Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 9, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214330
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116214330.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: ENERGIE MOTAGE

s.r.o., so sídlom Mikovíniho 7319/8, Bratislava, IČO: 36 235 504, právne zastúpený: JUDr. Adriena
Vysudilová, advokátka so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, proti žalovanému: ENERGOMONT s.r.o., so
sídlom Zavarská 8138/11B, Trnava, IČO: 31 432 425, o zaplatenie sumy 11.708,99 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške10.533,08eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 8,05 % ročne zo sumy 10.533,08 eur od 03.12.2015 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 80 %. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.06.2016, doručenou súdu dňa 20.06.2016, domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 11.708,99 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že žalobca dodal

žalovanému na základe objednávky č. 244/2013 zo dňa 17.10.2013 výkon diela, povrchovú úpravu
zásobníkov - 1 ks zásobníka 3LAR11 a 1 ks zásobníka 3LAR12, každý v hodnote 13.073 eur spolu
v sume 26.146 eur bez DPH, ktorá činnosť bola vyfakturovaná faktúrou č. 20150081 vystavenej dňa
02.11.2015 na sumu 26.146 eur bez DPH a s DPH v sume 5.229,20 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015.
Po čiastočnom zápočte dňa 03.12.2015 v sume 11.552,53 eur a dňa 01.03.2016 po čiastočnej úhrade
žalovaným na účet žalobcu v sume 8.113,68 eur, zostáva uhradiť žalovanému sumu 11.708,99 eur.
Žalovaný túto sumu žalobcovi neuhradil napriek upomienkam a pokusom o zmier.

Súd vo veci vydal dňa 10.08.2016 v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. 23Cb/75/2016-23, ktorým
žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že podľa objednávky č. 244/2013
bol ako termín dodania uvedený dátum 31.01.2014. V zmysle tejto objednávky bolo dielo dohodnuté
medzi stranami ako „povrchová úprava zásobníka kód LAR 3 ks a povrchová úprava zásobníka PEB 6

ks“, pričom cena bola stanovená na sumu 62.715 eur bez DPH. Pre prípad omeškania s odovzdaním
diela bola dohodnutá zmluvná pokuta 0,025 % z ceny za každý deň omeškania. Žalobca nedodal
dielo načas a v podstatnej časti nedodal dielo vôbec. Počas výkonu diela žalovaným sa zistili pri
výkone diela závažné vady, ktoré bránili riadnemu užívaniu diela na predpokladaný účel a uvedenédielo nemohlo byť odovzdané ani prevzaté zo strany žalovaného ani zo strany koncového užívateľa
diela - spoločnosti OFFICINE LEONCINI e C.R.L. Dokazuje to posudok znaleckej spoločnosti HEMPEL
a tzv. Nonconformity report vydaný spoločnosťou ENEL, z ktorého je podstatný krycí list s uvedením

výsledku (Repair/Rework“ - opraviť/znovuvyhotoviť) a fotodokumentácia vád zhotovovaného diela,
kde na záberoch vidieť aj bez znaleckého posúdenia neakceptovateľnú kvalitu náterov. Spoločnosť
OFFICINE LEONCINI e C.R.L. vykonáva kontroly zhotovovaných prác prostredníctvom spoločnosti
ENEL a ďalších znalcov). Vzhľadom na neodôvodnenú žalobu a prieťahy pri výkone diela sa žalobca
rozhodol od zmluvy o dielo založenej objednávkou č. 244/2013 odstúpiť a požadovať od žalobcu

zmluvnú pokutu za jeho omeškanie. Po zistení vadného výkonu diela žalovaný požadoval vykonať
dielo bez vád. Nakoľko pre odstránenie vadných náterov bolo nevyhnutné v tomto období udržiavať
lešenie okolo miesta výkonu práce, koncový odberateľ diela musel prenajať lešenie v danom čase a
mieste a vzniknuté náklady vo výške 11.174,16 eur s DPH koncový užívateľ (spoločnosť OFFICINE
LEONCINI e C.R.L.) vyfakturoval ako naviac náklady v spojitosti s omeškaním diela žalobcom. Dlhodobé
omeškanie a obštrukcie v dodávke diela žalobcom teda viedli k vzniku škody, ktorej časť tvoria

náklady na lešenie. Následne po dlhodobom omeškaní žalobcu s odovzdaním diela a oprave vadných
náterov došlo k podpisu preberacieho protokolu, na ktoré sa odvoláva žalobca, zo strany žalobcu
podpísané dňa 01.10.2015 a zo strany žalovaného nie je pri podpise uvedený dátum. Dielo však
nebolo odovzdané v tento deň, ale až koncom mesiaca október. V žalobcom predloženej faktúre č.
20150081 ako termín dodania je uvedený dátum 29.10.2015, teda táto časť diela bola odovzdaná s

omeškaním cca 21 mesiacov. Následne žalovaný obdržal od žalobcu list o jednostrannom započítaní
pohľadávok z 03.12.2015. Žalovaný refakturoval náklady na lešenie vzniknuté následkom omeškania
žalobcu faktúrou č. 10150190. Žalobca túto refakturáciu neuznal a predmetnú faktúru vrátil. Následne
žalovaný doručil žalobcovi vyhlásenie o jednostrannom započítaní finančných nárokov z náhrady škody
oprotifinančnýmnárokomuplatňovanýchžalobcomvovýškezapočítanejsumy13.408,99eur.Čiastkové

platby žalovaného na účet žalobcu preto nemôžu byť považované za uznanie zvyšku dlhu.

