Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416203270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malikovej a členov senátu

JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: B. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom L., J. XX, zastúpený: T.. Annou Kohajdovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Forgáchova
bašta 7, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava, Župné námestie č. 13, o zaplatenie 388,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. septembra 2016 č.k. 17C/85/2016-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania, p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 381,42
eura, žalobu v časti o zaplatenie sumy 6,70 eura zamietol a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania vo výške 96%.
1.1.Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobou podanou na Okresný súd Nové Zámky
dňa 15. 01. 2014 sa žalobca Profidebt Slovakia s.r.o. domáhal voči žalovanému, B. R. zaplatenia sumy

3 574,18 eura s príslušenstvom. Výzvou zo dňa 07. 04. 2014 pod sp. zn. 15 Rob/9/2014 Okresný súd
Nové Zámky vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe v lehote 10 dní. Žalovaný súdu dňa
15. 04. 2014 oznámil, že pohľadávku žalobcu uhradil dňa 10. 03. 2014 vo výške 383,10 eura a dňa
15. 04. 2014 vo výške 3 560,79 eura, k čomu žalovaný predložil dôkaz, poštové poukážky. Uznesením
zo dňa 13.6.2014 konajúci súd vyhovel návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu a na
miesto pôvodného žalobcu, vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. Z vyššie uvedeného
pripojeného spisu vyplýva, že žalobca elektronickým podaním zo dňa 04. 11 .2014 zobral žalobu v

celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a vrátiť krátenej časť súdneho poplatku za návrh. O
doručení elektronického podania, o späťvzatí žaloby súdu prvej inštancie, svedčí potvrdenka o odoslaní
s dátumom 04. 11. 2014. Zároveň súd dňa 05. 11. 2014 uznesením vyrubil žalobcovi súdny poplatok vo
výške 3 eur za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisom. Na pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2014 zákonná sudkyňa žalobu žalobcu zamietla a
žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému vo výške 278,34 eura. Proti vyššie uvedenému
rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal o zrušenie rozhodnutia súdu prvého

stupňa, keď poukázal vo svojom odôvodnení, že súd prvého stupňa napriek tomu, že žalobca vzal
žalobu späť celom rozsahu vo veci pojednával, neprihliadal na tento procesný úkon pred otvorením
pojednávania, pričom na základe podaného späťvzatia, mal súd prvého stupňa konanie zastaviť a vrátiť
žalobcovi časť kráteného zaplateného súdneho poplatku. Uznesením z 31. 03. 2015 pod sp. zn. 15Cob13/2015-94 odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 15Cb /183/2014-63 z 05. 11. 2014
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd Nové Zámky uznesením z 25. 06.
2015 pod sp. zn. 15 Cb/183/2014-99 konanie zastavil, žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške

207,30 eura a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 220,70 eur titulom náhrady iných trov konania a
167,42 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
1.2.Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 388,12 eura titulom náhrady škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom dôvodiac, že súd prvej inštancie vo veci 15Cb 183/2014
nepostupoval správne, keď včas nedoručil konajúcej sudkyni späťvzatie žaloby žalobcom, z ktorého

dôvodu žalobu zamietla namiesto toho, aby konanie zastavila. V dôsledku tohto nesprávneho postupu
súdu žalobcovi vznikla v tomto konaní škoda z titulu trov konania, predstavujúca sumu 388,12 eura.
1.3.Žalobcapredložilžalovanejžiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyspôsobenej
pri výkone verejnej moci, žalovaná oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody listom z 17. 08. 2015 poškodenému oznámila, že podanej žiadosti o predbežné
prerokovanie nebolo vyhovené, pretože nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku

nároku na náhradu škody spôsobenej namietaným úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky
podľa ustanovení zákona.
1.4. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 písm. a/, § 2 písm. a/, § 3 ods.
1písm.a/,písm.b/,písm.c/,písm.d/,ods.2,§9ods.1,ods.2,ods.4,§15ods.1Zákonačíslo514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o zodpovednosti za škodu“), § 132, § 137 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky číslo 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy krajské súdy,
špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „spravovací a kancelársky
poriadok“).
1.5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval dôvodnosť podanej žaloby, keď nesprávny

