Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5To/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713010148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713010148.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Evžena Kelija na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.mája 2014,
v trestnej veci obžalovaného R. A.T. a spol. pre prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
3 písm. c/Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných R. A. P. V. K. - K. proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 3 T 42/2013 zo dňa 26.9.2013 takto

r o z h o d o l :

I.Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste u
obžalovaného R. A..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ukladá obžalovanému R.Á. A., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, podľa § 156
ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.j), § 37 písm. h) Tr. zák. súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušuje výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2014
sp.zn. 6 To /20/2014, ktorým bol obžalovanému R. A. podľa § 322 ods. 3 Tr. por., § 221 ods. 1, § 56 ods.
1, ods. 2, § 57 ods. 1 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) Eur a pre prípad, žeby výkon
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovený náhradný
trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

II. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) , ods. 3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste u
obžalovaného V. K. - K..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému V. K. - K., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach ukladá podľa § 364
ods. 1 Tr. zák. , § 38 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods.3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. , § 56 ods. 1 , ods. 2 Tr.
zák., § 57 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Michalovce bol obžalovaný R. A.
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/Tr. zák. a
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §

20 Tr. zák. a obžalovaný V. K.-K. bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 9.7.2011 v čase okolo 2.30 h. na Zemplínskej Šírave, stredisko Kamenec, okres Michalovce, pri
hlavnej vstupnej bráne po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadli poškodeného Ing. V. B. a to takým
spôsobom, že ho obaja obžalovaní bili rukami do oblasti tváre, ktorú si poškodený kryl rukami, následne
k nemu podišiel obžalovaný R. A., ktorý ho chytil za pravú ruku a túto mu vytočil dozadu, načo poškodený
spadol na kolená a páčením ruky mu obžalovaný vykĺbil rameno, pričom obžalovaný V. K.-K. pokračoval
v útoku tak, že do poškodeného kopal, a to do oblasti celého tela, pričom následne poškodený na
svoju obranu použil nôž, ktorým pichol obžalovaného R. A. do stehna, načo tento od svojho konania
upustil a po chvíli aj obžalovaný V. K.-K., po tom ako niekto skričal, že ide polícia, čím obžalovaný R.
A. poškodenému podľa vypracovaného znaleckého posudku spôsobil zranenia, a to vykĺbenie
pravého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 7 týždňov a obaja obžalovaní
poškodenému spôsobili drobné odierky v tvárovej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie
pravej hrudnej steny s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 dní.

Za to im boli uložené tresty:

Obžalovanému R. A. podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods.2 Tr. zák., § 36 písm. j/Tr. zák., §
37 písm. h/Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Obžalovanému V. K.-K. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/Tr.
zák., trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému R. A. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
poškodeným:
- Ing. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, vo výške 1.384,20 €,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, vo
výške 771,08 €
- Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, so sídlom Bratislava, Špitálska 22, vo výške 559,46 €.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaní R. A. a V. K. - K. prostredníctvom
svojho obhajcu. V dôvodoch odvolania v podstate poukázali na tú skutočnosť, že napriek vykonanému
dokazovaniu podľa ich názoru naďalej existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, ktoré
vznikli v dôsledku nedostatočných skutkových zistení, pretože neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré
navrhovali. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozsudku vidia v tom, že súd prvého stupňa pri hodnotení
dôkazov sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, najmä
sa nevysporiadal s pochybnosťami, ktoré majú vzťah k samotnému skutkovému deju, ako aj vzniku
poranení poškodeného tak, ako k týmto podával znalecký posudok znalec z odboru zdravotníctva
MUDr. Julián Tkáč. So závermi súdu prvého stupňa sa nestotožňujú a vyslovujú názor, že pri logickom
hodnotení všetkých dôkazov, jednotlivo aj v súhrne nemožno vyvodiť jednoznačný a nepochybný záver,
že sa stal skutok, pre ktorý boli uznaní vinnými. Je pravdou, že sú rozdielne ich tvrdenia oproti tvrdeniu
poškodeného vo vzťahu k priebehu incidentu, ktorý sa odohral pri hlavnej vstupnej bráne strediska
Kamenec na Zemplínskej Šírave, ale aj k priebehu incidentu, ktorý sa odohral skôr v areáli tohto strediska
pri stánku občerstvenia. Z vykonaných dôkazov je nesporné, že incidentu, ktorý je predmetom skutku
predchádzal incident, ku ktorému došlo pri stánku občerstvenia v areáli tohto strediska. Z vykonaných
dôkazov, a to najmä svedeckých výpovedí je jednoznačne preukázané, že pri incidente pri stánku
občerstvenia poškodený v značnom stave opilosti vyvolal konflikt bez akejkoľvek príčiny a napadol
bezdôvodne úderom päsťou obžalovaného R. A. a následne aj B. K. - K..

