyššieho súdu uvedený v jeho rozhodnutí 4Cdo 98/2008 zo 17.2.2010, kde na str. 6 jasne i uvádza
že, zároveň za nesprávnu treba považovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil žalobkyňu
za dedičku po G. L.. Žalovaná je toho názoru, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky,
ktoré Notársky poriadok vyžaduje pre spisovanie notárskych zápisníc, že ich nenaplnenie nebolo v

konaní relevantným spôsobom preukázané a preto je Notárska i zápisnica z XX.X.XXXX spísaná pred
notárom JUDr. Andrejom Kašperom, sp.zn. N 199/97, Nz 196/97, ktorou poručiteľka G. L. zriadila závet
v prospech závetnej dedičky L. H. platným právnym úkonom. Navrhla rozsudok v súlade s § 221 ods. 1
písm. f) a h) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a nové rozhodnutie
vo veci, alternatívne rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať

jej náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania

9. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázala, o. i., na to, že v odvolaní žalovanej
nemožno nikde identifikovať, že by sa jej postupom súdu mala odňať možnosť konať pred súdom, teda,
že by malo v konaní pred súdom prvého stupňa dôjsť k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Keďže

nedošlo k tomu, že by sa žalovanej znemožnilo využívať akékoľvek procesné právo podľa jednotlivých
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd by mal takýto odvolací dôvod považovať za
nedôvodný. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k odvolaciemu dôvodu podľa
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, k námietke žalovanej, že podľa jej názoru nemožno z výpovedi svedkýň C. G. N.
T. P. urobiť ultimatívny záver, že tieto neboli pri prejave vôle G. L., uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní
z 10.6.2012, vyplýva že po zákonnom poučení podľa § 126 O.s.p. obidve svedkyne nezávisle od
seba opísali ten istý priebeh spisovania notárskej zápisnice. To, že T. P. uviedla, že presný postup
si nepamätá, nemení nič na skutočnosti, že spontánne opísala priebeh spisovania notárskej zápisnice

zhodne s C. G., že z uvedeného je zrejmé, že svedkyne neboli pri prejave vôle poručiteľky, keďže
predmetný text závetu už bol v čase, keď prišli k notárovi napísaný. Navyše táto skutočnosť jej vyplýva
aj zo samotnej výpovede žalovanej, citujúc ju zo zápisnice o pojednávaní 4.2.2002, že je možné vyvodiť
ten istý záver, že svedkyne neboli pri prejave vôle poručiteľky, keď tento prejav vôle bol už zaznamenaný
v písomnej podobe. Vychádzajúc z § 126 ods. 1,2 a 3 O.s.p., poukázala na to, že v tejto súvislosti sa javí

irelevantnou poznámka žalovanej, že súd prvého stupňa bol povinný sa svedkýň dopytovať na dôvody
rozporuplnosti svojich vyhlásení v notárskej zápisnici a v samotnom konaní pred súdom, že svedkyne
boli poučené podľa § 126 O.s.p., pričom vypovedali tak, že spontánne uviedli priebeh spisovania
závetu, tak ako si ho pamätajú, pričom tento priebeh bol potvrdený aj samotnou výpoveďou žalovanej.
Viaceré svedecké výpovede tak potvrdili to, že svedkyne neboli pri prejave vôle poručiteľky, preto súd

prvého stupňa túto otázku správne vyhodnotil. Dôvodila, že taktiež ani výpoveď notára JUDr. Andreja
Kašperanapojednávaníkonanom10.6.2002nevyvrátilaopísanýspôsobpriebehuspisovaniazápisnice,
preto súd dospel k správnemu záveru, ak uviedol, že predmetné svedkyne neboli prítomné pri prejave
vôle poručiteľky, keď všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti potvrdzujú tento záver. K namietanejpreskúmateľnostidruhéhovýrokurozsudku,t.j.,akosúddospelkzáveru,žepôvodnážalobkyňaD.Z.,P..
XX.X.XXXX, V.. X.X.XXXX je dedičkou po G. L., V.. XX.X.XXXX, citujúc znenie 157 ods. 2 O.s.p. uviedla,
že z časti napadnutého rozsudku „čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov", je zrejmé, že v