úradný postup spočíval v tom, že Okresný súd Nové Zámky podanie žalobcu v pôvodnom konaní
15Cb 183/2014, t.j. späťvzatie žaloby zo dňa 04. 11. 2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 04. 11.
2014, zamestnanec podateľne neodovzdal príslušnému súdnemu oddeleniu ihneď v zmysle § 137
odsek 1 spravovacieho a kancelárskeho poriadku, čím toto ustanovenie zákona porušil. Ak by súd
postupoval na základe správneho úradného postupu a doručené podanie, ktoré v danej veci bolo v

danom momente za situácie, keď súd vytýčil termín pojednávania naliehavé, nakoľko išlo o späťvzatie
žaloby, ktoré práve z tohto dôvodu žalobca v pôvodnom konaní doručoval tak elektronicky ako aj
faxovým podaním, o čom svedčia potvrdenky založené v spise 15Cb/183/2014, nedošlo by vzniku
trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odvolanie, ako aj trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej pomoci, podanie odvolania s príslušným režijným paušálom a DPH, t.j. škodnému

následku, pričom trovami konania ako škodou, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, t.j.
žalobcu, došlo k ujme, ktorá spočívala v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred
škodnou udalosťou. Nesprávnym úradným postupom (nepredložením naliehavého podania určenému
súdnemuoddeleniuihneď),keďmedziškodouaškodnouudalosťoujepriamaabezprostrednásúvislosť,
pretože ak by súd v danej veci postupoval správne, trovy konania vo výške 381,42 eura, by neboli

vznikli. Skutočnosť nesprávneho procesného postupu konštatoval aj Krajský súd v Nitre v odôvodnení
zrušujúceho rozhodnutia zo dňa 31. 03. 2015 pod. sp. zn. 15Cob/13/2015-94. Žalovaný v pôvodnom
konaní následné trovy konania (súdny poplatok za odvolanie ako aj trovy právneho zastúpenia za
podanie odvolania), nezavinil, pohľadávku a trovy právneho zastúpenia po podaní žaloby a doručení
výzvy uhradil v plnom rozsahu a nemohol mať ani vedomosť o tom, že žalobca v pôvodnom konaní

žalobu zobral späť dňa 04. 11. 2014 a preto proti takémuto postupu nemohol uplatniť ani sťažnosť na
príslušnom súde. Existenciu príčinnej súvislosti medzi škodnou udalosťou a následkom, t.j. škodou,
ktorú predstavujú trovy konania vo výške 381,42 eura, mal súd bezpochyby za preukázanú a z tohto
dôvodu žalobe v časti o zaplatenie 381,42 eura vyhovel. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to
z dôvodu, že ak by súd postupoval správne a konanie po predložení späťvzatia zastavil, žalovaný v

pôvodnom konaní by bol zaviazaný na zaplatenie nevrátenej časti kráteného súdneho poplatku vo výške
6,70 eura v zmysle zákona ako aj žiadosti pôvodného žalobcu, ktorý si podaním z 04. 11. 2014, krátený
súdny poplatok aj riadne uplatnil.
1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z. ďalej len „CSP“), s poukazom na § 255 odsek 1 CSP, keď pomer úspechu žalobcu voči

žalovanému v konaní bol 98/2 % a preto súd priznával žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo
výške rozdielu pomerných úspechov t.j. vo výške 96%.2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania
dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces vytýka súdu prvej inštancie, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s
argumentáciou prednesenou zo strany žalovanej, čím porušil jej právo na spravodlivý súdny proces.
Namieta tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku, čím jej bolo upreté právo
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia zvoleným spôsobom.

2.1. K splneniu podmienky existencie nesprávneho úradného postupu opätovne poukázala na závery
rozhodovacejpraxesúdov,ževprípadenesprávnehoúradnéhopostupumusíísťokonaniespôsobujúce
škodu, ktoré bolo vyvolané inou, ako rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti
poukázalanarozhodnutie NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cdo24/2004,6Cdo115/2010.
Znakom nesprávneho úradného postupu je, že tento nenájde svoj bezprostredný prejav vo vydanom
rozhodnutí, resp., že nesprávny úradný postup nevedie k vydaniu rozhodnutia, a teda v konečnom