Priebeh incidentu, ku ktorému došlo následne pri hlavnej vstupnej bráne je aj po vykonanom dokazovaní
sporný. K tomuto incidentu vypovedá rozdielne poškodený oproti ich obrane. Žiadne iné dôkazy priebeh

incidentu nepreukazujú, pretože ani z jednej svedeckej výpovede nevyplýva, aby niektorý zo svedkov
uvedený incident bezprostredne sledoval tak, aby vedel hodnoverne popísať jeho priebeh. Svedkovia
W. Y. P. V. S. uviedli iba to, že videli bitku medzi viacerými chlapcami s tým, že aktéri incidentu boli v
počte 4 až 5 osôb. Incident sledovali z diaľky a časť pri vstupnej bráne nebola osvetlená pouličným
osvetlením. Z uvedených svedeckých výpovedí nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že konflikt medzi
nimi, teda obžalovanými a poškodeným sa udial takým spôsobom, ako to popisuje poškodený. Priebeh
a spôsob vzájomných fyzických útokov ostáva aj po vykonanom dokazovaní nejednoznačný.

Obžalovaní R. A. P. V. K. - K. ďalej uviedli, že zo znaleckého posudku znalca MUDr. Q. C. vyplýva, že
poškodený Ing. V. B. mal už v minulosti, pred dňom incidentu, ktorý je predmetom skutku poranené pravé
rameno a v dôsledku zdravotných problémov bol operovaný. Znalec pripustil aj taký mechanizmus vzniku
poranenia poškodeného, že k tomu mohlo dôjsť práve pádom na zem a vzhľadom na predchádzajúce
poranenia pravého ramena k vzniku vykĺbenia nebola potrebná ani veľká sila a vznik tohto poranenia
nemusel na jeho ramene zanechať žiadne viditeľné stopy po páde. Práve uvedené závery znalca sú
podľa názoru obžalovaných kľúčové pri rozhodovaní o ich vine.

Ak znalec MUDr. Julián Tkáč bral v úvahu zdravotnú dokumentáciu poškodeného, jeho predchádzajúce
poranenia pravého ramena a pri hodnotení skutkových tvrdení pripustil, že vykĺbenie pravého ramena
je najčastejšie spôsobené tupým nárazom na oblasť pleca, súd nemal podklad pre jednoznačné a
nepochybné konštatovanie, že sa skutok prečinu ublíženia na zdraví udial na takom skutkovom základe,
ako to popisuje poškodený a ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého odsudzujúceho rozsudku.
Obžalovaní vyslovili názor, že bolo potrebné vykonať aj ďalšie dôkazy, ktoré navrhli okresnému súdu
písomným návrhom zo dňa 14.3.2013 v bode V. a VI., t.j. pribrať do konania znalca z odboru
zdravotníctva, odvetvie psychiatria s tým, aby znalec odpovedal na otázku, či Ing. V. B. v čase spáchania
skutku, vzhľadom na množstvo požitého alkoholu, ako aj prežívanú bolesť v dôsledku vykĺbenia ramena
mohol ovládať svoje konanie tak, že ľavou rukou vytiahol nôž , tento otvoril a následne pichol R. A. do
ľavej nohy v oblasti stehna a ďalej aby bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie
psychológia s tým, aby znaleckému skúmaniu podrobil ich, t.j. obžalovaných R. A. a V. K. - K. ako
aj poškodeného Ing. V. B. a posúdil u menovaných charakterové vlastnosti, poruchy v správaní, ich
správanie v napätých a stresových situáciách, sklony k prekrúcaniu faktov, prípadne vymýšľaniu si
nepravdivých skutočností.