prípade neplatnosti závetu je jedinou dedičkou pôvodná žalobkyňa D. Z., keď H. G.O. L. toto dedičstvo
odmietla, že súd správne rozhodol, že D. Z. je dedičkou po G. L., odôvodniac tento záver poukazom na §
475 ods. 2 OZ. V tejto súvislosti mala za zavádzajúci poukaz žalovanej na citáciu uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4 Cdo 98/2008 zo 17.2.2010, že zároveň za nesprávnu treba považovať aj tú
časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil žalobkyňu za dedičku po G. L., že tento záver Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky žalovaná vytrhla z kontextu rozhodnutia a nesprávne ho interpretovala., že
z cit. časti vyplýva, že najvyšší súd poukázal na to, že takýto záver je nesprávny, ak je nesprávny
záver, že závet je pre rozpor so zákonom neplatný, teda ak by bol platný závet, tak jedinou dedičkou
nemôže byť pôvodná žalobkyňa. Z uvedeného jej vyplynulo, že v tejto veci súd vec správne právne
posúdilanazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,tedatietonamietané
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a e) O.s.p.) by mal odvolací súd považovať za nepreukázané.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. - súd neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, k namietaným
nevykonaným dôkazom a to opätovným výsluchom svedkýň, poukázala na prednes právneho zást.
žalovanej na pojednávaní 21.1.2014, že žiadajú, aby súd vypočul svedkyne opätovne z toho dôvodu,
že svedkyne pravdepodobne nepripisujú priebehu deja spisovania závetu takú vážnosť, aká by mu

mala byť pripísaná, preto by bolo opodstatnené, aby boli opätovne vypočuté a poučené o tom, aký
by to malo následok, aby teda správne opísali priebeh deja, načo prostredníctvom koncipienta svojej
právnej zást. reagovala, že nesúhlasí s tým, aby svedkyne boli vypočuté a taktiež, že súd ich má
poučiť o tom, aké následky a priebeh spisovania závetu, že by tým pádom mohla byť ich výpoveď
ovplyvnená. Z uvedeného jej vyplýva, že žalovaná sa dožadovala toho, aby svedkyne prípadne aj

poverený zamestnanec notára, či notár samotný vypovedali takým spôsobom, ktorý by ich výpoveď
nasmeroval k tomu, aby potvrdili, že predmetné svedkyne boli prítomné pri prejave vôle poručiteľky.
Ako vyplýva z uvedeného, vykonané dokazovanie však bolo dostatočné a preukázalo, že závery súdu
prvého stupňa boli správne. Takýto postup, kedy by súd mal poučovať svedka o tom, akým spôsobom
má vypovedať, resp., k akým právnym záverom dospeje, ak bude vypovedať konkrétnym spôsobom,

nezodpovedá právu na spravodlivé súdne konanie či ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku.
Poukázala na to, že svedkyne, ako to už bolo uvedené, boli vypočuté spôsobom, ktorý predpisuje
zákon a v miere dostatočnej na zistenie potrebných skutočností, navyše svedkyne vypovedali týmto
spôsobom päť rokov po spísaní závetu, pričom v súčasnosti odvtedy uplynula doba sedemnástich
rokov a nemožno tak reálne očakávať, že by výpoveď svedkýň bola o udalosti spred sedemnástich

rokov presnejšia ako výpoveď o tej istej udalosti, ktorá nasledovala päť rokov po nej. Z uvedeného tak
vyplýva, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak nevykonal žalovanou navrhované dôkazy, keďže
vykonané dokazovanie bolo dostatočné a navyše, vzhľadom na cit. prednes právneho zást. žalovanej,
takto vykonané dokazovanie by nebolo súladné s ust. Občianskeho súdneho poriadku. K odvolaciemu
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. - súd nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, poukázala na to, že žalovaná vo svojom odvolaní namieta, že súd na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenie § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku, keď konštatoval, že aj toto ustanovenie bolo
porušené pri spisovaní notárskej zápisnice. Tvrdila, že § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku nevyžaduje,
aby účastník, ktorý nemôže čítať alebo písať, musel byť zároveň hluchý a nemý, že ak by tomu tak bolo,