dôsledku nijako neovplyvní spôsob rozhodnutia vo veci. V prípade žalobcu nastal práve opačný prípad.
Zaviazanie žalobcu k náhrade trov konania súvisí s rozhodovacou činnosťou súdu, resp. s konaním
súdu smerujúcim k vydaniu rozhodnutia a žalovaná už od počiatku tvrdí, že predmetné konanie má
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, preto nerozumie na základe čoho dospel žalobca k
opačnému záveru. Žalobca nepreukázal splnenie prvej podmienky vzniku nároku na náhradu škody,

t.j. existenciu nesprávneho úradného postupu a preto žalobný návrh bolo potrebné zamietnuť celom
rozsahu. Vytýka súdu prvej inštancie aj zásadnú nesprávnosť prijatého záveru o tom, že nesprávny
úradný postup spočíval v porušení § 137 ods. 1 spravovacieho a kancelárskeho poriadku, nakoľko odkaz
pod č. 58 obsiahnutý v citovanom ustanovení príkladmo uvádza § 75a Občianskeho súdneho poriadku,
teda ustanovenie dotýkajúce sa nariadenia predbežného opatrenia v prípade maloletých detí. Žalovanej

niejezrejmé,akosúdprvejinštanciedospelkzáveruonaliehavostipodaniaoznačenéhoako„späťvzatie
žalobného návrhu v celom rozsahu“. Ak by súd prvej inštancie oboznámil s obsahom tohto podania,
dospel by k záveru, že z jeho obsahu nevyplývalo, že sa dotýka konania, v ktorom je na deň 05. 11.
2014 vytýčený termín pojednávania, preto nemohlo ísť o podanie „naliehavé“ a tak nemohlo dôjsť ani k
porušeniu § 137 spravovacieho a kancelárskeho poriadku. Späťvzatie žaloby nie je možné považovať za

naliehavé podanie za žiadnych okolností. V konečnom dôsledku žalobca nevyužil svoje zákonné právo
a nepodal voči uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 25. 06. 2015 č.k. 15Cb/183/2014-99 odvolanie,
čo následne vylučuje úspešnosť aplikácie ustanovení § 5 a § 6 zákona o náhrade škody z nesprávneho
úradného postupu, o nezákonnom rozhodnutí, čo nemôže bez ďalšieho automaticky znamenať možnosť
domáhať sa náhrady škody podľa § 9 tohto zákona.

2.2. K vzniku škody žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že pôvodný žalobca si svoje právo voči
súčasnému žalobcovi uplatnil riadne a včas, preto nemohlo byť pre súčasného žalobcu prekvapením,
že bol zaviazaný v súdnom konaní uhradiť okrem istiny i k nej patriace príslušenstvom. Žalobca bol
subjektom, ktorý zavinil konanie vedené pod sp.zn. 15Cb/183/2014, preto vyčíslené trovy konania
nemôžu predstavovať škodu, za ktorú by mal zodpovedať štát, ak o tomto nároku bolo právoplatne

rozhodnuté. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezohľadnil právnu argumentáciu žalovanej, z
čoho vyplýva, že bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces.
2.3. K príčinnej súvislosti uviedla, že nie daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi škodou,
ktorá vznikla žalobcovi a namietaným nesprávnym úradným postupom, nakoľko ku škode by neprišlo v
prípade, ak by si žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z primárneho záväzkovo - právneho vzťahu,

čím sa sám vystavil nebezpečenstvu prípadnej škody. Aj v tejto časti súd prvej inštancie existenciu
príčinnej súvislosti odôvodnil jedinou vetou, čo žalovaná považuje za absolútny nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku.
2.4.Nestotožnilasaanisvýrokomonáhradetrovkonaniapoukazujúcnapredchádzajúcuargumentáciu.
2.5. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť, alebo zrušiť

napadnutý rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa nestotožni l s jej názorom.
Podmienka existencie nesprávneho úradného postupu súdu bola splnená, a súd prvej inštancie ju
správne vyhodnotil, keď konštatoval, ž nebol dodržaný úradný postup tak, ako ukladá ustanovenie §