Žalobca vo svojom vyjadrení odporu žalovaného uviedol, že žalovanému doručil faktúru 20150081 za
činnosti označené ako povrchová úprava zásobníka LAR11, LAR12 v celkovej cene 31.375,20 eur.
Žalovaný nenamietal, že by bolo dielo dodané s omeškaním a faktúru prijal. Po splatnosti faktúry si

žalobca dňa 03.12.2015 uplatnil čiastočný jednostranný zápočet k pohľadávke žalovaného v sume
11.552,53 eur. Po tomto čiastočnom zápočte zostatok faktúry predstavoval sumu 19.822,67 eur. Na
výzvu žalobcu na úhradu tejto sumy reagoval žalovaný listom zo dňa 08.02.2016, v ktorom potvrdil výšku
zostatku pohľadávky vo výške 19.822,67 eur. Zároveň oznámil, že si započítava pohľadávku v sume
13.408,99eurztitulunáhradyškodyspočívajúcejvnákladochnalešeniestým,žezostávazaplatiťsumu

6.413,68 eur bez DPH. Žalobca odmietol akceptovať jednostranný zápočet a vrátil žalovanému faktúru
za údajné náklady na lešenie. Dňa 01.03.2016 žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 8.113,68 eur.
Následnežalovanýzmenilsvojnázorauplatnilsiinýzápočetatozavyúčtovaniezmluvnejpokutyvsume
14.706,67 eur. Žalobca je toho názoru, že uplatnená zmluvná pokuta je sporná, žalovaný si započítal
neexistujúcu pohľadávku, pretože ustanovenie v objednávke o zmluvnej pokute je neurčité. Z textácie

ujednania o zmluvnej pokute nie je zrejmé, z akej ceny a z akého omeškania si ju žalovaný uplatnil. V
objednávke sú uvedené 3 ceny: cena za zásobník LAR v sume 13.703 eur/ks, za zásobník PEB v sume
3.916 eur/ks a cena za predmet plnenia v sume 62.715 eur bez DPH. Žalovaný vo faktúre č. 10160137
zmenil formuláciu zmluvnej pokuty oproti textu v objednávke, keď termín „odovzdané v plnom rozsahu
objednávky“ a „dátum odovzdania“ sa v texte formulácie dojednania o zmluvnej pokute v objednávke

nenachádza, ani formulácia „z kontrahovanej ceny objednávky“. Nie je teda zrejmé, z akej ceny sa
mala účtovať zmluvná pokuta a za aké omeškanie. V objednávke nie je uvedený termín dodania, ale
termín plnenia. Termín dodania diela nebol dohodnutý v dátume 31.01.2014, pretože v tom čase neboli
odovzdané zásobníky žalobcovi k výkonu diela. Žalobca dodal žalovanému službu - povrchovú úpravu
zásobníkov, ktorá činnosť pozostávala v čiastkových plneniach. Prvé čiastkové plnenie predstavovala

povrchová úprava troch zásobníkov PEB, ktorý výkon diela bol fakturovaný faktúrou č. 20140039 dňa
15.05.2014. Druhé čiastkové plnenie predstavovala povrchová úprava troch zásobníkov PEB, ktorý
výkon diela bol fakturovaný faktúrou č. 20140056 dňa 31.07.2014. Predmetné faktúry boli žalobcovi
uhradené a žalovaný pri odovzdaní diela nenamietal omeškanie s výkonom diela ani kvalitu diela.
Z týchto čiastkových plnení vyplýva, že termín dodania nebol určený v dátume 31.01.2014 a cena

diela v objednávke bola kalkulovaná podľa druhu zásobníka, a žalovaný pri preberaní diela nenamietal
omeškanie. Odstúpenie žalovaného od zmluvy dňa 26.08.2016 nemá žiadne právne účinky, pretože
zmluva bola ukončená odovzdaním 2 zásobníkov LAR dňa 29.10.2015.Žalovaný vo svojom vyjadrení na vyjadrenie žalobcu (t.j. v duplike) uviedol, že v objednávke je uvedené
dielo, ktoré má byť vykonané a cena za toto dielo - 62.715 eur bez DPH. V objednávke nie je uvedené, že
sa dielo má odovzdávať po častiach ani povinnosť prevziať dielo po častiach. V objednávke je len jediná

kolónkauvedenáako„Cena/Spôsoburčenia“avnejjeuvedenácenadielaakocelku.Tvrdeniažalobcuo
neurčitosti základu pre výpočet zmluvnej pokuty sú účelové. V zmluvnom dokumente je jasne stanovená
cena diela a sadzba za deň. V objednávke je tiež uvedený čas plnenia do 31.01.2014. Je to jediný časový
údajuvedenývobjednávke.Žalobcatvrdí,ževdanomčaseneprevzalzásobníkyanádrženaichúpravu,
avšak žalovanému o údajnom meškaní s ich odovzdaním neposlal žiadnu písomnú správu v zmysle §

377 Obchodného zákonníka. Predmetné nádrže a zásobníky sú pritom vlastníctvom tretej osoby. Taktiež
pochybnosti žalobcu o určitosti čoho sa má omeškanie týkať sú len účelové, keďže v objednávke nie
sú žiadne míľniky ani iné dátumy okrem termínu „čas plnenia“. Predmetné nádrže LAR11 a LAR12 boli
odovzdané protokolmi z 01.10.2015 a 29.10.2015, pričom za termín odovzdania a prevzatia diela je
možné považovať posledný protokol. Pri porovnaní obidvoch protokolov je zrejmé, že ide o odovzdanie
toho istého plnenia s tým, že v protokole z 29.10.2015 bola odovzdaná aj sprievodná dokumentácia, teda

až toto posledné odovzdanie možno považovať za kompletné, nakoľko daná dokumentácia je potrebná
pre riadne užívanie diela. Ohľadom nádrže LAR13, v tejto časti žalovaný odstúpil od zmluvy listom 032/
EGM/2015. Odstúpenie bolo účinné odo dňa 18.07.2015, kedy bolo doručené žalobcovi.
Na základe uvedeného si žalovaný uplatňuje na započítanie voči žalobcovi pohľadávku vo výške
9.971,69 eur z titulu uplatnenia zmluvnej pokuty za obdobie omeškania s plnením diela (t.j. omeškanie v

období od 01.02.2014 do 29.10.2015 zo sumy 62.175 eur). Alternatívne, pre prípad, že by súd rozhodol
o tom, že zmluvná pokuta uplatnená k započítaniu nie je dostatočne určitá, resp. platná, uplatňuje si
žalovaný voči žalobcovi na započítanie pohľadávku vo výške 11.174,16 eur spočívajúcej v nároku na
náhradu škody spôsobenej dlhodobým omeškaním pri odstraňovaní vadného plnenia, ide o náklady za
prenájom lešenia potrebného na odstránenie vadného plnenia žalobcu pred odovzdaním diela.

