Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010025
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717010025.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Mariánom Rošakom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

04.12.2017 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaná
O. Č., rod. H. nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom O. XX, V. T. T.

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

dňa 27.03.2016 v čase približne o 16.00 hod. na ulici v obci O., okres T. T., venčila psa rasy Argentínska

doga menom O., ktorého mala na vodítku, bez nasadeného košíka, pričom pred rodinným domom č. XX
tento napadol mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorej sa najprv zahryzol do pravej ruky a následne sa jej
zahryzol do pravej časti tváre a spôsobil jej štyri tržné rany po očných zuboch psa - tri v oblasti pravého
líca a jedna v pravej nadočnicovej oblasti, menšie tržné a tržno - zmliaždené rany po zuboch psa v
pravej spánkovej oblasti, na pravej ušnici, pravom líci, pravej bočnej ploche krku, početné škrabance a
nepravidelné odreniny na pravom líci, podkožný krvný výron na pravom nadočnicovom oblúku, výrazný
opuch pravej polovice tváre, štyri krvné výrony na pravej hornej končatine, zranenia, ktoré si vyžiadali

operačné ošetrenie a dobu liečenia asi 23 dní, pričom tieto zranenia zanechali trvalé následky v podobe
8 jaziev na pravej polovici tváre dĺžky 2,5 až 7 cm, čím takto svojím konaním z nedbanlivosti spôsobila
ťažkú ujmu na zdraví mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z
jej postavenia ako osoby, ktorá psa viedla, a uloženej jej podľa zákona, kedy porušila ustanovenie § 4
ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. v platnom znení, ktorým sa upravujú niektoré podmienky
držania psov, a ustanovenia § 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia obce O. Č.. X/XXXX o chove,
vodení a držaní psov na území obce O. O. N.,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 1 (jeden) rok.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanej výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému X.. K. J., nar.
XX.XX.XXXX v R. U., bytom D. - Q., D. XXXX/XX, škodu vo výške 3.180,- (tritisícstoosemdesiat) eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného X.. K. J., nar. XX.XX.XXXX v R. U., bytom D. - Q., D. XXXX/

XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 10.01.2017 pod sp. zn. 2 Pv 163/16/5506 na tunajšom
súde na obvinenú O. Č. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchoch
obžalovanéhozprípravnéhokonaniapodľa§258ods.4Tr.por.;prečítanímzápisnícovýpovedisvedkov
z prípravného konania podľa § 263 ods. 1, 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora; prečítaním listinných
dôkazov pripojených v súdnom spise podľa § 269 Tr. poriadku a oboznámením s fotodokumentáciou

podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná O. Č. sa na hlavné pojednávanie vytýčené dňa 04.12.2017 nedostavila, hoci bola riadne
a včas predvolaná (doručenka na č.l. 173 spisu obžalovanou osobne podpísaná dňa 10.11.2017).

Obžalovaná súdu dňa 04.12.2017 zaslala lekársku správu bez dátumu vystavenia od ošetrujúcej lekárky
K..K.Z.,ktorájejpreakútnefebrilnéochoreniedoporučilakľudnalôžku5-7dní,obžalovanánepožiadala
o odročenie hlavného pojednávania.

Nakoľko v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanej bola riadne doručená obžaloba

prokurátora (dňa 10.02.2017 č.l. 138 spisu); bola na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaná
(doručenka na č.l. 173 spisu); mala možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred
orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní; obžalovaná bola v
prípravnom konaní upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania
(č.l. 125-126 spisu); zároveň bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a

následky s tým spojené upozornená (č.l. 185 spisu), pričom súd mal za to, že vec možno spoľahlivo
rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovanej, súd vykonal hlavné
pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovanej.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom
súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní s

rovnakoustarostlivosťouobjasňovalokolnostisvedčiaceprotiobžalovanejakoajokolnosti,ktorésvedčia
v jej prospech.

Súd na hlavnom pojednávaní podľa § 258 ods. 4 Tr. por. na návrh prokurátora prečítal zápisnice o
výsluchu obžalovanej z prípravného konania zo dňa 21.07.2016 a zo dňa 05.09.2016 a podľa § 263 ods.

1, 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora prečítal zápisnice o výpovedi svedkov z prípravného konania.

Obžalovaná O. Č. v procesnom postavení obvinenej po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku dňa 21.07.2016 uviedla, že po fyzickej stránke je toho času
na PN, nakoľko je onkologický pacient. Býva v obci O. Č.. XX v rodinnom dome spoločne s manželom

D., X W. synom K. a dcérou O., ktorá má u nich trvalý pobyt, ale toho času býva u priateľa v D.. Dcérachovala u nich niekoľko psov, toho času už iba dva psíky, jedno rasy Artgentínska doga a jedno rasy Jack
Russel teriér. V poslednú dobu u nich chovala 2 argentínske dogy, D. a O.. Psy sú riadne zaregistrované,
majú papiere, majú všetky očkovania, testy. Sú uznané ako chovné psy. Nikdy v minulosti sa nestalo, že

by napadli človeka a tak isto nenapádajú ani iné psy v dedine. Keď s nimi chodia resp. keď chodievali
vonku, tak psy boli vždy na vodítku. S týmito psami, aj O. chodia na výstavy. Ďalej uviedla, že rodinu
J. ona pozná, nakoľko je to ich vzdialená rodina. Oni bývajú v D. a do O. chodievajú na chalupu. Majú
malú dcéru J.. Ona od malička chodievala k nim domov za psami, hrala sa s nimi, dávala im piškótky,
resp. sa s nimi stretla počas prechádzky, ale vždy bol pri tom prítomný niekto dospelý. Takto sa viac krát

stretla aj s Argentínskou dogou, psom menom O.. Tento má 2- 3 roky. V podstate by sa dalo povedať,
že ho pozná od šteniatka. Stretávala sa s nimi cez prázdniny alebo sviatky, teda viac krát ročne. Bolo to
cez Veľkonočnú nedeľu, dňa 27. 03. 2016, v čase okolo 16.00 išla s O. a synom K. na prechádzku, keď
išli okolo chalupy, kde chodia J.. Na prechádzke bol O. kľudný, mala ho riadne na vodítku, na krátko,
náhubok nemal. Po ceste sa bicykloval K. J. s J., pozdravili sa. K. bol asi opodiaľ, ale ona to úplne presne
nevie povedať, ona sa sústredila na psa a J., ktorá prišla ku nim a opýtala sa, či môže dať O. piškótku.