137 ods. 1 spravovacieho a kancelárskeho poriadku. Ak by v pôvodnom konaní sudcovi včas predložili
oznámenie žalobcu o späťvzatí žaloby, nevznikli by žalobcovi ďalšie trovy a nemusel by ich nahrádzať.
Z pohľadu rozhodovania na druhý deň bolo späťvzatie návrhu naliehavým podaním, ktoré mal mať
sudca k dispozícii, aby mohol rozhodnúť tak, aby ďalšie trovy nevznikli. Nedodanie späťvzatia žalobyako príčina mala za následok postupné rozhodnutia súdov a teda zbytočné navyšovanie trov. Stotožnil
sa s padnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny
potvrdil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu
predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom
tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa §

383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené
a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.Predmetomkonaniavdanejvecibolažalobažalobcu,ktorousadomáhalzaplateniasumy 388,12eura
z titulu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

vo veci sp.zn. 15Rob/9/2014. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v tom, že žalobca predložil súdu
späťvzatie žaloby v tejto veci dňa 04. 11. 2014. Dňa 05. 11. 2014 mal súd vytýčené pojednávanie, pričom
predmetné späťvzatie nemal k dispozícii, rozhodol rozsudkom tak, že žalobu zamietol. V dôsledku tohto
nesprávneho rozhodnutia, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vec mu vrátil
na ďalšie konanie s tým, že má rozhodnúť o späťvzatí žaloby. Následne súd prvej inštancie rozhodol

uznesením, ktorým konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby a zaviazal žalovaného k náhrade trov
konania. Žalobca poukazuje na nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie v tejto veci, spočívajúci
v tom, že nepredložil zákonnému a konajúcemu sudcovi späťvzatie žaloby, v dôsledku čoho mu vznikla
škoda, spočívajúca v náhrade trov konania žalobcovi za podanie odvolania pre nesprávne rozhodnutie
súdu prvej inštancie.

5.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu vyhovel, keď skonštatoval, že skutočne
došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu prvej inštancie vo veci sp.zn. 15Rob 9/2014, keď
kancelária nepredložila konajúcemu sudcovi späťvzatie žaloby a sudca na vytýčenom pojednávaní
namiesto toho, aby konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil, žalobu zamietol. Škoda vznikla v
dôsledku uloženia povinnosti žalovanému súdom v náhrade trov konania za odvolanie, ktoré podal

žalobca proti tomuto nesprávnemu rozhodnutiu, ktorým žalobu zamietol. Taktiež vzhliadol príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu prvej inštancie a vznikom škody žalovanému.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalovaná. Namieta v prvom rade
nespreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, ďalej
neexistenciu nesprávneho úradného postupu, neexistenciu škody, ako aj neexistenciu príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody.

6.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Odvolací súd, rozhodujúc o podanom odvolaní žalovanej, po preskúmaní napadnutého rozsudku,

odvolania a konania ktoré mu predchádzalo na súde prvej inštancie, dospel k záveru, že v danej veci
súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj
správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že
súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke

odôvodnilzasplneniapodmienokuvedenýchvustanovení§220CSP,sktorýmodôvodnenímsavplnom
rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

8. Odvolateľ, žalovaná, v podanom odvolaní namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, v
dôsledku nedostatočného odôvodnenia a nevyporiadania sa s argumentáciou žalovanej. Odvolací súd,

predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie nezaťažil konanie vadou
konania, namietanou žalovanou, spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie.8.1. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku žalovaná odôvodňuje jeho nedostatočným
odôvodnením, v čom vidí procesnú vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací
súd poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v danom prípade

konkrétne na rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú
vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne
dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým
rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď

napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze
z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov
priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia
rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2
písm.b/OSP.“.Obdobneargumentovalústavnýsúdvuznesenízo14.januára2015sp.zn.III.ÚS1/2015
a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia

najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna
veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.
2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016.
8.2.Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby
sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety
a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu

neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,
že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“
8.3. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd musí prihliadať aj bez návrhu. Civilný sporový poriadok, upravuje odvolací dôvod, odňatie

možnosti konať pred súdom v ustanovení § 365 ods.1 písm. b/ CSP, a po jeho zistení umožňuje
odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd po
preskúmaní napadnutého rozsudku v danej veci však nezistil žalovanou namietanú vadu konania,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 220 ods. 2 CSP, obsahovalo dôvody
a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku

