Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martina Melníková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/140/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816209032
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816209032.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. P. V.Á., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXX/
XX, O., štátny občan Slovenskej republiky, 2. U. V., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XXX/XX, O., štátny občan
Slovenskej republiky, o zaplatenie 1151,22 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Žalovaní v l. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.151,22 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.01.2014 do zaplatenia,
vo výške 8,25 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 82,23 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.04.2014
do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15
% ročne zo sumy 82,23 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 82,23 eur
od 21.07.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.08.2014 do zaplatenia,
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 82,23 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.11.2014
do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, vo výške 8,05
% ročne zo sumy 82,23 eur od 21.01.2015 do zaplatenia, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 82,23 eur
od 21.02.2015 do zaplatenia, a to všetko sa im povoľuje splácať v mesačných splátkach po 40,- eur
mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho
ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.
Žalovaní v l. a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1151,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo
sumy 82,23 eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy
82,23 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,23
eur od 21.05.2014 do zaplatenia, vo výške 8,15 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.06.2014 do zaplatenia,
zo sumy 82,23 eur od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.08.2014 do zaplatenia, vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 82,23 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.10.2014
do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.12.2014
do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 82,23 eur od 21.02.2015
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa
23.10.2015 medzi postupcom W. W., U..W.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku vočižalovaným. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 08.11.2010 zmluvu č. 562901206, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1254,56 eur, ktorá pozostávala
z istiny 1000,3 eur, riadneho úroku 109,85 eur, úroku z omeškania 144,41 eur a z poplatkov vo výške 0
eurvsúladesprílohoukzmluveopostúpení,kdepostupcadeklaruje,ževýškaašpecifikáciapohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3100 eur, ktorý mali
žalovaní splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 82,23 eur vždy k 20.dňu v mesiaci
počnúc dňom 20.12.2010 a s konečnou splatnosťou dňa 20.02.2015. Žalobca si uplatňuje splátky úveru
splatné od 20.01.2014 do 20.02.2015 v počte 14 a celkovej výške 1151,22 eur. Ďalej uviedol, že si
uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti
každej splátky úveru samostatne.
2. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 24.05.2017 č.k. 7Csp/140/2016-78, ktorým žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s tým, že o trovách konania rozhodol tak, že
žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1.a 2.rade trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na skutočnosť,
že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, ktoré bez
ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie, pričom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2013, sp.zn. 4 Obo 210/01, uznesenie KS v Nitre zo dňa
27.06.2014, sp.zn. 9Co/133/2013, uznesenie KS v Žiline zo dňa 30.06.2016, sp.zn. 5Co/228/2016 a iné.
Vzhľadom k uvedenému je možné právne uzavrieť, že súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil,
ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy o postúpení.
V súvislosti s platným postúpením pohľadávky žalobca v ďalšom poukázal na bo 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok , podľa ktorého: „ Klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi...“ s tým, že v ďalšom citoval ust. §
89 ods. 1 Zákona o bankách ( ďalej len „ZoB“), ktoré pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom
odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ust. § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných
vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona a to v bode
19.16Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,pričomnapodporusvojichtvrdenípoukázalnarozhodnutia
krajských súdov SR a to na uznesenie KS v Prešove, sp.zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016,
uznesenie KS v Prešove, sp.zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016. V ďalšom uviedol, že zastáva názor,
že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného
ustanovenia Je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Uvedené vyplýva aj z ust. § 17 ods. l zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,ZoSÚ") v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého: ..(I) Ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa
podľa Občianskeho zákonníka. 22)" Zákonodarca v uvedenom ustanovení jednoznačne definoval, že ak
veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, postupuje sa podľa
Občianskeho zákonníka. V poznámke pod čiarou 22) zákonodarca zároveň jednoznačne spresnil, že
pod Občianskym zákonníkom rozumie ust. § 524 Občianskeho zákonníka, nakoľko na tento paragraf v
poznámke pod čiarou odkázal. Ak by teda zákonodarca mienil v ust. § 92 ods. 8 ZoB upraviť podmienky,ktorých splnenie je potrebné na platné postúpenie pohľadávky veriteľa, tak by to zároveň premietol do
poznámky pod čiarou k ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ (ktoré pojednáva o postupovaní pohľadávok veriteľa) -
a to jednoznačným odkazom na ust. § 92 ods. 8 ZoB. Zákonodarca však pri postupovaní pohľadávok
neodkazuje na ust. § 92 ods. 8 ZoB. Ale na ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Aj z uvedeného vyplýva,
že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky, ktorých splnenie je potrebné na prelomenie bankového
tajomstva, pričom ho nemožno spájať s platnosťou postúpenia pohľadávok. Doručenie písomnej výzvy
banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To
znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením
takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda
nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie
vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB. Vzhľadom k
uvedenému má žalobca za to, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcuakopostupníkapohľadávky.Nazákladevyššieuvedenéhožalobcazastávanázor,žemuvznikol
nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom omeškania z každej splátky odo dňa
nasledujúceho no splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie
žalobcu - predmetnú skutočnosť žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky
zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve
n postúpení pohľadávok.
4. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 19.10.2017 č.k. 9Co/114/2017-102
zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že z listiny zo spisu vyplýva, že žalovaní výslovne súhlasili s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez
ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť
na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky;
predchádzajúci písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam
klienta, ako záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa (bod 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok W. W., U..W.., s ktorými sa žalovaní ako dlžníci ako vyplýva z čl. II bod 2
oboznámili). Takáto Dohoda o postúpení pohľadávok je podľa § 89 ods. 1 Zákona o bankách prípustná.
Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť pohľadávku
a dlžník môže postúpiť svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa, má to základ vo
funkcii súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Ten by totiž mohol prevziať taký dlžník, majetkové pomery
ktoréhobymohlizhoršiťaleboznemožniťuspokojeniepohľadávkyveriteľa.TakakoObčianskyzákonník,
ani Zákon o bankách nevyžaduje súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky. Nie je zrejmé ani to, ako
dospel súd prvej inštancie k záveru o tom, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa má považovať
za zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky. Z dôvodovej správy k pôvodnému
textu Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorá je interpretačným pravidlom, pritom vyplýva (súčasný
text ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách bol v čase prijatia zákona v ods. 7), že ustanovením § 92
ods. 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Zákonom č. 483/2001 Z.z.
bol zrušený Zákon o bankách č. 21/1992 Zb., ust. § 38 ods. 9, ktorého bolo v podstate totožné so
znením súčasného ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. Dôsledkami porušenia ust. § 38 ods. 9
zákona č. 21/1992 Zb. sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29Odo/1613/2005
z 29.04.2008. Uviedol, že účelom inštitútu bankového tajomstva je ochrana klienta pred zverejnením,
či podávaním informácií o jeho majetkových pomeroch. Úprava zmluvného postúpenia pohľadávky v
Občianskom zákonníku, ani príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka vo všeobecnosti nezakazujú
(pod sankciou prípadnej neplatnosti takéhoto úkonu) postúpenie pohľadávky len preto, že dôsledkom
postúpenia je prelomenie bankového tajomstva. Ochranu poskytovanú klientovi banky prostredníctvom
inštitútu bankového tajomstva je nutné vždy zvažovať (z hľadiska možných úvah, ktoré takúto ochranu
absolutizujú) aj s prihliadnutím k tomu, či a akým spôsobom osoba, ktorá má byť týmto inštitútom
chránená, sama porušuje svoje povinnosti plynúce z príslušného bankového obchodu (zmluvy o
úvere). Zákon o bankách totiž banke tiež ukladá obozretne hospodáriť a chrániť majetkové záujmy
všetkých svojich klientov. Pri plnení tejto povinnosti nemôže byť banka pripravená o možnosť zbaviť
sa v záujme ostatných svojich klientov rizikovej pohľadávky v situácii, keď dlžník porušuje povinnosť
pohľadávku splácať len preto, aby prostredníctvom inštitútu bankového tajomstva chránila individuálny
záujem takéhoto dlžníka. Z hľadiska možných úvah o následkoch neoprávneného porušenia bankového
tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k náprave uvedeného stavu nevedie sankciaspočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Plne opodstatnené je preto tam, kde takáto
situácia nastane, zvažovať otázky zodpovednosti za škodu, nie prelamovať platnosť zmlúv o postúpení,
osobitne za situácie, keď bolo vecou zmluvných strán, či si v medziach bankového obchodu dojednajú
výhradu zákazu postúpenia podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd považuje za
potrebné poukázať okrem názoru Najvyššieho súdu Českej republiky na dôsledky porušenia bankového
tajomstva uvedeného v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia, aj na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 242/2007 z 03.07.2008, v ktorom je zdôraznené, že základným
princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom,
ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp
autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska
funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Nie je ústavne konformné
a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak je taká
prax, že všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti
zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Rovnaký názor prezentoval aj Ústavný
súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 625/03 zo 14.04.2005. K reštriktívnemu výkladu dôvodu
neplatnosti právneho úkonu dospel Ústavný súd Českej republiky aj v náleze sp. zn. II.ÚS 87/04 zo