Obžalovaní R. A. a V. K.Ľ. - K. navrhli, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol
tak, že ich spod obžaloby oslobodí, alternatívne po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa vec vráti
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania obžalovanými R. A. P. V. K. - K. krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané okresným súdom dôkazy v rozsahu potrebnom pre objasnenie
veci a spravodlivé rozhodnutie súdu.

Výrok o vine obžalovaných R. A. P. V. K. - K. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez
akýchkoľvek pochybností vylučujú inú alternatívu skutkového deja, než aký bol na základe týchto
dôkazov v rozsudku súdu prvého stupňa ustálený.

V rozsudku okresného súdu konanie obžalovaných R. A. P. V. K. - K. podľa zistenia odvolacieho súdu
je celkom spoľahlivo preukázané vo veci zákonným spôsobom vykonanými dôkazmi, a to konkrétne
výpoveďami svedka a zároveň poškodeného Ing. V. B., svedka W. Y. a nepriamo výpoveďami svedka V.
S., ako aj výsledkami vyšetrovacieho pokusu vykonaného dňa 21.1.2013 a tiež znaleckým posudkom
podaným MUDr. Juliánom Tkáčom - znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie
a traumatológie vrátane doplnkov znaleckého posudku č. 3/2012 a č. 24/2013 , na ktoré dôkazy sa
podrobne poukazuje aj v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok a preto odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, ale komplexne, nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať dôkazy, na ktoré
vo svojom rozhodnutí už poukázal okresný súd.

Na druhej strane, ale vzhľadom na uplatnené námietky obžalovanými v podanom odvolaní je potrebné
dať odpoveď na ich argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce.

So zreteľom na odvolacie námietky obžalovaných R. A. P. V. K. - K. krajský súd poukazuje najmä na
tieto skutočnosti:

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že napadnutiu poškodeného Ing. V. B.
obžalovanými R. A. P. V. K. - K. skutočne predchádzal fyzický konflikt vyvolaný práve poškodeným Ing.
V. B. v priestoroch stánku občerstvenia „Gyros“ na Zemplínskej Šírave strediska Kamenec v priebehu
ktorého poškodený Ing. V. B. fyzicky napadol jednak obžalovaného R. A. ale aj svedkyňu B. K. - K..
Tieto skutočnosti mal súd preukázané výpoveďou obžalovaných R. A., V.Ú. K. - K. ale aj výpoveďami
svedkov C. A., Z. F. P. V.P. P..

Obžalovaný R. A. poprel , aby poškodenému Ing. V. B. spôsobil vykĺbenie pravého ramena. V rámci
uplatnenej obhajoby tvrdil, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť kopom, alebo pádom, pretože
už predtým mal poškodený Ing. V. B. 2-krát vykĺbené rameno. Obžalovaný priznal, že poškodeného
opakovane kopol, keď stáli oproti sebe ale do oblasti ramena ľavej ruky.

Obžalovaný V. K. - K. tvrdil, že poškodeného Ing. V. B. kopol 2 až 3 - krát do pravej ruky a zároveň
uvádzal, že aj obžalovaný R. A. kopol poškodeného do ľavej ruky, pričom fyzický útok proti poškodenému
Ing. V. B. smeroval spredu. Obžalovaný V. K. - K. ale poprel, aby obžalovaný R. A. chytil ruku
poškodeného a vytočil mu ju za chrbát.

Odvolací súd tvrdenia obžalovaných R. A. a V. K. - K. vyhodnotil ako nevierohodné, pretože neboli
potvrdené ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Krajský súd vzal za preukázané na základe výpovede svedka Ing. V. B., že následne potom, čo
poškodený Ing. V. B. opustil areál strediska Kamenec na Zemplínskej Šírave a odišiel za hlavnú bránu,
obžalovaní R. A. P. V. K. K. došli za ním a ihneď ho začali fyziky napadať, udierať päsťami do tváre, ktorú
si poškodený kryl rukami. V zapätí ho obžalovaný R. A. chytil za pravú ruku a vytáčal mu ju dozadu,
smerom nadol. Takým spôsobom , že mu „ nasadil tzv. páku“.