tak by zákonodarca toto ustanovenie upravil tak, že by uviedol, že ak účastník, ktorý je hluchý alebo
nemý, nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverník. Keďže uvedené
ustanovenie zákonodarca takto neupravil, je potrebné toto ustanovenie vykladať spôsobom, akým ho
vyložil súd prvého stupňa, keď uviedol, že aj toto ustanovenie Notárskeho poriadku bolo pri spisovaní
notárskej zápisnice porušené. Navyše, ak by odvolací súd zaujal aj právny názor, ktorý uviedla žalovaná,

skutočnosť, že k tomuto úkonu nemusel byť pribratý dôverník, nemení nič na tom, že predmetné dve
svedkyne neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky a pre tento dôvod je uvedený závet neplatný.
Nie je tak preukázaný odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., teda že súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav ani súd prvého stupňa nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle §

205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Navrhla rozsudok ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a
a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 108,64 eur.10. Žalovaná v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku, vychádzajúc z § 166 ods. 2 O.s.p., poukázala
na to, že dopĺňací rozsudok je zmätočný v celom jeho rozsahu, že pokiaľ ide o výrok, že je povinná
nahradiť žalobkyniam v 1., 2. rade trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov vo

výške 182,57 eur (5.500,- Sk), súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že ide o zaplatený poplatok za návrh
a za preddavok na znalecké dokazovanie 2x 1.000,- Sk, že už v rozsudku 14C/93/2000-383 z 21.1.2014
ju súd zaviazal nahradiť zaplatené preddavky na trovy znaleckého dokazovania a to vo výške 1.000,- Sk
+ 1.000,- Sk + 5.000,- Sk, že v konaní uložil zaplatiť preddavky na trovy znaleckého dokazovania len 3x
a to 2x žalobkyni po 1.000,- Sk a raz žalovanej 5.000,- Sk, pričom na ich náhradu ju už zaviazal a to v

rozsudku z 21.1.2014, že nie je zrejmé, o aké ďalšie preddavky na znalecké dokazovanie ide. Vytýkala
súdu, že nedodržal § 166 ods. 2 O.s.p., že o existencii dopĺňacieho rozsudku sa dozvedela až v deň jeho
doručenia a, že už len z uvedeného dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Výrok, ktorým
jej súd určil povinnosť nahradiť trovy štátu 378,41 eur na účet Okresného súdu Košice I, považovala za
nepreskúmateľný a nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave, vychádzajúci z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Tvrdila, že súd jej odňal možnosť konať pred súdom a keďže sa odvolala proti povinnosti

nahradiť trovy konania, považuje aj výrok o povinnosti nahradiť trovy štátu za nesprávny, nemajúci oporu
v zistenom skutkovom stave. Navrhla dopĺňací rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

11. Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej proti dopĺňaciemu rozsudku, vychádzajúc z §
164 O.s.p. uviedla, že z tvrdenia žalovanej je zrejmé, že súd urobil chybu v počítaní, keď aj v rozsudku

14C/936/200-383 z 21.1.2014, ako aj v dopĺňacom rozsudku 14C/936/2000-399 z 3.4.2014 dvakrát
spočítal preddavky na trovy znaleckého dokazovania vo výške 2 x 1.000,- Sk, že predmetné preddavky
mali byť priznané 2x a, že v tejto veci účinným právnym prostriedkom na opravu tejto skutočnosti, je
vydanie opravného uznesenia, ktorým by sa opravil výrok dopĺňacieho rozsudku o priznaní náhrady trov
konania za zaplatené súdne poplatky.