06.04.2005. Uviedol, že záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom alebo preto, že
zákon obchádza musí sa opierať o rozumný výklad dotknutého zákonného ustanovenia. Nie je možné
vystačiť iba s gramatickým výkladom. Významnú úlohu tu hrá predovšetkým výklad teleologický. Je
preto nutné vždy sa pýtať na účel zákonného príkazu, či zákazu. V súkromnoprávnej sfére nie každý
rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality v
súkromnoprávnej sfére nie je len ochrana záujmov štátu, ale predovšetkým ochrana súkromnoprávnych
vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy
sa musia dodržiavať). V súkromnoprávnej sfére platí zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené, preto
každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je
nutné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor so zákonom reštriktívne a nie
extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s čl. 4 ods. 4 Listiny, podľa ktorého pri používaní ustanovení
o medziach základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti strán) musí byť zohľadnená
ich podstata a zmysel a takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, než pre ktoré boli
stanovené). Účel Zákona o bankách je definovaný v § 1 tohto zákona, vychádzajúc z citovaných názorov
súdnych autorít je preto potrebné podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať aj relevantnosť úkonov
veriteľa z úverového vzťahu, ktorým je banka, pri postupovaní pohľadávok z týchto vzťahov. So zreteľom
na dôvody, ktoré uviedol, považoval odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa posúdenia platnosti
zmluvy súdom prvej inštancie za dôvodnú.
5. Preto súd vykonal opätovne dokazovanie a v právnej veci opätovne rozhodol.
6. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohu č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,
všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky, kópiu poštového podacieho
hárku, pokus o zmier.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 08.11.2010
pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ
poskytol žalovaným úver vo výške 3100 eur. v zmysle čl. I Zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť úver
s úrokovou sadzbou vo výške 8 % ročne, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne,
spracovateľský poplatok vo výške 79 eur a poplatok za upomienku vo výške 25 eur. V zmysle čl. I
Zmluvy sa žalovaní zaviazali uhrádzať poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške
82,23 eur vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci počnúc dňom 20.12.2010 a s konečnou splatnosťou
dňa 20.02.2015. V zmysle čl. II. bodu 2 zmluvy žalovaní svojím vlastnoručným podpisom na zmluve
potvrdili, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so
Sadzobníkom, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať. Žalovaní dňa 08.11.2016 čerpali peňažné
prostriedky v celkovej výške 3100 eur a z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 3249,47
eur, pričom z úhrad bola na istinu započítaná suma vo výške 2441,05 eur, na poplatky započítaná suma
vo výške 209,80 eur, na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 596,54 eur a na úrok z omeškania
bola započítaná suma vo výške 2,08 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od
20.01.2014 do 20.02.2015 v počte 14 a celkovej výške 1151,22 eur. Zvyšné splátky si v tomto konaníneuplatňuje. Spolu s týmto vyjadrením predložil súdu aj platobnú históriu žalovaných ako sa nachádza
načl.59až62spisu,ktoráobsahujepredpísanésplátky,splátkyžalovanýchaúčtovanéúrokyapoplatky.
8. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanej
žalobe v zmysle dôvodov ako sú uvedené v žalobe a poukazuje taktiež na písomné vyjadrenie, kde sú
zaznamenané jednotlivé prehľady pohybu na splátkovom úvere pokiaľ ide o žalovaných. Žalovaní svoju
pohľadávku neuhradili ani po doručení výzvy na zaplatenie dlhu. Žalobca nadobudol pohľadávku až
potom, čo došlo k zosplatneniu úveru v zmysle úverovej zmluvy. Zároveň súhlasila s právnym názorom
odvolacieho súdu.
9. Žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že bola prekvapená, že jej prišla žaloba
zo súdu, nakoľko na predmetný úver splátky sa jej sťahovali z osobného účtu, ktorý má vedený v V. O..
Asi pred rokom a pol tento účet chcela zrušiť a keď sa dostavila do V. O., bolo jej oznámené, že má ešte
dlh voči W. W. vo výške cca 70 eur a preto túto sumu uhradila. Navštívila W. W. a oni jej povedali, že
úver je uhradený. Priznala však, že si nekontrolovala aké splátky jej z účtu išli. Dlžnú sumu chce zaplatiť,
avšak požiadala, aby jej bolo povolené splácať dlžnú sumu v splátkach vo výške 60 eur, neskôr navrhla
splátky po 40 eur, nakoľko jej manžel poberá dôchodok vo výške 420 eur a ona vo výške 320 eur. Hradí
inkaso vo výške 304 eur a ďalšie výdavky majú na pevnú linku a televíziu vo výške 30 eur, na mobil vo
výške 20 eur a na lieky pre manžela 28 eur.