O. jej sedel kľudný pri nohe. J. povedala, že mu musí dať najprv ovoňať ruku. Preto vložila svoju ruku
do jej ruky a tak ich dali ovoňať psovi, pri tom sa mu aj J. prihovárala, stále bol úplne kľudný. Jej syn bol
pri nich. O. piškótku zjedol, ona sa s ním rozprávala, psa aj pochválili. J. bola do neho asi jeden meter,
možno menej. Vtedy k nim pribehlo jedno dieťa, tento dobehol s krikom, ďalej od nich kričali aj ďalšie
deti, ona urobila asi dva kroky smerom k tomu dieťaťu, aby mu zabránila, aby išiel k psovi, pes bol stále

na vodítku a vtedy O. skočil po J. a stiahol ju za bundu na zem. Ako sa na ňu hodil, tak ju potiahol, ale
mala ho stále na vodítku. Už si nespomínala, či spadla aj ona na zem, myslí si, že áno, lebo mala odreté
kolená. Ako spadla J. na zem tak sa jej pes zahryzol do líca na tvári. Bola to sekunda. Vôbec to nečakala,
že sa také niečo môže stať, nakoľko sa to nikdy v živote nestalo, nikdy nikoho nenapadol. Vtedy dobehol
aj K. J., skočil na psa a snažil sa mu uvoľniť papuľu, aby J. pustil, lebo pes ju držal zubami za líce. Keď

mu K. stisol sánku, tak pes J. pustil. Nevie ani povedať, ako dlho to mohlo trvať, kým ju držal, bol to
nejaký okamih. Potom na miesto pribehli aj ostatní ľudia. Nevie kto všetko tam bol. J. oslobodzovali ona
s K.. Keď sa im to podarilo, ona so psom utekala domov, dala ho do domu, a vrátila sa na miesto. Chvíľu
na to prišla sanitka, táto ich odviezla do nemocnice, ona potom tiež išla spolu s J., matkou a starou
mamou za nimi do K.. Tam počkali, kým ju ošetrili na úrazovke, prijali ju na JIS a večer asi okolo 23.00

ju operovali. Čakali až kým skončí operácia. Na záver uviedla, že psa mala na vychádzke riadne na
vodítku, bol pokojný, sedel pri nej. Dcéra jej to vysvetlila tak, že O. ich chcel chrániť. Podľa nej neporušila
žiadne ustanovenia zákona ani nariadenia obce, nakoľko pes bol riadne na vodítku, nemusí mať v obci
náhubok, nie je to nebezpečný pes, ktorý niekoho predtým napadol. Ďalej uviedla, že tohto všetkého je
jej ľúto, nevie prečo sa ten pes tak zachoval. Týmto by chcela požiadať, aby bolo vyšetrovanie ukončené

formou dohody o vine a treste, zmierom alebo podmienečným zastavením trestného stíhania, na ktoré
ona dáva súhlas.
Dňa 05.09.2016 obžalovaná pred vyšetrovateľom vypovedala, že toho času je na PN, nakoľko je
onkologický pacient. Na ďalšie otázky vyšetrovateľa uviedla, že v predmetný deň
mala telefonicky súhlas od jej dcéry, ktorá je majiteľka psa, na vykonanie vychádzky s týmto

psom. Ona tohto psa pozná od narodenia, pravidelne s ním chodievala na prechádzky aj na výstavy,
vie ako s ním zaobchádzať. T. váži cca 52 kg a v kohútiku má 70 cm, ona váži 57 kg a meria 165 cm.
Na záver uviedla, že celej udalosti jej je ľúto, ale podľa nej by k ničomu takémuto nedošlo, pokiaľ by si
rodičia strážili svoje dieťa tak isto ostatné deti, keby k nim nedobehol ten malý chlapec, podľa nej nič
by sa nestalo, nakoľko dovtedy bol pes kľudný, zareagoval až na beh a krik toho malého chlapca. J.

bola celú dobu pri psovi sama.

Svedok poškodený X.. K. J. v prípravnom konaní po zákonnom poučení uviedol, že býva s rodinou
v D., ale v obci O. XX majú chalupu, kde chodievajú nepravidelne, ale sú tam asi 4 - 5 krát v roku.
Chalupa je tam už dlhé roky. Rodina Č. má v uvedenej obci rodinný dom, ktorý je od nich možno nejakých

200 metrov. Jeho dcéra J. má 4 roky. Vie o tom, že Č. doma chovajú viacero psov, tej istej rasy, teda
Argentínske dogy. Chodievajú s nimi aj na prechádzky po dedine a okolí, čiže už aj v minulosti sa J.
stretla s uvedenými psami a aj konkrétne s O. - argentínskou dogou, ktorá ju napadla. Vždy sa stretli na
ulici, keď boli so psami na prechádzke, viac krát to aj videl. Pes býval skoro vždy na vodítku, býval bez
košíka. Stalo sa už aj v minulosti, že J. prišla buď ku majiteľke psa O. N., alebo O. Č., ktorá je jej matka

a bola so psom na prechádzke. Keď ku nemu J. prišla pes väčšinou sedel pri nohe a až keď dovolila
osoba, ktorá bola so psom, tak vtedy ho J. pohladkala. Vždy s J. bol vtedy aj on alebo jeho manželka,
alebo niekto z rodiny dospelý. Čiže O. sa s J. poznal a vedela o tom aj O. Č.. A vedel to vlastne aj
on. Poznali všetkých tých troch psov. Dňa 27. 03. 2016 sa bol s J. bicyklovať po príjazdovej ceste predmlynom a na chalupu prichádzali okolo 16.00 hod. J. mu povedala, že sa už nechce bicyklovať, tak prišli
pred chalupu a on šiel odložiť dnu bicykel. Vnímal, že po ceste ide O. Č. so psom. Neregistroval, ktorého
konkrétne so psov má so sebou. Pes bol asi na metrovom vodítku bez náhubku s ňou. J. sa zostala hrať

s deťmi na ceste pred chalupou, on šiel odpratať bicykel a pani Č. so psom mohla byť od neho asi 7 -
8 metrov. Nevidel, že J. ide ku psovi, len periférne videl, že je od psa v blízkosti. Bolo tam viac detí, tak
vlastne boli všetci okolo seba. Bol v okolo chalupy, kedy zrazu počul detský krik. Na to sa otočil, aj počul,
ako nejaké z detí kričí, že J. pohryzol pes. Na to sa otočil a videl, ako pes drží jeho dcéru zubami za
ruku. Že bol proste zahryznutý do J. ruky. Ako vravel, bol od nich možno tých 7-8 metrov. Pes J., keď ju

držal za ruku stiahol na zem, on začal ku ním so švagrom utekať a počas toho, ako ku ním prišiel, pes J.
pustil zo zahryznutia v ruke a zahryzol ju do oblasti pravého líca a krku. Akurát ku nim dobehol, J. bola
na zemi, pes bol do nej zahryznutý a pani Č. už držala J. okolo pása, bola pri nej na zemi. So švagrom
chytili psa, zvalili ho na zem, ku ktorej ho pritlačili, vytočili mu hlavu. On mu chytil spodnú čeľusť, švagor
hornú a snažili sa povoliť zovretie. Za pár sekúnd sa im to podarilo, pes J. pustil. Zobral ju na ruky a šiel
s ňou na lavičku. Tiež zavolal rýchlu zdravotnú pomoc. Pani Č. bola ešte chvíľku na mieste a psa potom

zaviedla domov. Následne sa vrátila na miesto. Po príchode RZP bolo J. poskytnuté prvotné ošetrenie a
následne bola transportovaná do K. nemocnice. On so svokrou a pani Č. šiel na aute za nimi. Boli prijatí
na úrazovej ambulancii a J. sa v ten deň podrobila operácii. On zostal s J. hospitalizovaný v nemocnici
asi 7 dní, kedy ich prepustili. Čo sa týka ešte momentu napadnutia, tak nevedel uviesť, či bol pes v
čase zahryznutia na vodítku. Pokiaľ ich predtým videl na ceste, tak bol. Keď už počul krik a utekal na

miesto, tak pani Č. už držala J. a pes bol zahryznutý. Teda presný moment zahryznutia nevedel uviesť,
lebo ho nevidel. Po výkriku už videl, keď bol pes zahryznutý do J., pani Č. ju držala a psa nedržal nikto.
Ako ku pusteniu psa došlo, to nevie. Nevie, či ho pustila pani Č. alebo sa jej z ruky vytrhol. Následkom
uhryznutia J. utrpela zranenia hryzné a sečné rany v oblasti pravej ruky, pohmoždeniny uvedenej ruky
a rovnako hryzné a sečné rany v oblasti pravej polovice tváre, jej opuch. Hospitalizovaná bola od 27.