12. Žalovaná k vyjadreniu žalobkyne v 1. rade k jej odvolaniu uviedla, že v ňou podanom odvolaní
podrobne opísala, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre vážne nedostatky
výrokovej časti rozhodnutia a pre nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, čo
jednoznačne zakladá uvedený odvolací dôvod. Poukázala na ústavne konformný výklad § 157 ods. 2

O.s.p., že došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p., v čom konkrétne vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu aj riadne popísala v
podanom vyjadrení. Dodala, že čo sa týka ďalšieho výsluchu svedkýň T. P. N. C. G., nie je zrejmé,
odkiaľ žalobkyňa vyvodzuje skutočnosť, že sa dožadovala toho, aby uvedené svedkyne a prípadne aj
poverený zamestnanec a samotný notár vypovedali takým spôsobom, ktorý by ich výpoveď nasmeroval

ktomu,abypotvrdili,žepredmetnésvedkyneboliprítomnépriprejavevôleporučiteľky,žetakétotvrdenie
je účelové a nezakladá sa na pravde. Záver súdu o odmietnutí vykonania dokazovania pre konanie
podstatného dôkazu, len preto, že si myslí, že by si nič nepamätal svedok a pritom to nemá ničím
podložené, považovala v zmysle ustálenej súdnej praxe arbitrárnym rozhodnutím súdu. V ostatnom
zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní.

13. Odvolací súd rozsudkom 7CoD/53/2014-445 z 18.11.2015 potvrdil rozsudok v spojení dopĺňacím
rozsudkom, okrem výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania a zrušil rozsudok v spojení s
dopĺňacím rozsudkom vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci úplne, správne vec
po právnej stránke posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a v podstatnej
miere sa s ním stotožnil. Pokiaľ žalovaná namietala nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, súhlasil s
okresným súdom v tom, že vypočutí svedkovia sa vyjadrili k okolnostiam zriaďovania závetu u notára

jasne. Poukázal aj na závery najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení, ktorý hodnotil výpovede
svedkýň úkonu tak že údaj v notárskej zápisnici o prítomnosti svedkýň pri prejave vôle poručiteľky sa javí
ako nepravdivý. Uviedol, že z výsluchu notára JUDr. Andreja Kašpera, ktorý zápisnicu s poručiteľkou
spisoval, vyplýva, že pripravený text zápisnice prečítal pred poručiteľkou a dvomi svedkyňami úkonu,
z čoho usúdil, že pred svedkyňami úkonu nedošlo k formulácii prejavu poručiteľky, aká je jej vôľa,

ktorá sa následne má pojať do zápisnice a ktorú notár následne spíše do zápisnice. Aj zo svedeckých
výpovedí C. G.Á. N. T. P. vyplýva, že notár pripravený text závetu prečítal, a že po odsúhlasení jeho
obsahu poručiteľkou, notársku zápisnicu všetci podpísali. Dospel preto k záveru, že výpovede svedkov
nepripúšťajú žiaden iný výklad než ten, že svedkyne úkonu C. G. N. T. P. neboli prítomné pri prejave vôleporučiteľky, čo sa má pojať do zápisnice. Keďže svedkovia sa k spôsobu a postupu spisovania závetu
vyjadrili jasne a zrozumiteľne, ich opakovaný výsluch považoval za nadbytočný a nehospodárny. Podľa
odvolacieho súdu okresný súd vec správne posúdil podľa ustanovenia

§ 49 Notárskeho poriadku a správne ho aj vyložil. Na tom nič nemení skutočnosť, že okresný súd na vec
nesprávne aplikoval ustanovenie § 51 ods. 2 Notárskeho poriadku. Za správny, zákonu zodpovedajúci,
považoval aj výrok rozsudku okresného súdu, v ktorom vyslovil, že pôvodná žalobkyňa D. Z., je dedičkou
poG.L.,V..XX.D.XXXX.Zavecnesprávnypovažovalajvýrokrozsudkuopovinnostižalovanejnahradiť
trovy štátu. Rozsudok okresného súdu vo veci samej a vo výroku o trovách štátu preto podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil. Vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, keď jeho odôvodnenie považoval v tejto časti za zmätočné.
15. Tento rozsudok krajského súdu žalovaná napadla včas podaným dovolaním z 3. februára 2016.