podrobne zaoberal splnením podmienok pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu, zaoberal
sa existenciou a teda samotným nesprávnym úradným postupom, vyhodnotil existenciu škody, ako aj
existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody žalovanému.
Námietku žalovanej, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a následného odňatia
možnosti strane sporu konať pred súdom, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej, pristúpil k meritórnemu prejednaniu
veci. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej,
dospel k záveru o správnosti tak zisteného skutkového stavu, ako aj právneho zdôvodnenia tohto
rozhodnutia. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý

konštatoval nesprávny úradný postup súdu prvej inštancie a v dôsledku toho priznal žalobcovi náhradu
škody.
9.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, odvolací súd iba poznamenáva, že
predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je
súčasné, kumulatívne splnenie troch základných predpokladov, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/

vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre
správanie sa štátneho orgánu pri jeho činnosti a spravidla ide o postup, ktorý s rozhodovacou
činnosťou nesúvisí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom
právomoci štátneho orgánu, ak pri nej, alebo v jej dôsledku, dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných

právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a
funkciou postupu. Nesprávnym úradným postupom je aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote. O „úradný“ postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré
plnenia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. Všeobecne av súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie
právnounormouustanovenéhopredpísanéhopostupuštátnehoorgánu,resp.oporušenieúčelupostupu
štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí

- nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pod termín „postup“ možno subsumovať
ako konanie (činnosť) štátneho orgánu, tak aj jeho nekonanie, nečinnosť, alebo opomenutie, (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo 24/2004, R 23/2011).
9.2. Posudzujúc danú vec v zmysle vyššie uvedenej súdnej praxe, odvolací súd, zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje splnenie všetkých podmienok pre náhradu škodu žalovanému z titulu nesprávneho

úradného postupu.
9.2.1. Prvá podmienka, existencia nesprávneho úradného postupu, v danej veci bola splnená tým, že
kancelária konajúceho súdu (Okresný súd Nové Zámky) včas nepredložila zákonnej sudkyni podanie
žalobcu, ktoré bolo podstatným podaním pre rozhodnutie v danej veci. Je nesporné, že žalobca vo
veci sp.zn. 15Cb 183/2014 dňa 04. 11. 2014 doručil súdu späťvzatie žaloby. Taktiež je nesporné, že
predmetné späťvzatie žaloby zákonnej sudkyni, ktorá mala na deň 05. 11. 2014 vytýčené pojednávanie,

k začiatku konania tohto pojednávania a ani v čase vyhlásenia rozhodnutia na tomto pojednávaní,
predložené nemala. Činnosť kancelárie súdu pri rozdeľovaní pošty je upravená v ustanovení § 137 ods.
1 spravovacieho a kancelárskeho poriadku, ktoré jednoznačne ukladá povinnosť kancelárii predložiť
naliehavé podania príslušnému súdnemu oddeleniu ihneď. Je nespochybniteľné, že podanie žalobcu,
ktorým žalobu zobral v celom rozsahu späť, má charakter naliehavého podania navyše za situácie, že

nasledujúci deň bolo vytýčené hlavné pojednávanie, na ktorom mal súd rozhodnúť. Naliehavosť tohto
podania je daná predovšetkým tým, že na jeho základe je súd povinný konanie v celom rozsahu zastaviť,
kým v prípade, že toto podanie nemá k dispozícii včas (tak, ako sa to stalo v konaní na Okresnom súde
NovéZámkyvovecisp.zn.15Cb183/2014),(atozasituácie,žetotopodaniesanasúdeužnachádzalo),
rozhodol o žalobe žalobcu tak, že túto zamietol. Takéto rozhodnutie následne po jeho zrušení odvolacím

súdom, keďže nezohľadňovalo skutočnosť, že žalobca žalobu zobral späť, bolo zrušené, v dôsledku
čoho bol žalovaný zaviazaný k náhrade trov odvolacieho konania. V danom prípade teda nesprávny
úradný postup spočíval v porušení pravidiel (spravovacieho a kancelárskeho poriadku) a išlo o postup
kancelárie, ktorý priamo z rozhodovacou činnosťou nesúvisel a ani nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. V prípade predloženia späťvzatia kanceláriou sudkyni, tento úkon (späťvzatie)

