Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/112/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217855
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412217855.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovejv exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 710 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: X. W. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 39,90 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13Er/1164/2012-23 zo dňa

20.03.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
JUDr. Mgr. Andreja Dembického, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Werferova 1,

040 11 Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom
najmä na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1,2, § 35 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako aj s poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov. Súd konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok

vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 2C/382/2010 zo dňa 21.09.2010, ktorým bola povinnej
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 39,90 eura s 5% úrokom z omeškania vo od 24.04.2010 do
zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 230 eur do 5 dní od doručenia rozsudku. Za
preukázané považoval, že účastníci uzatvorili dňa 23.07.2009 poistnú zmluvu č. 4510500001, ktorej
súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky (VPP) obsahujúce rozhodcovskú doložku. Podľa tejto
rozhodcovskej doložky sa účastníci dohodli, že spory a sporné nároky z poistenia, uvedené v 3. bode,

sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Súd konštatoval, že základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52, podľa ktorého
je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.06.2010 obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol dňom 11.06.2010 zrušený zákonom číslo 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zákon č. 258/2001

Z.z. v ustanovení § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa §
3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to,

že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvereboli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť
nemohol, lebo boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov. V tejto veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

uzatvorenej ako formulárovej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
a rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že skúmal, či sú dané dôvody na zastavenie uvedené v § 57
Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom

konaní, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní treba považovať za zákonné zmocnenie, ktoré exekučnému súdu
umožňuje jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny
rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto
otázkach. Súd môže posúdiť, či je vec spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej

istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, aký je obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Cieľom

rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou
osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc, pričom nejde o výkon verejnej moci.
Súd prijal záver, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne

namieste. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a nemal na výber pre jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. O poučení spotrebiteľa o rozdiele
medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky; doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka

bola teda neprijateľná a z toho dôvodu súd neakceptoval ani exekučný titul pre jeho nevykonateľnosť,
keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, lebo konal na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky. Súd skúmal, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie; vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku nepreskúmaval, ale realizoval svoje oprávnenie v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Pritom konštatoval neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z

dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z
uzavretej poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá
už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár)
Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá

v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy
podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné
zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných
podmienkach.Súdtedadospelkzáveru,žežiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniajepotrebné
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý mu podľa jeho názoru
svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu ústavného práva v čl. 48 ods.
2 Ústav& SR a čl. 36 ods. 2 Listiny. Podľa neho súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na konkrétne ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, Ústavného súdu SR ako aj ESĽP,
pričom namietal procesnoprávne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý konal nad rámec zákona,pretože si z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy, a to bez jeho účasti. Súd podľa
neho vec nesprávne právne posúdil, keď posudzoval rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul. V čase podpisu poistnej zmluvy zákon neukladal oprávnenému povinnosť informovať

povinného o rozdieloch medzi konaním na rozhodcovskom súde a konaním na všeobecnom súde tak,
ako je to v prípade zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účinného od
01.01.2015. Rozhodnutie súdu možno teda kvalifikovať ako svojvoľné. V tomto prípade nešlo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ako v uznesení súd konštatoval, ale išlo o zmluvu poistnú; súd tak na nesprávne
zistený skutkový stav aplikoval právnu normu, t. j. zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Oprávnený v odvolaní ďalej uvádzal, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietal, že súd vykonal dokazovanie
bez účasti účastníkov a neumožnil im sa k dokazovaniu vyjadriť, a namietal aj nelegitímnosť postupu
súdu najmä vo vzťahu k ustanoveniam § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35, §
45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom uznesenie neobsahoval dostatočné odôvodnenie
z pohľadu ustanovenia § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení

neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“),
podľa ktorého je toto rozhodnutie nepreskúmateľné.