16. Najvyšší súd SR uznesením 6Cdo 103/2016 z 31.10.2017 rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
18. novembra 2015 sp. zn. 7CoD/5312014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. Dovolací súd na úvod považoval za potrebné uviesť, že najvyšší súd vo svojom zrušujúcom
uznesenízo17.2.2010vyslovilprávnynázor,podľaktoréhozávetzriadenýformounotárskejzápisnicezo
XX.X.XXXXspísanejnotárom,JUDr.AndrejomKašperom,niejeprerozporsozákonomneplatný,keďže
notárska zápisnica obsahuje aj všetky osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 49 Notárskeho poriadku.

Iný právny názor, ktorý by bol pre súdy nižšieho stupňa záväzný, nevyslovil. Vzrušujúcom uznesení
vôbec nehodnotil výpovede svedkýň úkonu tak, že údaj v notárskej zápisnici o ich prítomnosti pri prejave
vôle poručiteľky sa javí nepravdivý, ako to mylne interpretoval odvolací súd. Vetu, že treba rozlišovať
medzi požiadavkou uvedenou v § 49 veta druhá Notárskeho poriadku, a požiadavkou uvedenou v
tretej vete tohto zákonného ustanovenia uviedol len preto, že pôvodná žalobkyňa v odvolaní za dôvod

neplatnosti závetu uvádzala neprítomnosť svedkýň úkonu pri prejave vôle poručiteľky o tom, čo sa
má pojať do zápisnice a nie skutočnosť, že v notárskej zápisnici táto okolnosť nie je uvedená. Keďže
odvolací súd nesprávnou interpretáciou išiel nad rámec záväzného právneho názoru v slovenského
dovolacím súdom, je daná prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že odvolací súd
založil opakovane svoje rozhodnutie na právnom názore, podľa ktorého závet zriadený formou notárskej

zápisnice zo XX.X.XXXX, spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom je neplatný, pričom na rozdiel 'od
predchádzajúceho rozhodnutia, rozpor so zákonom odôvodnil v podstate tým, že v notárskej zápisnici
uvedený údaj o tom, že k prejavu vôle poručiteľky, čo má byť obsahom závetu, došlo v prítomnosti
dvoch svedkýň úkonu, nezodpovedá skutočnosti (je nepravdivý). Dovolací súd po preskúmaní veci
dospel k záveru, že s prijatým právnym názorom odvolacieho súdu sa nestotožňuje a považuje ho za

nesprávny. Citujúc znenie § 476d ods. 1, § 40 ods. 5 OZ, § 46 veta prvá, § 47, § 49 Notárskeho poriadku
mu vyplynulo, že poručiteľ môže svoju poslednú vôľu prejaviť aj do notárskej zápisnice, pričom zákon
(osobitný zákon) stanovuje, kedy je potrebná úradná zápisnica a v akom prípade notár musí k úkonu
pribrať svedkov. Notársky zápis má povahu úradnej zápisnice; možno preto touto formou urobiť právne
úkony aj tých osôb, ktoré nemôžu čítať a písať. Keďže v takomto prípade právne úkony sú robené

za výnimočnej situácie, notársky poriadok upravuje osobitné náležitosti takejto notárskej zápisnice. Ak
tieto náležitosti nie sú splnené, nejedná sa o notársku zápisnicu a úkony v nej obsiahnuté sú spravidla
neplatné (výnimku môže predstavovať prípad podľa § 40 ods. 5 druhej vety OZ). Základnou náležitosťou
je požiadavka, že notárska zápisnica môže byť spísaná len za účasti dvoch svedkov úkonu, ktorých
spravidla zaobstará žiadateľ o notársku zápisnicu.