by musel nájsť odozvu v jeho rozhodnutí. Keďže sa tak nestalo a kancelária nesprávnym postupom
(nepredložením včas predmetného späťvzatia), došlo k úplne inému, nezákonnému rozhodnutiu, ktoré
bolo následne zrušené. Za opodstatnené je potrebné v tejto súvislosti považovať tvrdenie žalobcu
v prejednávanej veci, podľa ktorej okresný súd pochybil, keď pri svojom rozhodovaní nevzal do
úvahy späťvzatie žaloby a to v dôsledku nesprávneho postupu kancelárie súdu, ktorá predmetné

podanie sudcovi včas nepredložila. Je nesporné, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veci
15Cb183/2014 dňa 05. 11. 2014 bolo už predmetné späťvzatie v kancelárii tohto súdu. Je vecou náležitej
organizácie práce na súde, aby urgentné podania (za ktoré je potrebné zásadne vždy považovať
podania týkajúce sa späťvzatia žaloby, aj keď neboli výslovne označené ako „naliehavé“), aby sa v
čo najkratšom čase dostali do dispozície zákonnému sudcovi. Následky pochybenia v tomto smere v

nijakom prípade nemôžu ísť na ťarchu dotknutej osoby, teda strany sporu, ktorá tento stav nezavinila, a
to i napriek skutočnosti, že v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso/29/2016 a Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 352/06-56 zo dňa 10. 01. 2007, v ktorom bol vyššie
uvedený záver, prijatý.

9.2.2. Vzhľadom na vyššie uvedený záver odvolacieho súdu, ktorý vychádza z doterajšej súdnej praxe,
námietku odvolateľa, žalovanej, týkajúcej sa neexistencie nesprávneho úradného postupu, odvolací
súd neakceptoval a vyhodnotil ju ako účelovú a neopodstatnenú. Navyše dodáva, že sama žalovaná v
podanomodvolaníuvádza,ževprípadenesprávnehoúradnéhopostupumusíísťokonaniespôsobujúce
škodu, ktoré bolo vyvolané inou ako rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej moci. V danom prípade

tento nesprávny úradný postup bol vyvolaný a spôsobený inou činnosťou súdu (činnosťou kancelárie
súdu) a nie v rámci rozhodovacej činnosti sudcu.
9.3. K splneniu druhej, zákonnej podmienky, k vzniku škody, odvolací súd sa taktiež v plnom rozsahu
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Žalovaná namieta, že primárne si túto škodu zavinil sám
žalobca (v pôvodnom konaní 15Cb 183/2014 ako žalovaný), keď v pôvodnom konaní niesol následky za

porušenie svojho zmluvného záväzku a žaloba žalobcu preto bola podaná dôvodne. V tejto súvislosti
preto žalobcom vyčíslené trovy konania nemôžu predstavovať škodu, za ktorú by mal zodpovedať štát,
ak o takomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté, súd výšku náhrady trov konania riadne v súlade sustanoveniami zákona odôvodnil. Žalovaná tiež dôvodí, že žalobca odolanie proti uzneseniu, ktorým ho
zaviazal k náhrade trov konania, nepodal.
9.3.1. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalovanej nestotožnil. V tejto súvislosti poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a na zdôraznenie jeho správnosti aj v
tejto časti iba dodáva, že tvrdenie žalovanej v tom smere, že zavinil pôvodné konanie, je správne.
Podmienkou náhrady škody pri nesprávnom úradnom postupe je aj existencia škody. Odvolací súd je
toho názoru, že žalobca v prejednávanej veci existenciu škody a jej výšku preukázal v plnom rozsahu
a nespochybniteľne. Je nesporné, že v danej veci škoda spočíva v náhrade trov konania žalobcovi v

pôvodnom konaní (15Cb 183/2014) a to za úkon právnej pomoci - podanie odvolania voči rozsudku,
ktorým žalobu zamietol, príslušný režijný paušál a daň z pridanej hodnoty. V prípade, ak by kancelária
súdu včas, vec prejednávajúcej sudkyni, predložila späťvzatie žaloby žalobcom, sudkyňa by bola
konanie už dňa 05. 11. 2014 zastavila a rozhodla o náhrade trov konania, ktoré by nepochybne bol
povinný zaplatiť žalovaný, nakoľko zavinil zastavenie konania v dôsledku zaplatenia dlžnej sumy. Za
situácie, že sudkyňa nemala k dispozícii späťvzatie žaloby, hoci už toto podanie na súde bolo, rozhodla