03. 2016 do 01. 04. 2016, kedy bola prepustená do domácej liečby. Ďalšie dni boli ešte na kontrole v
K., naposledy dňa 06. 04. 2016. Do škôlky však nechodieva ešte dodnes, čo im neodporúčal jej detský
lekár K.. Ď.. Čiže J. sa ešte lieči. Poslednú kontrolu mala 19. 04. 2016, o čom prikladal k svojej výpovedi
aj lekársku správu. Tam jej boli vybrané posledné stehy. Rovnako bola aj u detského psychológa dňa
26. 04. 2016 u K.. O. K., ktorú má navštíviť opäť dňa 12. 05. 2016. Po uhryznutí jej vidno ešte na pravej

časti krku a pravom líci jazvy po uhryznutí a šití. Psychológa navštívili z toho dôvodu, že J. má traumu zo
všetkých psov v tom zmysle, že sa ich bojí, bočí od nich, schováva sa pred nimi. A rovnako má problém
aj s močom, ktorý niekedy neudrží, keď vidí psa. To sa doposiaľ nikdy nestávalo.
Dňa 04.08.2016 svedok poškodený X.. K. J. po zákonnom poučení vypovedal, že býva s manželkou a
ich maloletou dcérou J., nar. XX.X.XXXX, v D.. V O. Č.. XX majú chalupu, kde chodievajú nepravidelne,

asi 4-5 krát do roka. Rodina Č. má v uvedenej obci rodinný dom, ktorý je od nich asi nejakých 200 metrov.
Vie o tom, že Č. doma chovali viacero psov rasy Argentínska doga. Chodievajú s nimi aj na prechádzky
po dedine a okolí. Už v minulosti sa s týmito psami , aj s O., stretla aj J.. Bolo to na ulici, keď boli so psami
na prechádzke. Pes býval skoro vždy na vodítku, bez košíka. Psy boli buď s ich majiteľkou O. N., dcérou
O. Č., ktorá je vlastníčkou týchto psov, alebo s jej matkou O. Č.. Prebiehalo to tak, že pes väčšinou sedel

pri nohe a až keď dovolila osoba, ktorá bola so psom, tak vtedy ho J. pohladkala. Vždy s J. bol vtedy
aj on alebo jeho manželka, alebo niekto z rodiny dospelý. Čiže O. sa s J. poznal. Poznali všetkých tých
troch psov. Pokiaľ vie, tak O. nenapadol človeka, ale vie, o tom, že O. v minulosti dotrhal sučku E., až ju
museli zašívať. Naposledy boli v O. na Veľkú noc. Dňa 27. 03. 2016 sa bol s J. bicyklovať po príjazdovej
ceste pred mlynom a na chalupu prichádzali okolo 16.00 hod. J. povedala, že sa už nechce bicyklovať,

tak prišli pred chalupu a on šiel odložiť bicykel k mlynu. Všimol si, že po ceste ide O. Č. so psom. Pes
bol asi na metrovom vodítku, bez náhubku. J. sa zostala hrať s deťmi na ceste pred chalupou. Boli tam
deti z dediny, boli to jej bratanci a iné deti, hrali sa. Nevšimol si že by k pani Č. a k psovi nejaké dieťa
bežalo. Pani Č. so psom mohla byť od neho tak asi 7 - 8 metrov. Nevidel, že J. ide ku psovi, len periférne
videl, že je od psa v dostatočnej vzdialenosti. Bol pri mlyne, keď zrazu počul detský krik. Na to sa otočil,

aj počul, ako nejaké z detí kričí, že J. pohryzol pes. Na to sa otočil a videl, ako pes drží jeho dcéru
zubami za ruku, stiahol ju na zem. Mala na sebe oblečenú fialovú flisovú mikinu, ktorá jej pravdepodobne
zachránila život, lebo zub psa išiel tesne vedľa krčnej tepny. Preto so švagrom utekal ku nim, počas
toho behu videl ako pes J. pustil zo zahryznutia z rukáva a zahryzol sa jej do pravého líca a krku. Keď
tam dobehli, J. bola na zemi, pes bol do nej zahryznutý, pani Č. držala J., psa nemala pod kontrolou.

So švagrom chytili psa, zvalili ho na zem, pritlačili ho, vytočili mu hlavu, on ho chytil za spodnú čeľusť,
švagor za hornú a snažili sa povoliť zovretie. Za pár sekúnd sa im to podarilo, pes J. pustil. Zobral ju na
ruky a šiel s ňou na lavičku. Tiež zavolal rýchlu zdravotnú pomoc. Pani Č. psa potom zaviedla domov.
Následne sa vrátila na miesto. Po príchode RZP J. ošetrili a následne ju previezli do K. nemocnice. Oniišli za nimi do K.. Prijali ju na úrazovej ambulancii a J. sa v ten deň podrobila operácii. V nemocnici
bola hospitalizovaná asi 7 dní, potom ju prepustili. Kedy presne pes pohryzol J., tak to nevedel povedať,
nakoľko bol k nim obrátený chrbtom. Ako ku pusteniu psa došlo to nevedel. Nevie, či ho pustila pani Č.

alebo sa jej z ruky vytrhol. Následkom uhryznutia J. utrpela zranenia hryzné a sečné rany v oblasti pravej
ruky, pohmoždeniny uvedenej ruky a rovnako hryzné a sečné rany v oblasti pravej polovice tváre, jej
opuch. Hospitalizovaná bola od 27. 03. 2016 do 01. 04. 2016, kedy bola prepustená do domácej liečby.
Počas rekonvalescencie s J. chodievali na kontroly do K., naposledy tam boli 3.8.2016 a v D., tam boli
naposledy 19.4.2016. Toto boli kontroly, čo sa týkali jej zranení. Okrem týchto kontrol s J. absolvovali

aj návštevu u špeciálneho detského pedagóga u K.. O. K., a to jedno v apríli 2016, dve v máji 2016, a
dve v júni 2016. Po prázdninách v septembri 2016 bude nasledovať ďalšie sedenie. Tak isto musia s
J. absolvovať vyšetrenie u detského psychológa alebo psychiatra. Ďalej uviedol, že od tohto incidentu
J. nechodila do škôlky, len posledné dva - tri týždne na pár hodín. Chodiť do školy neodporučila ani jej
detská lekárka K.. A. a ani K.. K.. J. je od vtedy nekoncentrovaná, rozrušená, vyžaduje viacej pozornosti,
vyžaduje si, aby bol v jej prítomnosti niekto dospelý, má traumu zo všetkých psov v tom zmysle, že sa

ich bojí, bočí od nich, schováva sa pred nimi. Mala problémy aj s pomočovaním, ale to sa im podarilo
sčasti vyriešiť, je to lepšie, ako to bolo. J. mu o tom, čo sa stalo povedala, že psa pohladkala, dala mu
piškótku a pes po nej naraz skočil. Po uhryznutí jej vidno ešte na pravej časti krku a pravom líci jazvy
po uhryznutí a šití. Ďalej uviedol, že budú žiadať náhradu škody vyplývajúcu z odborného vyjadrenia
vypracovaného K.. S. N.. Tak isto doloží ďalšie vyčíslenie škody a nákladov.

