Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209826
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116209826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. Ing. Q. Q., narodený
XX.XX.XXXX, bydlisko P.O.O. XX E, XXX XX K., a 2. Q., narodená XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX Y. X,
o zaplatenie 10.355 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 5. októbra 2016 č.k. 10C/180/2016-41, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaní
v prvom a druhom rade sú povinní uloženú povinnosť splniť v splátkach vo výške 300 eur mesačne.

II. V napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2 rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 10.355 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 18.08.2015
do zaplatenia. Dlžnú sumu im povolil zaplatiť v splátkach vo výške 30 eur mesačne zročných vždy
do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného
zákonníka, § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa zákona č. 310/1992 Zb.
o stavebnom sporení. Konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej

uzatváraní žalobkyňa konala a žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sú fyzickými osobami, nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzavretá ako tzv. formulárový
typ zmluvy, ale z obsahu výpovedí žalovaných zistil, že o jej podstatných náležitostiach rokovali so
žalobkyňou a že im bola jasná, zrozumiteľná a určitá. Preto dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá
platne.Zistil,žežalobkyňasisvojepovinnostizozmluvysplnilariadneaposkytlažalovanýmv1.a2.rade
úver. Žalovaní sa s vrátením úveru dostali do omeškania, na čo si žalobkyňa dôvodne uplatnila právo na
vrátenie celej dlžnej sumy naraz. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie

zostatku dlžnej sumy vo výške 10.355 eur. Poukázal na zlú majetkovú a zárobkovú situáciu žalovaných
v 1. a 2. rade, v dôsledku ktorej im povolil splniť uloženú v splátkach podľa § 232 ods. 4 Civilného
sporového poriadku, pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky.
Priznalžalobkyniajnároknazaplatenieúrokuzomeškaniavzákonnejvýškeododňa,ktorýnasledujepovyhlásení mimoriadnej splatnosti (18.08.2015) do zaplatenia. V ostatnej časti týkajúcej sa uplatneného
úroku z istiny vo výške 6,59 % ročne po zosplatnení dňa 17.08.2015 žalobu zamietol. Dospel k záveru,
že predčasným zosplatnením zo strany žalobkyne došlo k zmene záväzku a k vzniku práva domáhať

sa od žalovaných jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy a povinnosti žalovaných
okamžite a naraz vrátiť celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu zmeny, v
opačnom prípade sa dostávajú do omeškania a ide o protiprávny stav. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom
stave, je takáto úprava na škodu žalovaných neprijateľne odchylná od zákona, čo ju robí podľa § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou
(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015). O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyne priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že povolí žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť dlžnú sumu
v splátkach vo výške 300 eur mesačne. V zamietajúcej časti žiadala rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť a uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne úrok z úveru
vo výške 6,59 % ročne zo sumy 9,887,15 eura od 18.08.2015 do zaplatenia v splátkach vo výške 300
eur mesačne zročných vždy do 20-eho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie

s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Dôvodila tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d)
CSP). Nesúhlasila s výškou mesačných splátok 30 eur, ktorými mali žalovaní v 1. a 2. rade splniť
uloženú povinnosť. Poukázala na skutočnosť, že takáto výška splátok je nižšia, ako bola dohodnutá

splátka podľa zmluvy, čím sa žalovaní porušením zmluvy dostali do výhodnejšej situácie. Navyše
takýmito splátkami by žalovaní len istinu splácali vyše 27 rokov. Namietala, že z odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalovaní svoju zlú majetkovú a zárobkovú situáciu preukázali.
Namietala tiež voči nepriznaniu požadovaného úroku z úveru. Poukázala na ustanovenia § 497 a §
502 Obchodného zákonníka a tvrdila, že z nich vyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky v dojednanej

výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do dňa ich úplného vrátenia. Tvrdila tiež, že túto
povinnosť možno analogicky vyložiť z ustanovenia § 502 ods. 3 Obchodného zákonníka. Namietala, že
splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver,
len sa menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť tak, že celá pohľadávka
sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Uviedla, že úrok z úveru je odplata za

užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, na rozdiel od úroku z omeškania, ktorý je sankciou za
to, že dlžník je v omeškaní so splatením peňažného záväzku.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363
CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 388 zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť splniť v
splátkach vo výške 300 eur mesačne. V napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie,
ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. a

2. rade zaplatenia sumy 10.355 eur spolu s 6,59 % úrokom z úveru ročne zo sumy 9.887,15 eura od
18.08.2015 do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.355 eur od 18.08.2015 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čo do základu vyhovel a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 10.355 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od
18.08.2015 do zaplatenia. Dlžnú sumu im povolil zaplatiť v splátkach vo výške 30 eur mesačne zročných
vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky

má za následok zročnosť celého plnenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho
konania na základe odvolania žalobkyne je jednak výška povolených splátok a jednak zamietajúca časť
uplatneného nároku týkajúca sa požadovaného úroku z úveru v dohodnutej výške z istiny úveru odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení až zaplatenia.