Počas výkonu prác - náterov na nádržiach LAR, bolo odberateľmi žalovaného pri kontrole zistený a
zdokumentovaný vadný priebeh plnenia. Nátery neboli vykonané správnym technologickým postupom,
v požadovanej hrúbke a kvalite a neboli vhodné na spôsob použitia týchto nádrží. Nekvalita práce a
jednotlivé vady nátery sú zdokumentované v Nonconformity report a posudku spoločnosti HEMPEL.
Žalobca na podnet svojho odberateľa určil termín a postup pri odstraňovaní vadných náterov. Na tieto

práce bolo potrebné lešenie, ktoré bolo namieste výkonu práce postavené a nemohlo byť rozobraté.
Napriek urgenciám žalovaný meškal s opravou a žalovanému vznikla škoda v podobe nákladov na
lešenieatietonákladybolivyúčtovanépriamydodávateľomlešenia-spoločnosťouXEVRONanásledne
uplatnené formou zápočtu spoločnosťou LEONCINI voči žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, výsluchom svedka K.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým faktúrou č. 20150081, objednávkou č.
244/2013, zákazkovým listom č. 13233, preberacím a odovzdávacím protokolom zo dňa 01.10.2015,
preberacím a odovzdávacím protokolom zo dňa 29.10.2015, výpismi z bankového účtu UniCredit
Bank, Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 03.12.2015, upomienkou č. 160001,

upomienkou č. 160003, upomienkou č. 160006, upomienkou č. 160010, Nonconformity report zo dňa
26.11.2014, Inspection report zo dňa 05.05.2015, fotodokumentáciou, faktúrou č. 10150190, listom
„Rejection invoice n. 10150180“ (Odmietnutie faktúry č. 1015180), listom „Oznámenie k uplatňovanému
nároku na započítanie pohľadávok“ zo dňa 08.02.2016, listom „Odstúpenie od zmluvy, uplatnenie
zmluvnej pokuty a započítanie“ zo dňa 26.08.2016, faktúrou č. 10160137, Dohodou o započítaní

vzájomných pohľadávok zo dňa 10.12.2014, Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa
31.01.2015, listom „Zrušenie časti predmetu diela obj. č. 244/2015“ zo dňa 24.07.2015, čestným
prehlásením A. zo dňa 03.09.2017, úvodným listom „Sprievodná technická dokumentácia“ z 27.10.2015,
úvodnýmlistom„Sprievodnátechnickádokumentácia“z29.09.2015,akoajsobsahomceléhospisového
materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení v konaní uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že
medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah na základe objednávky žalovaného a potvrdenia
objednávky žalobcom. Nie je sporné, že žalobca dodával dielo v čiastočných plneniach podľa zhotovenia
prác a následne doručoval faktúry na čiastkové sumy za vykonané dielo. Nie je sporné doručenie faktúry

č. 201500881 žalovanému s dátumom dodania služby 29.20.2015 za činnosti označené ako povrchová
úprava zásobníka 3 LAR 11 a 3 LAR 12 v celkovej sume 31.375,20 s DPH. Nie je sporné, že dňa
03.12.2015 si žalobca uplatnil čiastkový jednostranný zápočet svojho nároku k pohľadávke žalovaného v
sume 11.552,53 eur. Po čiastočnom zápočte zostatok nárokovanej faktúry predstavoval sumu 19.822,67eur. Nie je sporné, že dňa 01.03.2016 žalovaný uhradil na účet žalobcu čiastočnú úhradu v sume
8.113,68 eur. Za sporné považuje žalobca žalovaným požadovanú zmluvnú pokutu, resp. alternatívne
uvádzaný nárok na náhradu škody. Tieto nárok sa navzájom vylučujú, preto ich nie je možné uplatňovať

alternatívne. Ustanovenie v objednávke o zmluvnej pokute je neurčité a z tohto dôvodu neplatné. Navyše
k uplatňovanej náhrade škody nepredložil žalovaný žiadne dôkazy.

V písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2017 žalobca zvolil argumentáciu, v zmysle ktorej zmluva o dielo
na základe objednávky č. 244/2013 je fixnou zmluvou, nakoľko táto obsahuje čas plnenia 31.01.2014. V

tomto prípade záväzok uplynutím času zaniká ex lege, pretože objednávateľ neoznámil bez zbytočného
odkladu, že naďalej trvá na splnení v zmysle § 518 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie považuje preto za nesporný zánik záväzku. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo,
že až následne sa strany ústne dohodli na novej zmluve s tým, že predmet v podstate zostal zhodný
bez času plnenia. Keďže v tomto prípade čas nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, bolo teda
na strane dlžníka plniť, pričom konal tak, ako to vyplývalo z operatívnych ústnych porád strán, prípadne

ďalšej komunikácie, a objednávateľ vždy plnenia riadne prijal ako plnenie bezvadné a riadne cenu
zaplatil. Išlo o úplne novú zmluvu o dielo, kde oferta a akceptácia boli realizované prejavmi ústnymi
a konkludentnými. Vzhľadom na zákonom predpísanú písomnú formu pri zmluvnej pokute, v danom
prípade tak zmluvná pokuta nebola vôbec dojednaná. Okrem toho bol v súdnej praxi ustálený názor,
že potvrdenie prijatia objednávky nemožno stotožňovať s uzatvorením zmluvy a teda je sporné, či je

možné hovoriť o vzniku zmluvy s časom plnenia 31.01.2014. Ak by totiž samotné potvrdenie objednávky
malo byť akceptáciou, tak aby musel objednávateľ odovzdať bez zbytočného odkladu zásobníky, na
ktorých sa malo dielo vykonať. Zhotoviteľ vedel, že ku dňu 31.01.2014 zásobníky fyzicky neexistujú a
teda samotné plnenie z jeho strany nebolo možné. Ak žalovaný tvrdí, že dielo vykonával pre spoločnosť
LEONCINI, mal súdu preukázať, či zásobníky v čase uzatvorenia zmluvy mal k dispozícii. Alternatívne,

ak by sa súd nestotožnil s právnym názorom, že došlo ex lege k zániku pôvodnej zmluvy o dielo, resp.
že zmluvy vôbec nevznikli, má žalobca za to, ustanovenia o zmluvnej pokute sú neplatné, pretože sú
neurčité, nakoľko určitosť musí byť daná objektívne. Vzhľadom na čiastkové plnenie, nie je jednoznačné,
z čoho by sa malo vychádzať pri výpočte zmluvnej pokuty, či z ceny s DPH či bez DPH, ceny celkovej
alebo ceny vykonaných prác. Pokiaľ by súd ustálil, že zmluva o dielo vznikla na základe predmetnej

objednávky a že ustanovenia o zmluvnej pokute sú platné, vo vyjadrení žalobcu zo dňa 24.07.2015
došlo k zmene záväzku v čase plnenia („práce musia byť ukončené do 01.08.2015“), čo je novácia časti
záväzku. Teda pokiaľ by bol žalobca v omeškaní, toto by sa začalo až dňom nasledujúcim po poslednom
dni lehoty, t.j. od 16.08.2015.

