Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200673
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200673.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu B. M. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. Xc, N. - N., Poľská republika, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul.
29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8511-4/2014-BA
zo dňa 26.03.2014 za účasti Q. V. W., bytom B. Xb/XX, XX-XXX, N. - N., Poľská republika takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Účastníkovi konania Q. V. W. sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 8511-4/2014-BA zo dňa
26.03.2014, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcu zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava č. 700-0275/2011-23 zo dňa 12.09.2011 vyslovujúce, že mu účasť na nemocenskom
poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010 nevznikla, tak, že
žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie

v nezamestnanosti. Vo zvyšnej časti žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.

2.
Žalobca namietal, že žalovaný neprimerane použil čl.11 ods.2 písm. a) základného nariadenia jeho
nesprávnym uplatnením za situácie, keď žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku,
ale aj nájomnú prácu na Slovensku, vzhľadom k čomu mal byť voči nemu uplatnený výlučne čl.13

ods. 3 nariadenia. Poukazoval tiež na to, že pracovnú zmluvu uzavrel v dobrej viere, bol pripravený
prácu vykonávať a nemyslel, že jeho zamestnávateľ vykonáva činnosť v rozpore so zákonom. Žalovaný
podľa jeho názoru nezohľadnil skutočnosť, že on nemal vedomosť o podnikateľskom zámere svojho
zamestnávateľa aprípadnomneplatenípoistného,čineprihláseniazamestnancanapoistenie.Považuje
za nesprávne, aby bol zaťažený negatívnymi účinkami zlyhania zamestnávateľa. Voči napadnutému
rozhodnutiunamietaltiežľubovoľnéhodnoteniedôkazovaodmietnutiedôkazovnímpredložených,ktoré
by prispeli k vysvetleniu okolností dôležitých pre riešenie veci.

3.Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov
zamestnávateľa Q. V. W. -GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa
akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody

v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle
ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej
legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom
zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny
výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna

poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti
ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.

4.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 07.07.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla
zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je rodinný dom, v ktorom sa
nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by zamestnanci mohli vykonávať prácu. V čase kontroly sa v
mieste podnikania nezdržiaval zamestnávateľ ani žiaden zamestnanec, ku kontrole neboli predložené
žiadne doklady preukazujúce, že by zamestnávateľ zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho

vzťahu prideľoval prácu, evidencia dochádzky do práce nebola vedená. Z pracovných zmlúv
zamestnancov výlučne s bydliskom v Poľskej republike vyplýva, že stanovený pracovný čas bol 40 hodín
týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času 1/8 z pracovného času, hrubá mzda bola 40 eur mesačne.
Zamestnávateľ na výzvu predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky
hotelov a reštaurácií, napriek následnej výzve nepredložil ďalšie doklady ako objednávky na realizované

internetové školenia, faktúry za vykonané služby, certifikáty, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej
angličtiny alebo iné činnosti realizované zamestnancami na území Slovenska. Má za to, že reálny výkon
činnosti zamestnancov na území Slovenska nebol preukázaný a že zistené skutočnosti nepreukazujú
ani splnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa zapísaného v obchodnom registri.

5.
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23.02.2016 rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2014 zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. c) a písm. d) O.s.p. ako prijaté na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a súčasne ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6.
Na základe odvolania žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23.02.2016
zrušenýuznesenímNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžso/75/2016zdôvoduprocesného

pochybenia spočívajúceho v nepribratí G. J. W. do konania ako účastníka správneho konania, ktorého
práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté.

7.

Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu súd uznesením zo dňa 06.12.2016 pribral do
konania Q. V. W. a vec následne za splnenia procesných podmienok prejednal postupom podľa § 23
ods. 2 písm. b) a § 114 v spojení s § 491 ods.1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) v neprítomnosti účastníkov,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane pripojeného administratívneho spisu žalovaného,
a opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

8.
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.03.2014 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný v zásade
potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0275/2011-23 z 12.09.2011

vyslovujúce, že žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a
poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010 (zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala iba v inej
formulácii jeho výroku), so stručným odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa Q. V. W. - GM
CONZULTING nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, uzamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 04.07.2010, preto žalobcovi ako zamestnancovi účasť
na nemocenskom a dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti odo dňa 04.07.2010 nevznikla.

9.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa
od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady
(EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané

osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č.
574/1972, z 21.03.1972.

10.
Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a

Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a
vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa
vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).

11.
Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť,abysanazamestnancaasamostatnezárobkovočinnúosobunevzťahovalilegislatívydvoch
alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na

nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.

12.
Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca

činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

13.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

14.
Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne
vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha:
a)právnympredpisomčlenskéhoštátubydliska,aktakátoosobavykonávapodstatnúčasťsvojejčinnosti
v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero

zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch,
alebo
b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku
alebozamestnávateľazamestnávajúcehodanúosobu,aktátoosobanevykonávapodstatnúčasťsvojich
činností v členskom štáte svojho bydliska.

15.
Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha

právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) základného nariadenia.16.
Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp.

samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii
osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského
štátu, nielen status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s
uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho
výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich

uplatniteľnúlegislatívuustanovenýchvhlaveIIzákladnéhonariadeniajepojemreálnehovýkonučinnosti
jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.

17.
Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,

že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre
poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých
prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej
republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti,
ktorú vykonávajú v Poľskej republike.

18.
Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia
správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci

v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku
76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných

skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho
zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na
určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na
určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti
preskúmať.

19.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle
zamestnávateľa, s výsledkom tak, ako bol konštatovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.

20.
Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané,
že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže

byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného
nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú
slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.

21.
Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej

poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.22.
Preskúmavané rozhodnutie je v danom prípade rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 12.09.2011, v odôvodnení

ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vo
vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava,
neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobcu na poistení a,
logicky, ani spôsob jeho vyhodnotenia.

23.
O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i
medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, svoje
potvrdzujúce stanovisko však zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred

vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky
vykonával činnosť ako zamestnanec /hoci rozhodujúci orgán konštatoval aj akceptovanie návrhu poľskej
inštitúcie sociálneho zabezpečenia na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej malo byť žalobcovi určené
poľské zákonodárstvo, vznik takejto dohody, jej formu a právne účinky podrobnejšie nezdôvodnil, a v

konečnom dôsledku ju ani jednoznačne neoznačil za podklad svojho rozhodnutia/.

24.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho

výkonu práce žalobcom v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé
dôkazy a zistenia vykonané v nasledujúcich rokoch a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa
žalobcu, neuviedol, ako vyhodnotil výpoveď E. O., ktorá sa podľa správy o vykonaní kontroly zo dňa
14.07.2011 v sídle zamestnávateľa žalobcu nachádzala /išlo o obyvateľku domu/, vykonávala funkciu
ekonómky kontrolovaného subjektu a potvrdila, že zamestnávateľ z Poľska zamestnancov privážal

autobusom a že činnosť na území Slovenska vykonávali.

25.
Žalovaný tak neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prvého stupňa,

v súvislosti s čím možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru
žalobcu (pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobcu) a zistenia
správnych orgánov vzbudzujú pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel
prihlásenia žalobcu do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti
vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona (§

209 zák. č. 461/2003 Z.z.).

26.
Nakoľko priebeh konania vo veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom nedáva

súdu základ pre zmenu jeho právneho názoru týkajúceho sa zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia,
súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2014 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27.
O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu a ďalšieho účastníka rozhodol súd s poukazom na
skutočnosť, že týmto účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v

Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.