V dôsledku obranného mechanizmu poškodeného Ing. V. B. proti uvedenému fyzickému útoku zo strany
obžalovaného R. A. sa poškodený dostal až na kolena. Obžalovaný V. K. - K. v útoku na poškodeného
Ing. V. B. pokračoval , pretože ho medzitým udieral do oblasti tváre a neskôr, keď bol už poškodený Ing.
V. B. v predklone, aj kopal. Obžalovaný R. A. v okamihu vzniku zranenia - vykĺbenia pravého ramena
poškodeného, stál za poškodeným , s nohou opretou o jeho ľavú časť chrbta. Poškodený Ing. V. B. pri
páčení pravej ruky cítil veľkú bolesť, ktorá sa stupňovala a v istom okamihu pravé rameno povolilo, došlo
k jeho vykĺbeniu. V priebehu páčenia pravého ramena poškodeného tento ľavou rukou vybral z vrecka
uzatvárací nožík a bodol ním obžalovaného R. A., ktorý stál za ním do stehna ľavej nohy. Obžalovaný
R. A. na bodnutie ihneď nereagoval z hľadiska ukončenia útoku proti poškodenému Ing. V. B., stalo sa
tak až potom, keď niekto zakričal, že ide polícia.

Výpoveď svedka Ing. V. B. korešponduje s lekárskymi správami z jeho prvotných ošetrení, ako aj závermi
znaleckého posudku znalca MUDr. Juliána Tkáča. Mechanizmus vzniku zranení poškodeného Ing. V.
B. tak, ako ho uviedol poškodený - vykrútenie pravej hornej končatiny v ramennom kĺbe pôsobením
rotačného násilného pohybu na jeho pravú hornú končatinu obžalovaným R. A. spĺňa aj podľa zistenia
znalca charakteristiku mechanizmu zranenia ktorým mohlo byť toto spôsobené. V tejto súvislosti je
podstatný a významný záver znalca spočívajúci v konštatovaní, že pri páčení pravej hornej končatiny
pod pazuchu, pod horizontálu ramenného kĺbu je pohyb hlavice pravej ramennej kosti v ramennom kĺbe
do vnútornej rotácie. Úľavová poloha tela na zmiernenie bolesti vznikajúcej pri tomto pohybe je potom
v smere tohto pohybu, čo v praxi znamená, že poškodená osoba ide do predklonu a posúva ťažisko
tela nižšie k zemi. A práve takto reagoval v danej situácii na fyzický útok zo strany obžalovaného R.

A. - vytáčanie pravej hornej končatiny aj poškodený Ing. V. B.. Uvedené zistenie preto preukazuje a
potvrdzuje podľa názoru krajského súdu pravdivosť jeho výpovedí.

Úder tupého predmetu silnou intenzitou v prípade predného vykĺbenia pravého ramenného kĺbu by musel
byť vedený zozadu a rovnako pád poškodeného by nemohol byť dopredu, ale priamo dozadu na zadnú
časť pleca.

Uvedený záver znalca ale vôbec nekorešponduje s výpoveďami obžalovaných R. A. P. V.P. K. - K. tak
pokiaľ ide o nimi uvádzaný spôsob fyzického útoku na poškodeného Ing. V. B., ale aj jeho následný
pád na zem.

Podľa názoru znalca zistené zranenie by veľmi nepravdepodobne vzniklo na zdravom,
predchádzajúcimi úrazmi nepoškodenom ramennom kĺbe. Vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že u Ing. V. B. došlo k prvému vykĺbeniu ramena pravej ruky v novembri 2005 a k druhému
vykĺbeniu pravého ramena ruky v septembri 2006.

Napriek artroskopickým stabilizáciám pravého ramenného kĺbu poškodeného Ing. V. B. tento nebol
plnohodnotný, keďže pretrvával subuxačný fenomén, teda pocit nestability.