XX. W. W., U..W.. ako banka a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 08.11.2010 zmluvu o splátkovom
úvereč.0562901206.Podľačlánku.I.zmluvy,predmetomúverovejzmluvyboloposkytnutiesplátkového
úveru bankou dlžníkovi ako privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
úverovej zmluve. Na základe úverovej zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 3100 eur, ktorý
sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach od prvého čerpania úveru do 30.11.2010 vo výške
28,54 eur mesačne a od 20.12.2010 vo výške 82,23 eur mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci a to
v 51 splátkach od 20.12.2010, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 20.02.2015, pričom úroková
sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 12,90 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 17,63
%.
11. Žalovaný v 2.rade sa na pojednávanie nedostavil, k žalobe žalobcu nevyjadril.
12. Podľa bodu 2. článku II. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa
bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
13. Ako vyplýva z bodu 4. článku II. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
14. Podľa bodu 5. článku II. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
15. V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú
všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s
bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy.
16. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).
17.Vrozsahu,vakomsaustanoveniapísomnejzmluvyuzatvorenejmedzibankouaklientomvsúvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.4., bod 1.5. VOP).18. Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovo-právne vzťahy medzi bankou a
klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky
do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť úroky.
19. Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).
20. Podľa čl. 7 bod 7.3.2., 7.3.3 VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky.
21. V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých
splátok, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej čiastky,
pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa
bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátene).
22. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace, banka je
oprávnená:
a)vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyaklientjepovinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
23. Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné,
nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako ja previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči
klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči
nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.
XX. W. W., U..W.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 23.10.2015 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1237/2015/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.
25. V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých
súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia
pohľadávok.
26. Podľa prílohy č.1 k zmluve o postúpení bola postúpená aj pohľadávka č. 0562901206 so splatnosťou
úveru 20.02.2015, zostatok pohľadávky predstavoval sumu 1254,56 eur, z toho istina celkom sumu
1000,30 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl 1000,30 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania
580 a dátum poslednej úhrady 14.05.2014 s výškou 67,28 eur.
27. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 adresovaným žalovaným spoločnosť W.
W., U..W.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu ako postupníka.
28. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 07.10.2016 označeným ako pokus o zmier vyzval žalovaných
na úhradu pohľadávky vo výške 1447,17 eur a to v lehote najneskôr do 10.10.2016.
29. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.30. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
31. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka).
32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
34.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
36. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
38. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Zákon“), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
39. V zmysle § 2 písm. a), a b), Zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
40. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.41.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
42. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.
44. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
45. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
46. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
47. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
48. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu W.
W., U..W.. a žalovanými bola dňa 08.11.2010 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, pričom právny
predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok, platne
postúpil pohľadávku na žalobcu tak ako to vyslovil odvolací súd v uznesení zo dňa 19.10.2017, ktorým
názorom je súd prvej inštancie viazaný, čím je preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.49. Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka.
50. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.
51. Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.
52. Úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 12,90 % ročne. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa
31.7.2009).
53. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( november 2010) činila úrok
12,77 % ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to,
že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi
a preto žalobcovi vznikol nárok požadovať okrem istiny úveru aj dohodnutý úrok z úveru.
54. Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd z platobnej histórie žalovaných za preukázané, že žalovaní
na poskytnutý splátkový úver nehradili jednotlivé splátky úveru riadne a včas, pričom žalovaní v
priebehu konania nepreukázali opak, čím sa dostali do omeškania s úhradou splátok od 20.01.2014 do
20.02.2015, t.j. v celkovom počte 14 splátok po 82,23 eur a preto súd zaviazal žalovaných na úhradu
týchto splátok v celkovej sume 1151,22 eur a teda žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.
55. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej
splátky dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným
ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške a z jednotlivých
súm za predmetné obdobie omeškania tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V
čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky pri splátkach splatných od
21.01.2014 do 21.05.2014 vo výške 0,25 %, pri splátkach splatných od 21.06.2014 do 21.08.2014 vovýške 0,15 % ročne a pri splátkach splatných od 21.09.2014 do 21.02.2015 vo výške 0,05 % p.a. a
úrok z omeškania tak predstavuje výšku 8,25 % ročne, 8,15 % ročne a 8,05 % ročne ako je uvedené
vo výroku rozsudku.
56. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
túto priznal žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu.
59. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
60. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
61. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovaným splácať po 40 eur mesačne vzhľadom na majetkovú
situáciu žalovaných podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty
výhody splátok.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.