18. Ak sú pribratí svedkovia úkonu, notár uvedie do notárskej zápisnice dôvod ich účasti a to, že účastník
nemôže čítať alebo písať. Svedkovia úkonu sa nemusia zúčastniť celého konania musia však byť vždy
prítomní pri prejave účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, v dobe, kedy je účastníkovi notárska
zápisnica prečítaná a pri prejave, ktorým účastník schvaľuje notársku zápisnicu. Vyjadrenie svedkov vo

forme ich podpisu, je treba považovať za ich písomný právny úkon, ktorým prejavenú vôľu účastníka
potvrdzujú. Pokiaľ notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, ide o listinu
verejnú. V zmysle ust. § 134 O.s.p. pri verejnej listine ako dôkazného prostriedku, ak bola uznaná
za pravú, platilo (a aj podľa § 205 C.s.p. platí), že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že sa zásadne pripúšťa možnosť pravdivosti

v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom
prípade opačná, než je uvedené v listine. Strana, ktorá tvrdí opak oproti údajom uvedeným v notárskej
zápisnici, je povinná svoje tvrdenia preukázať. Pritom nestačí iba popieranie pravdivosti obsahu takejto
listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu. Strana musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom,že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina potvrdzuje, sú nepravdivé. Musia byť teda preukázané také
skutočnosti, ktoré úplne podlamujú vierohodnosť obsahu verejnej listiny; inak nie je možné verejnú listinu
zbaviť jej dôkaznej sily (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2006 sp. zn.

2Cdo 199/2005).

19. V preskúmavanej veci najvyšší súd už v zrušujúcom uznesení dospel k záveru, že notárska
zápisnica zo XX.X.XXXX spísaná notárom JUDr. Andrejom Kašperom obsahuje nielen všetky zákonom
požadované všeobecné náležitosti, ale aj všetky osobitné náležitosti vyplývajúce z ust. § 49 Notárskeho

poriadku (z tohto záveru napokon vychádzal aj odvolací súd). Táto notárska zápisnica bola vydaná
k tomu oprávneným subjektom podľa Notárskeho poriadku. Ide preto nepochybne o listinu, ktorá má
povahu verejnej listiny, pri ktorej ako dôkaznom prostriedku platí, že potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa
v nej potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že dokazuje pravdivosť toho, že svedkyne
úkonu C. G. N. T. P. boli prítomné pri prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľkou G. L., a že boli
prítomné aj keď poručiteľka uviedla, čo má byť obsahom závetu (pri jej prejave vôle, čo sa má pojať do

zápisnice). Opak by bolo možné dokázať hlavne (preukázaným) tvrdením, že svedkyne úkonu (niektorá
z nich) neboli (nemohli byť) vôbec prítomné na notárskom úrade dňa XX.X.XXXX, resp. že sa síce
dostavili v tento deň na notársky úrad, ale neboli prítomné v dobe, keď poručiteľka uviedla, čo má
byť obsahom závetu. Predchodkyňa žalobkýň a ani samotné žalobkyne však takéto skutočnosti vôbec
netvrdili. Okrem toho, obe svedkyne vo výpovediach zhodne uviedli, že v kritický deň prišli spolu pred

notárskyúrad,kdesastretlisporučiteľkoupaniL.,spoločneišliknotároviaznotárskehoúradusvedkyne
odišli spolu potom ako podpísali notársku zápisnicu, čo znamená, že sa zúčastnili celého konania. Z
tohto hľadiska je preto vylúčené že by svedkyne úkonu neboli prítomné aj pri prejave poručiteľky, čo
má byť obsahom závetu. Pokiaľ odvolací súd vyvodil svoj záver o neprítomnosti svedkýň úkonu pri
tomto prejave poručiteľky, z ich svedeckých výpovedí treba uviesť, že obe svedkyne pred súdom prvej

inštancie (svedkyne vypovedali na pojednávaní dňa 10.6.2002) ničím nepopreli, nespochybnili a teda ani
nevyvrátili to, čo bolo nimi potvrdené v notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom
dňa XX.X.XXX. Práve naopak, obe svedkyne, zhodne potvrdili, že boli prítomné na notárskom úrade
počas celého konania, veľmi stručne uviedli spôsob, akým notár postupoval a obe zhodne potvrdili,
že notár zápisnicu prečítal, že poručiteľka ju schválila a že zápisnicu najskôr podpísala poručiteľka