Svedkyňa O. N. po zákonnom poučení vypovedala, že je majiteľkou psa rasy argentínska doga, ktorý
sa volá O., má 3 roky. Okrem neho vlastní ďalšie dva psy rasy Argentínska doga. Pes O. vyrástol v
rodinnom dome v O. Č.. XX. Nikdy nenapadol žiadneho človeka, nikdy nenapadol ani iného psa alebo
iné zviera. Deti s ním prichádzali normálne do kontaktu, chodia s ním aj po výstavách, takže na ľudí je

zvyknutý. Všetky jej psy, aj O., sú riadne zaregistrované, majú papiere, majú všetky očkovania, testy.
Sú uznané ako chovné psy. Ak má pes agresívne sklony nie je uznaný ako chovný. Keď s nimi chodia
vonku, tak psy sú v obci vždy na vodítku. Sem tam ich púšťa na voľno na lúke, ale to si dáva pozor na to,
aby nikto nešiel okolo. O. je pes, ktorý nie je agresívny, je socializovaný, je to obranársky pes, absolvoval
aj kynologický výcvik. Veď aj s malou J. J. sa stretol od svojho narodenia viac krát a nikdy sa nič nestalo,

ani na ňu nezavrčal. Do kontaktu s malými deťmi prichádzal pravidelne v rámci socializácie. Nevie si
vysvetliť, čo sa stalo. Zrejme už v priebehu toho dňa sa mohlo niečo prihodiť, o čom nevedela. Mamina
jej spomínala, že deti už v ten deň behali po ceste a kričali, vykrikovali, bolo tam rušno. A zrejme, keď on
videl ako k mamine a k nemu beží dieťa s krikom toto vyhodnotil ako ohrozenie a zareagoval ochranársky
voči jej matke a bratovi a uhryzol J.. Prečo ale takto zareagoval a prečo sa v ňom spustil takýto inštinkt

nevedela uviesť, nevie, či na to niekedy prídu. Podľa nej mamina neporušila žiadne ustanovenia zákona
aninariadeniaobce,nakoľkopesbolriadnenavodítku,nemusímaťvobcináhubok,niejetonebezpečný
pes,ktorýniekohopredtýmnapadol.TakistopodľanejnemožnoArgentínskudoguoznačiťakobojového
psa a ani rizikového psa. Sú to psy lovecké, avšak nie útočné, majú veľký ochranársky pud. Milujú
„svoju rodinu“. Jej mama nemala dôvod aby predpokladala, že môže vzniknúť takéto situácia, lebo nikdy

predtým sa nič také nestalo, ani len v náznakoch. Nikdy po cudzom človeku ani dieťati nevybehol.

Svedok K. N. v prípravnom konaní uviedol, že je švagrom K. J.. V O. majú spolu s K. J. chalupu č. XX,
kde chodievajú niekoľkokrát do roka. Boli tam aj cez Veľkú noc, spolu so švagrom K. J. a jeho rodinou.
Vtedy tam bola s nimi aj ich maloleté dcéry J. a R.. Na presný dátum a ani čas sa on už nespomína, bolo

to v poobedných hodinách, ale bol pred domov pri jeho aute, lebo autá parkujú pred chalupou, prišiel
tam tiež K. J., kde zrazu započuli nejaký krik, jeho syn Q., má X rokov začal kričať, že J. uhryzol pes,
preto spolu s K. vybehli za týmto krikom na ulicu, kde videl, že asi tak 5-6 metrov od nich na ceste ležala
malá J., na nej bol pes, biela argentínska doga, tento bol zahryznutý do jej tváre a pani Č., ktorá bola s
týmto psom, ležala na tomto psovi. Keď k nim dobehli, spolu s K. chytili psa za čeľuste snažili sa mu ich

rozovrieť aby pustil J., čo nakoniec aj urobil, on mu malú vytiahol. Pani Č. potom zobrala psa a išla s ním
domov. K. zavolal záchranku, po príchode ju zobrali do nemocnice. Predtým ju oni trochu poutierali od
krvi, lebo jej krvácala celá tvár, kričala. On nevidel kedy prišla J. k psovi, bol za autom, on len videl, že
pes už ležal na nej. Nevidel prichádzať pani Č. so psom. Nevie, či bol pes na vodítku ani či mal náhubok.
On ho s náhubkom nikdy predtým nevidel. On počul, čo sa hovorí po dedine, že tento pes už predtým

napadol psa aj človeka. On sa syna na to, čo sa tam stalo nepýtal, lebo bol dosť z toho vystrašený, v
noci aj kričal a plakával. Od vtedy sa psov bojí, má pred nimi rešpekt.Svedok K. Č. vypovedal, že bolo to niekedy tento rok, bolo to keď boli nejaké sviatky, ale už si nepamätal
aké,išielsmaminounaprechádzku,zobralinaprechádzkupsamenomO..Išlinaprechádzkupodedine,
pri dreve pred domom J.Á. zastali, prišla ku nim J. J., opýtala sa maminy, či si môže O. pohladkať,

mamina povedala, že môže. J. si zabehla pre piškóty, potom prišla, dala psovi očuchať ruku, dala mu
piškótku, potom dobehol rýchlo Q.. Ešte predtým ako k nim pribehol Q. tak chlapci v dome začali kričať
a vrieskať. Potom dobehol Q. a ako dobehol, tak sa O. asi zľakol a uhryzol J. do líca a niekde v okolí
čela. Potom ujo K. dobehol, mamina držala O., ujo K. otvoril ústa O., zobrali J., posadili ju, tiekla jej
krv, kričala, plakala a zavolali sanitku. Oni O. zaviedli domov. O. bol celú dobu na vodítku, mamina

ho držala, náhubok nemal. O. človeka nikdy nenapadol, iné zviera tiež nenapadol, pokiaľ na to nemal
dôvod. Predtým sa O. trochu bál, ale potom si na seba zvykli, hladkával ho, nikdy mu neublížil. Teraz
sa ho nebojí.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Tr. poriadku prečítal listiny pripojené do súdneho spisu,
a to najmä odborné vyjadrenie, ambulantné záznamy a lekárske správy a potvrdenia, prepúšťaciu

správu, doklady o ošetrení, veterinárne osvedčenie a správu, očkovací preukaz psa, správu zo
sociálnej poisťovne, upresnenie nároku poškodeného na náhradu škody, správu obce O., výpis z
evidencie priestupkov a odpis z registra trestov na obžalovanú. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. súd sa
oboznámil s fotodokumentáciou z miesta napadnutia psom, s fotodokumentáciou zranení poškodenej a
s fotodokumentáciou poškodenej pred, v čase operácie a po úraze.