10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

12. Čo sa týka výšky splátok, ktorými súd prvej inštancie povolil žalovaným v 1. a 2. rade splácať
uloženú povinnosť, treba prisvedčiť námietkam žalobkyne, že sú príliš nízke, zbytočne predlžujú dobu

splácanialenistinyažna27rokovaniesúničímodôvodnené.Výškamesačnejsplátky30eurstanovená
pre oboch žalovaných spolu nezaručuje, že veriteľovi bude zosplatnený úver vrátený v lehote, ktorú
možnopovažovaťzaprimeranú,pričomžalovanísúpodľarozsudkupovinnízaplatiťajúrokzomeškania.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňou navrhnutá výška splátky 300 eur je primeraná dlžnej sume
tak, aby bola zaplatená v lehote zodpovedajúcej právu veriteľa na jej zaplatenie v lehote primeranej,

ako aj možnostiam žalovaných. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé z akých
okolností vychádzal, keď povolil žalovaným splácať uloženú povinnosť v takých nízkych splátkach, keď
z neho nevyplývajú žiadne okolnosti rodinného charakteru, zdravotných obmedzení, či iné obdobné
okolnosti, ktoré by žalovaným bránili splniť uloženú povinnosť v splátkach, s ktorými súhlasí žalobkyňa.
Žalovaný v 1. rade pri svojom návrhu na povolenie splátok argumentoval len svojim nízkym príjmom zo

živnosti, ktorého výšku však nešpecifikoval, a žalovaná v 2. rade povolenie splátok vôbec nežiadala.
Preto odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej
časti zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť v splátkach vo
výške 300 eur mesačne.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok aj v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru
vo výške 6,59 % ročne zo sumy 9,887,15 eura od 18.08.2015 do zaplatenia, a dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal v tejto časti v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
skutkového stavu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že predčasným zosplatnením došlo k zmene záväzku a k vzniku práva domáhať sa

od žalovaných jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy, čomu zodpovedá povinnosť
žalovaných okamžite a naraz vrátiť celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi
ku dňu zmeny, v opačnom prípade sa dostávajú do omeškania. Zmluvnú dohodu, podľa ktorej patria
žalobkyni úroky z úveru až do zaplatenia považoval za neprijateľne odchylnú od zákona, a preto za
absolútne neplatnú (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka). Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto v tejto časti
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej
iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).14.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo
17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za
podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením §
565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia §
506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.
14.2.Ustanovenie§53ods.9Občianskehozákonníka,podľaktorého,akideoplneniezospotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšejako15dnínauplatnenietohtopráva,sleduje,abydodávateľprineplnenípovinnostispotrebiteľom
dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie
povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa

omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané
postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou
od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa
ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu

uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po
jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody
postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom
spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa,

ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa
k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka
umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo
však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti

výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť
kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

14.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS
476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.
14.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostrannýsankčnýprávnyinštitút,ktorýumožňujeveriteľovizmenouzáväzkupožadovaťjednorazové

a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ

nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej malnárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by
tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou

záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.
14.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne

so súdom prvej inštancie, k záveru, že po spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté
za poskytnutý úver.

15. Žalobkyňa v odvolaní voči zamietajúcej časti rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 497 a §
502 Obchodného zákonníka a tvrdila, že z nich vyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky v dojednanej
výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do dňa ich úplného vrátenia. Uvedené tvrdenie

odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 14. nepovažoval za dôvodné. Hoci odvolací
súd nespochybňuje žalobkyňou použitú definíciu úroku z úveru, ako odplatu za užívanie poskytnutých
peňažných prostriedkov, ani definíciu úroku z omeškania, ako sankciu za to, že dlžník je v omeškaní so
splatením peňažného záväzku, uvedené nič nemení na závere, že žalobkyni v danej veci úrok z úveru
po dni zosplatnenia nepatrí.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
podľa § 388 zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť splniť v
splátkach vo výške 300 eur mesačne. V napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 a 2 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania, z dôvodu, že obe strany mali v odvolacom konaní úspech čiastočný.
Žalobkyňa bola úspešná v odvolaní voči stanoveným splátkam a žalovaní v 1. a 2. rade boli úspešní v

častitýkajúcejsaodvolaniažalobkynevočivýrokuozamietnutíúrokuzúveruzačaspojehozosplatnení.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).