Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814206045
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814206045.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti žalovanému K. Č., nar. X.X.XXXX, bytom v
V., C. XXXX, prechodne bytom A. XXXX/XX, K. XX - V., o zaplatenie 248,95 eur s prísl., o odvolaní

Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42
343 828 proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/184/2014-53 z 20.1.2016

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

P r i z n á v a Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa "POS", Prešov, Námestie legionárov 5, IČO:
42343828, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením nepripustil vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“, zastúpeného advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 28.7.2014 Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ (ďalej len

„Združenie“) súdu písomne oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného.
Vzhľadom na námietku žalobcu proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania posudzoval (ne)
dôvodnosť tejto námietky. Po právnom posúdení veci podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. platného a účinného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, prihliadajúc na námietky žalobcu, zohľadniac skutočnosť,
že napriek výzve súdu žalovaný sa nevyjadril v určenej lehote, poukazujúc na ustálenú judikatúru
Najvyššieho súdu SR, najmä na stanovisko vyjadrené v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/188/2012, vzhľadom

na to, že žalovaný ani do rozhodnutia súdu nevyjadril súhlas so vstupom Združenia ako vedľajšieho
účastníka na jeho strane do konania, mal za to, že nevyjadrenie súhlasu sa rovná neudeleniu súhlasu,
preto nepripustil vstup Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

3. Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie v zákonnej lehote Združenie. Navrhlo napadnuté uznesenie
zmeniť tak, aby námietke žalobcu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného

nebolo vyhovené. Bolo toho názoru, že nebol potrebný výslovný súhlas žalovaného na jeho vstup do
konania. V tejto súvislosti poukazovalo na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 1/2014-9, ako
aj na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp.zn. 17Co/506/2014, časť
ktorého citovalo. Zdôraznilo, že nesprávny je záver súdu o nevyslovení súhlasu so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania poukazujúc na to, že nevyslovenie súhlasu nie je možné považovať za nesúhlas
so vstupom. V tejto súvislosti poukazovalo na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/323/2013.

K námietke o neúčelnosti jeho vstupu do konania uviedlo, že i keď súd má ex offo povinnosť skúmať
neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmlúv, aj nekalé obchodné praktiky, z vlastnej praxe vediapoukázať na množstvo rozhodnutí, kde sa tak nestalo a priaznivejší výsledok v súdnom spore bol
z pohľadu spotrebiteľa dosiahnutý až jeho právnou intervenciou ako vedľajšieho účastníka na jeho
strane. Poukázalo na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Banskej Bystrici a

Krajského súdu v Žiline, v ktorých obdobných prípadoch krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo veci prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. K novele § 93 ods. 3 O.s.p.
účinnej od 1.1.2015 uviedlo, že zo žiadneho ustanovenia O.s.p. v znení do 31.12.2014 nevyplýva, že
by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so
vstupom do konania. V predmetnej veci doručilo súdu oznámenie o vstupe do konania 25.7.2014, teda

do 31.12.2014, preto je zrejmé, že účinky vstupu nastali už uvedeným okamihom jeho doručenia súdu.
Vyslovilo záver, že vzhľadom na ust. § 355 O.s.p. (prechodné a záverečné ustanovenia), zámerom
zákonodarcu bolo ponechať právne vzťahy vzniknuté do 31.12.2014 pod režimom O.s.p., keď podľa §
93 ods. 3 O.s.p. sa súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nevyžadoval. Takýto záver
vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 4Cdo 33/2016, 5Cdo 201/2004,
7Cdo 67/2013, 3Cdo 384/2012).

4.ŽalobcavovyjadreníkodvolaniuZdruženianavrholnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdiť.
Poukázal na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR k otázke vedľajšieho účastníctva, z ktorého
vyplýva, že subjekt, s ktorým súd do 30.6.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 1.7.2016
viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho

účastníka konania k 30.6.2016 zaniklo. Po citácii § 81 C.s.p., § 85 C.s.p. a § 470 C.s.p. vyslovil názor, že
súdmápovinnosťpreskúmavaťcelékonanie,tedačiintervenientmásúhlasúčastníka,nastranektorého
vystupuje v prípade, ak intervenient nepredloží súhlas účastníka konania, na strane ktorého vystupuje,
súd by na jeho podania nemal vôbec prihliadať. Zdôrazňoval, že podľa jeho názoru použitie ust. § 101
ods. 3 O.s.p. neprichádza v danom prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu

a vedeniu konania, na ktorú skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn.
3Cdo/188/2012. Vyslovil pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Zdôrazňoval, že súd je povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách. Vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa jeho názoru nie sú potrebné
pre rozhodnutie súdov v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou

hodnotou pre spotrebiteľa.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p. účinného od 1.7.2016, ďalej len „C.s.p.“)
prejednal odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej aj len „Združenie“) ako
podané včas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v

zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ustanovením § 379 a 380 C.s.p. a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
a ani zmenu.

6. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím nepripustil vstup Združenia do konania ako

vedľajšieho účastníka, v čase svojho rozhodovania nevyhodnotil správne všetky okolnosti jeho vstupu
a súvisiacu právnu úpravu.

7. Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 os. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 do konania mohol
vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

Možnosť vstupu do konania bola obmedzená len dobou jeho začatia až do doby, kedy sa konanie
skončilo.

8. Združenie súdu prvej inštancie oznámilo svoj vstup do konania podaním z 25.7.2014, doručeným
súdu 28.7.2014, kedy podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky podmienky pre jeho vstup

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Je pritom nutné citovať aj vtedy aktuálnu
procesnú úpravu:

9. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh.11. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

12. Zákon č. 353/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ustanovuje, že v § 93 ods. 3
O.s.p.sazaprvúvetuvkladánovádruháveta,ktoráznie:„Akakovedľajšíúčastníkvstupujedokonaniaz

vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, 10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje
na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada". Tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2015.

13. Nové znenie ust. § 93 ods. 3 O.s.p. účinné od 1.1.2015 zaviedlo výslovný súhlas účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania ako podmienku vzniku vedľajšieho účastníctva. Združenie

však vstúpilo do predmetného konania dňa 28.7.2014, kedy zákon ešte takúto podmienku nestanovoval.
Súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa predpokladal. Právna úprava účinná
od 1.1.2015 sa síce z dôvodu, že ide o ustanovenie procesného charakteru, bez uvedenia prechodných
ustanovení, použije aj na súdne konania začaté do 31.12.2014, nemôžu ňou však byť dotknuté účinky
procesnýchúkonovuskutočnenýchpredjejúčinnosťou,nakoľkotakýmtopostupombydošlokporušeniu

zákazu retroaktivity ako jednej zo zásad, na ktorej spočíva právny poriadok Slovenskej republiky.
Splnenie podmienok na vstup vedľajšieho účastníka do konania (udelenie súhlasu so vstupom do
konania), ktoré boli do právnej úpravy zavedené s účinnosťou od 1.1.2015, teda nemožno vyžadovať
vtedy, ak vedľajší účastník vstúpil do konania za účinnosti predošlej právnej úpravy, t.j. v čase do
31.12.2014. Tým by sa totiž podľa názoru odvolacieho súdu odňal účinok procesnému úkonu (vstupu

vedľajšieho účastníka do konania), ktorý už nastal.

14. Vedľajší účastník sa nemohol zúčastňovať na konaní proti vôli hlavného účastníka, udelenie
výslovného súhlasu hlavného účastníka s jeho vstupom do konania podľa právnej úpravy účinnej do
31.12.2014 však nebolo podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník sa

stal účastníkom konania momentom doručenia jeho oznámenia o vstupe do konania súdu. Vplyv na
posúdenie účinkov oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania a na jeho zotrvanie v konaní
mohol mať len taký úkon účastníka, na strane ktorého mal vedľajší účastník vystupovať, ktorým by
vyjadril nesúhlas s účasťou. Nevyslovenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nebolo
možné považovať za nesúhlas účastníka konania so vstupom (porovnaj uznesenie NS SR vo veci

6Cdo/323/2013).

15. Ak preto súd prvej inštancie nepripustenie vstupu združenia do konania viazal na tú skutočnosť,
že žalovaný na výzvu súdu nevyslovil súhlas s jeho vstupom do konania, s jeho postupom nemožno
súhlasiť. Združenie vstúpilo do konania ešte 28.7.2014 a neboli splnené podmienky pre vyslovenie jeho

neprípustnosti do konania uznesením vydaným 20.1.2016.

16. Bez ohľadu na uvedené sa žiada doplniť, že nový Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016
nepočíta s účasťou vedľajších účastníkov v konaní tak, ako to pripúšťal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok - osobitne v spotrebiteľských veciach a tak bez ohľadu na nesprávnosť preskúmavaného

rozhodnutia Združenie od 1.7.2016 ďalej v tomto konaní ako vedľajší účastník už vystupovať nemôže.
Aj napriek tomu však odvolací súd nemohol ani dodatočne odobriť chybný postup súdu prvej inštancie,
zohľadňujúc čas jeho rozhodnutia a vtedy existujúce okolnosti, viažuce sa na už uskutočnený vstup
Združenia do konania. Opačný výklad by mohol znamenať aj neopodstatnený zásah do majetkových
práv Združenia, v súvislosti s rozhodovaním aj o trovách tohto odvolacieho konania.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil uznesenie súdu
prvej inštancie.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 C.s.p. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie. Aj keď zákonodarca
zmenil podmienky účinkovania Združení v konaní ako vedľajších účastníkov, táto okolnosť nemôženegatívne ovplyvňovať oprávnené záujmy Združenia, i keď o jeho trovách odvolací súd rozhodoval až
po 1.7.2016, čo však Združenie žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohlo.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).