Z odborného vyjadrenia K.. K. S. N.. na č.l. 86-90 spisu vyplýva, že rany spôsobené pohryzením, vrátane
pohryzenia psom, sú označované ako zvláštny druh zmliaždených (zhmoždených) rán a zaraďujú sa
do skupiny poranení spôsobenými tupým násilím. Bezprostredne pri takomto type násilia dochádza
spravidla po stlačení čeľustí zvieraťa ku kompresii kože a mäkkých tkanív a k jej zmliaždeniu, čo vedie

k narušeniu celistvosti spojivových tkanív kože a podkožia, tukového tkaniva prípadne i svalstva s
poškodením ciev v mäkkých tkanivách, čo sa prejaví dezintegráciou celistvosti tkanív (pomliaždenie) a
výronomkrvidovmedzerenýchpriestorovmäkkýchtkanív(pozdĺžciev,nervov,väzivovýchfasciísvalov),
vzniká hematóm, „modrina“, podkožný krvný výron, opuch kože a podkožného tkaniva. Na povrchu
tela sa zobrazia kontúry jednotlivých zubov, medzi ktorými sú väčšie medzery, než u ľudského chrupu,

spravidla vznikajú dve rany od vystupujúcich očných zubov, ktoré sa podobajú bodným ranám. Obvykle
sa však tieto rany javia ako rany tržné alebo tržno-zmliaždené, lebo bývajú sprevádzané trhnutím,
prudkým pohybom psa alebo človeka v momente uhryznutia.
U menovanej mal. J. J. bolo objektívnymi vyšetreniami zistené poranenie pohryzením, typické pre
pohryznutie psom. Jednalo sa o štyri charakteristicky uložené tržné rany po očných zuboch psa - tri v

oblasti pravého líca a jedna v pravej nadočnicovej oblasti. Ďalej boli zistené ďalšie menšie tržné a tržno-
zmliaždené rany po zuboch psa v pravej spánkovej oblasti, na pravej ušnici, pravom líci, pravej bočnej
plochy krku ako aj početné škrabance a nepravidelné odreniny na pravom líci, podkožný krvný výron
na pravom nadočnicovom oblúku a výrazný opuch pravej polovice tváre. Ďalej boli zistené štyri krvné
výrony na pravej hornej končatine.

Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá spôsobu, ako uviedli svedok O. Č. a svedok poškodený X..
K. J..
Spôsobenézranenieobmedzovalomal.J.J.vobvyklomspôsobeživotatak,žeporaneniebolobolestivé,
musela dodržiavať šetriaci režim, nemohla vykonávať fyzické úkony a záujmové činnosti (šport). Vo
svojej podstate dané poranenia, vzhľadom na ich anatomické umiestnenie ako aj detský vek, u

menovanej boli stredne ťažkého
charakteru, ktoré si vyžadovali operačné ošetrenie v celkovej anestéze, hospitalizáciu, následné
kontroly, ordinovanie antibiotík k prevencii infekcie a šetriaci režim. V danom prípade je tiež nutné
prihliadať i k psychickému stresu menovanej počas jej napadnutia.
Rany pohryznutím od psa môžu byť niekedy veľmi hlboké, s rozsiahlymi defektmi mäkkých tkanív, môže

dôjsť tiež k vytrhnutiu tkaniva a k ranám veľmi hlbokým s deštrukciou s poranením nielen mäkkých
tkanív, ale aj kostí a ciev. Rany spôsobené pohryzením od zvierat sa spravidla pomaly hoja a pre
zmliaždenie ciev ľahko nekrotizujú (odumieranie tkanív v hĺbke), postihnutá osoba je okrem primárneho
ohrozenia vykrvácaním ohrozená aj infekciou a agresivitou zvieracích jedov a ústnych enzýmov, daný
jedinecjebezprostredneohrozenývážnouporuchouzdravia.Násilímnatvárakrktypupohryzeniapsom

bezprostredne hrozí vážna porucha zdravia až štádium bezprostredného ohrozenia života vykrvácaním
či poranením mozgu a lebky pri pohryzení danej osoby. Každé násilie na tvár a krk týmto spôsobom
je zo súdnolekárskeho hľadiska považované za násilie vedené na životne dôležité orgány. Aj napriek
výsledným povrchovým hryzným poraneniam tváre a krku poškodenej mal. J. J. je možné ustáliť, žev danom prípade, vzhľadom na ich anatomické umiestnenie ako aj detský vek, spôsobili vážnejšiu
poruchu zdravia. Tupím násilím na tvár a krk spôsobením pohryzením psom navyše hrozilo poškodenie
dôležitého orgánu (otras mozgu, vnútrolebečné krvácanie, zlomenina lebky, poranenie oka, a iné).

Napadnutá osoba psom, ktorý vedie útok na oblasť tváre, hlavy, či krku aktuálne v priebehu realizácie
takéhoto napadnutia a pohryzenia, prežíva akútny psychický stres z ohrozenia života.
Doba liečby u predmetných hryzných poranení mäkkých tkanív závisí od aktuálneho stupňa, rozsahu
poranenia. U tupých poranení ťažšieho stupňa a rozsahu na tvári doba liečby presahuje 7 dní a trvá
14-30 dní. V danom prípade u poškodenej mal. J. J. doba liečby a práceneschopnosti by zodpovedala

charakteruarozsahujejporanenia,t.j.trvalaasi23dní.Práceneschopnosťjejvšakakomaloletejnebola
vypísaná a skutočnosť, že nebola vypísaná PN neovplyvnilo resp. nepredĺžilo dobu jej liečby.
Poranenie sa u menovanej sa hojilo bez komplikácií, zanechalo však trvalé následky v podobe 8 jaziev
na pravej polovici tváre dĺžky 2,5 až 7 cm. Poranenia tváre mal. J. J., vzhľadom na ich rozsah, početnosť
a lokalizáciu, tiež spĺňajú kritériá pre odškodnenie za trvalé následky pre sťaženie spoločenského
uplatnenia (kozmetická vada tvárovej oblasti, zohyzdenie - zmena vzhľadu tvárovej oblasti, zjazvenie

tváre, poruchy mimiky tváre).
Na základe Zákona č. 437/2004 Z.z. možno bodové hodnotenie bolestného u poškodenej mal. J. J.,
možno stanoviť nasledovne:
Položka: Klasifikácia poškodenia na zdraví: Počet priznaných bodov:
Hlava

I/2. 8 x Rana (tržná, tržné zmliaždená),
vrátane operačnej revízie a sutúry 80 bodov
I/4. Pomliaždenie tváre 5 bodov
I/5. Odierky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením
a s následnými krvnými výronmi 10 bodov