Štatutárna zástupkyňa žalobcu A. A. v konaní uviedla, že LAR 11 a LAR 12 sú veľké zásobníky, ktoré
boli riadne odovzdané. Zásobník LAR 12 bol odovzdávaný 01.10.2015 a LAR 11, ten bol neskôr
dňa 29.10. alebo 30.10. 2015, vzhľadom k tomu, že tam boli problémy, bol odovzdávaný vrátane
dokumentácie. Zo strany žalovaného neboli nárokované žiadne vady, žalovaný neprejavoval záujem o
dielo, akúkoľvek komunikáciu, alebo účasť na poradách, či riešenie problémov týkajúcich sa diela. Medzi

stranami nebola dohodnutá žiadna písomná forma preberania diela, komunikácia prebiehala ústne
vzhľadom na to, že spolupráca so žalovaným bola dosť úzka. Na spísaní preberacích protokolov trvala
štatutárna zástupkyňa, pretože sa tam vyskytli určité problémy. Vo vzťahu k zvyšnej časti objednávky
k zásobníkom PEB neboli uplatňované zo strany žalovaného žiadne vady, ani nároky z omeškania.
Dokonca tieto nádrže boli odovzdané až v polovičke roku 2014, a následne na to boli dodané na

doriešenie veľké zásobníky - nádrže LAR. Zásobníky LAR boli odovzdané až v polovici roka 2014,
lebo ešte neboli vyrobené. Uviedla, že má maily zo strany skutočného objednávateľa a určite by našla
mailovú komunikáciu, kde spomínajú, kedy boli tieto nádrže dané k dispozícii žalobcovi. Zásobníky LAR
boli určite dodané až po odovzdaní menších PEB zásobníkov. Objednávka diela bola štandardné tlačivo
firmy žalobcu, žiadny dodatok k nej nebol. Dátum 31.01.2014 bolo časom, keď bola objednávka vydaná,

bolo to na realizáciu. Bola to len pro forma objednávka. Dielo nebolo možné reálne vykonať v termíne
do 31.01.2014. Žalobca žalovaného neupozorňoval na to, že v tom čase zásobníky neexistovali. Nebol
tam žiadny spor, bola objednávka, bolo potrebné urobiť nejaké nádrže a to sa realizovalo. Potvrdila, že
formálne žalobca neinformoval žalovaného o tom, že neexistujú nádrže alebo iné skutočnosti, ktoré by
mohlo spomaliť alebo ohroziť výkon prác.

Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že pokiaľ ide o odovzdanie nádrží LAR 11 a LAR 12, nie je
sporné, že boli odovzdané, pričom nebolo dohodnuté, že by o preberaní musel byť spísaný preberací
protokol. Pokiaľ ide dátum odovzdania, v preberacom protokole zo dňa 29.10.2015 sú konkretizovanépredmety a síce je to zásobník 3 LAR 11 a 3 LAR 12, kde na faktúre č. 20150081 je uvedená kolónka
dodanie tovaru/služby s dátumom 29.10.2015. Na základe tejto faktúry bolo zo strany žalovaného
plnené, čo vyplýva z výpisu UniCredit Bank, kde dňa 01.03.2016 s variabilným symbolom práve tejto

faktúry bolo čiastočne plnené. Nie je teda sporné, že predmetné zásobníky boli dodané a rovnako
ani dátum. Dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neurčitú s poukazom na faktúru žalovaného č.
10160137, kde ako výšku zmluvnej pokuty uvádza sumu 14.706,67 eur a vyjadrenie zo dňa 30.01.2017,
kde uvádza sumu 9.971,69 eur, je teda zjavné, že ani žalovaný nevie ustáliť spôsob výpočtu zmluvnej
pokuty. Pri zmluvnej pokute nie je zrejmé, či by sa malo vychádzať zo sumy z DPH, bez DPH, k akému

momentu alebo dňu, ani okolnosť zohľadnenia čiastkových plnení, ktoré boli poskytované a postupne
hradené. Táto neurčitosť spôsobuje neplatnosť ustanovenia o zmluvnej pokute. Pokiaľ ide o záväzok,
ktorý mal vzniknúť z objednávky, podľa ustálenej súdnej praxe objednávka nie je zmluvou.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení v konaní uviedol, že text objednávky č. 244/2013 tvorí úplné
zmluvné dojednanie strán. Z tejto zmluvy ani z ustanovení Obchodného zákonníka nevyplýva, že v

prípade, že predmetom diela je úprava nejakej veci, musí prebehnúť osobitné preberacie konanie.
V danej zmluve nie sú ani nijako definované veci, ktoré by mal objednávateľ prípadne obstarať na
vykonanie diela a takéto veci neboli dohodnuté ani neskôr. To znamená, že zhotoviteľ bol povinný si
všetky veci na realizáciu zmluvy obstarať sám. Samotné nádrže a zásobníky nemožno posudzovať ako
veci, ktoré majú byť podľa zmluvy obstarané objednávateľom, pretože sú to veci, na ktorých má byť dielo

vykonané, sú vo vlastníctve koncového užívateľa a objednávateľ s nimi nijak nedisponuje. Povinnosťou
zhotoviteľa diela bolo nastúpiť po uzatvorení zmluvy na výkon diela a dielo riadne vykonať do termínu
uvedeného v zmluve - do 31.01.2014. Miesto výkonu diela síce podlieha osobitnému režimu vstupov
a pohybu osôb, avšak tieto obmedzenia boli žalobcovi ako zhotoviteľovi známe a nepredstavovali
zásadnú prekážku v prístupe k upravovaným zariadeniam. Pokiaľ zhotoviteľ počas doby po uzatvorení

zmluvy zistil, že existujú skryté prekážky týkajúce sa vecí, ktoré sú predmetom úpravy alebo miesta,
kde sa má dielo vykonať, mal v zmysle § 552 Obchodného zákonníka zákonnú povinnosť to oznámiť
objednávateľovi bez zbytočného odkladu a navrhnúť mu zmenu diela. To zhotoviteľ neurobil. Žalovaný
nie je povinný preukazovať existenciu osobitného odovzdania veci, ktorá má byť predmetom úpravy.
Naopak, žalobca je povinný preukázať, že k danej veci, ktorá sa nachádza v areáli EMO nemal

prístup, resp. existovala iná prekážka na realizáciu diela, prípadne, že tieto prekážky riadne oznámil
objednávateľovi (žalovanému).