Odvolací súd pri hodnotení pravdivosti a vierohodnosti výpovede svedka Ing. V. B. zohľadnil aj tú
skutočnosť, že poškodený od začiatku trestného stíhania o podstatných a rozhodujúcich skutočnostiach
o priebehu skutkového deja v posudzovanej trestnej veci vypovedal zhodne a bez rozporov. Na druhej
strane obžalovaný R.Á. A. priebeh skutkového deja opisoval vždy inak a v konečnom dôsledku sa dostal
nielen do rozporu s výpoveďou poškodeného Ing. V. B., ale aj z výpoveďou spoluobžalovaného V. - K. K..

Zároveň je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že mechanizmus vzniku zranenia Ing. V. B. uvádzaný
obžalovaným R. A.Á. znalec MUDr. Julián Tkáč nepotvrdil , pretože nevysvetľuje vznik poranení
poškodeného Ing. V. B..

Je pravdou, že znalec MUDr. Julián Tkáč na hlavnom pojednávaní dňa 7.5.2013 na otázku obhajoby len
vo všeobecnej rovine uviedol, že pád na oblasť pleca alebo hornej končatiny je najčastejšou príčinou
vzniku vykĺbenia ramenného kĺbu. Uvedené vyjadrenie znalca je ale potrebné hodnotiť v nadväznosti
na ďalšie vo veci vykonané dôkazy, a to konkrétne zistenia vyplývajúce z lekárskych správ o prvotnom
ošetrení poškodeného Ing. V. B., z ktorých bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v oblasti kožného
krytu pravého pleca, pravého ramenného kĺbu a pravej hornej končatiny neboli ošetrujúcimi lekármi
objektívne popísané žiadne známky vonkajšieho poranenia v zmysle podkožného krvného výronu, ktoré
by mohli svedčiť pre vznik zranenia pádom.

To, že znalec pripustil, že pri páde na zem nemusí vzniknúť ani krvný výron nespochybňuje a nevylučuje
tvrdenie poškodeného o ním uvádzanom mechanizme vzniku zranenia, ktorý považoval aj odvolací
súd za preukázaný, a to vzhľadom na tieto skutočnosti:

Poškodený Ing. V. B. totiž potvrdil, že v dôsledku fyzického napadnutia vrátane vytočenia pravej ruky
dozadu obžalovaným R. A. spadol z kolien na zem tak, že ležal na bruchu a nie na chrbte. Obžalovaný R.
A. rovnako v priebehu vyšetrovacieho pokusu uviedol, že poškodený Ing. V. B. spadol najprv na kolena
tvárou k zemi a až potom sa pretočil na chrbát. Rovnako obžalovaný V. K. -K. potvrdil, že poškodený
Ing. V. B. spadol na zem na kolená, pričom v tomto rozhodnutí už bolo odvolacím súdom poukázané na
tú podstatnú a rozhodujúcu okolnosť, že predné vykĺbenie pravého ramenného kĺbu, ktoré bolo zistené u
poškodeného Ing. V. B. by muselo byť spôsobené pádom poškodeného dozadu, priamo na zadnú časť
pleca, a to ako je vyššie uvedené netvrdili ani samotní obžalovaní R. A. P. V. K. - K., a preto je potrebné
konštatovať, že spôsobenie zranenia poškodeného pri páde nebolo vykonanými dôkazmi preukázané.

S prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd sa stotožnil s
argumentáciou prvostupňového súdu uvedenou v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o právne posúdenie
konania obžalovaného R. A. ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 , ods. 3 písm. c) Tr. zák. a
tiež prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák. a v prípade obžalovaného V. K. - K. ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.

a) Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v podrobnostiach odkazuje na
príslušnú časť dôvodov rozsudku prvostupňového súdu, ktoré si ako vecne správne osvojuje.

V rámci preskúmania výroku o treste krajský súd zistil, že osoby obžalovaných R. A. a V. K. - K. sú v
napadnutom rozsudku hodnotené plne v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

Stavu veci zodpovedá konštatovanie okresného súdu v dôvodoch jeho rozsudku, že na odsúdenie
obžalovaného R. A. trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.4.2008 sp.zn. 5 T
15/08 sa vzťahuje fikcia neodsúdenia v dôsledku zahladenia odsúdenia.