Krk
I/2. 1 x Rana (tržná, tržné zmliaždená),
vrátane operačnej revízie a sutúry 10 bodov
Bodové hodnotenie bolestného : 105 b. á 17,66 €= 1 854.30 €

Bodové hodnotenie bolestného spolu (hodnota bodu r. 2016: 17,66 €):
Suma zaokrúhlená nahor na najbližšie celé euro podľa § 5 ods. 2 v znení zák. č. 461/2008 Z.z. = 1 855 €

Na základe Zákona č. 437/2004 Z.z. možno bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u
poškodenej mal. J. J., možno stanoviť nasledovne:

Položka: Klasifikácia poškodenia na zdraví: Počet priznaných bodov:
Hlava
II/259b. Poškodenie tváre ľahkého stupňa u ženy 75 bodov
Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia: 75 b. á 17,66 €= 1 324.50 € Bodové
hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia (hodnota bodu r.2016:17,66 €): Suma zaokrúhlená

nahor na najbližšie celé euro podľa § 5 ods. 2 v znení zák. č. 461/2008 Z.z.
= 1 325 €

Z úradného záznamu príslušníkov polície na č.l. 91 spisu vyplýva, že obžalovaná im krátko po skutku
uviedla,žedievčaprišlonakontaktkupsoviažesidoposiaľnevievysvetliť,čopredchádzalosamotnému

útoku psa voči maloletej J. J.Á., nakoľko sa so psom poznajú od malička a so psom sa aj hrávala.

Z ambulantných a lekárskych správ nepochybne vyplýva, že poškodená bola dňa 27.03.2016 napadnutá
a pohryzená psom nielen na tvári. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice K. vyplýva, že
poškodená bola v tejto nemocnici hospitalizovaná kvôli napadnutiu psom a spôsobeným zraneniam v

dobe od 27.03.2016 do 01.04.2016.

Z veterinárnej správy ako i očkovacieho preukazu a preukazu o pôvode psa O. vyplýva, že pes O.
chovateľky O. N. bol riadne očkovaný a vyšetrený po útoku na poškodenú.

Zo správy Sociálnej poisťovne na č.l. 117-118 spisu nepochybne vyplýva, že obžalovaná v čase skutku
poberala nemocenskú dávku - nemocenské.Z lustrácie z registra priestupkov ako i z odpisu z registra trestov vyplýva, že obvinená nemá záznam
v týchto registroch.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha čin závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženej mu podľa zákona. Za dôležitú povinnosť možno vo všeobecne považovať povinnosť,
ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský
život a zdravie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v
platnom znení, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je

fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať
tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd
na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov

v platnom znení, za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom
vykonáva dohľad.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v
platnom znení, podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením.

Z ustanovenia § 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia obce O. č. 2/2013 o chove, vodení a držaní
psov na území obce O. a N. vyplýva, že pri vstupe na verejné priestranstvo je osoba povinná zabezpečiť
psa tak, aby nedošlo k ohrozeniu iných osôb (viesť psa na vodítku v prípade psa ktorý môže ohroziť iné
osoby zabezpečiť psa náhubkom).

Podľa § 123 ods. 3 písm. f) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zohyzdenie.

V danom prípade ujma na zdraví poškodenej J. J., nar. XX.XX.XXXX nepochybne má z trestnoprávneho

hľadiska charakter ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko poškodená utrpela štyri tržné rany po očných
zuboch psa - tri v oblasti pravého líca a jednu v pravej nadočnicovej oblasti, menšie tržné a tržno
- zmliaždené rany po zuboch psa v pravej spánkovej oblasti, na pravej ušnici, pravom líci, pravej
bočnej ploche krku, početné škrabance a nepravidelné odreniny na pravom líci, podkožný krvný výron
na pravom nadočnicovom oblúku, výrazný opuch pravej polovice tváre, štyri krvné výrony na pravej

hornej končatine, zranenia, ktoré si vyžiadali operačné ošetrenie a dobu liečenia asi 23 dní, pričom tieto
zranenia zanechali trvalé následky v podobe 8 jaziev na pravej polovici tváre dĺžky 2,5 až 7 cm /odborné
vyjadrenie súdneho lekára na č.l. 89 spisu , naviac i voľným okom viditeľné i na fotografiách poškodenej/.

Obžalovaná vypovedala, že O. piškótku zjedol, ona sa s ním rozprávala, psa aj pochválili. J. bola do

neho asi jeden meter, možno menej. Vtedy k nim pribehlo jedno dieťa, tento dobehol s krikom, ďalej od
nich kričali aj ďalšie deti, ona urobila asi dva kroky smerom k tomu dieťaťu, aby mu zabránila, aby išiel
k psovi, pes bol stále na vodítku a vtedy O. skočil po J. a stiahol ju za bundu na zem. Ako sa na ňu
hodil, tak ju potiahol, ale mala ho stále na vodítku. Už si nespomínala, či spadla aj ona na zem, myslí,
že áno, lebo mala odreté kolená. Ako spadla J. na zem tak sa jej pes zahryzol do líca na tvári. Bola to

sekunda. Vôbec to nečakala, že sa také niečo môže stať, nakoľko sa to nikdy v živote nestalo, nikdy
nikoho nenapadol.
Obrana obžalovanej spočívala v podstate v tom, že podľa nej neporušila žiadne ustanovenia zákona ani
nariadenia obce, nakoľko pes bol riadne na vodítku, nemusí mať v obci náhubok, nie je to nebezpečný
pes, ktorý niekoho predtým napadol. Podľa nej by k ničomu takémuto nedošlo, pokiaľ by si rodičia strážili

svoje dieťa tak isto ostatné deti, keby k nim nedobehol ten malý chlapec, podľa nej nič by sa nestalo,
nakoľko dovtedy bol pes kľudný, zareagoval až na beh a krik toho malého chlapca. J. bola celú dobu
pri psovi sama.V prospech obžalovanej vypovedal svedok - K. Č., syn obžalovanej. Súd výpoveď tohto svedka
nepovažuje za vierohodnú, presvedčivú, vzhľadom na jeho rozpory vo výpovediach ako i s poukazom na
ostatné vykonané dôkazy. Svedok K. Č. vypovedal, že prišla ku nim J. J., opýtala sa maminy, či si môže