Poverený zástupca žalovaného v konaní uviedol, že zmluvné strany uzatvorili objednávku č. 244/2013,
predmetom ktorej je dodávka 6 ks zásobníkov PEB a 3 ks zásobníkov LAR. V prílohe platobného

rozkazu je priložený preberací protokol nádrže LAR 12 zo dňa 01.10.2015. Následne bol súdu doručený
preberacíprotokolzodňa29.10.2015, ktorýznierovnakonanádržLAR12.Ohľadomplneniatýkajúceho
sa nádrže LAR 13, žalovaný odstúpil od zmluvy, vzhľadom na omeškanie a vady v plnení žalobcu.
Dokument „Zákazkový list“, ktorý je interným dokument žalobcu, preto ho nemožno považovať za
preberací protokol LAR 11. O prevzatí LAR 11 nemá žalovaný preberací protokol a súdu nebol taký

preberací protokol doručený. Nie je sporné, že došlo k prebratiu diela. Sporný je termín odovzdania
zásobníka LAR 11. Prevzatie zásobníka LAR 11 bolo neskôr ako 29.10.2015, presný dátum žalovaný
nevie zistiť, zrejme o tom neexistuje preberací protokol. Čo sa týka duplicity preberania LAR 12,
žalovaný to vysvetľuje tým, že pri prvom prevzatí nebola dodaná dokumentácia, dokumentácia bola
dodaná pri druhom prevzatí, ktoré považuje žalovaný za dátum prevzatia LAR 12. Pokiaľ ide o list

predložený žalobcom, označený ako „032 EGN 15“, v kontexte tohto listu sa hovorí o harmonograme
a jeho zásadnom neplnení, ako sa aj uvádza, že aktivity na nádržiach mali byť robené v rámci tohto
harmonogramu, pričom ide o harmonogram medzi firmou Leoncini a žalobcom. Tento list teda uvádza
v podstate to, že žalovanému došla trpezlivosť, pretože došla trpezlivosť odberateľovi. Žalovaný trvá
na započítaní uplatnenej zmluvnej pokuty, a odmieta námietky žalobcu že v objednávke je zmluvná

pokuta stanovená neurčito. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty je dostatočne určitý, a možno ho
dôvodiť z textu samotnej objednávky. Alternatívne z opatrnosti, keď súd uzná túto zmluvnú pokutu
za neurčitú, žiada žalovaný započítanie náhrady škody, spočívajúcej v preukázanej potrebe lešenia,
ktoré muselo byť vzhľadom na potrebné opravy prenajímané. Čo sa týka čiastočnej platby, ktorú učtáreň
žalovaného poukázala na účet žalobcu, túto vzhľadom na kontext prebiehajúcej korešpondencie medzi

stranami nemožno považovať za uznanie výšky dlhu. V objednávke je jasne napísaný čas plnenia
do 31.01.2014. Pokiaľ žalobca mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré mu bránia vo výkone diela,
mal povinnosť žalovaného na to upozorniť. Žiadne také upozornenie žalovaný neobdržal. Písomná
objednávka podpísaná štatutárnymi zástupcami bola zo strany žalobcu riadne akceptovaná spôsobom,ktorý nevzbudzuje pochybnosť, že sa jednalo o akceptáciu návrhu zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu,
že žalobca neprevzal vec na výkon diela, ako i tvrdeniu, že žalovaný poznal a vedel, že dňa 30.01.2014
zásobníkyfyzickyneexistovali,anijednastrananepreukázalatútoskutočnosťlistinnýmidôkazmi,pričom

z okolností prípadu je zrejmé, že žalovaný nemusel mať ani nemal povinnosť osobitne zisťovať pomery
na mieste výkonu diela, nakoľko v danej veci vystupoval len ako sprostredkovateľ. Žalobca nedeklaroval
žiadne prekážky, ktoré by mu bránili vo výkone diela. Čo sa týka uplatňovaného nároku na príslušenstvo,
z dôvodov na strane žalobcu a jeho zástupcu bolo konanie neprimerane predlžované neprítomnosťou a
taktiež viacnásobným zasielaním listinných vyjadrení a dôkazov po lehote stanovenej súdom. Žalobcovi

sa tiež nepodarilo preukázať termín, od ktorého by mali plynúť úroky z omeškania, ak by aj jeho
pohľadávka bola súdom potvrdená. K otázke, že zmluva zanikla tým, že žalovaný neuviedol, že má
záujem na prevzatí diela, nič také v konaní nebolo preukázané. Rovnako aj tvrdenia o vzniku ústnej
zmluvy o dielo považuje žalovaný za účelové a nepreukázané.

Svedok K. S. v konaní uviedol, že žalobca je jeho zamestnávateľ, u ktorého vykonáva prácu ako

kontrolór kvality. Pre žalovaného vykonávali povrchovú prácu nádrží LAR 11 a LAR 12, kde svedok ako
kontrolór kvality vykonával pravidelne kontrolu spolu s U.. X., ktorý robil odborné kontroly. Bol takisto
pri odovzdávaní sporných nádrží spoločnosti LEONCINI. Prvý sa odovzdal zásobník LAR 12 koncom
septembra 2015 a zásobník LAR 11 koncom októbra 2015. Pri odovzdávaní zásobníkov bol prítomný
svedok osobne, ďalej pán A., zástupca žalovaného B. O., zástupca spoločnosti LEONCINI P. S., a

zástupca firmy Enel. Deň predtým prebiehalo fyzické odovzdávanie, na ktorom bol prítomný Ing. X.
a firma L., ktorá dodávala nátery farieb. Nikto nemal žiadne pripomienky ku kvalite, ani ku času. Za
žalobcu podpisoval preberacie protokoly svedok osobne. V preberacích protokoloch bol preklep, pretože
bolo tam uvedené rovnaké číslo nádrže. Najprv sa odovzdával zásobník LAR 12 a potom LAR 11 a
pri spisovaní druhého preberacieho protokolu svedok omylom zabudol prepísať číslo z LAR 12 na LAR