4. Sudca súdu prvej inštancie sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku vyjadril,
že nemieni odvolaniu vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) rozhodujúc bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP)
a skutkovým stavom zistením súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie je nutné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
§ 391 ods. 1 CSP. Uznesenie súdu prvej inštancie obsahuje čiastočne nesprávne zistený skutkový stav
a nie je dostatočne preskúmateľné pre nedostatok dôvodov; súd tak nesprávnym procesným postupom
znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Napadnuté
uznesenie vydal dňa 20.03.2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového

poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie ako aj na jej ďalší priebeh vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patrí spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako aj spôsobilý

návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z uvedeného vyplýva,
že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byťrozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom
je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom
musí spĺňať tak formálne, ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Ak návrh na vykonanie

exekúcie má náležitosti predpokladané ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku a konaniu
nebránia iné prekážky, exekútor predloží návrh spolu so žiadosťou o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, súdu. V takom prípade má súd povinnosť exekútora poveriť vykonaním exekúcie v lehote
do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. Za iné prekážky v exekučnom konaní možno považovať
najmä to, ak oprávnený nie je nositeľom hmotného práva, účastník nemá spôsobilosť na práva

alebo povinnosti, nie je daná právomoc súdu, oprávnený nemá procesnú spôsobilosť, návrh nemá
náležitosti predpokladané zákonom, prípadne sa exekútor sa cíti vo veci zaujatý. Ak oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a ak ide medzi účastníkmi o vzťah spotrebiteľský (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), je súd povinný posúdiť, či takto koncipovaná rozhodcovská zmluva (doložka)

nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a či nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má totiž v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, t. j. spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou na
škodu spotrebiteľa.

9. Odvolací súd po prejednaní tejto veci urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a

ani na zmenu napadnutého uznesenia, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, zamietnutá. Súd prvej inštancie uviedol do odôvodnenia svojho rozhodnutia o.
i. aj skutočnosti, ktoré z obsahu spisu vôbec nevyplývajú. Je zrejmé, že po podaní žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, majúcej sa viesť na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok, si súd vyžiadal ďalšie listiny a z dôvodu, že právny vzťah medzi

oprávneným a povinnou posúdil ako vzťah spotrebiteľský, skúmal, či rozhodcovský súd konal na základe
platnej rozhodcovskej doložky. Z obsahu listín založených v spise je zrejmé, že účastníci uzavreli dňa
23.07.2009 poistnú zmluvu (v spise na č. l. 10-15), ktorej súčasťou boli aj Všeobecné poistné podmienky
s úplným znením k 01.01.2009 (v spise na č. l. 16-22). Súd prvej inštancie však daný vzťah skutkovo aj
právneposudzovalakovzťahzúverovejzmluvynapodkladezákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, aj keď v závere odôvodnenia uviedol, že ide o spotrebiteľský
vzťah z poistnej zmluvy. Takýto postup v ďalšom texte odôvodnenia nijako nerozviedol, a na tom základe
bolo možné odvolacím súdom uzavrieť, že takto rozhodol v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového
stavu a s nesprávnym právnym posúdením. Keďže súd prvého stupňa v naznačenom smere uznesenie

neodôvodnil, odvolací súd takéto rozhodnutie hodnotil ako nedostatočne odôvodnené a v nadväznosti
na to aj nepreskúmteľné. V dôsledku toho došlo k porušeniu základného práva účastníkov konania
na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolanie oprávneného už
len pre tento nedostatok prvoinštančného rozhodnutia odvolací súd posúdil ako opodstatnené, a to v
nadväznosti na ustanovenie § 169 ods. 1 OSP v spojení s ustanoveniami § 157 ods. 2 a § 167 ods.

2 OSP.

10. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd bude nanovo rozhodovať o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s aktuálnym procesným predpisom,

aplikujúc ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku. V prípade, že žiadosti opätovne nevyhovie
a poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nevydá, súd svoje rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti odôvodní tak, aby jeho skutkové závery zodpovedali obsahu listinných dôkazov založených v
spise, aby právne posúdenie veci bolo založené na podklade riadne zisteného skutkového stavu a aby
odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti (§ 220 ods. 2, §

234 a § 236 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).