O. pohladkať, mamina povedala, že môže. J. si zabehla pre piškóty, potom prišla, dala psovi očuchať
ruku, dala mu piškótku, potom dobehol rýchlo Q.. Ešte predtým ako k nim pribehol Q. tak chlapci v dome
začali kričať a vrieskať. Potom dobehol Q. a ako dobehol, tak sa O. asi zľakol a uhryzol J. do líca a
niekde v okolí čela.
Skutočnosť že poškodená mala dvakrát prísť k obžalovanej so synom a psom O. vo svojich výpovediach

nepotvrdil ani poškodený a naviac ani samotná obžalovaná. Táto skutočnosť je naviac aj nelogická, keď
poškodená J. by musela predbehnúť svojho otca, ktorý išiel zaniesť bicykel a ktorý by ju videl ako ide do
domu a následne z domu by mala vyjsť aj s piškótou pre psa. Na základe výpovede poškodeného o tom,
že sa so svojou dcérou bicyklovali, podľa názoru súdu poškodená J. nemala ani už vopred pripravenú
piškótu pre psa. Podľa názoru súdu skutok sa odohral najskôr tak ako to uviedla samotná obžalovaná
policajtom krátko po spáchaní skutku - poškodená J. - dievča prišlo na kontakt ku psovi a že si doposiaľ

nevie vysvetliť, čo predchádzalo samotnému útoku psa voči maloletej J. J.. Súdu neunikol ani rozpor vo
výpovedi svedka K. Č., ktorý uviedol, že v dome začali deti kričať a vrieskať, pričom svedok poškodený
uvádzal a vyjadril sa, že všetky deti boli vonku na pozemku a krik nastal až po tom útoku psa. Taktiež
svedok K. Č. uviedol, že pes O. uhryzol J. do líca a niekde v okolí čela, čo nezodpovedá vykonaným
dôkazom, keďže tak z výpovede poškodeného ako i odborného vyjadrenia nepochybne vyplýva, že

poškodená bola psom uhryzená najprv do pravej hornej končatiny.
Obranu obžalovanej podľa názoru súdu vyvracia predovšetkým výpoveď poškodeného X.. K. J., ktorý
v prípravnom konaní rovnako popísal priebeh ako bola jeho dcéra napadnutá psom, a to od okamihu
keď počul detský krik. Na to sa otočil, aj počul, ako nejaké z detí kričí, že J. pohryzol pes. Na to sa
otočil a videl, ako pes drží jeho dcéru zubami za ruku, stiahol ju na zem. Mala na sebe oblečenú fialovú

flisovú mikinu, ktorá jej pravdepodobne zachránila život, lebo zub psa išiel tesne vedľa krčnej tepny.
Preto so švagrom utekal ku nim, počas toho behu videl ako pes J. pustil zo zahryznutia z rukáva a
zahryzol sa jej do pravého líca a krku. Keď tam dobehli, J. bola na zemi, pes bol do nej zahryznutý, pani
Č. držala J., psa nemala pod kontrolou. So švagrom chytili psa, zvalili ho na zem, pritlačili ho, vytočili
mu hlavu, on ho chytil za spodnú čeľusť, švagor za hornú a snažili sa povoliť zovretie. Za pár sekúnd

sa im to podarilo, pes J.X.R.J. pustil. Obdobne vypovedal k tejto udalosti i svedok K. N.. Vierohodnosť
výpovede poškodeného je objektívne preukázaná i lekárskymi správami ako odborným vyjadrením k
vzniku a rozsahu utŕžených zranení jeho dcéry. Súdu nie je známa žiadna okolnosť, ktorá by viedla čo
len k podozreniu, že by poškodený mal klamať a to v úmysle ublížiť, mstiť sa samotnej obžalovanej,
ktorá je jeho vzdialená rodina.

Obžalovaná na svoju obranu uviedla, že podľa nej neporušila žiadne ustanovenia zákona ani nariadenia
obce s čím nie je možné súhlasiť. Obžalovaná sama uviedla, že váži 57 kilogramov a po fyzickej
stránke je toho času na PN (čo bolo preukázané i správou sociálnej poisťovne), nakoľko je onkologický
pacient. Podľa názoru súdu v tomto zdravotnom stave obžalovaná nebola fyzicky spôsobilá a schopná
ovládať psa O. v každej situácií, naviac ak samotný pes O. váži cca 52 kilogramov. Táto skutočnosť

bola preukázaná i výpoveďou samotného poškodeného, ktorý vypovedal, že keď tam dobehli, J. bola na
zemi, pes bol do nej zahryznutý, pani Č. držala J., psa nemala pod kontrolou. Po výkriku už videl, keď
bol pes zahryznutý do J., pani Č. ju držala a psa nedržal nikto. Ďalej poškodený uviedol, že pokiaľ vie
tak O. nenapadol človeka, ale vie o tom, že O. v minulosti dotrhal sučku E., až ju museli zašívať, čo je
nepriamo preukázané správou veterinára K.. N. K. na č.l. 100-101 spisu ako i vyjadrením svedka K. Č.,

ktorý uviedol, že O. človeka nikdy nenapadol, iné zviera tiež nenapadol, pokiaľ na to nemal dôvod. Tieto
skutočnosti vedú súd k záveru, že obžalovaná svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 3,
ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. v platnom znení, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov
a ustanovenie § 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia obce Abramová č. 2/2013 o chove, vodení
a držaní psov na území obce O. a N.,

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych ako i nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovanú zo
spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku ( kde súd oproti obžalobe doplnil
povinnosti, ktoré obžalovaná porušila) a ktoré vyvracajú obranu obžalovanej. Výpoveď svedka K. Č. súd

nepovažuje v kontexte hore uvedených skutočností za vierohodnú a považuje túto výpoveď učinenú len
vsnahepomôcťmame-obžalovanejvyhnúťsatrestnoprávnejzodpovednostizajejprotiprávnekonanie.Po právnej stránke súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, pretože inému
(poškodenej J.) z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví (zohyzdenie) a čin spáchala závažnejším

spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona. Okresný súd sa zaoberal
aj materiálnym korektívom (uvedeným v § 10 ods. 2 Tr. zákona), vzhľadom k tomu, že obžaloba
na obžalovanú bola podaná pre prečin. Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin
je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona, čo znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej trestnej veci mal okresný súd naplnenie
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona preukázaný predovšetkým z následku spôsobeného
činom samotnej obžalovanej - zranenie poškodenej vyžadujúce operačný zákrok, pričom tieto zranenia
zanechali trvalé následky v podobe 8 jaziev na pravej polovici tváre dĺžky 2,5 až 7 cm.

V danom prípade je z hľadiska riešenej problematiky významné hlavne opomenutie, lebo podľa
skutkového zistenia sa obžalovaná dopustila činu tým, že napriek zlému zdravotnému stavu ktorý jej po
fyzickej stránke nedovoľoval ovládať psa O. v každej situácií, viedla tohto psa bez nasadeného košíka
na ulici v obci O. a nezabránila jeho útoku na človeka, pričom porušila svojim konaním ustanovenie § 4
ods. 1, ods. 3, ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. v platnom znení, ktorým sa upravujú niektoré podmienky

držania psov, a ustanovenia § 3 ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia obce O. č. 2/2013 o chove,
vodení a držaní psov na území obce O. a N..

Podľa § 122 ods.1 Trestného zákona sa za konanie v zmysle v Trestného zákona považuje i opomenutie
takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Za opomenutie

však nie je možné považovať každé konanie, ale musí sa jednať o opomenutie zvláštnej povinnosti,
s ktorou je v spoločenských vzťahoch priamo počítané a bolo stanovené ako povinnosť právna.
Za opomenutie sa preto považuje iba také konanie, pri ktorom páchateľ nevykoná to, čo bolo jeho
právnou povinnosťou. V predmetnej veci je konanie, s ktorým je spojený vzniknutý následok vzhliadnuté
v tom, že obžalovaná napriek zlému zdravotnému stavu ktorý jej po fyzickej stránke nedovoľoval

ovládať psa O. v každej situácií, viedla tohto psa bez nasadeného košíka na ulici v obci O. a
nezabránila jeho útoku na človeka. Súd vzhľadom na zákonné podmienky vyjadrené v ustanovení §
122 ods. 1 Tr. zákona skúmal, či takto zistené opomenutie je porušením právnej povinnosti. Dospel
k záveru, že požadovaný právny základ pre vymedzenie právnej povinnosti vychádza z ustanovenia
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením povinnosti. Toto ustanovenie nadväzuje na § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje,
že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku. Porušením
právnej povinnosti z hľadiska všeobecnej zodpovednosti za vzniknutú škodu a teda i nedodržanie
občianskoprávnej prevencie podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré každému ukladá
povinnosť postupovať tak, aby vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam nezadal príčinu vzniku škody.