o zamietnutí žaloby. V dôsledku tohto nesprávneho rozhodnutia, pôvodný žalobca bol nútený podať
odvolanie, za ktorý úkon si uplatnil náhradu trov konania. Za opačnej situácie (v prípade zastavenia
konania), by tento úkon (podanie odvolania) vykonať nemusel a následne by si neuplatnil ani nárok na
náhradu trov konania za tento a následne by žalobca v prejednávanej veci nebol zaviazaný k zaplateniu
trov konania. Odvolací súd iba poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

v konaní I. ÚS 352/06-56 a je toho názoru, že pochybenie súdu nie je možné preniesť na ťarchu strany
sporu. Ak teda v pôvodnej veci následne súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil a zaviazal
žalovaného k náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, v časti trov odvolacieho konania
(ku ktorým nemuselo dôjsť v prípade správneho postupu súdu), je možné tieto vyhodnotiť ako škodu
žalovaného (v tomto konaní žalobcu), ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu.

9.4. Žalovaná v podanom odvolaní namieta neexistenciu priamej príčinnej súvislosti medzi škodou,
ktorá vznikla žalobcovi a namietaným nesprávnym úradným postupom súdu opätovne dôvodiac, že k
namietanej škode by neprišlo v prípade, ak by si žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu pre neho z
primárnehozáväzkovo-právnehovzťahu,keďsasoplnenímsvojhodlhudostaldoomeškania avtedajší
žalobca bol nútený uplatniť svoje právo súdnou cestou, čím sa žalobca sám vystavil nebezpečenstvu

prípadného vzniku škody. S týmto argumentom žalovanej je možné súhlasiť do okamihu, keď súd
prvej inštancie v pôvodnom konaní namiesto zastavenia konania, rozhodol o zamietnutí žaloby a to
iba z dôvodu, že nemal vo svojej dispozičnej moci späťvzatie žaloby žalobcu, ktoré kancelária súdu
sudkyni včas, pred pojednávaním, nepredložila. Škoda, ktorú si žalobca v prejednávanej veci uplatnil
však predstavuje škodu, ktorá mu vznikla po rozhodnutí súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby

(odvolacie konanie, náhrada trov za podané odvolanie). Ak teda príčinná súvislosť musí existovať medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, potom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
je túto existenciu príčinnej súvislosti potrebné konštatovať. Opakovane odvolací súd poznamenáva, že
ak by späťvzatie žaloby bolo sudkyni predložené včas, konanie by bolo zastavená už dňa 05. 11. 2014
na pojednávaní a nebol by dôvod na podanie odvolania a teda ani na náhradu trov konania, vzniknutých

v dôsledku nevyhnutnosti podania odvolania. Z týchto dôvodov, odvolací súd aj túto námietku žalovanej,
vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú.
9.5. K namietaným trovám konania žalovanou, odvolací súd iba poznamenáva, že sa v plnom rozsahu
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o zaviazaní žalovanej k náhrade trov konania vo výške 96%,
nakoľko žalobca bol v prevažnej miere, v tejto časti, nepochybne úspešný.

10. Žalovaná záverom podaného odvolania požiadala odvolací súd, aby v prípade zaviazania žalovanej
na náhradu akejkoľvek sumy, určil lehotu na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP. Odvolací súd po
preskúmaní tejto žiadosti dospel k záveru o nemožnosti jej vyhovieť. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP
ustanovuje lehotu na plnenie tri dni, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku. Lehota na plnenie (paričná

lehota) môže byť rozhodnutím súdu predĺžená, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu, spravidla
v prípadoch , keď je splnenie uloženej povinnosti v lehote troch dní objektívne nemožné. Odvolací súd
dospelkzáveru,žepodmienkanapredĺženieparičnejlehotyvprejednávanejvecisplnenánieje,nakoľko
žalovaná, ktorej táto povinnosť bola uložená, je štátnym orgánom a u nej nie je daný dôvod na predĺženie
lehoty pre objektívnu nemožnosť splnenia tejto povinnosti.11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie žalovanej vyhodnotil ako
nedôvodné, odvolacie dôvody neopodstatnené a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny, potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1
CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej. O výške
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).