11. V podstate nebol na objednávke daný termín. Termíny boli dodržané. Počas celej realizácie prác
boli opravy zo strany realizátora diela, t.j. firmy LEONCINI, napr. bolo treba upraviť podklad, bola
nedostatočná príprava podkladu, prípadne nejaké ostré hrany a po odstránení týchto nedostatkov sa
mohlo pokračovať v práci. Zo strany žalobcu boli nejaké vady pri vykonávaní náterov na LAR 11,
preto bol tento zásobník odovzdaný neskôr ako zásobník LAR 12. Čakalo sa pri ňom, kým sa určí

technologický postup na opravu nedostatkov pri náteroch, ktorý mala vypracovať firma žalovaného.

Z objednávky č. 244/2013 zo dňa 18.10.2013 vyplýva, že žalovaný si ako objednávateľ objednal u
žalobcu ako zhotoviteľa predmet plnenia, ktorým je povrchová úprava 3 kusov zásobníka kód LAR v
cene 13.073 eur/kus, a 6 kusov zásobníka kód PEB v cene 3.916 eur/kus. Čas plnenia je určený do

31.01.2014. Cena za predmet plnenia je stanovená na výšku 62.715 eur bez DPH. V rámci dojednania o
zmluvných pokutách je v objednávke uvedené, že objednávateľ má právo uplatniť a zhotoviteľ povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,025% z ceny za každý deň omeškania.

Podľa Preberacieho a odovzdávacieho protokolu zo dňa 01.10.2015 žalovaný ako preberajúci preberá

a žalobca ako odovzdávajúci odovzdáva predmet obstarania odberateľa - konečného zákazníka
(Slovenské elektrárne člen skupiny ENEL) a dodávateľovi vzniká nárok na vyrovnanie a to na
základe objednávky č. 244/2013. V preberacom protokole je ďalej ako predmet odovzdania uvedený
vnútorný náter nádrže vrátane vnútorného potrubia a prechodiek, a tiež uvedená identifikácia nádrže:
XLARXXBBXXX. Termín dodávky/výkonu prác nie je uvedený. V rámci vyjadrenia preberajúceho nie sú

uvedené žiadne poznámky.

Podľa Preberacieho a odovzdávacieho protokolu zo dňa 29.10.2015 žalovaný ako preberajúci preberá
a žalobca ako odovzdávajúci odovzdáva predmet obstarania odberateľa - konečného zákazníka
(Slovenské elektrárne člen skupiny ENEL) a dodávateľovi vzniká nárok na vyrovnanie a to na základe

objednávky č. 244/2013. V preberacom protokole je ďalej ako predmet odovzdania uvedený vnútorný
náter nádrže vrátane vnútorného potrubia a prechodiek, sprievodná technická dokumentácia. Tiež je
uvedená identifikácia nádrže: XLARXXBBXXX.. Termín dodávky/výkonu prác nie je uvedený. V rámci
vyjadrenia preberajúceho nie sú uvedené žiadne poznámky.

Faktúrou č. 20150081 zo dňa 02.11.2015 fakturoval žalobca žalovanému sumu 31.375,20 eur za
povrchovú úpravu zásobníka 3LAR11 a 3LAR12 na základe objednávky č. 244/2013 zo dňa 17.10.2013.Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu vedeného v UniCredit Bank bola dňa 01.03.2016 prijatá platba
od žalovaného v sume 8.113,68 eur s variabilným symbolom 20150081.

Podľa jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 03.12.2015 si žalobca započítal voči
žalovanému peňažnú pohľadávku vo výške 31.375,20 eur z titulu neuhradenej faktúry č. 20150081 (za
povrchovú úpravu zásobníkov 3LAR11 a 3LAR12) s pohľadávkou žalovaného vo výške 11.552,53 eur
z titulu neuhradenej faktúry č. 10150003 a faktúry č. 10150046 v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu
vo výške 11.552,53 eur zaniká.

Podľa čestného prehlásenia A. zo dňa 03.09.2017, práce na zásobníkoch 3LAR11 a 3LAR12 boli
ukončené a odovzdané tak, že dátum odovzdania 3LAR11 objednávateľovi prác bol 29.10.2015 a dátum
odovzdania 3LAR12 objednávateľovi prác bol 01.10.2015. Obe predmetné nádrže boli objednávateľovi
odovzdané bez vád, nakoľko sa p. A. osobne zúčastnil odovzdávajúceho konania objednávateľovi prác.

Podľa listu žalovaného adresovaného žalovanému „Zrušenie časti predmetu diela obj. č. 244/2015“
zo dňa 24.07.2015 žalovaný oznamuje žalobcovi, že nakoľko práce v zmysle objednávky č. 244/2013
nepostupujú v súlade s platným HMG, v ktorom bol naplánovaný koniec aktivít na všetkých nádržiach
do 03.07.2015, ruší žalovaný práce na nádrži XLARXXBBXXX s tým, že práce na nádržiach
XLARXXBBXXX a XLARXXBBXXX musia byť ukončené do 15.08.2015.

V liste žalovaného „Oznámenie k uplatňovanému nároku a započítanie pohľadávok“ zo dňa 08.02.2016
žalovaný uvádza, že situáciu ohľadom plnenia objednávky č. 244/2013 sa rozhodol riešiť započítaním
pohľadávokatotak,žepohľadávkužalobcuvočižalovanémunazákladefaktúry20150081-neuhradený
zostatok 19.822,67 eur, splatný dňa 05.12.2015 započítava so svojou pohľadávkou voči žalobcovi

vyúčtovanej faktúrou č. 1015190 vo výške 13.408,99 eur, vzniknutej z titulu náhrady škody za naviac
náklady za lešenie potrebné pri oprave vád dodávky. Po započítaní zostáva žalovanému uhradiť
žalobcovi sumu 6.413,68 eur bez DPH.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný

zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej
veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy
alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v
nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj
bez tohto určenia.