a následne obe svedkyne úkonu. Žiadna z nich nevypovedala v tom zmysle, že by sa poručiteľka
v rámci konania nevyjadrila, čo má byť obsahom závetu. Pritom v čase, kedy bol vykonaný výsluch
svedkýň (a ani následne po ich výsluchu), predchodkyňa žalobkýň, ako dôvod neplatnosti závetu vôbec
netvrdila nedostatok formálnych náležitostí notárskej zápisnice (neplatnosť závetu bola v tom čase
posudzovaná z dôvodu žalobkyňou tvrdenej duševnej poruchy poručiteľky). Nebol preto ani dôvod, aby

sa svedkyne bližšie vyjadrovali k podrobnostiam tohto úkonu. Obsah výpovedí svedkýň urobených pred
súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.6.2002 nebol teda spôsobilý vyvrátiť pravdivosť toho,
čo bolo nimi samotnými potvrdené v notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom
dňa XX.X.XXXX. Obdobne to platí aj o výpovedi notára JUDr. Andreja Kašpera, z obsahu ktorej nebolo
možné vyvodiť záver, ktorý odvolací súd vzal za základ svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti treba

pripomenúť, že aj tu bolo potrebné vychádzať zo zásady, podľa ktorej úkon treba (v prípade pochybnosti)
vykladať skôr tak, aby platil, ako aby neplatil. V danej veci bolo treba tento prístup zachovať o to viac,
že v zmysle notárskej zápisnice (jej druhej strany) poručiteľka po prečítaní závetu vyhlásila, že závet
obsahuje jej poslednú vôľu, a teda, že obsahuje jej pravú vôľu, čo prítomné svedkyne úkonu C. G. N. T.
P. svojimi podpismi na tejto notárskej zápisnici potvrdili, že vôľa poručiteľky bola určitá a zrozumiteľná a

že samotný obsah závetu nebol nikým (ani predchodkyňou žalobkýň, ani žalobkyňami a ani vypočutými
svedkami) spochybňovaný.

20. Na základe zhora uvedeného dovolací súd uzavrel, že záver odvolacieho súdu, podľa ktorého
svedkyne úkonu C. G. N. T. P.J.Á. neboli prítomné pri prejave poručiteľky, čo má byť obsahom závetu

a teda, že údaj o tom v notárskej zápisnici je nepravdivý, výsledky vykonaného dokazovania zjavne
neumožňujú. Odvolací súd následne dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že závet je pre rozpor
so zákonom neplatný. Zároveň za nesprávnu považoval aj tú časť rozhodnutia, v ktorej bola určená
pôvodná žalobkyňa D. Z., za dedičku po G. L.. Tento výrok považoval za nesprávny aj z dôvodu, že
otázka, kto patrí do okruhu dedičov, je vecou súdu v konaní o dedičstve. Najvyšší súd preto napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu; t.j. aj závislé výroky, ktorými krajský súd rozhodol o
trovách konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 C.s.p.). Odvolací súd je viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách
pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).21. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 389 ods. 1, písm. c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 prvá
veta C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani zmenu.

22. Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

23. Podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase urobenia závetu) na písomné právne
úkonytých,ktorínemôžučítaťapísať,jepotrebnáúradnázápisnica.Úradnázápisnicasanevyžaduje,ak
má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou

prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný
vlastnoručne listinu podpísať.

24. Podľa § 46 veta prvá Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia
notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

25. Podľa § 47 Notárskeho poriadku Notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je

ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného

preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v
jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá
ovládajazykúčastníka;akpodpisujenotárskuzápisnicuzaprávnickúosobuakoúčastníkafyzickáosoba
oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

26. Podľa § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať
alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka
o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme
ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