Jeho aplikácia teda prichádza v úvahu vtedy, pokiaľ neexistuje konkrétna právna úprava vzťahujúca sa
na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje, z čoho logicky vyplýva, že povinnosť vyslovená týmto
ustanovením je pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov záväznou právnou povinnosťou
určitým spôsobom sa chovať. Jeho nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. Konanie v rozpore s
ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka je preto porušením právnej povinnosti v zmysle ustanovenia

§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda konaním zo základných predpokladov zodpovednosti za
škodu. Súdu sa žiada poukázať i na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú
niektoré podmienky držania psov v platnom znení, ktoré uvádza, že za psa vždy zodpovedá držiteľ psa
alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

Z hľadiska trestného práva sa vo vzťahu k zavineniu u trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona vyžaduje nedbanlivosť podľa § 16 Trestného zákona. Trestný čin
je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom mu uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie

alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vidieť mal a
mohol. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je zrejmé, že obžalovaná vedela, že vzhľadom k svojmu
zdravotnému stavu, svojej váhe a váhe psa O., že tohto psa nedokáže ovládať v každej situácií a pretokeď tohto psa bez náhubku riadne nezaistí, tento môže na iného zaútočiť, alebo ho zraniť, či ohroziť na
živote, čo svedčí pre vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a) Trestného zákona.

Vedomá nedbanlivosť, ktorá je budovaná na vedomej možnosti vzniku následku, teda schopnosti
páchateľa rozpoznať a zhodnotiť okolnosti, ktoré vytvárajú možné nebezpečenstvo pre záujem chránený
trestnýmzákonomvtomtokonkrétnomprípadevychádzalzozistenia,žeobžalovanáakoosoba vodiaca
psavedela,pesjevšeobecnenebezpečnýmzvieraťom,užlensvojouhmotnosťoucca52kg,spôsobilým
bezdostatočnéhodozoruapozornostidruhýmosobámspôsobiťzranenie.Tútoskutočnosťnebolonutné

preukazovať, lebo je ju možné považovať za všeobecne známu historicky danou ľudskou skúsenosťou.
Bez povšimnutia nie je možné prehliadnuť i tú skutočnosť, že pes menom O., ktorý je chovným psom
rasy Argentínska doga, je potomkom dnes už vyhynutého cordobského bojového psa a je zakázaný
alebo regulovaný najmenej v desiatich krajinách. Naviac z výpovede poškodeného vyplýva, že tento
pes už v minulosti zaútočil na iného psa. Vzhľadom k tomuto obžalovaná ako osoba vodiaca psa bola
povinná v zmysle § 415 Občianskeho zákona, ako je už to uvedené vyššie, urobiť všetko preto, aby

zabránila nebezpečenstvu útoku psa na druhú osobu. Takýmto opatrením nepochybne bolo nasadiť
psovi O. náhubok, resp. košík.

V konaní bolo preukázané, že pes O., bez náhubku napadol poškodenú, ktorá stála na ceste a ktorej
spôsobil zranenie a je teda zrejmé, že obžalovaná v kritickom čase nevykonávala nad týmto psom

náležitý dozor a ako osoba vodiaca psa si nepočínala tak, aby zabránila útoku psa a následnému
ublíženiu na zdraví poškodenej. Forma prevenčného opatrenia smerujúceho k tomu, aby obžalovaná
mala náležitý dozor nad psom, záležala iba na nej. Bolo na obžalovanej, aby urobila všetko preto, aby
vznikuškodlivéhonásledkuzabránila.Nepriamedôvody,ktoréviedliobžalovanúktomu,žesaspoliehala
na to, že ku zistenému následku nedôjde, vychádzali z nedostatočného zhodnotenia nebezpečenstva,

ktoré v danom prípade nedocenila rovnako tak ako možné následky svojho konania. Všetko toto
dotvrdzuje to, že obžalovaná konala vo vedomej nedbanlivosti, lebo bolo preukázané, že nezachovala
potrebnú mieru nielen povinnej opatrnosti, ale i potrebnú mieru subjektívnej opatrnosti, lebo bolo zistené,
že ako osoba vodiaca psa nedbala na to, aby zamedzila útoku psa na človeka, minimálne nasadením
náhubku, košíka psovi, s ktorým išla na prechádzku na miesto verejnosti prístupnom - na ulicu obce.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovanej súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní

ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanej prihliadol na tú skutočnosť, že
u obžalovanej nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť, naopak zistil jednu poľahčujúcu okolnosť.
Obžalovaná podľa odpisu v registri trestov nemá záznam v registri trestov GP SR a ani v evidencii

priestupkov, a preto súd mohol obžalovanej priznať poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života
pred spáchaním trestného činu. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi súd
bol oprávnený obžalovanej uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 1 roka až do 3 rokov a 8 mesiacov.
Súd je toho názoru, že na nápravu obžalovanej postačí uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 1
rok, ktorý súd obžalovanej podmienečne odložil na skúšobnú dobu na 1 rok, teda na samotnej dolnej

hranici trestnej sadzby. Súd vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody obžalovanej považuje za
dostatočný preto, aby obžalovanej zabránil dopustiť sa obdobného konania v budúcnosti (individuálna
prevencia) a zároveň bol výstrahou pre ostaných členov spoločnosti (generálne prevencia). Uloženie
alternatívnych trestov obžalovanej neprichádzalo do úvahy a to nielen kvôli zdravotnému stavu samotnej
obžalovanej, ale tieto by súd ani nepovažoval za dostatočné pre dosiahnutie účelu trestu, a to vzhľadom

k trvalým následkom spôsobeným poškodenej.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému X.. K. J., nar.
XX.XX.XXXX v R. U., bytom D. - Q., D. XXXX/XX, škodu vo výške 3.180,- eur z nasledovných dôvodov.
Poškodený si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. Výška škody u maloletej poškodenej bola

spoľahlivo určená odborným vyjadrením súdneho lekára K.. K. S. N., a to bodové hodnotenie bolestného
v sume 1 855 €, plus bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 325 €, spolu
3180 €, a preto súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému X.. K. J., nar. XX.XX.XXXX
škodu vo výške 3180 €.Nakoľko si poškodený uplatňoval nárok na náhradu škody vo vyššej výške než mu priznal súd, preto
súd postupoval podľa ustanovenia § 288 ods. 2 Tr. por. a poškodeného - X.. K. J., nar. XX.XX.XXXX v
R. U., bytom D. - Q., D. XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.