Krajský súd ďalej zistil, že obžalovaný R. A. bol rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 5.11.2013
sp.zn. 6 T 9/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2014 sp.zn. 6
To/20/2014 uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal dňa 20.6.2009
a odsúdený na peňažný trest vo výmere 300,- Eur.

Teraz posudzovaný skutok obžalovaný R. A. spáchal dňa 9.7.2011, teda skôr, ako bol Okresným súdom
Košice II vyhlásený odsudzujúci rozsudok zo dňa 5.11.2013 sp.zn. 6 T /9/2011 za prečin podvodu podľa §
221 ods. 1 Tr. zák., a preto krajský súd podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému R. A. súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zák.)
a spolu s uložením súhrnného trestu podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. zrušil výrok o treste rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 30.4.2014 sp.zn. 6 To/20/2014, ktorým bol obžalovanému R. A. uložený peňažný
trest vo výmere 300,- Eur a pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol
ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac. S prihliadnutím na osobu obžalovaného ,
najmä na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, ale aj na okolnosti prípadu výkon
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 30 mesiacov.

Obžalovanému V. K. - K., ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol a je pozitívne hodnotený z miesta
bydliska, pričom v súčasnosti je zamestnaný mimo územia Slovenskej republiky a tiež aj s prihliadnutím
na okolnosti prípadu, a to najmä na ten fakt, že napadnutiu poškodeného Ing. V. B. obžalovaným
predchádzal fyzický konflikt, ktorý vyvolal práve poškodený, krajský súd uložil peňažný trest vo výmere
200,- Eur so stanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca pre prípad, žeby
výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Krajský súd považuje uložený peňažný trest za
primeraný a postačujúci pre obžalovaného V. K. - K., a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie.

Výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku zodpovedá stavu veci a zákonu a preto v tejto časti
rozsudok súdu prvého stupňa zostal nedotknutý.

Obžalovanému R. A. bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Ing. V. B. škodu vo výške 1.384,20
Eur tak, ako bola náhrada za bolesť podľa zákona č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov určená
znalcom v znaleckom posudku podľa sadzby bodového hodnotenia za bolesť v celkovom počte bodov
90, ktorými sa bolesť Ing. V. B.Š. ohodnotila znalcom. Výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za
kalendárny rok predchádzajúci roku v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod (§ 5 ods. 2 zák.č.
437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) . V prejednávanej trestnej veci pri určení hodnoty jedného
bodu okresný súd vychádzal zo sumy 15,38 Eur.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyová 17, riadne a včas uplatnila nárok
na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému Ing. V. B. v sume 769,68 Eur,
vrátane nákladov konania 1,40 Eur, teda spolu 771,08 Eur, pričom výška náhrady škody predstavuje
náklady za špecializovanú ambulantnú starostlivosť 19,26 Eur, náklady za lekársku službu prvej pomoci
38,72 Eur, náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 158,52 Eur, náklady za dopravnú
starostlivosť 6,86 Eur, náklady ústavnej starostlivosti 540,47 Eur, náklady lekárne, výdajne 5,85 Eur,
teda spolu 769,68 a náklady konania 1,40 Eur, to predstavuje náhradu nákladov spolu 771,08 Eur.

Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia so sídlom Bratislava, Špitálska 22 uplatnil nárok na náhradu
škody vo výške 559,46 Eur, ktorú tvorí náhrada služobného príjmu Ing. V. B. za obdobie od 19.7.2011
do 7.8.2011 vo výške 476,16 Eur a dávky nemocenského zabezpečenia za obdobie od 8.8.2011 do

12.8.2011 vo výške 83,30 Eur. Keďže nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený a jeho
výška nebola sporná, prvostupňový súd uložil obžalovanému R. A. spôsobenú škodu v sume 559,46
Eur Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom v Bratislave uhradiť.

Tieto skutočnosti odôvodňujú záver vyslovený vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.