27. Odvolací súd je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR o tom, že Notárska zápisnica z
XX.X.XXXX spísaná notárom JUDr. Andrejom Kašperom obsahuje nielen všetky zákonom požadované
všeobecné náležitosti, ale aj všetky osobitné náležitosti vyplávajúce z § 49 Notárskeho poriadku a že
táto notárska zápisnica bola vydaná k tomu oprávneniu subjektom podľa notárskeho poriadku, že ide
nepochybne o listinu, ktorá má povahu verejnej listiny, pri ktorej ako dôkaznom prostriedku platí, že

potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

28. V prejednávanej veci to znamená, že dokazuje pravdivosť toho, že svedkyne úkonu C. G. N. N.
T. P. boli prítomné pri prečítaní zápisnice a jej schválení poručiteľkou G. L., a že boli prítomné aj keď
poručiteľka uviedla, čo má byť obsahom závetu (pri jej prejave vôle, čo sa má pojať do zápisnice).

Rovnako je potrebné vychádzať zo záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu v prejednávanej veci,
že je vylúčené, že by svedkyne úkonu neboli prítomné aj pri prejave poručiteľky, čo má byť obsahom
závetu (obe svedkyne vo výpovediach zhodne uviedli, že v kritický deň prišli spolu pred notársky úrad,kde sa stretli s poručiteľkou pani L., spoločne išli k notárovi a z notárskeho úradu svedkyne odišli spolu
potom ako podpísali notársku zápisnicu, čo znamená, že sa zúčastnili celého konania).

29. Dovolací súd vyvodil záver, že obsah výpovede svedkýň urobený pred súdom prvej inštancie na
pojednávaní 10.6.2002 nebol spôsobilý vyvrátiť pravdivosť toho, čo bolo nimi samotnými potvrdené v
notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Andrejom Kašperom dňa XX.X.XXXX a že obdobne to platí
aj o výpovedi notára JUDr. Andreja Kašpera, z obsahu ktorej nebolo možné vyvodiť záver, ktorý odvolací
súd vzal za základ svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti dovolací súd pripomenul, že aj tu bolo potrebné

vychádzať zo zásady, podľa ktorej úkon treba (v prípade pochybnosti) vykladať skôr tak, aby platil, ako
aby neplatil, že v danej veci bolo treba tento prístup zachovať o to viac, že v zmysle notárskej zápisnice
(jej druhej strany) poručiteľka po prečítaní závetu vyhlásila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu, a teda,
že obsahuje jej pravú vôľu, čo prítomné svedkyne úkonu C. G. N. T. P. svojimi podpismi na tejto notárskej
zápisnici potvrdili, že vôľa poručiteľky bola určitá a zrozumiteľná a že samotný obsah závetu nebol nikým
spochybňovaný.

30. Dovolací súd zároveň uzavrel, že záver odvolacieho súdu podľa ktorého svedkyne úkonu C. G.Š.
N. T. P. neboli prítomné pri prejave vôle poručiteľky, čo má byť obsahom závetu a teda, že údaj o tom
v notárskej zápisnici je nepravdivý, výsledky vykonaného dokazovania zjavne neumožňujú. Odvolací
súd následne dospel k nesprávnemu právnemu názoru, že závet je pre rozpor so zákonom neplatný,

je nesprávny. Dovolací súd zároveň za nesprávny považoval aj časť rozhodnutia, v ktorej bola určená
pôvodná žalobkyňa D. Z., za dedičku po G.O. L., ktorý výrok považoval za nesprávny aj z dôvodu, že
otázka, kto patrí do okruhu dedičov, je vecou súdu v konaní o dedičstve.

31. S poukazom na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR vydaného v prejednávanej veci

z dôvodu dôsledného rešpektovania princípu dvojinštančnosti Civilného sporového poriadku, ako aj z
dôvodu, aby stranám sporu nebola znemožnená realizácia ich procesných práv, odvolací súd zrušil
rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

32. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku a na záväzné
právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017 povinnosťou súdu prvej inštancie
bude, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v zrušujúcom uznesení, ako aj
odvolacieho súdu, posúdiť nárok žalobkýň z hľadiska dôvodnosti ich nároku, vec opätovne právne
posúdiť a vo veci rozhodnúť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho a dovolacieho
konania.

34. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).