Podľa ustanovenia § 537 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na

svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím
na povahu diela.

Podľa ustanovenia § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo
prevziať.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to a medzi stranami v priebehu konania ani nebolo
sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo na základe
objednávky č. 244/2013 zo dňa 18.10.2013 k uzavretiu zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca
zaviazal vyhotoviť dielo - povrchovú úpravu 3 kusov zásobníkov LAR a 6 kusov zásobníkov PEB a

žalobca sa zaviazal za predmetné dielo uhradiť cenu 62.715 eur bez DPH. Argumentáciu žalobcu
uvedenú v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2017 o tom, že na základe objednávky č. 244/2013
bola medzi stranami sporu uzavretá fixná zmluva, ktorá zanikla a že následne vznikla medzi nimi
ďalšia ústna zmluva o dielo, vyhodnotil súd len za účelové tvrdenia, nezodpovedajúce dovtedajšímskutkovým tvrdeniam žalobcu. Okrem iného to potvrdzujú aj preberacie a odovzdávacie protokoly
predložené samotným žalobcom, z ktorých vyplýva, že sa týkajú zmluvy o dielo na základe objednávky
č. 244/2013. A takisto následná fakturácia pohľadávok žalobcu sa týkala vykonania povrchových úprav

zásobníkov LAR a PEB na základe objednávky č. 244/2013. Niet teda pochýb o tom, že žalobca
svoj nárok na žalovanú sumu odvodzuje práve zo zmluvného vzťahu vzniknutého so žalovaným na
základe objednávky č. 244/2013 a žiadneho iného (teda žiadnej ďalšej ústnej zmluvy o dielo). Medzi
stranami nebolo sporné ani to, že pri vykonávaní diela dochádzalo k čiastkovému vykonávaniu prác a
k čiastkovému fakturovaniu vykonaných prác na diele, nebola sporná cena diela za jednotlivé nádrže

LAR 11 a LAR 12 v sume 13.073 eur/kus, nebola sporná ani výška vyfakturovanej sumy zo strany
žalobcu faktúrou č. 20150081 v sume 31.375,20 eur, nebolo sporné započítanie časti ceny diela
vo výške 11.552,53 eur (z titulu neuhradenej faktúry č. 10150003) jednostranným zápočtom žalobcu
zo dňa 03.12.2015. Nebola sporná skutočnosť, že došlo k odovzdaniu diela, t.j. nádrží LAR 11 a
LAR 12 žalovanému, avšak sporným medzi stranami bol dátum, kedy k predmetnému odovzdaniu
jednotlivých nádrží LAR došlo. Zároveň bolo medzi stranami sporné dojednanie o tom, kedy malo dôjsť

k vykonaniu diela, t.j. či došlo k omeškaniu žalobcu s vykonaním diela, a v súvislosti s tým bol sporný
nárok žalovaného na zmluvnú pokutu. Žalovaný v konaní nenamietal pohľadávku žalobcu súvisiacu s
vykonaním diela na základe objednávky žalovaného č. 244/2013. Nárok žalobcu žalovaný potvrdil v
liste zo dňa 08.02.2016, v ktorom uznal pohľadávku žalobcu na základe faktúry č. 20150081 vo výške
neuhradeného zostatku v sume 19.822,67 eur, s tým, že mu zostáva uhradiť žalobcovi ešte sumu

6.413,68 eur (bez DPH). V konaní však žalovaný namietal omeškanie žalobcu s odovzdaním diela.
Pokiaľ ide o námietky žalovaného o tom, že dielo malo vady, z vykonaného dokazovania (Preberací a
odovzdávacíprotokolzodňa01.10.2015,Preberacíaodovzdávacíprotokolzodňa29.10.2015,výpoveď
svedka K. čestné prehlásenie A.) a aj zo samotných dôkazov predložených žalovaným (Nonconformity
report, Inspection report) je zrejmé, že tieto vady boli zistené a odstránené ešte pred odovzdaním diela

- nádrží LAR11 a LAR12. Z príslušných preberacích protokolov je tiež zrejmé, že žalovaný v nich nemal
žiadne námietky voči vykonanému dielu a v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by malo dielo nejaké
vady aj po jeho odovzdaní (t.j. nádrž LAR12 po 01.10.2015 a nádrž LAR11 po 29.10.2015).

Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonník“) právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Možnosťplneniaakonáležitosťpredmetuprávnehoúkonumusíbyťdanávdobevznikuprávnehoúkonu.
Faktická nemožnosť plnenia je daná vtedy, ak je plnenie vyplývajúce z právneho úkonu v okamihu jeho
vzniku objektívne neuskutočniteľné. Z hľadiska neplatnosti podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nie je podstatné, či subjekty právneho úkonu v čase jeho vzniku o počiatočnej nemožnosti plnenia vedeli

alebo nevedeli. Nemožnosť tu musí byť daná objektívne. Na právny úkon, ktorého predmet plnenia je od
začiatku nemožný, sa prihliada, ako keby nikdy platne nevznikol. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je teda absolútnou neplatnosťou od začiatku, bez ohľadu na to, či
sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal, a je nerozhodné, či bola taká neplatnosť konštatovaná súdnym
rozhodnutím.

Zvykonanéhodokazovaniajezrejmé,ženádržeLAR,naktorýchmalobyťvykonanédielo(ichpovrchová
úprava) dňa 31.01.2014 ešte fyzicky neexistovali. Dôkazné bremeno o existencii predmetných nádrží
zaťažovalo žalobcu, ktorý však žiadne dôkazy v tomto smere neprodukoval (snažiac sa preniesť
dôkazné bremeno na žalovaného). Pokiaľ nádrže, na ktorých malo byť vykonané dohodnuté dielo dňa

31.01.2014 fyzicky neexistovali, je zrejmé, že dielo (povrchová úprava nádrží LAR11 a LAR12) nemohlo
byť vykonané do termínu 31.01.2014 uvedeného v objednávke, a teda v tejto časti je dojednanie o
termíne plnenia diela absolútne neplatné v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s
§ 41 Občianskeho zákonníka. To znamená, že čas plnenia nebol v objednávke platne dojednaný a z
vykonaného dokazovania vyplynul len jeden dátum konečného odovzdania diela (povrchovej úpravy

zásobníkov LAR11 a LAR12) a to 15.08.2015 - v zmysle listu žalovaného zo dňa 24.07.2015. Z
dokazovania tiež vyplýva, že zásobník LAR11 bol žalovanému odovzdaný dňa 29.10.2015 a zásobník
LAR12 dňa 01.10.2015. Tvrdenie žalovaného, že z preberacích protokolov má vyplývať, že k dňa
01.10.2015 bolo odovzdané dielo - povrchová úprava zásobníka LAR12 a dňa 29.10.2015 bola knemu odovzdaná sprievodná dokumentácia, mal súd za účelové. Žalovaný v konaní nevedel uviesť,
kedy došlo k prevzatiu diela - povrchovej úpravy zásobníka LAR11. Z výsluchu svedka K. vyplýva,
že pri vyhotovovaní preberacích protokolov došlo len k chybe v písaní, keď pri spisovaní druhého

preberacieho protokolu svedok omylom zabudol prepísať číslo zásobníka z LAR 12 na LAR 11. Dátumy
odovzdania zásobníkov LAR11 a LAR12 potvrdil aj A. v čestnom prehlásení zo dňa 03.09.2017.
Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá ako
podmienka prevzatia diela spísanie písomného preberacieho protokolu, pričom ako uviedla štatutárna
zástupkyňa žalovaného, bola to práve ona, ktorá žiadala, aby predmetné preberacie a odovzdávacie

protokoly boli spísané. Na základe uvedeného má súd za to, že k odovzdaniu diela došlo pri
zásobníku LAR12 dňa 01.10.2015 a pri zásobníku LAR11 dňa 29.10.2015. V zmysle listu žalovaného
zo dňa 24.07.2015 mal žalobca odovzdať predmet diela (povrchovú úpravu zásobníkov) najneskôr dňa
15.08.2015. To znamená, že bol s odovzdaním diela v omeškaní 75 dní (od 16.08.2015 do 29.10.2015).

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade

porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Zmluvnú pokutu možno
dohovoriť na zabezpečenie majetkového alebo iného záujmu veriteľa. Medzi základné náležitosti
dohody o zmluvnej pokute patrí dostatočne určité vymedzenie povinnosti, ktorej nedodržanie má byť
sankcionované zmluvnou pokutou. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku upravená a
nestanovuje sa tu ani spôsob jej určenia. Dojednanie jej výšky či spôsobu určenia je teda vecou dohody

účastníkov. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka
je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda
predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne
mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta
má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená

povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i
funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu
vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže
zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z
výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu

činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta
viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda. Výška zmluvnej pokuty
musí byť úmerná povahe povinnosti, ktorej splnenie sa zabezpečuje zmluvnou pokutou.

K námietke žalobcu o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre jej neurčitosť súd uvádza, že
v zmysle konštantnej judikatúry je potrebné pri výklade obsahu právneho úkonu postupovať tak,
aby bol právny úkon vykladaný v prospech jeho platnosti, nie neplatnosti (tzv. preferencia výkladu v
prospech platnosti právneho úkonu). Bolo by v rozpore so zásadami autonómie vôle a právnej istoty
extenzívne interpretovať za daných podmienok ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Naopak,zachovaniereštriktívnehovýkladuabsolútnejneplatnostiprávnychúkonovzodpovedápodstate
súkromnoprávnych vzťahov riadiacich sa v ústavnoprávnej rovine zásadou „čo nie je zákonom
zakázané, je dovolené“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 04.01.2010, sp. zn. 28 Cdo
3784/2009). Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, je určitosť prejavu vôle daná obsahom
listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a

aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je spoznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle
je objektívnou kategóriou a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu
ani u tretích osôb. Ak by predsa k tomu došlo, možno použiť výkladové pravidlo upravené v § 35 ods.
2 Občianskeho zákonníka.Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute v objednávke č.
244/2013 je dostatočne určité a zrozumiteľné nielen pre zmluvné strany, ale aj pre hocijakú tretiu osobu.

Námietky o neurčitosti dojednania o zmluvnej pokute považuje súd zo strany žalobcu len za účelové a
neopodstatnené. Z predmetnej objednávky vyplýva, že výška zmluvnej pokuty bola stanovená na 0,025
% z ceny za každý deň omeškania. V objednávke je pritom uvedený termín „Cena/Spôsob stanovenia
ceny“, ktorý je určený sumou 62.715 eur bez DPH. Je teda zrejmé, že pre výpočet výšky zmluvnej pokuty
slúžilprávetentočíselnýúdaj,hocisažalobcasnažilurčitosťvýpočtuspochybňovať.Pokiaľideourčenie

doby „za každý deň omeškania“ niet pochýb o tom, že má ísť o omeškanie dlžníka (žalobcu) s plnením
diela. Napriek tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute mohlo byť formulované aj jasnejšie a precíznejšie,
v konečnom dôsledku pri danej slovnej formulácii zmluvnej pokuty nie je dôvod formalistickým výkladom
dospieť k záverom o jej neurčitosti.

Keďže dojednanie o zmluvnej pokute je platné a žalobca bol v omeškaní s odovzdaním diela 75 dní (od

16.08.2015 do 29.10.2015), žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu voči žalovanému vo výške
1.175,91 eur (t.j. 0,025 % z 62.715 eur x 75 dní).

Na základe toho súd priznal žalobcovi sumu 10.533,08 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom
plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30
dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy
nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30.
dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho

plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľaustanovenia§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby

osobitného upozornenia.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem
nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného
nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj
úroky z omeškania, a to odo dňa omeškania žalovaného s plnením dlžnej sumy, t.j. dňom nasledujúcim
po dni splatnosti faktúry č. 20150081, preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 10.533,08 eur od 03.12.2015 do zaplatenia. Okrem úrokov z omeškania vzniklo

žalobcovi zo zákona právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
40 eur, preto súd rozhodol aj o priznaní tohto nároku žalobcovi a na jeho úhradu zaviazal žalovaného.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 80 % (90 % - 10 %), keďže žalobca bol
v konaní úspešný v časti istiny vo výške 10.533,08 eur (10.533 / 11.708,99 = 90 %) a neúspešný v časti

istiny vo výške 1.175,91 eur (1.175,91 / 11.708,99 eur = 10 %). O výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).